Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206361
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7612206361.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava, Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému S. X., nar.
X.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, X. A. Q., v konaní o vymoženie 129,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.9.2019 č.k. 2Er/300/2012-68

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora
dňa 12.4.2012 vydal poverenie na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 129,18 eur a trov exekúcie.
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie oprávneného č. 1110219520 zo dňa 21.12.2011. Na
základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, súd uznesením zo dňa 6.7.2018 exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného

na zaplatenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 64,69 eur. Proti predmetnému
uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
17.4.2019 č.k. 7CoE/28/2019-48, ktorým napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesením citoval ustanovenia §243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57

ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a uviedol, že
po opätovnom preskúmaní obsahu spisu, exekútorského spisu zistil, že nemajetnosť povinného bola
v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná najmä lustráciami vykonanými súdnym exekútorom,
ktorými bolo zistené, že povinný nemá evidované žiadne účty v peňažných ústavoch, nie je vlastníkom
motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľností a podľa údajov od Sociálnej poisťovne nie sú mu
vyplácané dávky ( dôchodková, úrazová, dávka v nezamestnanosti). Súd poukázal na skutočnosť, že

ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a
znamenalo by iba neúčelné navyšovanie trov exekúcie. Z toho dôvodu súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, exekúciu zastavil. Zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol,
že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

4. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 3.9.2019 odvolanie. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri rozhodovanío zastavení exekúcie z aktuálnych výsledkov lustrácií, teda súdnym exekútorom vykonávané lustrácie
nezodpovedajú času rozhodovania súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/101/2018-33. Oprávnený je toho názoru, že

pravdepodobne súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na
skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojovaniu
jeho pohľadávky, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor
dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonávaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený

má za to, že súd prvej inštancie rozhodnutie o zastavení exekúcie presvedčivým spôsobom neodôvodnil.
Podľa neho výsledky 4 lustrácií (banky, Sociálnej poisťovne, dopravného inšpektorátu, katastra) nie
sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného s ohľadom na skutočnosť, že povinný môže byť
vlastníkom hnuteľného majetku, resp. majetkových hodnôt. Má za to, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je nedostatočné, vydané predčasne, pričom nedostatok odôvodnenia má za následok
jeho nepreskúmateľnosť. Takýmto postupom sa mu odňala možnosť náležite skutkovo a právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Oprávnený podotkol, že pohľadávka predstavuje
neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má
trvalý pobyt v SR- výnimky umožňuje len zákon. Ďalej poukázal na účel exekučného konania, ktorým je
nútená realizácia exekučného titulu vykonávaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného.
Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť

pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením
povinnosti alebo nezisti iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad
alebo zastavenie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu
oprávnenej osobe. Na základe uvedeného žiada oprávnený uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom

ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Vzhľadom
na uvedené žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Oprávnený sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 5.12.2019 k vyjadreniu súdneho exekútora,
pričom uviedol, že situácie, keď povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký

majetok mohol získať, síce neupravuje výslovne zákon, avšak takého situácie rieši judikatúra v tom
zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku,
ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v
budúcnosti. V danom prípade ide o fyzickú osobu v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu
a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu

zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zároveň oprávnený k
vykonanej lustrácii v registri CRE podotkol, že počet exekučných konaní evidovaných v CRE nemá
žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje, a teda či je
alebo nie je nemajetný.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného

poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až
§ 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie
exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora,

a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú
preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom
zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu
trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery

povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného
na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd
môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor
viazaný.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 29.3.2012
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie oprávneného - Výkaz nedoplatkov 1110219520
dňa 21.12.2011, právoplatného a vykonateľného dňa 17.2.2012. Na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 12.4.2012 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na

vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 1.2.2018 podal podnet na zastavenie exekúcie
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného podnetu rozhodol súd
prvej inštancie o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie,
o ktorom rozhodol odvolací sú tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení spisu súd prvej inštancie vykonal opätovné preskúmanie

exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti za účelom zistenia majetkových pomerov povinného.
Zistené skutočnosti posúdil a na základe výsledkov tohto posúdenia exekúciu zastavil.

16. Po preskúmaní obsahu spisu súdu prvej inštancie, ako aj exekučného spisu odvolací súd
dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná

pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii.
Bolo nepochybne preukázané, že povinný nemá prostriedky na účte v banke a nedosahuje príjmy
podliehajúce exekúcii. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť
pohľadávku oprávneného. Voči povinnému je vedených viacero exekúcií. V priebehu exekučného
konania doposiaľ nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu danej pohľadávky. V tejto situácii by

vykonávanieďalšíchúkonovsúdnehoexekútorabolonehospodárneaneúčelné,pričomichrealizáciaby
viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej
ekonómie). Tak ako uviedol súd prvej inštancie, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
a na základe zistených skutočností možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je
možné exekúciu vykonávať. Preto podľa odvolacieho súdu, na základe takto zistených skutočností súd

prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané okolnosti nie
sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie

z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnená,
pričom z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nesprávne zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. Z uznesenia napadnutého odvolaním jezrejmé, a vyplýva to aj z pripojeného spisu súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o dôvodnosti, resp.
nedôvodnosti podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, vychádzal súd prvej
inštancie zo skutočností vyplývajúcich z konkrétnych a v čase rozhodovania aktuálnych správ, ktoré

sú výsledkom šetrení majetkových pomerov povinného vykonaných súdnym exekútorom. Exekučné
konanie začalo ešte v roku 2012 a doposiaľ nedošlo k vymoženiu ani časti dlžnej sumy, nakoľko
od uvedeného začatia až do podania podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, sa napriek opakovaným šetreniam súdneho exekútora nepodarilo zistiť žiaden
majetok povinného. Preto podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka, že nejde len o

aktuálny nedostatok majetku, ale je to dlhodobý stav u povinného, bez nejakého významného potenciálu
nadobudnutia majetku v budúcnosti.

18. Na základe uvedeného odvolací súd považuje dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu za dostatočné
a spoľahlivo preukázané, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).