Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25Pc/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200313
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľky: H. C.,

H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E.E. XX, XXX XX K. E., proti osobe povinnej z výživného: A. C.,
H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX R. D., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Osoba povinná z výživného - otec navrhovateľky je p o v i n n platiť navrhovateľke zvýšené výživné
v sume 190,- € mesačne, vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca k rukám navrhovateľky, počnúc dňom
01.02.2020.

II. Osoba povinná z výživného - otec navrhovateľky je p o v i n n ý zameškané výživné v sume 300,-
€ za obdobie odo dňa 01.02.2020 do 17.06.2020, uhrádzať navrhovateľke v mesačných splátkach po
30,- € spolu s bežným výživným, splatných vždy do 15 - teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky, sa
stane splatným celý dlh.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/16/2012 zo dňa 06.03.2012

v časti určenia výšky bežného výživného na v tom čase maloletú navrhovateľku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2020 domáhala zvýšenia výživného voči
osobe povinnej z výživného - otcovi z doterajšej sumy 100,- € mesačne určenej rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P16/2012 - 12 zo dňa 06.03.2012,a to na sumu 250,- € mesačne. Návrh
odôvodnila tým, že od poslednej úpravy sa zmenili pomery na jej strane, nakoľko od poslednej úpravy
prešlo osem rokov a vzhľadom k jej veku a iným okolnostiam jej suma 100,- € nestačí na pokrytie

všetkých jej výdavkov. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojou mamou a jej terajším
manželom, ktorí sa o ňu riadne starajú a hradia všetky jej potreby. V súčasnosti je študentkou Strednej
súkromnej školy pedagogickej v Ž. H. D.. Mesačné výdavky má vo výške cca 358,- €. Matka jej
okrem svojich potrieb poskytuje vreckové vo výške 25,- € mesačne. Keďže navštevuje súkromnú strednú
školu, uhrádza 15,- € mesačne školné a 25,- € mesačne šetrenie na stužkovú. Má aj výdavky spojené
so školskými potrebami, zakúpením učebníc a pracovných zošitov. Učí sa anglický a nemecký jazyk.
Má povinnú prax každý týždeň v stredu, na ktorú si musí kupovať rôzne materiály na výrobu pomôcok v

hodnote cca 30,- € - 40,- € mesačne. Navštevuje 3. ročník strednej školy a na budúci rok maturuje. Po
skončení strednej školy by chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Povinné školské výcviky ako
plavecký, lyžiarsky a turistický jej hradí výlučne matka s manželom. S otcom sa nestretáva. Nad rámec
bežného výživného jej nič neplatí, nič jej nekupuje, ani žiadne darčeky k Vianociam, k narodeninám apodobne. Spolu nekomunikujú a netelefonujú si navzájom. . Má vedomosť, že otec opravuje autá, je
automechanik.

2.Osobapovinnáplatiťvýživnévovyjadrenídoručenomsúdudňa18.02.2020uviedla,žežijevspoločnej
domácnosti svojich rodičov v dvojizbovom rodinnom dome, ktorým prispieva na náklady spojené s
bývaním a stravou v sume 200,- € mesačne. Na výživu navrhovateľky, ktorá je jeho dcérou, prispieva
sumou 100,- € mesačne. Na dopravu do miesta výkonu živnosti Ž. H. D. vynakladá mesačne 50,- €,
na obedy počas výkonu živnosti 4,- € denne, mobilný telefón 30,- € mesačne a náklady na lieky 30,-

€ mesačne. Nepopiera tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak
na strane navrhovateľky, ktorá je vyspelejšia, navštevuje strednú školu, ako aj na strane oboch rodičov.
Matka navrhovateľky úspešne podniká. Je majiteľkou nechtového salónu, vlastní osobné motorové
vozidlo. Svoje príjmy preukázal súdu daňovým priznaním za rok 2019, z ktorého vyplýva celkový príjem
pre výpočet základu dane zo živnosti vo výške 11.586,- €, výdavky 7.750,02 €, teda základ dane z
príjmov vo výške 3.835,98 €. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka s ním odmieta sa stretávať, nepoužíva

jeho priezvisko, nepovažuje ho za otca, navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť k plnoletej zo sumy 100,-
€ mesačne na sumu 150,- € mesačne.

3. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 17.06.2020. Povinný z výživného si
predvolanienapojednávanieprevzaldňa14.04.2020,napojednávaniesavšaknedostavil.Jehoneúčasť

telefonicky ospravedlnila jeho matka v deň pojednávania tým, že synovi prišlo zle pred budovou súdu a
preto sa nemôže zúčastniť pojednávania. O tomto bol vykonaný asistentkou úradný záznam (č. l. 43 a)).
Matka zároveň bola požiadaná, aby ospravedlnenie zaslala písomne na e - mailovú adresu asistentky
senátu. Ospravedlnenie osoby povinnej z výživného nebolo doručené písomne a táto nepožiadala ani
o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) vec prejednal v neprítomnosti osoby povinnej z výživného (otca).

4. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

5. Podľa § 33 ods. 1 CMP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon
neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Na pojednávaní navrhovateľka navrhla zmenu návrhu tak, že sa domáha, aby súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P16/2012 zo dňa 06.03.2012 vo výroku o určenie
výšky výživného tak, že otec bude zaviazaný prispievať na jej výživu zvýšeným výživným vo výške 190,-

€ mesačne, vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca k jej rukám, počnúc dňom 01.02.2020. Zameškané
výživné v sume 300,- € za obdobie od 01.02.2020 do 17.06.2020, navrhla uhrádzať v mesačných
splátkach po 30,- € spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Súd zmenu návrhu uznesením zo dňa 08.07.2020 pripustil s poukazom na § 28 ods. 1, 2 CMP.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
torozsudkomOkresnéhosúduŽiarnadHronomč.k.6P16/2012-12zodňa06.03.2012,rozsudkomč.k.
19P/8/2016-40zodňa28.04.2016,rozsudkomč.k.5C/36/2004-18zodňa03.03.2004,rozsudkom10P
239/2009 - 39 zo dňa 09.09.2009. potvrdením Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG Ž.
H. D. zo dňa 14.02.2020 o návšteve školy, výdavkovými dokladmi navrhovateľky, daňovým priznaním za

rok 2019 otca, jeho vyjadrením a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. O výživnom navrhovateľky bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 6P/16/2012 - 12 zo dňa 06.03.2012, právoplatným dňa 02.04.2012 a vykonateľným dňa 01.03.2012,
na základe ktorého bola o návrhu otca na zníženie výživného schválená rodičovská dohoda v znení,

že otec bol zaviazaný prispievať na navrhovateľku (v tom čase maloletú) zníženým výživným zo sumy
150,- € mesačne na sumu 100,- € mesačne, počnúc dňom 01.03.2012, ktoré znížené výživné sa otec
maloletého dieťaťa - navrhovateľky zaviazal uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.Vo zvyšnej časti návrh bol zamietnutý. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 10P/239/2009 - 39 zo dňa 09.09.2009 v prvom výroku o zvýšení výživného.

10. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19P/8/2016 - 40 zo dňa 28.04.2016,
právoplatným dňa 23.05.2016 bol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý. Z rozsudku
súd zistil, že otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2016 domáhal zníženia
svojej vyživovacej povinnosti z doterajšej sumy 100,- € na sumu 50,- € mesačne s účinnosťou od
04.02.2016 s odôvodnením, že je nezamestnaný a stará sa o svojho ťažko chorého otca.

11. Z potvrdenia o návšteve školy vydaného Súkromnou strednou odbornou školou pedagogickou v Ž.
H. D. zo dňa 14.02.2020 vyplýva, že navrhovateľka bola v školskom roku 2019/2020 žiačkou 3. triedy.
V školskom roku 2020/2021 ukončí svoje štúdium na strednej škole.

12. Z daňového priznania otca za rok 2019 vyplýva, že otec podniká v oblasti hlavnej činnosti - odlievanie
ľahkých kovov. Základom dane z príjmov u daňovníka bola suma 3.835,98 €.

13. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedla, že zotrváva na upravenom návrhu na
zvýšenie výživného z pôvodnej uplatnenej sumy 250,- € mesačne na sumu 190,- € mesačne, počnúc

dňom 01.02.2020. Návrh podala na súd dňa 28.01.2020. Od poslednej úpravy výživného v roku 2012 sa
zmenili pomery najmä na jej strane. V súčasnosti navštevuje súkromnú strednú školu s čím má zvýšené
výdavky na školské potreby, učebnice a školné. Po skončení strednej školy by chcela
pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej manželom, ktorí sa o
ňu riadne starajú. Zvýšené náklady na školské potreby má aj s učením cudzích jazykov, vykonávaním

povinnej praxe, povinných výcvikov v škole, a to plaveckého, lyžiarskeho a turistického výcviku. V rámci
vyučovacích pomôcok si musela sama zakúpiť notebook, tlačiareň a takisto si musela zvoliť hudobný
nástroj-vjejprípadegitaru,čobolopovinnosťoukaždéhoštudentanaškole.Otecjejnadrámecbežného
výživného ničím neprispieva. S otcom nekomunikuje, navzájom si netelefonujú. Uviedla, že otca videla
pred pojednávaním vonku pred súdom, kde ho stretla, ale navzájom sa nerozprávali. Videla ako otec

odišiel s nejakým kamarátom preč. Nebolo na ňom vidno, že by mu bolo prišlo zle. Má vedomosť, že
otec pravdepodobne opravuje autá, je automechanik, možno vykonáva aj iné práce. Súdu predložila
fotografie otca, kde pracuje pre firmu Remeslo pri montovaní haly. Podľa jej názoru je v možnostiach otca
prispievať jej zvýšeným výživným vo výške 190,- € mesačne. Otec býva so svojimi rodičmi v rodinnom
dome na Pitelovej, ktorý dom má byť vo vlastníctve jeho rodičov. Je zdravý a nemá inú vyživovaciu

povinnosť.

14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

20. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola v školskom roku
2019/2020 žiačkou 3. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej v Ž. H. D.. Navrhovateľka

sa tak denným štúdiom pripravuje na budúce povolanie, a preto spĺňa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine
podmienky odkázanosti na výživné zo strany oboch rodičov, tak otca, ako aj matky. V súčasnosti so
štúdiomjejvznikajúpravidelnézvýšenévýdavky.Súdpovažovalzaoprávnenénavrhovateľkouvyčíslené
mesačné výdavky: školné 15,- €, desiata 60,- €, cestovné 10,- €, pranie 10,- €, kozmetika plus hygienické
potreby 15,- €, pomôcky do školy 5,- €, prefocovanie študijných materiálov, bývanie 35,- €, strava

100,- €, vreckové 25,- €, antikoncepcia zo zdravotných dôvodov 10,- €, šetrenie na stužkovú 258,-
€. Taktiež považoval za oprávnené aj vyčíslené sezónne výdavky spojené s oblečením a obuvou v
jarných mesiacoch 70,- €, v lete 150,- €, jeseň 100,- € a v zime 150,- €. Navrhovateľka býva so svojou
matkou a jej manželom, ktorí sa o ňu riadne starajú. Od posledného rozhodovania o výživnom pred
viac ako ôsmimi rokmi došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane navrhovateľky, ktorá je staršia,

vzrástli náklady na jej výživu a oprávnené potreby. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej úprave výživného
mala navrhovateľka jedenásť rokov a navštevovala základnú školu, v súčasnosti je plnoletá a študuje
na strednej škole. Úmerne jej veku vzrástli a zvýšili sa výdavky na jej ošatenie, hygienu, vzdelanie,
dochádzku do školy, stravovanie. Štúdiom na strednej škole sa navrhovateľka pripravuje na budúce
povolanie s čím sa jej zvýšili oproti predchádzajúcej úprave výdavky na povinné školské pomôcky,

učebnice a podobne. Je potrebné uviesť že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému
je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane
navrhovateľky. Keďže súd mal jednoznačne preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované
pred ôsmimi rokmi, musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo
od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78

ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle tejto klauzuly už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou,
ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného, čo v danom prípade ak sa stalo.

23.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.19P/8/2016súdzistil,ženavrhovateľka
je narodená z manželstva rodičov, ktorými sú Z. E., nar. XX.XX.XXXX a A. C., H.. XX.XX.XXXX.

Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5C/36/2004 - 18 zo dňa 03.03.2004. Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej bola v tom čase maloletá Natália zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievaťnamaloletúvýživnýmvovýške1.500,-Skmesačne,počnúcdňomprávoplatnostirozhodnutia,
vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

V roku 2009 matka, v tom čase maloletej navrhovateľky, podala na Okresný súd Žiar nad Hronom
návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej. O návrhu Okresný súd Žiar nad Hronom
rozhodol rozsudkom č. k. 10P/239/2009 - 39 zo dňa 09.09.2009, právoplatným dňa 28.10.2009 tak, žezmenil pôvodný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/36/2004 - 18 zo dňa 03.03.2004
tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Natálii na sumu 150,- € mesačne,
počnúc dňom 01.07.2009, ktoré zvýšené výživné sa otec zaviazal uhrádzať vždy do 20 - teho dňa v

mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2009 do 09.09.2009 spolu vo výške
200,- € sa otec zaviazal uhrádzať v 50,- € mesačných splátkach zasielaných spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok. V tom čase matka navrhovateľky bola na materskej dovolenke,
poberala rodičovský príspevok vo výške 3.790,- Sk a rodinné prídavky na maloleté dieťa vo výške 500,-
Sk. Otec bol v tom čase živnostníkom v oblasti zváračstva. Pracoval mimo územia Slovenskej republiky

vo Francúzsku.

Následne v roku 2012 podal otec návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu
na Okresný súd Žiar nad Hronom, o ktorom súd rozhodol rozsudkom č. k. 6P16/2012 - 12 zo dňa
06.03.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 02.04.2012 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa
ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletú H. zníženým výživným zo sumy 150,- € mesačne na

sumu 100,- € mesačne, počnúc dňom 01.03.2012, ktoré znížené výživné sa otec zaviazal uhrádzať
vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z tohto spisu vyplýva, že otec je vyučený ako
mechanik - opravár lesných strojov a zariadení a naposledy pracoval pre taliansku firmu ako zvárač do
decembra 2010, kedy zarábal mesačne 1.400 - 1.600,- €. Od decembra 2010 bol nezamestnaný a preto
sa dňa 23.11.2011 zaevidoval na úrade práce. Z úradu poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €

mesačne, ktoré finančné prostriedky mu stačili len na jeho výživu. Preto žiadal pôvodne znížiť výživné
až na sumu 26,- € mesačne, počnúc februárom 2012. Otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu
povinnosť už v tom čase plnil nepravidelne, v dôsledku čoho bolo voči nemu vedené aj trestné stíhanie.
Jedná sa o poslednú úpravu vyživovacej povinnosti k maloletej - navrhovateľke.

Otec maloletej podal na Okresný súd Žiar nad Hronom ďalší návrh na zníženie svojej vyživovacej
povinnosti k maloletej, a to zo sumy 100,- € na sumu 50,- € mesačne, počnúc dňom 04.02.2016.
Okresný súd Žiar nad Hronom o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti rozhodol rozsudkom
č. k. 19P/8/2016 - 40 zo dňa 28.04.2016 tak, že jeho návrh zamietol. Súd zo spisu zistil, že otec si
podal návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že je nezamestnaný a stará a

o svojho ťažko chorého otca. Matka so znížením výživného nesúhlasila. Uvádzala, že otec sa nijakým
spôsobom o dcéru nestará, neposiela jej darčeky a ani iným spôsobom na ňu neprispieva, nestretáva
sa s ňou. Naposledy bol s dcérou, keď bola v 1. ročníku základnej školy. V čase rozhodovania maloletá
navštevovala 8. ročník Základnej školy N. Ž. H. D.. Súd zo spisu zistil, že otec bol evidovaný na úrade
práce, pričom v marci 2016 bol vyradený z evidencie pre jeho nespoluprácu.

24. U otca došlo k zmene pomerov oproti roku 2012, teda od poslednej úpravy výživného (rozsudok č.
k. 6P/16/2012 - 12 zo dňa 06.03.2012), kedy bol nezamestnaný. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, detašované pracovisko Žiar nad Hronom pod č. D/241-2012/11266-
PUL/1 zo dňa 24.01.2012 mu bola priznaná dávka a príspevky v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne

od 01.01.2012. Táto suma pozostávala z dávky v hmotnej núdzi u jednotlivca vo výške 60,50 € mesačne
a príspevok na zdravotnú starostlivosť pre jednu osobu vo výške 2,00 € mesačne. Príjem v tomto
kalendárnom mesiaci január 2012, kedy mu nárok bol priznaný, nemal žiadny. V tom čase otec i napriek
tomu súhlasil s výškou výživného 100,- € mesačne, v dôsledku čoho uzavrel s matkou navrhovateľky
rodičovskú dohodu.

Z predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 mal súd preukázané, že
otec podniká s predmetom činnosti odlievanie ľahkých kovov. Z daňového priznania vyplýva základ dane
po odpočítaní výdavkov vo výške 3.835,98 €. Za obdobie, kým bol otec navrhovateľky nezamestnaný,
nebol zistený jeho príjem. Navrhovateľka tvrdila, že otec pracuje načierno. Uviedla, že aj v minulosti

robil pre určité osoby práce ako automechanik. Pripustila, že vykonáva aj iné práce, o čom predložila
súdu fotografie otca, kde pracoval pre firmu Remeslo pri montovaní haly.

Otec súdu neuviedol žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, v ktorom
by zarobil viac ako je vyčíslený základ dane v jeho daňovom priznaní za rok 2019. Súd vychádzal z

voľne zistiteľného údaju zo Štatistického úradu SR, že priemerná mesačná mzda zamestnanca v oblasti
priemyslu na Slovensku je 1.144,- € netto. Otec súdu okrem doručeného daňového priznania za rok
2019nepreukázalskutočnostiohľadomsvojhoskutočnéhopríjmu,nepredložilanižiadnelistinnédôkazy,
že by bol evidovaný v odbornej ambulancii, resp. mal nejaké zdravotné problémy. Vzhľadom na danéskutočnosti súd pri určení výživného vychádzal z princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť
výživné, kedy neprihliadal len na skutočné príjmy otca, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia,
ale vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, t.j. z príjmov, ktoré by mohol mať vzhľadom na svoj vek,

zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce
(rozsudok NS SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018). Z týchto dôvodov súd mal za to, že otec
navrhovateľkynemážiadnezdravotnéproblémy,niejeevidovanývžiadnejodbornejambulancii,podniká
v oblasti odlievanie ľahkých kovov ako SZČO. Z vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 06.03.2012 zo
spisu 6P/16/2012 mal súd zistené, že je vyučený ako mechanik, opravár lesných strojov a zariadení,

aj ako zvárač. Keďže jeho skutočný príjem za rok 2019 bol vyčíslený v daňovom priznaní len na sumu
3.835,98 € ročne, otec by mal z dôvodov svojej profesie dosahovať minimálne príjem, ktorý predstavuje
aspoň minimálnu mzdu. Výška minimálnej mzdy za rok 2019 predstavuje sumu 520,- € a v roku 2020
sumu 580,- €. Náklady na bývanie otec navrhovateľky súdu nepreukázal, i keď tvrdil, že prispieva svojim
rodičom sumou 200,- € mesačne. Súd poznamenáva, že povinný z výživného nezmenil svoj postoj k
plneniu si pracovných povinností zodpovedne tak, aby mal riadny príjem počas

celého obdobia, odkedy výživné zvyšované nebolo (od roku 2012), keďže sám neuviedol ani jedného
zamestnávateľa, u ktorého by pracoval od poslednej úpravy výživného.

25. Súd dospel k záveru, že je dôvod zvýšiť výživné otca voči navrhovateľke, a to s

prihliadnutím predovšetkým na odôvodnené zvýšené potreby navrhovateľky primerane k aktuálnym
možnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky, ktorá
poskytuje navrhovateľke aj v súčasnosti osobnú starostlivosť. Otec sa nijakým iným spôsobom o
navrhovateľku bližšie nezaujíma, neprispieva jej ničím nad rámec súdom určeného výživného, osobne
sa s ňou dlhodobo nestretáva a kontakt s ňou ani nevyhľadáva. Súd preto pristúpil k zvýšeniu výživného

z doterajšej sumy 100,- € mesačne na sumu 190,- € mesačne, a to od 01.02.2020, čo je v súlade s §
77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keďže už v tento deň bola preukázaná zmena pomerov na strane
navrhovateľky, ako aj rodičov podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

26. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

28. Keďže výživné súd zvýšil spätne s účinnosťou od 01.02.2020 tak ako to žiadala navrhovateľka
v upravenom návrhu na pojednávaní dňa 17.06.2020, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom
výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 17.06.2020. Za toto obdobie piatich mesiacov otec hradil výživné

vo výške 100,- € mesačne a jedenkrát výživné vo výške 150,- €. Teda nedoplatok za toto obdobie
navrhovateľke vznikol vo výške 300,- € (5 mesiacov krát 90,- € = 450 ,- € mínus 150,- €), pri zohľadnení
ďalšej úhrady výživného vo výške 150,- € dňa 15.06.2020. V súlade s § 232 ods. 3, 4 CSP súd
povolil otcovi v súlade s návrhom navrhovateľky splácať zameškaný dlh v splátkach po 30,- € mesačne,
počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok v

prípade neuhradenia čo i jednej z nich. Súd má za to, že určená výška splátok je popri bežnom výživnom
primeraná a je v schopnostiach a možnostiach otca ju splácať.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP tak, že žiadne z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Súdom nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by bolo na mieste
a spravodlivé povinného zaviazať na náhradu trov konania v prospech navrhovateľky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len

„CSP“/).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).