Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/294/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201476
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615201476.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcov: 1/ C., 2/ C., obaja zast.: URBAN, s.r.o., advokátska

kancelária so sídlom Slánska Huta 77, 044 17 Košice - okolie proti žalovanému: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, zast.: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e v celom rozsahu rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.04.2014, sp.zn. II/2011-387,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych, alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcom C.,
v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35

724 803 proti žalovanému: 1/ C. a žalovanému 2/ C. Slovenská republika o zaplatenie 2.593,15 Eur s
príslušenstvom a súd pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe žalovaného podanej na
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.
Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.04.2014, sp.zn. II/2011-387,
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora
pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych, alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodcom C..
Súd p r i z n á v a žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou zo dňa 20.02.2015 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku (ďalej len
„Rozsudok“) vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych, alebo občianskoprávnych
vzťahov rozhodcom C..

2 Žalobcovia v žalobe uviedli, že im bol dňa 22.01.2015 doručený poštou vyššie uvedený rozhodcovský
rozsudok zo dňa 30.04.2014, ktorou im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi EOS KSI Slovensko

s.r.o. spoločne a nerozdielne peňažné prostriedky vo výške 2.593,15 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50% p.a. zo sumy vo výške 1.543,50 Eur odo dňa 19.11.2006 až do zaplatenia a trovy
rozhodcovskéhokonaniavovýške94,60Eur,tovšetkodotrochdníododňanadobudnutiaprávoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Zároveň bolo rozhodnuté o ich povinnosti zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia. Rozhodcovský súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3 Žalobcovia podanou žalobou napádajú v zákonnej lehote, podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o RK“) z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 2, bod
3 a bod 4 Zákona o RK celý Rozsudok a aby pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
podanej na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.4 Žalobcovia, vzhľadom na skutkové, vecné a právne argumenty uvedené v žalobe, žiadali tiež odložiť
vykonateľnosť Rozsudku.

5 Eventuálne žalobcovia navrhovali, aby súd zrušil v celom rozsahu Rozsudok a vec vrátil na ďalšie
konania a rozhodovanie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie.

6 Žalobcovia navrhovali zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania.

7 Žalobcovia uvádzajú, že s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 v spojení s § 54b ods. 1 Zákona o
RK v nadväznosti na § 1 ods. 4 Zákona o RK (účinnom od 01.01.2015) v spojení s § 53 Obč. zákonníka
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, a
preto Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie nemal právomoc uvedenú vec prejednávať
a rozhodovať a ani nemal právomoc vydať Rozsudok vo veci samej.

8 Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s § 54b ods. 1 Zákona o
RK a boli toho názoru, že neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní
a ani im nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, napriek tomu, že boli účastníkmi
rozhodcovského konania. Uviedli, že nikdy neboli zo strany Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie: a) riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu; b) o začatí rozhodcovského konania

vedeného pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie proti nim ako žalovaným;
c) a ani im nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní (keďže o ňom nevedeli a ani
nikdy neboli o jeho začatí informovaní); d) a ani im nebola zo strany Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie predložená žaloba podaná žalovaným a ani prílohy tejto žaloby a
ani nijaké dokumenty ohľadom rozhodcovského konania iniciovaného žalovaným ako žalobcom pred

Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie; teda Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie konal bez vedomia a bez akejkoľvek informovanosti žalobcu 1/ a žalobcu 2/.

9 Žalobcoviaďalejuviedlivosvojejžalobe,žesaprvýkrátdozvedelioúdajnejexistenciirozhodcovského
konania vedeného pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie až z doručenia

Rozsudku, teda dňa 22.01.2015 o považovali za neprípustné v právnom štáte s poukazom na článok
1. Ústavy SR.

10 Žalobcovia ďalej dôvodili, že Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a súčasne ktorý nie je v
medziach rozhodcovskej doložky podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky a súčasne pre
ktorý rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a preto
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie nemal právomoc vec prejednávať a rozhodovať
a ani nemal právomoc vydať Rozsudok vo veci samej. Žalobcovia v tejto veci poukázali na § 40 ods.

1 písm. a) bod 3, § 54b ods. 1 Zákona o RK v nadväznosti na § 1 ods. 4 Zákona o RK účinnom od
01.01.2015 a tiež s poukazom na § 53 ods. 4 Obč. zák..

11 Ďalej žalobcovia poukázali na dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o RK.

12 Žalobcovia nikdy nedali súhlas Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie, aby
rozhodcovské konanie prebiehalo bez ich vedomia alebo bez ich prítomnosti. Nikdy neboli oboznámení
zo strany Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ani o predmete a ani o obsahu
samého rozhodcovského konania a ani o nárokoch a dôvodoch uplatňovaných žalovaným.

13 Žalobcovia uvádzali, že rozhodcovské konanie „spôsobom“ akým bolo proti nim vedené ako
spotrebiteľom je neprípustné, keďže oni sa v postavení žalovaných v rozhodcovskom konaní ani
nedozvedeli o existencii a rozhodcovskom konaní, či začatí samotného rozhodcovského konania,
nemali možnosť vyjadriť sa k samotnej žalobe prejednávanej v rozhodcovskom konaní, nemali možnosť
predkladať dôkazy či znášať námietky, podávať návrhy na vykonanie dôkazov, pričom išlo o konanie

keď žalovanými v rozhodcovskom konaní boli spotrebitelia a ako takí, podľa zákona, požívajú osobitnú
hmotnoprávnu obranu ako aj procesnú ochranu. Boli toho názoru, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie „flagrantne“ porušil ustanovenia Zákona o RK a pritom poukázali na čl. 46. ods. 1a 48. ods. 2 Ústavy SR, článok 38. ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, článok 6. ods. 1 veta 1
Dohovoru o ochranne ľudských práv a základných slobôd.

14 Ďalej žalobcovia vzniesli námietku neexistencie, eventuálne námietku neplatnosti rozhodcovskej
doložky a z nej vyplývajúcej absencie právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie vec prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi konania a to z poukazom na § 1 ods. 4 Zákona
o RK v spojení s § 54b ods. 1 Zákona o RK v nadväznosti na § 39 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 5 Obč. zák..

15 Žalobcovia ďalej uviedli, že ustanovenie § 53 a 54 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 879f ods. 3 a
ods. 4 Obč. zák. v nadväznosti na § 39 Obč. zák. predstavujú kogentnú právnu normu, podľa ktorej sa
zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nesmú odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa.

16 Žalobcovia namietali aj absolútnu neplatnosť Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX
zodňa01.10.2003(ďalejlen„Zmluva“)vzmysle§39Obč.zák.vspojenís§52Obč.zák.vspojenís§54
ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 879f ods. 3 a ods. 3 a ods. 4 Obč. zák. a tiež vzniesli námietku premlčania
čo odôvodnili § 879f ods. 3 a ods. 4 Obč. zák. v spojení s § 52 Obč. zák. a v spojení s § 54 ods. 1 Obč.
zák., podľa ktorých všetky ustanovenia predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa

01.10.2003 sa museli dať do súladu so zákonom, inak sa predmetné ustanovenia zmluvy, ktoré neboli
do troch mesiacov odo dňa 01.04.2004 dané do súladu so zákonom, sa stali zo zákona neplatnými.
17 Právny predchodca žalovaného (Tatra banka, a.s.) takto však nepostupoval, preto bola zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXX zo dňa 01.10.2003 zo zákona neplatná.

18 Napokon žalobcovia vzniesli námietku premlčania, keďže premlčacia doba počítaná podľa § 107 ods.
1 Obč. zák. v predmetnom prípade márne uplynula najneskôr dňa 01.07.2006.

19 Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. So žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobcovia podpisom
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. 401/733 zo dňa 01.10.2003 vyslovili

súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola upravená v čl. 4.9.1 Všeobecných obchodných
podmienok Tatra banky a.s. (ďalej „VOP“). VOP tvorili neoddeliteľnú účasť zmluvy a v súlade s
ustanovením § 273 Obchodného zákonníka dopĺňali jeho obsah.

20 Žalovaný uviedol, že bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte

zmluvy, alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu,
bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a to podpisom dokumentu, ktorým
bolo písomné vyhotovenie predmetnej zmluvy. Podľa žalovaného rozhodujúcimi kritériami pre platnú
inkorporáciu obchodných podmienok je platná (určitá a zrozumiteľná) inkorporačná doložka, v ktorej
je vyjadrené, že zmluvné vzťahy sa riadia tiež obchodnými podmienkami a zároveň tiež skutočnosť,

že druhá zmluvná strana sa mala možnosť oboznámiť s ich obsahom. Žalovaný mal za to, že zmluva
uzavretá medzi účastníkmi obsahuje platnú inkorporačnú doložku

21 Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia podpisom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre
fyzické osoby č. XXX XXX vyslovili súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou VOP,

na ktoré odkazovali záverečné ustanovenia zmluvy. Žalobcovia mali právo odmietnuť rozhodcovskú
doložku, avšak návrh prijali. Z tohto dôvodu nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú
podmienku. Na základe týchto skutočností má žalovaný za preukázané, že došlo k platnému uzatvoreniu
rozhodcovskej doložky.

22 Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia mali v zmysle čl. 4.9 bod 4.9.2 VOP právo odstúpiť od
rozhodcovskej doložky a to písomne do 30 dní odo dňa účinnosti týchto VOP, alebo do 30 dní odo
dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Žalobcovia však v uvedenej lehote rozhodcovskú doložku
nijakým spôsobom nenamietali.

23 Žalovaný tiež uviedol, že v prípade, ak by súd posudzoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z
titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 53 ods. 4
Obč. zák. zastáva názor, že aplikácia novšieho predpisu na povinnosť zmluvných strán je v rozpore
so základnými princípmi časovej pôsobnosti právnych noriem. Uviedol, že vyvodzovať z neskoršejprávnej normy obsah a rozsah práv a povinností adresátov práva v čase pred nadobudnutím účinnosti
tejto právnej normy neodporuje len základom deduktívnej logiky a sťažňovým princípom právneho
štátu, ale aj ustálenej judikatúre ústavného súdu. Žalovaný poukázal na to, že zmluva so žalobcami

bola uzavretá dňa 01.10.2003, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54
Obč. zák. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Obč. zák., ako
aj na zmluvu podľa § 55 Obč. zák. Zmluva o úvere bola upravená len v obchodnom zákonníku a v
Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. podľa stanoviska žalovaného v dôsledku toho
sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f

ods. 3 Obč. zák. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 obč. zák. sa nespravujú podľa názoru
žalovaného nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 01.01.2008. To potom znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá Zmluva o úvere
(kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Obč. zák. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavreté pred 01.01.2008
sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez

ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona
o spotrebiteľských úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravované sa tak spravujú
Obchodným zákonníkom podľa § 1 ods. 2. Práva dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia Zmluvy.

24 Žalobcovia reagovali prostredníctvom svojho právneho zástupcu na obranu žalovaného písomným
vyjadrením zo dňa 08.06.2016 (čl. 27-30 spisu).

25 Žalobcovia namietajú, že k Zmluve, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá nikdy neboli pripojené
VOP právneho predchodcu žalovaného (P., a.s.) ako podnikateľa a ani nikdy k Zmluve nebol pripojený

Sadzobník poplatkov právneho predchodcu ako podnikateľa.

26 Žalobcovia boli toho názoru, že Zmluva, ktorú uzavreli so žalovaným zakladá spotrebiteľský vzťah
a súčasne žalobcovia namietali, že pri uzatvorení Zmluvy nemali žiadnu právnu možnosť meniť, či
dopĺňať, či pripomienkovať návrh Zmluvy, ktorý pripravil právny predchodca žalovaného ako podnikateľ

a dal žalobcom na podpis ako „formulárovú zmluvu“ bez akejkoľvek možnosti pripomiekovania a preto v
Zmluve „obsiahnutá“ Rozhodcovská doložka je neplatná, lebo žalobcovia nikdy platne neprejavili svoju
vôľu uzatvoriť zmluvu, kde by bola predmetná rozhodcovská doložka, no právny predchodca žalovaného
akopodnikateľatútorozhodcovskúdoložku„nanútil“žalobcomprotiichvôliažalobcovianemalinavýber,
keďže návrh Zmluvy pripomienkovať, či upravovať nemohli.

27 Žalobcovia súčasne namietajú, že Zmluva vôbec neobsahuje rozhodcovskú doložku, pričom
rozhodcovskú doložku obsahujú iba VOP, ktoré však nikdy neboli pripojené k Zmluve a súčasne právny
predchodca žalovaného ako podnikateľ nikdy neoboznámil žalobcov s týmito VOP, tak ako sa to snaží
žalovaný prezentovať.

28 Žalobcovia namietali, že Zmluva je neplatná podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v spojení s § 39 Obč.
zák. v spojení s § 879f ods. 3 a ods. 4 Obč. zák. Súčasne namietali, že Zmluva je neplatná aj podľa
verejnoprávnych predpisov na úseku spotrebiteľských zmlúv a to konkrétne podľa zákona č. 250/2007
Z.z. O ochrane spotrebiteľa v spojení s § 3 ods. 9 a ods. 10 a ods. 11 a § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 a § 4

ods. 4 a § 4 ods. 5 v nadväznosti na § 2 písm. a) a písm. b) a písm. c) a písm. d) Zákona č. 2582001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

29 Žalobcovia ďalej uvádzali, že Zmluva bola uzatvorená medzi P., a.s. ako poskytovateľom úveru,
teda ako podnikateľom, ktorý bol súčasne prvotným postupcom postupujúcim pohľadávku a žalobcami

ako fyzickými osobami, teda nepodnikateľmi a preto Zmluva zakladá ako spotrebiteľská zmluva
občianskoprávny vzťah, resp. právny vzťah v ktorom je ex lege zakotvený „zákaz jednostranného
odchýlenia sa v spotrebiteľských zmluvách od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa“.

30 Ďalej žalobcovia argumentovali tým, že spoločnosť P., a.s. v hmotnoprávnom postavení
poskytovateľa úveru podľa Zmluvy bola povinná podľa § 879f ods. 3 a ods. 4 Obč. zák. v spojení s § 52
Obč. zák. v spojení s § 54 ods. 1 Obč. zák. dať všetky ustanovenia Zmluvy do súladu so zákonom, inak
sa predmetné ustanovenia Zmluvy, ktoré neboli dané do troch mesiacov odo dňa 01.04.2004 do súladuso zákonom stávajú ex lege neplatnými. Preto žalobcovia boli toho názoru, že spoločnosť Tatra banka,
a.s. v hmotnoprávnom postavení postupcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok nemohol platne
postúpiť žalovanú istinu a žalované príslušenstvo, keďže spoločnosť P.a, a.s. neuviedla ustanovenia

Zmluvy do súladu so zákonom.

31 Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre
fyzické osoby č. XXX XXX uzavretou medzi P. ako veriteľom a žalobcami C. a C. ako dlžníkmi zo
dňa 01.10.2003, s Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov s iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov zn. H/2011-387 zo dňa 30.04.2014, s obsahom spisu OS Malacky sp. zn.
23 Er 3600/2015 a s ďalším obsahom spisu.

32 Medzi P. ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XXX XXX zo dňa 01.10.2003. Medzi účastníkmi bola

dohodnutá výška bezúčelového spotrebiteľského úveru 50.000,- Sk, výška úrokovej sadzby 12,25%,
výška ročnej percentuálnej miery nákladov 7,33 %.

33 Zmluva je dvojstranný alebo aj viac stranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomného
obsahovo zhodného prejavu vôle zmluvných strán.

34 NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 konštatoval neobvyklosť
dojednávania rozhodcovskej doložky odkazom hlavnej Zmluvy na VOP a tiež jej neplatnosť z dôvodu
nedodržania zákonnom predpísanej formy. Rozhodcovská zmluva a to aj vo forme rozhodcovskej
doložky je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom aj v prípade, že je obsiahnutá vo VOP,

ktorá spravidla zostáva v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy. Toto je
nepochybne argumentom pre to, že je potrebné trvať na zákonnej požiadavke riadneho podpísania aj
VOP.

35 Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi P., a.s. (právnym predchodcom žalovaného) a žalobcami spĺňa

charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základom črtou je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré žalobcovi nemohli ovplyvniť
nakoľko boli už pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

36 Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 9/2012).

37 V prejednávanej veci nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky, keď zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

38 Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom ktorá spravidla zostala

v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo je dôvodom pre ktorý je nevyhnuté
podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, resp. zmluvné dojednania v ktorých je uvedená rozhodcovská
doložka. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu Zmluvy možno určiť aj odkazom
na VOP vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Z toho potom

vyplýva, že odkazom na VOP je možné určiť iba časť obsahu Zmluvy, avšak predmetné ustanovenie
neopravňuje účastníkov odkazom na VOP uzatvoriť celú novú zmluvu. Rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo Zmluvy sa nachádza v čl.
4.9 v bode 4.9.1 VOP. Samotné VOP v konkrétnom prípade ani nebolo k Zmluve pripojené a už vôbec
nie osobitne podpísané.

39 Keďže rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom, musí byť aj
samostatne podpísaná, alebo musí byť podpísaný dokument, v ktorom je dohodnutá a preto nemožno
akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na VOP, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Zo znenia § 4 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní Zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení, (ďalej len ZoRK) je zrejmé,
že účastníci môžu dohodnúť buď rozhodcovskú doložku v rámci Zmluvy, keď rozhodcovská doložka
sa nachádza priamo v Zmluve, alebo účastníci môžu uzavrieť osobitnú (rozhodcovskú) zmluvu ako

samostatný dokument. V konkrétnom prípade aj napriek ustanoveniu uvedenom v Zmluve (čl. VII bod
5) nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť vznik novej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy/ doložky, nakoľko
táto nebola osobitne podpísaná. V prejednávanej veci účastníci zmluvy túto podpísali na jej konci, čo je
nesporné.Tiežjevšaknesporné,žeZmluvnédojednanianebolipodpísanévôbec,pretojerozhodcovská
doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje.

40 Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku, (ktorá inak ani nie je
súčasťouzmluvy)akodoložku,ktorániejedojednanáplatneprenedostatokpísomnejformy.Jepotrebné
prisvedčiť argumentom žalobcov, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s platným právnym
poriadkom Slovenskej republiky a preto Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie ani
nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť a ani nemal právomoc vydať rozsudok vo veci samej.

41 Podľa § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky,
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

42 Podľa § 3 ods 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné
strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

43 Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

44 Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

45 Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, písm. a), tuzemský rozhodcovský môže byť zrušený príslušným
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi

rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že:

01.01.2015 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá
vsúladesprávnymporiadkom,podľaktoréhosanazákladedohodyzmluvnýchstránmalarozhodcovská

zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky,
01.01.2015 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
01.01.2015 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská

zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje
dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti
rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí
rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len
v dotknutej časti,

01.01.2015 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom
dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
46 Podľa § 40 ods. 1 písm. b), súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon

cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

47 Podľa § 40 ods. 2 ZoRK, súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

48 Podľa § 40 ods. 3 ZoRK , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.49 Podľa § 41 ZoRK , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku, podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

50 Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

51 Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

52 Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

53 Podľa článku 3 bod 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať
za nekalé. Podľa bodu 1 písm. h) Prílohy Smernice podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 Smernice o.i.
sú podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak

spotrebiteľ nenaznačí iné, keď termín na vyjadrenie spotrebiteľovej vôle predĺžiť zmluvu je neprimerane
krátky.

54 Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

55 Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

56 Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

57 Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení zák.č. 102/2014 Z.z. na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (čl. I. bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z.
účinný od 01.04.2015).

58 Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

59 Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

60 Podľa § 53 ods. 1 písm. n) Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmäustanovenia, ktoré spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy.

61 Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

62 Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

63 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

64 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

65 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

66 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

67 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

68 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

69 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

70 Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

71 Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

72 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

73 Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou.

74 Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.75 Súd s poukazom na citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
pred posúdením veci v merite skúmal aj bez návrhu premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému ako

spotrebiteľovi, ktoré bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.

76 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli medzi sebou Zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby dňa 01.10.2003.

77 Je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcov je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov, keďže
vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania
a žalovaný má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcami vstupoval ako právnická
osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

78 Predmetom konania bol záväzok žalobcov, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva
predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),
predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcov je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru
súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento
právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa
priaznivejšie.

79 Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a preto súd po preskúmaní
rozhodcovského rozsudku dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom. Vzhľadom na takto
zistené skutočnosti bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť, podľa
§ 40 ods. 1 písm. a), body 1,2,3,4 Zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení, nakoľko pri rozhodovaní

boli porušené všetky zákonné dôvody uvádzané v citovanom ustanovení i všeobecne záväzné právne
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

80 Žalobcovia svojim návrhom žiadali tiež, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rohodcovského
rozsudku, pričom poukazovali na porušenie právnych predpisov, na neplatnosť rozhodcovskej doložky

a ochrany spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Preto súd v prejednávanej veci aj preskúmava aj
námietky žalobcov v súvislosti s nedodržaním spotrebiteľských noriem v rozhodcovskom konaní. Súd v
tomto konaní rozhodol rozsudkom tak, že napádaný rozhodcovský rozsudok zrušil.

81 Sú preto splnené predpoklady aj pre rozhodnutie súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého

rozhodcovského rozsudku. Súd sa v tejto súvislosti zaoberal otázkou, či ujma, ktorá hrozí žalovanému
ako subjektu oprávnenému z rozhodcovského rozsudku podstatne prevyšuje ujmu, ktorá by hrozila
žalobcom v prípade nevyhovenia návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd
dospel k záveru, že od žalovaného možno požadovať a to bez výraznejšej ujmy, aby sa do skončeniakonania v prejednávanej veci zdržal realizácie svojich práv, ktoré mu z rozhodcovského rozsudku
vyplývajú. Je známe, že žalovaný je podnikateľom, ktorý spravuje úvery poskytnuté pôvodne bankovými
aj nebankovými subjektmi. Pri výkone podnikateľskej činnosti bezpochyby znáša stratu, spôsobenú

zlyhanými úvermi, bez výraznejšej ujmy. Žalobcovia sú pritom fyzické osoby.

82 Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

83 Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

84 Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vo veci bol plne úspešný žalovaný, ktorému
vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a
ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).