Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/161/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914202007
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7914202007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská
31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému Q. H., N.. XX.XX.XXXX, bytom W. X/X, R., zastúpenému
advokátom JUDr. Miroslavom Bérešom, so sídlom Kukučínova 184/1, Trebišov, o zaplatenie 778,11 Eur,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.10.2017 č.k. 6C/77/2014-128

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 778,11 Eur titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným
odberom na odbernom mieste R. X, za čas od 15.9.2011 do 16.3.2012. Rozhodol tak o nároku žalobcu
uplatneného podľa § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej
„zákon o energetike“), na tom skutkovom základe, že žalovaný odoberal elektrinu meranú elektromerom
č. 5602320, na ktorom bolo zistené odtrhnutie overovacích znakov (ciachových plomb), ako aj
neoprávnený zásah do vnútra elektromera, v dôsledku čoho bol odber elektriny meraný nesprávne.
Výšku škody žalobca vyčíslil podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa

ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej „vyhl. č. 154/05
Z.z“.). Z dôvodu, že nebolo možné určiť skutočný čas trvania neoprávneného odberu, v zhode s § 1
ods. 2, veta druhá vyhl.č. 154/05 Z.z. žalobca vychádzal z obdobia posledných 6- tich mesiacov za
čas od 15.9.2011 do 16.3.2012. Za uvedených183 dní bola určená denná spotreba 207 kWh podľa §
1 ods. 4 písm. b/ vyhl.č. 154/05 Z.z., čo predstavovalo celkový neoprávnený odber 37.881 kWh a v
peňažnom vyjadrení zodpovedalo škode vo výške 3.975,62 €. Žalobca zohľadňujúc predchádzajúcu
nameranú spotrebu žalovaného a prihliadajúc na uhradené platby, si z takto určenej škody uplatnil len

sumu 778,11 €.

2. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie je
vlastníkom nehnuteľnosti-rodinného domu, ktorý je odberným miestom, ani odberateľom, pretože nemá
uzavretú so žalobcom zmluvu o odbere elektrickej energie. Uviedol, že rodinný dom je vo vlastníctve
jeho syna Q. H. a dcéry Z. H. a zmluva odbere elektrickej energie na meno Q. H. sa vzťahuje na jeho
nebohéhootca,ktoréhojemenovcom.Ďalejtvrdil,žepredodňom16.3.2012,kedydošlokodmontovaniu

elektromera, u ktorého bol konštatovaný zásah do meracieho zariadenia a poškodenie ciachových
plomb, po oznámení žalobcu o plánovanej výmere elektromera, otvoril uzamykateľnú skrinku v ktorej
bol elektromer umiestnený, a do času vykonanej kontroly ubehlo niekoľko dní, počas ktorých mohlo
dôjsť k poškodeniu elektromera inými osobami. Trval na stanovisku, že do elektromera nezasiahol anepoškodil plomby, a poškodenie mohlo byť spôsobené samotnými zamestnancami žalobcu pánom
K. P. W. B., ktorý vykonali výmenu elektromera. Za dôkaz toho, že do elektromera neoprávnene
nezasahoval považoval aj výsledky trestného konania vo veci ČVS: ORP-350/MI-TV-2012 vedenej

Okresným riaditeľstvom PZ v Trebišove, OO PZ Michaľany vo veci prečinu krádeže z neoprávneného
odberu elektrickej energie na odbernom mieste R., W. X/X, ktoré konanie bolo zastavené, lebo skutok
nie je trestným činom.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že po kontrole meradla odmontovaného dňa 16.3.2012,

ktorým bol meraný odber elektrickej energie na odbernom mieste R. X v rodinnom dome užívanom
žalovaným, bol konštatovaný zásah do meradla - elektromeru č. 5602320, keď boli odtrhnuté overovacie
znaky (ciachove plomby), číselník elektromera bol zaseknutý, preto elektromer neregistroval spotrebu.
Výpoveďou svedka Q.Á. K., zamestnanca žalobcu, ktorý vykonával výmenu elektromera a záznamom
pracovného príkazu na vykonanie výmeny elektromera mal potvrdené, že na elektromere u žalovaného
bolo zistené porušenie overovacích znakov. Svedok Q. K. vypovedal, že montéri pri manipulácii s

elektromerom môžu zasiahnuť len do pracovných častí elektromera, nie do ciachových plomb.

4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 39 ods. 1, 2 zákona o energetike, § 1 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 a ods. 4 vyhlášky č. 154/05 Z.z. v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu k
16.3.2012, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a prijal záver, že je daná zodpovednosť

žalovaného za vzniknutú škodu z dôvodu protiprávneho úkonu, keď dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním žalovaného spočíva na žalovanom, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť
iba v prípade, ak preukáže, že škodu nezavinil. Obranu žalovaného považoval za účelovú, poukazujúc
aj na výsledky trestného konania vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Trebišove, OO PZ
Michaľany ČVS: ORP-350/MI-TV-2012, keď do zápisnice o výsluchu svedka dňa 28.5.2012 žalovaný

uviedol, že skrinka, v ktorej bol umiestnený elektromer bola sústavne uzamknutá, od tejto skrinky je iba
jediný kľúč zavesený u nich na vešiaku, pričom skrinka sa nachádza vo vnútri pozemku žalovaného. To
dokazovalo, že skrinku otváral iba žalovaný, prípadne jeho manželka, keď bolo potrebné umožniť prístup
k meradlu. Na základe uvedeného mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vzniknutou škodou, ktorej výšku považoval za ustálenú v súlade so zákonnou úpravou.

Dôkaz navrhnutý žalovaným výsluchom svedka V. B. nevykonal s odôvodnením, že pre odstup času, by
svedokpotvrdillenskutočnosti,ktoréuž vyplývalizpracovnéhopríkazu,aktorébolizistenéajvýsluchom
svedka K..

5. Zohľadňujúc procesný úspech žalobcu v konaní, súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa

§ 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úšpešnej procesnej strane sporu plnú
náhradu trov konania proti žalovanému.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vychádzajúc z obsahu odvolania uplatnil odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa § 365 ods. 1 písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Žalovaný v odvolaní opätovne poukazoval na to, že nezasahoval do vnútra elektromera, neporušil
overovacie znaky (plomby), preto nezavinil ani zaseknutie číselníka a nesprávne meranie elektriny a

jej neoprávnený odber. Pečate boli porušené zamestnancami žalobcu pri manipulácii, kým on došiel
k meraču všetky plomby už boli odštiknuté. Opakovane poukázal na zastavenie trestného stíhania
v konaní ČVS:ORP 350/MI-TV-2012 dôvodiac, že nemal motív, aby poškodzoval elektromer, keďže
dodávku elektriny uhrádzal, každoročne sa odpisovali z elektromeru stavy spotrebovanej elektrickej
energie, nikto nesignalizoval nejaké závady. Zotrval na stanovisku, že nie je odberateľom elektrickej

energie a zdôraznil, že priemerná ročná spotreba na odbernom mieste bola 3300 kWh, nie 37 881
kWh za polrok, ako to vypočítal žalobca. Trval na vykonaní výsluchu zamestnanca žalobcu B., ktoré
nevykonanie dôkazu súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie
navrhoval zrušiť a vrátiť mu vec na opätovné konanie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že na odbernom mieste žalovaného bol zamestnancami
žalobcu V. B. P. Q. K. zistený zásah do elektromeru, následne po preverení bolo zistené odtrhnutie
ciachových plomb, zaseknutie číselníka elektromeru, ktorý takto neregistroval spotrebu. Overovacie
značky-ciachové plomby, sa nachádzajú priamo na elektromere a elektromer takto označuje priamometrologický ústav, nedeje sa tak na odbernom mieste. Fakt, že boli porušené tieto overovacie
značky potvrdila výpoveď svedka Q. K., z ktorej tiež vyplynulo, že montéri pri inštalácii a výmene
elektromera nikdy nezasahujú do overovacích značiek, oprávnení sú manipulovať len so značkami

umiestnenými na kryte svorkovnice, prostredníctvom ktorých sa pripája elektromer. Žalobca poukázal
na to, že sám žalovaný na pojednávaní dňa 21.5.2014 uviedol, že nevidel, aby pracovníci žalobcu
odstránili overovacie značky na elektromere. Zhodne tieto skutočnosti potvrdil aj V. B. v trestnom konaní
ČVS:ORP 350/MI-TV-2012. Jeho výpoveď v konaní občianskoprávnom, by s ohľadom na odstup času
nemala žiaden význam. Žalobca zdôraznil, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní vyplýva

z jeho postavenia ako subjektu, ktorý elektrinu odoberal, čo žalovaný ani nikdy nepopieral, pričom jeho
zodpovednosť za škodu je založená na zodpovednosti objektívnej, teda bez ohľadu na zavinenie, či
vedomosťoneoprávnenomodbere.Odberelektrinyselektromerom,ktorýnemádveztrochoverovacích
plomb, na tretej plombe je odtlačok, ktorý sa nepoužíva v metrologickom laboratóriu, a aj táto plomba
je poškodená, s elektromerom, ktorého číselník je zaseknutý a neregistruje spotrebu, je definovaný
ako neoprávnený odber elektriny a napĺňa všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú

škodu.Pretoženeexistujúžiadneobjektívneaspoľahlivépodkladynaurčenieskutočnevzniknutejškody,
žalobca si uplatnil časť nároku, ktorého výška bola stanovená podľa zákonnej úpravy, keď posledný
odpočet na odbernom mieste pred určenou dobou trvania neoprávneného odberu bol vykonaný dňa
8.7.2011. Pri stanovení rozsahu škody, bola zohľadnená aj spotrebu odberného miesto v minulom
období.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zopakoval, že nikdy nebol odberateľom elektrickej energie, nie
je preto pasívne vecne legitimovaný, elektrinu odoberala celá jeho rodina, pričom vlastníkom pozemku
sú jeho deti. Poprel, aby akokoľvek do elektromeru zasiahol alebo ho poškodil, nesúhlasil so záverom,
že bol merací prístroj zaseknutý. Podľa jeho vyjadrení „sa hodina točila“, pričom skrinku elektromeru

voľne sprístupnil 9.3.2012. Dokiaľ prišli zamestnanci žalobcu na výmenu elektromeru, ktokoľvek cudzí
sa mohol k meradlu dostať a manipulovať s ním, preto nemôže byť objektívne zodpovedný za vzniknutú
škodu. Uviedol, že by bol ochotný uhradiť len cenu elektriny za reálne nameraný odber za obdobie do
16.3.2012, resp. 21.3.2012, keď došlo k odpojeniu od dodávky elektriny, čo predstavovalo cca 590 €
pri priemernej spotrebe 550 kWh.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 7. 2018 o 10.10 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené v zákonnej lehote na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP, § 385 ods. 1 CSP a contrario.

14. Odvolací dôvod namietaným žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je daný vtedy, ak
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Je potrebné však uviesť, že súd nie je povinný vykonávať
všetky navrhnuté dôkazy, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočnosti, ktoré sú z hľadiska
hmotného práva nevýznamné ani nevykoná dôkazy nadbytočné, teda ku skutkovým okolnostiam, ktoré

už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán sporu. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení je okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal taký dôkaz navrhnutý stranou sporu, ktorý je
spôsobilý preukázať pre vec právne významnú skutočnosť. Iba okolnosť nevykonania dôkazu nie je
spôsobilým odvolacím dôvodom. Podmienkou úspešného uplatnenia dôkazných prostriedkov je tiež,

že boli uplatnené v rámci zákonom vymedzenej lehoty v konaní pred súdom prvej inštancie, teda do
vyhlásenia dokazovania za skončené.15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas

konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§

191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo

potrebné,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191a§192CSP,ztýchtodôkazovdospelksprávnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak keď sa súd prvej inštancie dopustil
pochybenia pri interpretácii a aplikácii právnej normy o povahe zodpovednosti žalovaného za vzniknutú

škodu, nemalo to vplyv na vecnú správnosť jeho záverov, že zodpovednosť žalovaného za škodu je
daná.

17. Podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že nie je odberateľom elektrickej energie na odbernom
mieste, na ktorom bol odber meraný meradlom, do ktorého bolo zasiahnuté, a ktoré malo porušené

zabezpečovacie znaky. Ako aj tvrdenia, že do uvedeného meradla nezasahoval, ani žiadnym spôsobom
zabezpečovacie znaky neporušil, ale toto poškodenie zabezpečovacích znakov mohli spôsobiť
zamestnanci žalobcu alebo tretia osoba. Za dôkaz svojej neviny považuje výsledok trestného konania
vo veci OR PZ Trebišov, OO PZ Michaľany, ČVS : ORP-350/Mi-TV-2012, o zastavení konania vo veci
prečinu krádeže.

18. Žalobca uplatnil svoj nárok podľa § 39 ods. 1 pím.b/, c/ zákona o energetike platného v čase zistenia
neoprávneného odberu (16.3.2012), podľa ktorého neoprávneným odberom elektriny je odber
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

19. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

20. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplývajú osobitné zákonom vymedzené predpoklady, za
ktorých vzniká zodpovednosť za neoprávnený odber, ktorá zodpovednosť je formulovaná na princípe

objektívnej zodpovednosti, tj zodpovednosti, ktorá nevyžaduje zavinenie vzniku škody, či už úmyselným
alebo nedbanlivostným konaním (opomenutím) na strane zodpovedného subjektu. Na vyvodenie
zodpovednosti sa preto nevyžaduje preukázanie protiprávneho konania žalovaného v zmysle § 420 OZ.
Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť vzniknutú škodu vzniká tomu, kto elektrinu
odoberal.Zákontedanespájazodpovednosťzaneoprávnenýodbersosobouodberateľaalebovlastníka

nehnuteľnosti, ale túto zodpovednosť upravuje výlučne a len vo väzbe na faktický stav, t.j. na odber
elektrickej energie a osobu, ktorá elektrickú energiu odoberala. Niet žiadnych pochýb, že žalovaný na
odbernom mieste v R. elektrinu odoberal, keďže sám tvrdí, že za túto platil, a že elektrinu odoberala
celá jeho rodina. Pokiaľ je neoprávnených odberateľov elektrickej energie viacero, za vzniknutú škodu
zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ako to vyplýva z § 438 OZ. Každý kto zodpovedá za škodu

spoločne a nerozdielne s inými, vysporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 439
OZ). Niet sporu o tom, že elektrickú energiu odoberali všetci tí, ktorí užívali nehnuteľnosť na odbernom
mieste v R. X.21. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber elektriny, tieto
vyplývajú zo skutkovej podstaty neoprávneného odberu vymedzenej v § 39 ods. 1 písm. b/ a c/
zákona o energetike. Žalobca tvrdil existenciu viacerých dôvodov neoprávneného odberu, pričom

na konštatovanie zodpovednosti žalovaného postačuje, ak bol naplnený a preukázaný aspoň jeden
z tvrdených dôvodov. Podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike za neoprávnený odber by
zodpovedal ten, kto elektrinu odoberal, bez určeného meradla, alebo s určeným meradlom, ktoré
v dôsledku neoprávnenému zásahu odberateľa nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo
odber elektriny. Podmienkou vzniku zodpovednosti za neoprávnený odber je v prípade zásahu

do meradla aj preukázanie toho, že osobou, ktorá do meradla zasiahla bol odberateľ. Tento
predpoklad zodpovednosti však nebolo potrebné v konaní preukazovať, pretože žalobca svoj nárok zo
zodpovednosti za neoprávnený odber uplatnil aj podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, teda, že
odber elektriny bol meraný meracím zariadením, na ktorom boli porušené zabezpečovacie znaky proti
neoprávnenej manipulácii. Na preukázanie zodpovednosti žalovaného tak postačovalo preukázať iba
fakt, že odoberal elektrinu na odbernom mieste, na ktorom bol jej odber meraný meradlom, na ktorom

boli porušené zabezpečovacie znaky proti neoprávnenej manipulácii.

22. Podľa § 2 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného
v čase zistenia neoprávneného odberu (16.3.2012) (ďalej „zákon č. 142/2000 Z.z.), meradlom sa
rozumie prostriedok, ktorý slúži na určenie hodnoty meranej veličiny, pričom zahŕňa mieru, merací

prístroj, jeho komponenty, prídavné zariadenie a meracie zariadenie. Zabezpečovacou značkou sa
rozumie zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do meradla, ktoré môže ovplyvniť jeho
metrologické charakteristiky. Značka montážnika je značka určená na zabezpečenie meradla po
vykonanej montáži proti neoprávnenej demontáži meradla alebo jeho častí.

23. V konaní bolo nesporné, že elektrická energia na odbernom mieste v R. X bola meraná elektromerom
č. 5602320, rok výroby 1992 s platnosťou overenia 10 rokov, s dátumom posledného overenia rok 2002.
Na pracovnom príkaze žalobcu č. 1300589865 o nariadení výmeny meracieho zariadenia-elektromera,
je v časti poznámok uvedené, že boli porušené ciachové plomby a je podozrenie na čierny odber.
Podľa záverov metrologického laboratória v kalibračnom protokole zo dňa 26.3.2012, posudzovaný

elektromer č. 5602320 nemal dve z troch zabezpečovacích plomb, na tretej bol odtlačok, ktorý sa
nepoužíval, došlo k neoprávnenému zásahu do vnútra elektromera, číselník elektromera bol zaseknutý.
Súčasťou kalibračného protokolu bola fotodokumentácia o poškodených plombách predstavujúcich
zabezpečovacie značky. Uvedené listiny boli doručené predchádzajúcej zástupkyni žalovaného JUDr.
Kohanovej a boli oboznamované aj na pojednávaní dňa 30.10.2017, žiadnym relevantným spôsobom

spochybnené neboli. Predstavujú dôkazný prostriedok, ktorý v dostatočne objektívnej miere preukazuje
pravdivosť tvrdení žalobcu, že došlo k poškodeniu zabezpečovacích značiek meracieho zariadenia proti
neoprávnenej manipulácii, pričom takýmto meracím zariadením bol na odbernom mieste v R. meraný
odber elektrickej energie.

24.Zvyššiecitovanéhozákonač.142/2000 Z.zvyplýva,ženaúčelyzabezpečeniameradlasapoužívajú
značky zabezpečovacie, proti neoprávnenému zásahu, ktorý môže ovplyvniť samotné výsledky merania
(ciachové plomby) a značky zabezpečenia montované po montáži, ktoré majú brániť neoprávnenej
demontáži meradla alebo časti (montážne plomby). Ako na to správne poukazuje vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobca, sám žalovaný vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.5.2014 potvrdil, že nedošlo k

zásahu do ciachových plômb, keď žalovaný vyslovene vypovedal, že zamestnanci „odštikli káble dole
na kryte, na elektromere ich nevidel káble odstrihnúť“. To sa zhoduje aj s výpoveďou zamestnanca
žalobcu p. K., ktorý potvrdil, že sú oprávnení zasahovať len do montážnych plômb, nie do ciachových
plômb slúžiacich na zabezpečenie samotného meracieho zariadenia pred neoprávneným zásahom do
jeho vnútra. Napokon taký záver vyplýva aj z výpovede svedka Sokola vypočutého v trestnom konaní

OR PZ Trebišov, OO PZ Michaľany, ČVS : ORP 350/MI-TV-2012, na ktorý obsah spisu súd odkázal aj
na poslednom pojednávaní, na ktorom bol prítomný žalobca dňa 30.10.2017 a z ktorého oboznamoval
aj uznesenie o zastavení konania. V odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania vo veci
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ku ktorému malo dôjsť tak, že fyzická osoba v čase
od 15.9.2011 do 16.3.2012 na odbernom mieste v obci R. N. L. W. Č.. X/X neoprávnene bez merania

odoberala elektrickú energiu tak, že v elektromerovom rozvádzači doposiaľ nezisteným spôsobom strhla
ciachové plomby, je uvedené, že V. B. (zamestnanec žalobcu) na odbernom mieste počas výmeny
elektromera zistil, že boli poškodené ciachové plomby.25. Možno tak považovať za preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný bol subjektom,
ktorý odoberal elektrinu na odbernom mieste R. X meracím zariadením, na ktorom boli porušené
zabezpečovacie znaky proti neoprávnenej manipulácii, čím bola naplnená skutková podstata

neoprávneného odberu, ako aj všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, ktorú
je povinný uhradiť. Okolnosť, že žalovaný bol subjektom, ktorý elektrinu odoberal napokon potvrdzuje aj
on sám v poslednom vyjadrení v odvolacom konaní, keď konštatuje „som ochotný uhradiť cenu elektriny
za reálne nameraný odber, ročnú spotrebu elektriny som mal priemerne okolo 550 kw/hod., nemáme
taký spotrebič, ktorý by odoberal nadmerné množstvo elektriny“. Ani v priebehu celého konania nevznikli

pochybnosti o tom, že žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorej spotreba elektrickej energie bola meraná
meracím zariadením, u ktorého boli porušené zabezpečovacie znaky proti neoprávnenej manipulácii, a
pokiaľ takých subjektov bolo viacero, ich povinnosť na náhradu škody je daná spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 OZ ak viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne. Vo vzájomnom pomere medzi sebou sa vysporiadajú podľa miery účasti na vzniku

škody (§ 438, § 511 ods. 3 OZ). Žalobca je preto oprávnený uplatniť nárok na náhradu škody z
neoprávneného odberu voči ktorémukoľvek subjektu, ktorý na odbernom mieste elektrickú energiu
odoberal.

26. Dôkazy produkované žalobcom v dostačujúcom rozsahu preukazujú zodpovednosť žalovaného

za vzniknutú škodu, a žalovaný neoznačil ani nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
spochybniť zistený skutkový stav veci. Vzhľadom na to, že zodpovednosť žalovaného je založená na
objektívnom princípe tj bez požiadavky zavinenia protiprávneho konania, je bez právneho významu,
či žalovaný alebo tretia osoba zasiahli do ciachových plomb meradla. Z uvedeného dôvodu, je tiež
nepodstatný výsledok trestného konania v trestnom konaní OR PZ Trebišov, OO PZ Michaľany, ČVS :

ORP 350/MI-TV-2012. V prípade porušenia ciachových plomb treťou osobou, nedochádza k zbaveniu
žalovaného zodpovednosti za vzniknutý odber, ale vzniklo by mu právo na náhradu vyplateného
finančnéhoodškodneniavočitomu,ktociachovéplombyporušil,pokiaľsatakstaloprotivôližalovaného,
bez jeho vedomia, či súhlasu. Ak by bolo preukázané porušenie ciachových plomb zamestnancami
žalobcu,podľaokolnostíprípadu,bytozakladalozavineniežalobcunavznikuškody(§441OZ).Vdanom

spore však z vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanci žalobcu už len konštatovali poškodenie
ciachových plômb, čo aj zaznamenali do pracovného príkazu. Takýto skutkový stav, že zamestnanci K.
P. B. zasahovali len do tzv. montážnych plômb, ktoré sú spojené s montážou a demontážou meradla,
nie plômb ciachových, napokon potvrdil žalovaný aj na pojednávaní 21. 5. 2014. Súdom nevykonané
dôkazy (výsluch B.), neboli spôsobilé zmeniť skutkový stav veci v prospech žalovaného, teda neboli

spôsobilé zbaviť ho zodpovednosti za vzniknutý neoprávnený odber elektrickej energie. Ich nevykonanie
preto nemá za následok neúplnosť skutkových zistení a nepredstavuje ani porušenie práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces. Skutočnosti významné pre zákonné a správne rozhodnutie veci súd prvej
inštancie vyvodil už z vyhodnotenia ostatných dôkazov, ktoré riadne vykonal.

27. Žalobca má podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike, nárok na náhradu skutočne vzniknutej
škody. Ak však nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Všeobecne záväzným právnym
predpisom, podľa ktorého žalobca vyčísľoval výšku škody bola vyhláška č. 154/05 Z.z. v znení platnom
v čase vzniku škody. Z dôvodu, že nebolo možné objektívne a spoľahlivo získať podklady, kedy došlo k
poškodeniu ciachových plomb, tj aké je obdobie neoprávneného odberu, bolo obdobie neoprávneného
odberu určené podľa § 1 ods. 2 druhá veta vyhlášky č. 154/05 Z.z. v rozsahu 6. mesiacov spätne pred

časom zistenia neoprávneného odber t.j. od 15.9.2011 do 16.3.2012 v počte 183 dní. Aj keď žalovaný
žiadal určiť obdobie spotreby a jej množstvo odpočtom podľa údajov zaznamených meradlom, takýto
postup nemá opodstatnenie, keďže bolo zistené, že pre zásah do meradla, toto nezobrazuje správne
údaje. Denná spotreba podľa § 1 ods. 4 písm. b/ citovanej vyhlášky bola určená použitím hodnoty
hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu, čo predstavovalo hodnotu 25A

a za časového využitia 12 hodín denne. Zohľadňujúc počet fáz (3) napätie (230V) a hodnoty istiaceho
prvku, tak denná spotreba predstavovala 207 kWh. Takto určená denná spotreba vynásobená počtom
dní neoprávneného odberu zodpovedala celkovej spotrebe 37881 kWh. Celková spotreba sa násobila
cenou vychádzajúcou zo zmluvy o dodávke elektriny, vrátane poplatkov (vychádzajúc zo záveru, žeodberprebiehalnazákladeuzatvorenejzmluvyododávkeelektriny).Cenadodávkyelektrinyvroku2011
predstavovala za 1 kWh sumu 0,4445 € vo vysokej tarife a 0,1025 €. v nízkej tarife, v roku 2012 cena vo
vysokej tarife predstavovala 0,1459 €. a 0,1084 € v nízkej tarife. Aj len pri vynásobení celkovej spotreby

s cenou v nízkej tarife, nárok na náhradu škody predstavoval až 3.975,62 € (za rok 2011 2.270,27 €,
za rok 2012 1.705,35 €).

28. Výška škody žiadaná žalobcom v hodnote 778,11 € nie je v rozpore s platnou právnou úpravou,
a zodpovedá tiež zákonným limitom rozsahu náhrady škody ako škody skutočnej. Za skutočnú

škodu sa môže pri neoprávnenom odbere, pri ktorom chýbajú objektívne určiteľné parametre odberu,
považovať taký rozsah škody, ktorý neprevyšuje v mnohonásobnom rozsahu platby za elektrinu v
zrovnateľnom období pred časom neoprávneného odberu. Dôvodom je fakt, že škoda uhrádzaná
titulom neoprávneného odberu má plniť kompenzačnú ako aj sankčnú funkciu. Je nepochybné, že
škoda vypočítaná podľa ustanovení vyhlášky má viesť toho, kto elektrinu neoprávnene odoberal,
k zodpovednému správaniu, aby pri úhradách ceny elektriny a jej odbere postupoval v súlade so

zákonom, nezasahoval do meradiel a ich zabezpečovacích znakov resp. vykonal prevenčné opatrenia,
aby k takému zásahu nedošlo. Sankčná a motivačná funkcia náhrady škody za neoprávnený odber
v prípadoch, ak pre zásah do meradla a zabezpečovacích znakov neexistujú spoľahlivé podklady na
zistenie skutočnej škody odôvodňuje, aby táto náhrada škody bola o niečo vyššia, než platby uhrádzané
pred časom zistenia neoprávneného odberu. Podľa faktúr za odber elektrickej energie na odbernom

mieste R. X za čas od 8.7.2009 do 1.7.2010 spotreba predstavovala 3.218 kWh, čo vo vtedajších
cenových reláciách činilo 462,21 €. V čase od 2.7.2010 do 8.7.2011 spotreba zodpovedala 3.758 kWh,
za ktorú mal povinnosť uhradiť sumu 559,65 €, Žalobcom uplatňovaná škoda v hodnote 778,11 €,
zohľadňuje v akceptovateľnej miere predchádzajúcej sumy úhrad odberu, a tým satisfakčnú ako
aj sankčnú povahu náhrady škody. Suma náhrady je tak súladná aj s ústavnými zásadami ochrany

vlastníckych a majetkových práv (Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 668/15 zo dňa 11.8.2015).

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto mu vzniklo

právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti procesne neúspešnému žalovanému. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).