Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 76Ek/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117244989
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117244989.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KLARTEC, spol. s r.o., so sídlom
Mikovíniho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 231 355, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti
povinným: 1/ N. SK, s.r.o., so sídlom Z. XX, XXX XX Z. - B., R.: XX XXX XXX, 2/ O. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX/X, XXX XX Pezinok, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Jánom Kostkom, so sídlom

Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. 268EX 44/2017, o vymoženie 2 000 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti povinného 2/ voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 76Ek/100/2017 zo dňa
21.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného 2/ z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 54,85 Eur,

ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2017
domáhal od povinných 1/, 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 2 000 Eur na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. R 69/2017 zo dňa 30.08.2017, vydaného rozhodcom JUDr.
Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora Mgr. Jána Kostku, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn.
268EX 44/2017.

2/ Povinný 2/ podal na základe Upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie.

3/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.02.2018 rozhodnutie, ktorým návrh povinného 2/ na zastavenie

exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tak, že po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie súd
dospel k názoru, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Povinný v návrhu na zastavenie
exekúcie namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci, nakoľko
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky. Vyšší súdny úradník poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť,

resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon o
rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského
súdu v exekučnom konaní. Premieta sa tu totiž klasická právna zásada „práva patria bdelým“ (bližšie
napr. uznesenie NSSR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013). Ďalej povinný uviedol v
návrhu na zastavenie exekúcie že dňa 13. septembra 2017 podal Žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku spolu s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti (sp. zn.: 64Cr/9/2017). Podľa § 40 ods. 3
zákona o rozhodcovskom konaní, samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemáodkladný účinok, čo znamená, že predmetné rozhodnutie je riadnym exekučným titulom v zmysle §
45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Pri podaní žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku má účastník konania možnosť požiadať aj o odklad jeho vykonateľnosti,

čo v tomto prípade povinný aj urobil, avšak v čase posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie o
odkladenebolopríslušnýmsudomrozhodnuté.Vzmysleuvedenéhopretovyššísúdnyúradníkargument
povinného posúdil ako právne irelevantný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že
tu nie sú iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Uznesenie bolo doručené povinnému 2/ dňa 22.03.2018.

4/ Proti rozhodnutiu bola dňa 29.03.2018 na pošte podaná sťažnosť povinného 2/, v ktorej uviedol, že
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.: 64Cr 9/2017, prebieha konanie o žalobe na zrušenie
exekučného titulu. Zároveň, v podanej žalobe bol konajúci súd požiadaný o vydanie rozhodnutia o
odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia - exekučného titulu v tomto konaní. Konanie prebieha

od septembra 2017 a nie z dôvodov na strane povinného, je konajúci súd v tejto vecí nečinný, resp.
jedná sa nesporne o prieťahy v konaní. Napriek tomu sa domnieval, že existujú dôvody k tomu,
aby mu bola poskytnutá ochrana, keďže namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto i pôvodnom
rozhodcovskom konaní. Medzi inými je nesporne dôvodom odkladu exekúcie a poskytnutia ochrany aj
to, že práve Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je jednak súdom exekučným, ale zároveň aj príslušným

na rozhodnutie o žalobe na zrušenie exekučného titulu a o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
je v druhom prípade nečinným. Je zarážajúce, že jeden a ten istý súd, hoci by mal jednotlivé prípady/
konania vybavovať priebežne a postupne, ako na súd prichádzajú, v jednej veci stihne posúdiť návrh
na vykonanie exekúcie, vydať poverenie na jej vykonanie i rozhodnúť o námietkach/zastavení exekúcie,
no v druhom konaní za rovnaké, až nie dlhšie obdobie, stihne vydať len výzvu na zaplatenie súdneho

poplatku a aj to po piatich mesiacoch od podania žaloby. Mal za to, že je dôvodné, aby prebiehajúce
konanie bolo odložené až do rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, pod sp.zn. 64Cr 9/2017 o
žalobe na zrušenie exekučného titulu.

5/ Povinný, ako fyzická osoba, konajúca vo svojom mene a na svoj účet, žiadnu rozhodcovskú dohodu/

doložku nepodpísal. Skutočnosť, že jedna osoba koná za tieto viaceré subjekty musí byť zrejmá a musí
byť zrejmé za ktoré - tieto musia byt' riadne označené. A práve táto skutočnosť v prejednávanom prípade
(v Dohode, ktorou malo byť založené ručenie a rozhodcovská doložka vo vzťahu k žalobcovi) zrejmá
nebola. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo V 87/2007, podľa ktorého ak
jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že

na zmluve musí byt' jej samostatný podpis za každého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy
vyplýva, k zmluvným prejavom, ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje (z úvodnej časti zmluvy je zrejmé,
kto je veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, o pravosti podpisov niet pochýb a za žalovanú spoločnosť konala
osoba, ktorá bola jej konateľom, teda osoba, prostredníctvom ktorej spoločnosť s ručením obmedzeným
koná (§ 13 ods. 1 v spojení s § 133 ods. 1 Obch. zák. a teda niet pochýb ani o tom, že v zmluvnom

vzťahu žalovaný 2/vystupoval v postavení ručiteľa (takto je aj v úvodnej časti zmluvy označený). Žaloba
na zrušenie exekučného titulu je nesporne dôvodná a sú dané aj dôvody, pre ktoré by mal konajúci
súd povoliť odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí
súd tvrdí, že nakoľko sa pôvodne rozhodcovské konanie malo týkať sporu z iného než spotrebiteľského
právneho vzťahu, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom

konaní.

6/ Z napadnutého rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) je podľa neho zrejmé, že mal byť
posudzovaný ako fyzická osoba konajúca v rámci „dohody" (ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka)
vo vlastnom mene, t.j. ako spotrebiteľ a teda fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom, a dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto aj daný právny vzťah (medzi ním
ako fyzickou osobou a oprávneným, ako podnikateľským subjektom) sa mal posudzovať a tým aj

rozhodovať v zmysle právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľa a jeho ochrany. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3
a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu v spotrebiteľských sporoch. Vzhľadom na nedostatky exekučného titulu a skutočnosť, že nemal
byť účastníkom rozhodcovského konania, že žiadnu rozhodcovskú doložku nepodpísal a že ako fyzická

osoba nie je v žiadnom vzťahu s oprávneným, je možné dôvodne očakávať, že bude odložená
vykonateľnosť exekučného titulu a tento bude následne vo vzťahu k jeho osobe aj zrušený. Na základe
vyššie uvedeného naďalej trval na zastavení exekučného konania, resp. na povolení odkladu exekúcie
vo vzťahu k jeho osobe a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn.: 64Cr 9/2017 a následne o zastavenie exekúcie. Na základe uvedených
vecných a právnych skutočností sa domnieval, že súd o zastavení konania nerozhodol správne a preto

žiadal , aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žiadosti
o zastavenie. resp. odklad exekúcie vyhovie.

7/ K sťažnosti povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že povinný 2/ vo svojej sťažnosti neuvádza
iné, či nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie súdu pri posudzovaní sťažnosti. Mal za

to, že konajúci súd postupoval správne, keď návrh povinného v rade 2/ zamietol ako nedôvodný. Povinný
2/ poukazuje na skutočnosti, ktoré sa týkajú uzavretia dohody a ktoré boli predmetom skúmania v
rozhodcovskom konaní. Skutočnosti týkajúce sa hmotnoprávnych náležitostí predchádzajúcich vydaniu
exekučného titulu nie je exekučný súd kompetentný skúmať. Povinný 2/ mal možnosť uplatniť svoje
námietky v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ tak nespravil, možnosť namietať tieto skutočnosti mu zanikla.

Exekučný súd nemá právomoc posudzovať exekučný titul ani konanie mu predchádzajúce, pokiaľ nejde
o nárok uplatnený voči spotrebiteľovi a rozsudok vydaný spotrebiteľským rozhodcovským súdom. V
nadväznosti na uvedené trval oprávnený na tom, že v danom prípade povinný 2/ neosvedčil dôvody
na zastavenie exekúcie tak, ako ich vyžaduje Exekučný poriadok a žiadal konajúci súd o zamietnutie
sťažnosti ako nedôvodnej. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon

právnej služby vo výške 100,5 Eur (91,29 EUR + 9,21 EUR režijný paušál) bez DPH.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v
exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o
sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný
titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho

exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12/ Sudca konštatoval, že sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola podaná včas, no nie
je dôvodná. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel sudca k záveru,

že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na
znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia,
ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Aj vzhľadom

na skutočnosti uvádzané oprávneným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.13/ Povinný v sťažnosti žiadal jednak zastavenie a jednak odklad exekúcie. Podľa platného znenia
Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor (§ 61h Exekučného poriadku),
nie súd. Preto o odklade exekúcie súd v súvislosti s podaným návrhom ani sťažnosťou povinného 2/

nerozhodoval.

14/ K samotnej existencii rozhodcovskej zmluvy sudca uvádza, že bola uzavretá v písomne forme,
ktorá je zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyžadovaná. Povinný 2/ poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo V 87/2007 v súvislosti s tým, že keď jedna

osoba koná za viaceré subjekty, musí byť táto skutočnosť zrejmá a musí byť zrejmé, za ktoré osoby
koná, t.j. musia byť riadne označené. V záhlaví Dohody o zaplatení dlhu v splátkach je ako dlžník
označená osoba INSTAMIK SK, s.r.o., Tehelná 13/A, 902 01 Pezinok, IČO: 44 057 164, zapísaný v
OR Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl. Č. 51196/B, zastúpený: Vladimír Mikletič, Záhradná
760/47, 900 26 Slovenský Grob, nar. 29.07.1952. Ďalej je v čl. 2.4 uvedené, že veriteľ a konateľ
dlžníka sa týmto v zmysle § 533 a nasl. OZ dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci

z tejto dohody č. 448/2016. Rozhodcovská doložka (čl. III) je koncipovaná tak, že zmluvné strany
a všetci účastníci tejto dohody, vrátane splnomocneného zástupcu veriteľa a konateľa dlžníka sa
dohodli, že ... budú riešiť svoje vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti
s touto zmluvou ... v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZoRK a hmotného práva Slovenskej
republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom. Pri podpise dlžníka je uvedené, že je podpísaná

konateľom a konateľom Vladimírom Mikletičom. Z predloženej Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č.
448/2016, ktorej súčasťou je dohoda o pristúpení a rozhodcovská doložka, je tak zrejmé, že zmluvu
uzavrel dlžník (povinný 1/ v tejto exekúcii) a jeho konateľ, Vladimír Mikletič (povinný 2/ v tejto exekúcii).
Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS SR 1Obdo V 87/2007 zo dňa 17.12.2009)
vyplýva, že ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v menej jej viacerých účastníkov,

neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich. V odôvodnení tohto
rozhodnutia je uvedené, že stačí jeden podpis (osoby konajúcej ako konateľ a súčasne ako ručiteľ),
ak z obsahu zmluvy vyplýva, na zmluvné prejavy ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. Rozhodca
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že jeho právomoc bola založená
rozhodcovskou doložkou uvedenou v Dohode. Na základe uvedených skutočností sudca exekučného

súdu považoval rozhodcovskú doložku medzi účastníkmi za uzavretú, no jej platnosť exekučný súd nie
je oprávnený preskúmavať, ale musí byť vyriešená v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré
inicioval povinný 2/. Zároveň však platí, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci exekučným
titulom je právoplatný a vykonateľný a samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
tieto jeho vlastnosti nezmenilo (nezrušilo). Také účinky môže mať až rozhodnutie všeobecného súdu

o zrušení rozhodcovského rozsudku, prípadne rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku.

15/ Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. jeho sťažnosti proti
uzneseniu o zamietnutí návrhu, neobstojí ani názor povinného, že mal byť posudzovaný ako fyzická

osoba spotrebiteľ. V prejednávanej veci povinný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa. Podľa výpisu z
obchodného registra spoločnosti KIMAT SK, s.r.o., ktorá je povinným 1/ v tomto exekučnom konaní,
bol povinný 2/ od 18.03.2008 do 20.07.2017 konateľom a aj spoločníkom (18.03.2008 - 10.08.2017)
tejto obchodnej spoločnosti. Z predloženej Dohody o zaplatení dlhu v splátkach č. 4482016 zo dňa
27.09.2016 (ďalej len „Dohoda“), ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka (článok III), a na ktorej

základe bola založená právomoc rozhodcovského súdu, vyplýva, že povinný 2/ v čase uzavretia Dohody
bol konateľom dlžníka a pristúpením k záväzku povinného 1/ ako obchodnej spoločnosti v zmysle §
533 a nasl. Občianskeho zákonníka sa stal dlžníkom popri ňom. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. novembra 2016, sp. zn. 5 Ndc 10/2016, ho ako konateľa a spoločníka, ktorý
má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa.

16/ Vzhľadom na to, že sudca považoval sťažnosť povinného 2/ voči uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka sp. zn. 76Ek/100/2017 zo dňa 21.02.2018 za nedôvodnú, podľa ustanovenia § 250 ods. 1
CSP ju zamietol v celom rozsahu. Na záver ešte dodáva, že dňa 21.09.2018 bolo vo veci vedenej
tunajším súdom, sp. zn. 64Cr 9/2017, rozhodnuté o jeho žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku

ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že žaloba i návrh na odklad
vykonateľnosti boli súdom zamietnuté. Rozhodnutie však zatiaľ nie je právoplatné.17/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený

nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.

20/ Právny zástupca oprávneného si za úkon vyjadrenie k sťažnosti povinného 2/ uplatnil trovy právneho
zastúpeniavovýške100,50Eur(1úkonprávnejslužby91,29Eura9,21Eurzarežijnýpaušál).Exekučný
poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy
v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky
na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich

náhrady. Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný
pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie
exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia. Sudca mal za to, že uvedený úkon nebol uplatnený v správnej výške, nakoľko podľa § 13a
ods. 2 písm. c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, mu patrí odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, vyjadrenie k takému odvolaniu. V zmysle ust. § 13 ods. 5 citovanej vyhlášky za úkony právnej
služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou
a účelom najbližšie. Práve vyjadrenie sa k sťažnosti možno jeho povahou a účelom ako vyjadrenie k

opravnému prostriedku, priradiť k vyjadreniu sa k odvolaniu, ktoré sa v zmysle vyhlášky odmeňuje vo
výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny. Preto súd za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného
2/ priznal oprávnenému odmenu vo výške 45,64 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
predstavovala 91,29 Eur) a 9,21 Eur ako režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Trovy vo výške
54,85 Eur priznané oprávnenému týmto rozhodnutím budú vymáhané na základe dodatku k povereniu

na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.