Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Csp/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203225
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418203225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, v zastúpení: Mgr. Lenka
Heřmánková, advokátka so sídlom Bratislava - Ružinov, Košická 5590/56, proti žalovanému: E. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. B., E. XXXX/XX, v zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Nové
Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, o zaplatenie 21800 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 21800 CZK s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške
4873,86 CZK od 21.08.2003 do 11.06.2018, s kapitalizovaným zmluvným úrokom z omeškania vo výške
1394,04 CZK od 29.07.2017 do 11.06.2018, s 8,05 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 20000 CZK

od 12.06.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2018 domáhal zaplatenia sumy 21800 CZK s kapitalizovaným

zmluvným úrokom vo výške 4873,86 CZK od 21.08.2003 do 11.06.2018, so zmluvným úrokom vo výške
18,9 % p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, s kapitalizovaným zmluvným úrokom
z omeškania vo výške 1394,04 CZK od 29.07.2017 do 11.06.2018, s 8,05 % úrokom z omeškania p.
a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzavrel Smlouvu o povoleném přečerpání k běžnému účtu č. 185942968/0300 v rámci
balíčkuČSOBOSOBNÍKONTOPLUSzodňa21.08.2003,ktorejneoddeliteľnousúčasťouboliObchodní
podmínky pro povolené přečerpání účtu (ďalej len „podmienky“). Žalobca poskytol žalovanému úver vo

forme povoleného prečerpania, a to až do výšky stanoveného úverového limitu. Zmluva bola uzavretá
doručením oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo strany žalobcu k predchádzajúcej
žiadosti žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru. Žalovaný sa zaviazal podľa článku 8 písm.
f) podmienok splácať žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky najmenej jedenkrát v
období 6 mesiacov, resp. najneskôr do 6. mesiacov po poslednom splácaní, ďalej sa zaviazal podľa
článku 5.2 podmienok splácať zmluvné úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov ku koncu každého
kalendárneho mesiaca a hradiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť

poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve.

2.Žalovanýpožiadaldňa10.10.2008novoužiadosťouoposkytnutiepovolenéhoprečerpaniakbežnému
účtu, žalobca dňa 06.11.2008 zaslal žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania,ktoréhodoručenímdošlokuzavretiuzmluvyopovolenomprečerpaníč.207303PO177S.Neoddeliteľnou
súčasťou uvedenej zmluvy boli obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu zo dňa
01.05.2006 s čím žalovaný vyslovil súhlas v rámci podanej žiadosti zo dňa 10.10.2008. Na základe

zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania bežného účtu až do výšky
20000 CZK. Žalovaný bol povinný splatiť vyčerpanú čiastku úveru vždy najmenej jedenkrát v období
6 mesiacov, resp. najneskôr do 6 mesiacov po poslednom splatení. Čerpané peňažné prostriedky
boli úročené úrokovou sadzbou, pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo
výške 16,9 % p. a., žalobca podľa čl. 11 podmienok bol oprávnený navrhnúť žalovanému novú úrokovú

sadzbu písomným oznámením, a to kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Ak by žalovaný s
novou úrokovou sadzbou nesúhlasil, bo povinný túto skutočnosť písomne oznámiť žalobcovi najneskôr
do 30 dní od odoslania návrhu novej úrokovej sadzby, v opačnom prípade nastala fikcia súhlasu s
novou úrokovo sadzbou. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z bežného účtu za obdobie od
01.01.2010 do 31.01.2010 novú úrokovú sadzbu 18,9 % p. a. s účinnosťou od 01.03.2010. Keďže
žalovanýneodoslalpísomnýnesúhlassnovouúrokovousadzbou,nastalatýmfikciasúhlasužalovaného

a počítajúc dátumom 01.03.2010 boli čerpané peňažné prostriedky úročené úrokovou sadzbou 18,9 %
p.a.Žalovanýmalpodľačl.15podmienokuhradiťúrokzvyčerpanejčiastkyvždykukoncukalendárneho
mesiaca a podľa článku 16 bol povinný zaistiť na účte dostatok peňažných prostriedkov, aby mohli byť
tieto jeho záväzky hradené z bežného účtu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných
úrokov, keď nehradil riadne a včas úroky splatné k 31.03.2017, a to ani napriek výzve k úhrade splátok

zo strany žalobcu, preto žalobca k 28.07.2017 vyhlásil pohľadávky súvisiace s úverom podľa článku 24
písm. a) a h) podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2017.

3. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 20000 CZK, zmluvného úroku vo výške 4873,86 CZK,
úroku z omeškania vo výške 1394,04 CZK a poplatkov vo výške 1800 CZK.

4. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalovaný prvýkrát prečerpal prostriedky na bežnom účte dňa
21.08.2003 sumou 18000 CZK, dňa 20.08.2003 sumou 80 CZK a takto žalovaný ďalej čerpal sumy, ktoré
žalobca uviedol v prílohe k žalobe. Žalovaný prostriedky z prečerpania z roku 2003 uhradil, tieto nie sú
predmetom podanej žaloby, naposledy mal úplne uhradené vyčerpané prostriedky k 17.01.2017, keď

uhradil do tej doby čerpané prostriedky v sume 15151,06 CZK. Následne však žalovaný čerpal
- dňa 17.01.2017 sumu 19601,06 CZK
- dňa 17.01.2017 sumu 9 CZK
- dňa 20.01.2017 sumu 389,94 CZK
- dňa 13.03.2017 sumu 10150 CZK

- dňa 13.03.2017 sumu 9 CZK
- dňa 20.03.20017 sumu 339,37 CZK.
Takto žalovaný celkovo vyčerpal peňažné prostriedky vo výške povoleného limitu 20000 CZK a na
prečerpanú istinu už nič neuhradil. Žalovanému bol vyúčtovaný dňa 03.04.2017 poplatok za upomienku
vo výške 300 CZK a následne mu bol účtovaný poplatok 3x po 500 CZK za zaslané výzvy k úhrade.

Celková výška poplatkov činila sumu 1800 CZK. Žalovanému boli účtované zmluvné úroky za obdobie
od 01.02.2017 do 28.02.2017, teda zo sumy 20000 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od
01.03.2017 do 07.03.2017, zo sumy 9184,59 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 08.03.2017 do
12.03.2017, zo sumy 19660,63 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 13.03.2017 do 19.03.2017,
a zo sumy 20000 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 20.03.2017 do 11.06.2018, ktorých

celková výška činila sumu 4873,86 CZK k 11.06.2018.

5. Žalobca si uplatnil zmluvné úroky vo výške 18,90 % p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do
zaplatenia, ako aj úroky z omeškania v súlade s článkom 43 podmienok. Úroky z omeškania boli vždy
účtované zo súčtu dlžných sankčných poplatkov a dlžných splátok na istinu. Predmetom žaloby sú úroky

z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 300 CZK od 03.04.2017 do 17.04.2017, zo sumy 800 CZK
od 18.04.2017 do 08.05.2017, zo sumy 1300 CZK od 09.05.2017 do 11.06.2017, zo sumy 1800 CZK
od 12.06.2017 do 27.07.2017, zo sumy 21800 CZK od 28.07.2017 do 11.06.2018, takto celková suma
kapitalizovaných úrokov z omeškania bola ku dňu 11.06.2018 vo výške 1394,04 CZK. Žalobca si uplatnil
aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, a to

v zmysle nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v platnom znení.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že žalobca v žalobe nepostupoval v zmysle § 132 ods. 1/ CSP
a§132ods.2/CSP,tedažalobcavosvojejžalobeneupresnilvakejvýškeposkytolžalovanémufinančnéprostriedky, v akom rozsahu čerpal žalovaný povolené prečerpanie. Namietal aj úrok z omeškania vo
výške 8,05 % ročne. Podľa jeho názoru sa jedná o vec spotrebiteľskú, bola porušená zásada sudcovskej
koncentrácie, pretože žalobca vo svojej pôvodnej žalobe z 18.06.2018 neuviedol skutkové okolnosti,

namietal aj výšku aj dôvodnosť poskytnutého povoleného prečerpania, namietal, že žalobca až po
obdržaní vyjadrenia zo strany žalovaného doplnil žalobu, čo pri spotrebiteľských veciach v zmysle §
294 CSP je neprípustné. Žiadal, aby súd zmenu petitu žaloby nepripustil, na tejto svojej požiadavke
trval až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Takisto vzniesol námietku premlčania uplatneného
práva žalobcu spred doby troch rokov od podania žaloby. Podľa jeho tvrdenia rozhodným právom je

právo Slovenskej republiky, a to v zmysle § 10 ods. 4/ Zák. č. 97/1964 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom a v zmysle článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady ES č. 593/2008
(Rím I). Poukázal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nemôže byť znevýhodnený v porovnaní s iným
spotrebiteľom. V duplike z 21.11.2018 právny zástupca žalovaného opätovne namietal, že vo vyjadrení
žalobcu z 31.08.2018 sú nové skutkové tvrdenia, teda súd má rozhodnúť o zmene petitu žaloby a žalobu
zamietnuť. Na pojednávaní dňa 16.09.2019 právny zástupca žalovaného o podaniach žalobcu tvrdil, že

neboli splnené procesné podmienky na žalobe absentuje podpis žalobcu, v žalobe sú len všeobecné
konštatovania, žalovaný v rokoch 2010 až 2017 vyplatil sumu 111781 CZK. Už netrval na svojej námietke
premlčania.

7. Právny zástupca žalovaného doručil súdu do konania dňa 14.06.2019 podanie, ktoré označil ako

námietka zaujatosti sudkyne, toto podanie odôvodnil tým, že sudkyňa v predchádzajúcom konaní sp.
zn. 4Csp/122/2018 dňa 06.06.2019 vyhlásila rozsudok a tento riadne neodôvodnila, pričom nedala
právnemu zástupcovi žalovaného (jedná sa o tú istú osobu) poučenie o opravnom prostriedku. Z tohto
správania sudkyne zistil, že je voči nemu zaujatá, teda má byť vylúčená z konania vo veci sp. zn.
14Csp/62/2018. Súd posúdil predmetnú námietku zaujatosti ako námietku ktorá bola vznesená v konaní

sp. zn. 4Csp/122/2018, kde však už bol vyhlásený rozsudok a mal za to, že sa týka len okolností, ktoré
spočívali len v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto na vznesenú námietku
neprihliadal.

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, nedostavil sa ani žalovaný, avšak ani jedna z

procesnýchstránnežiadalaojehovýsluch,pretosúdvzmysle§180CSPpojednávalvichneprítomnosti.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou,
Smlouvou o přečerpání č. 207303PO177Sz 21.08.2003, Migrační žádostou o poskytnutí ČSOB
povoleného přečerpání z 10.10.2008, Žádostou o poskytnutí kontokorentního úvěru, Oznámením o

poskytnutí povoleného přečerpání, Obchodníma podmínkama pro povolené přečerpání účtu a ČSOB
studentského konta, výpisom čerpania, 1. Upomínkou z 03.04.2017, výzvou k zaplacení dluhu z
18.04.2017, opakovanou výzvou k zaplacení dluhu z 09.05.2017, poslední výzvou k zaplacení dluhu z
12.06.2017, oznámením o zesplatnění úvěru z 03.08.2017, predžalobnou upomienkou z 10.05.2018,
podacím hárkom, vyjadrením k žalobe zo dňa 16.07.2018, replikou žalobcu z 31.08.2018 s výpisom

přečerpání, Obchodní podmínky pro povolené přečerpání bežného účtu, Sazebníkom ČSOB pro fyzické
osoby - občany, duplikou žalovaného z 21.11.2018, vyjadrením žalobcu z 02.01.2019, odstránením
nedostatku procesných podmienok z 25.01.2019, doplnením skutkových tvrdení žalobcu z 26.04.2019,
ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu z 20.08.2019 a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

10. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným Smlouvu o
povoleném přečerpání k běžnému účtu č. 185942968/0300 v rámci balíčku ČSOB OSOBNÍ KONTO
PLUS zo dňa 21.08.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodní podmínky pro povolené
přečerpání účtu (ďalej len „podmienky“). Žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného

prečerpania, a to až do výšky stanoveného úverového limitu. Zmluva bola uzavretá doručením
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo strany žalobcu k predchádzajúcej žiadosti
žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru. Žalovaný sa zaviazal podľa článku 8 písm. f)
podmienok splácať žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky najmenej jedenkrát v období
6 mesiacov, resp. najneskôr do 6. mesiacov po poslednom splácaní, ďalej sa zaviazal podľa článku

5.2 podmienok splácať zmluvné úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov ku koncu každého
kalendárneho mesiaca a hradiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve.11. Žalovaný požiadal dňa 10.10.2008 novou žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania k
bežnému účtu, žalobca dňa 06.11.2008 zaslal žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného
prečerpania, ktorého doručením došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 207303PO177S.

Neoddeliteľnousúčasťouuvedenejzmluvyboliobchodnépodmienkyprepovolenéprečerpaniebežného
účtu zo dňa 01.05.2006, s čím žalovaný vyslovil súhlas v rámci podanej žiadosti zo dňa 10.10.2008. Na
základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania bežného účtu až
do výšky 20000 CZK. Žalovaný bol povinný splatiť vyčerpanú čiastku úveru vždy najmenej jedenkrát v
období6mesiacov,resp.najneskôrdo6mesiacovpoposlednomsplatení.Čerpanépeňažnéprostriedky

boli úročené úrokovou sadzbou, pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo
výške 16,9 % p. a., žalobca podľa čl. 11 podmienok bol oprávnený navrhnúť žalovanému novú úrokovú
sadzbu písomným oznámením, a to kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Ak by žalovaný s
novou úrokovou sadzbou nesúhlasil, bo povinný túto skutočnosť písomne oznámiť žalobcovi najneskôr
do 30 dní od odoslania návrhu novej úrokovej sadzby, v opačnom prípade nastala fikcia súhlasu s
novou úrokovo sadzbou. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z bežného účtu za obdobie od

01.01.2010 do 31.01.2010 novú úrokovú sadzbu 18,9 % p. a. s účinnosťou od 01.03.2010. Keďže
žalovanýneodoslalpísomnýnesúhlassnovouúrokovousadzbou,nastalatýmfikciasúhlasužalovaného
a počítajúc dátumom 01.03.2010 boli čerpané peňažné prostriedky úročené úrokovou sadzbou 18,9 %
p.a.Žalovanýmalpodľačl.15podmienokuhradiťúrokzvyčerpanejčiastkyvždykukoncukalendárneho
mesiaca a podľa článku 16 bol povinný zaistiť na účte dostatok peňažných prostriedkov, aby mohli byť

tieto jeho záväzky hradené z bežného účtu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných
úrokov, keď nehradil riadne a včas úroky splatné k 31.03.2017, a to ani napriek výzve k úhrade splátok
zo strany žalobcu, preto žalobca k 28.07.2017 vyhlásil pohľadávky súvisiace s úverom podľa článku 24
písm. a) a h) podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2017.

12. V žalobe z 18.06.2018 bol špecifikovaný nárok žalobcu tak, ako to bolo uvedené vyššie. Žalobca
následne dvoma podaniami doplnil opis rozhodujúcich skutočností, pričom v pôvodnej žalobe žalobca
len odkázal na označené dôkazy, ktoré k žalobe pripojil, a to hlavne na zmluvu o prečerpaní, obchodné
podmienky a výpis z účtu žalovaného, kde boli konkrétne rozpísané jednotlivé čerpania, ako aj platby zo
strany žalovaného, a to počnúc od 21.08.2003. Žalobca síce doplnil opis rozhodujúcich skutočností na

výzvu súdu, avšak ani po takomto doplnení žaloby nedošlo k takej zmene žaloby, ktorou by si žalobca
uplatňoval menší alebo väčší nárok, než ktorý bol uvedený v žalobe. Z tohto dôvodu súd nerozhodoval o
zmene žaloby, pretože v zmysle § 140 ods. 1/ a 2/ CSP zmenou žaloby je len návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, resp. i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností. V tomto prípade však nedošlo k zmene žaloby, len k doplneniu skutočností uvedených už

v pôvodnom znení žaloby, čo súd nepovažoval za zmenu petitu žaloby. Navyše zmenu petitu žaloby
navrhoval právny zástupca žalovaného a nie žalobca, ktorý žalobou disponuje, z toho dôvodu súd o
zmene petitu žaloby nerozhodoval, pretože k zmene žaloby nedošlo a žalobca o zmenu petitu žaloby
nepožiadal.

13. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v podaní zo dňa 16.07.2018, súd
posúdil nárok žalobcu na uplatnenú sumu a dospel k tomu záveru, že žalobca si uplatňuje nárok z roku
2017,atokonkrétnezaobdobieod17.01.2017do20.03.2017,žalobabolapodanádňa18.06.2018,teda
žalobca svoju žalobu podal vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá mu začala plynúť najskôr
od 18.01.2017, preto súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú a neprihliadol na ňu.

14. Žalobca v žalobe uviedol, že daný právny vzťah založený zmluvou sa spravuje právnym poriadkom
Českej republiky a že žalobca žalobu podal na vecne a miestne príslušný súd v zmysle Nariadenia Rady
ES č. 593/2008, podľa čl. 4.1 písm. b) ak nedošlo k voľbe práva pre zmluvu, sa zmluva o poskytovaní
služieb spravuje právom krajiny, v ktorej má poskytovateľ služby obvyklý pobyt. V tomto prípade súd

zistil, že žalobca má sídlo v Českej republike, zmluva bola uzavretá v súlade s § 497 a nasl. zák. č.
513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov. Súd po nahliadnutí do predložených listín zistil, že zmluva
o povolenom prečerpaní bola uzavretá na území Českej republiky medzi veriteľom, ktorý má sídlo na
území Českej republiky a konal v rámci svojho predmetu činnosti a žalovaným v pozícii dlžníka, ktorý je
fyzickou osobou (spotrebiteľom). Zmluva o bežnom účte je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka,

avšakžalovanývystupovalvpozíciispotrebiteľa,pretosúdposudzovalpredmetnéustanoveniazmluvyaj
z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Pri aplikácii rozhodného práva súd vychádzal z Dohovoru o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky otvorenému v Ríme na podpis dňa 19. júna 1980 (ďalej Rímsky dohovor),
ku ktorému Slovenská republika i Česká republika pristúpili v roku 2005. V zmysle čl. 3 ods. 1 Rímskehodohovoru „zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy; voľba musí byť
výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu;
účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej

časť.“

15. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa
21.08.2003 bola uzavretá medzi žalobcom - Československá obchodní banka a.s. a žalovaným, štátnym
občanom Slovenskej republiky, ktorý pracoval a žil v Českej republike od roku 2003. Zo zmluvy o

povolenom prečerpaní mal súd preukázané, že účastníci zmluvy (t. j. strany sporu) si zvolili právny
poriadok, ktorým sa spravovala celá zmluva, zvolili si české právo, ktoré sa aplikovalo aj v súlade s
čl. 5 ods. 1 Rímskeho dohovoru - keďže zmluvou o úvere boli žalovanému (spotrebiteľovi) poskytnuté
finančné prostriedky na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť ich podnikania alebo povolania.
Z čl. 5 ods. 2 Rímskeho dohovoru vyplývajú podmienky za akých sa bez ohľadu na ustanovenie
článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú

imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu, resp. zamestnania. Keďže štátom zamestnania
žalovaného v dobe uzavretia zmluvy o úvere bola Česká republika, uskutočnenou voľbou českého práva
žalovaný - spotrebiteľ nebol zbavený ochrany v zmysle citovaného článku.

16.Žalovanýsabrániltým,abyzmluvaoúverebolaposudzovanápodľaprávnehoporiadkuslovenského

práva v kontexte s § 9 ods. 3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej „ZMPS“) podľa ktorého: „Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú
slovenským právnym poriadkom“. Súd skonštatoval, že Rímsky dohovor je právne záväzným aktom
sekundárneho práva Európskej Únie, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. A preto súd pri rozhodovaní aplikoval Rímsky dohovor a
tak dospel k záveru, že voľba rozhodného práva v zmluve o úvere bola uskutočnená v súlade s čl. 3
ods. 1 Rímskeho dohovoru a pri právnom posúdení tohto sporu súd aplikoval právo české.

17. Podľa § 261 zák. č. 513/1991 Sb., tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli,

jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské
činnosti. (2) Touto částí zákona se řídí rovněž závazkové vztahy mezi státem nebo samosprávnou
územní jednotkou a podnikateli při jejich podnikatelské činnosti, jestliže se týkají zabezpečování
veřejných potřeb. K tomuto účelu se za stát považují i státní organizace, jež nejsou podnikateli, při
uzavírání smluv, z jejichž obsahu vyplývá, že jejich obsahem je uspokojování veřejných potřeb. (3) Touto

částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy
a) mezi zakladateli obchodních společností, mezi společníkem a obchodní společností, jakož i mezi
společníky navzájem, pokud jde o vztahy týkající se účasti na společnosti, jakož i vztahy ze smluv, jimiž
se převádí podíl společníka,
b) mezi zakladateli družstva a mezi členem a družstvem, jakož i mezi členy družstva navzájem, pokud

vyplývají z členského vztahu v družstvu, jakož i ze smluv o převodu členských práv a povinností,
c) z úplatných smluv týkajících se cenných papírů a jejich zprostředkování (§ 642),
d) ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní
právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591),
smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém

společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o
bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716),
e) z bankovní záruky (§ 313), z cestovního šeku (§ 720) a slibu odškodnění (§ 725),
f) mezi společností nebo družstvem a osobou, která je statutárním orgánem nebo jiným orgánem nebo
jeho členem,

g) mezi zakladateli a správcem vkladu,
h) z finančního zajištění19).
(4) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění plnění závazků v závazkových vztazích, jež
se řídí touto částí zákona podle předchozích odstavců a zástavní právo k cenným papírům v rozsahu
stanoveném zvláštním zákonem.(5) Při použití této části zákona podle odstavců 1 a 2 je rozhodující

povaha účastníků při vzniku závazkového vztahu.(6) Smlouvy mezi osobami uvedenými v odstavcích 1
a 2, které nejsou upraveny v hlavě II této části zákona a jsou upraveny jako smluvní typ v občanském
zákoníku, se řídí příslušnými ustanoveními o tomto smluvním typu v občanském zákoníku a obchodním
zákoníkem. Směnná smlouva související s podnikáním stran se však řídí tímto zákonem a použijí sena ni přiměřeně ustanovení tohoto zákona o kupní smlouvě; při plnění závazku dodat zboží má každá
ze stran postavení prodávajícího a při převzetí zboží postavení kupujícího.(7) Pojistná smlouva se řídí
občanským zákoníkem a zvláštními zákony.

18. Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Sb., strany si mohou dohodnout, že jejich závazkový vztah, který
nespadápodvztahyuvedenév§261,seřídítímtozákonem.Jestližetakovádohodasměřujekezhoršení
právního postavení účastníka smlouvy, který není podnikatelem, je neplatná. (2) Dohoda podle odstavce
1 vyžaduje písemnou formu.(3) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění závazků ze smluv,

pro něž si strany zvolily použití tohoto zákona podle odstavce 1, jestliže osoba poskytující zajištění s tím
projeví souhlas nebo v době vzniku zajištění ví, že zajišťovaný závazek se řídí touto částí zákona.(4)
Ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí,
nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části
na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských
smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně

spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem.
Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů
podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

19. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb., smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka

poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní
prostředky vrátit a zaplatit úroky.

20. Podľa § 499 zák. č. 513/1991 Sb., za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní
prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

21. Podľa § 502 ods. 1/ a 2/ zák. č. 513/1991 Sb., od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník
povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo
na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají

úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši
nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

22. Podľa § 503 ods. 1/ až 3/ zák. č. 513/1991 Sb., závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem
vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší

než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek
poskytnutýchpeněžníchprostředků,jsousplatnyiúroky,kterésejejtýkají.Mají-libýtposkytnutépeněžní
prostředkyvrácenyvesplátkách,jsouvdensplatnostikaždésplátkysplatnyiúrokyztétosplátky.Dlužník
je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen
zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

23. Podľa § 504 zák. č. 513/1991 Sb., dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve
sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

24. Podľa § 505 zák. č. 513/1991 Sb., zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku

vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak
dlužník neučiní v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil
dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

25. Podľa § 506 zák. č. 513/1991 Sb., je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo

jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby
dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků
z této smlouvy.

26. Podľa § 51a zák. č. 40/1964 Sb., tato hlava zapracovává příslušné předpisy Evropských

společenství2a) 2b) a upravuje ochranu spotřebitele ve spotřebitelských smlouvách a některé povinnosti
při uzavírání spotřebitelských smluv.27.Podľa§52ods.1/až3/zák.č.40/1964Sb.,spotřebitelskýmismlouvamijsousmlouvykupní,smlouvy
o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé
stranědodavatel.Dodavatelemjeosoba,kterápřiuzavíráníaplněnísmlouvyjednávrámcisvéobchodní

nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy
nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu
svého povolání.

28. Podľa § 55 ods. 1/ až 3/ zák. č. 40/1964 Sb., smluvní ujednání spotřebitelských smluv se

nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv,
které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských
smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad
pro spotřebitele příznivější.

29. Podľa § 56 ods. 1/ až 3/ zák. č. 40/1964 Sb., spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání,

která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech
apovinnostechstran.Ustanoveníodstavce1senevztahujenasmluvníujednání,kterávymezujípředmět
plnění smlouvy nebo cenu plnění. Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, která
a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli
způsobena smrt či újma na zdraví,

b)vylučujíneboomezujíprávaspotřebitelepřiuplatněníodpovědnostizavadyčiodpovědnostizaškodu,
c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění
podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele,
d) dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře
smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí,

e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli,
f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního zřetele vypověděl smlouvu na dobu
neurčitou bez přiměřené výpovědní doby,
g) zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy,
h) dovolují dodavateli jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě,

i) stanoví, že cena zboží či služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k
zvýšení ceny zboží či služeb, aniž by spotřebitel byl oprávněn od smlouvy odstoupit, je-li cena sjednaná
v době uzavření smlouvy při splnění podstatně překročena,
j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel nesplnil závazky, které mu
vznikly,

k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez souhlasu spotřebitele, dojde-li
převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.

30. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o prečerpaní
na bežnom účte, na základe ktorej žalovaný prečerpal prostriedky na bežnom účte vo výške 20000

CZK, ktorú žalovaný čerpal postupne počnúc od 17.01.2017. Žalovaný splnil podmienky na poskytnutie
povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, podľa čl. 3 podmienok sa suma povoleného prečerpania
považuje za úver a spravuje sa ustanoveniami obchodného zákonníka ohľadne poskytnutia úveru.
Zmluva bola uzavretá podľa obchodného zákonníka, avšak žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa,
keďže sa jedná o fyzickú osobu a úver bol poskytnutý nie na podnikateľskú činnosť žalovaného. S

poukazomnatietoskutočnostisúdposudzovalzmluvnývzťahajpodľaustanoveníplatnéhoobčianskeho
zákonníka s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný však bol v konaní zastúpený advokátom,
preto jeho postavenie ako slabšej strany v konaní zvolením advokáta zaniklo.

31. Žalobca predložil súdu vyčíslenie istiny, ktorú žalovaný celkovo vyčerpal, a to vo výške 20000 CZK.

Podľa bodu 9 podmienok úroky, s platením ktorých bol žalovaný v omeškaní, sa dňom nasledujúcim
po splatnosti stali súčasťou vyčerpanej istiny. Žalovaný pri úrokovej sadzbe 18,9 % p. a. čerpal
prostriedky v roku 2017, pričom bol v omeškaní s ich plnením, preto žalobca pripísal žalovanému
na ťarchu úroky v celkovej výške 4873,86 CZK ku dňu 11.06.2018. Tieto úroky z istiny boli medzi
stranami sporu dohodnuté, podľa bodu 11 podmienok žalobca bol oprávnený navrhnúť žalovanému

novú úrokovú sadzbu písomným oznámením a žalovaný mal žalobcovi oznámiť v danej lehote 30 dní,
že s úrokovo sadzbou nesúhlasí, v opačnom prípade mal žalobca za to, že žalovaný s navrhnutou
úrokovou sadzbou súhlasí. Zo strany žalobcu došlo k oznámeniu o zvýšení úrokovej sadzby zo
16,9 % na 18,9 % žalovanému, žalovaný svoj nesúhlas písomne žalobcovi nezaslal, teda možnokonštatovať, že žalovaný s novou úrokovou sadzbou súhlasil. Úroková sadzba účtovaná žalobcom
nebola v rozpore ani s ustanoveniami obchodného zákonníka ani s ustanoveniami občianskeho
zákonníka, jedná sa o štandardnú výšku úroku v roku 2010 stanovenú peňažnými ústavmi na

poskytnutienezabezpečenýchúverovspotrebiteľomnaobdobieod1do5rokov.Pripodpisezmluvybola
táto skutočnosť žalovanému ozrejmená, žalovaný nemal výhrady voči týmto úverovým podmienkam,
riadne sa oboznámil s obchodnými podmienkami ako aj s podmienkami pre poskytnutie povoleného
prečerpaniaprostriedkovnabežnomúčte,čopotvrdilsvojimvlastnoručnýmpodpisompripodanížiadosti
o poskytnutie kontokorentného úveru dňa 21.03.2003, ako aj vo svojej žiadosti o poskytnutie ČSOB

povoleného prečerpania zo dňa 10.10.2008. Žalovaný nenamietal ani v období platnosti úverovej zmluvy
tieto skutočnosti. Začal ich namietať až po doručení žaloby, keď tvrdil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, že nárok žalobcu neuznáva, pretože mu nie je zrejmý právny dôvod uplatnenej pohľadávky.
Žalovaný tvrdil, že žalobcovi zaplatil celkovo sumu 111781 CZK za obdobie rokov 2010 až 2017, z
predchádzajúceho konania sp. zn. 4Csp/122/2018 je súdu známe, že žalovanému zo strany žalobcu
boli poskytnuté dva úvery, pričom v jednom prípade sa jednalo o kreditnú kartu s povoleným limitom do

výšky 20000 CZK, z ktorej žalovaný postupne čerpal finančné prostriedky. Tvrdenia žalovaného ohľadne
týchto skutočností neboli preukázané žiadnymi dôkazmi zo strany žalovaného, v podstate žalovaný v
konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal niektoré zo svojich tvrdení.

32. Žalobca predložil súdu dôkazy, z ktorých bolo nesporne preukázané, že žalovaný riadne nesplácal

úver, ktorý mu žalobca poskytol, porušil platobnú disciplínu dohodnutú v zmluve o úvere a v obchodných
podmienkach žalobcu. Žalobca v spore preukázal oprávnenosť nároku (zmluva o úvere obsahuje všetky
zákonné náležitosti vyplývajúce z Obchodného zákonníka s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho
zákonníka na ochranu spotrebiteľa), pričom obranu žalovaného pri rozhodovaní nevzal do úvahy z
dôvodov uvedených vyššie. Žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi istinu vo výške 20000 CZK, ktorú je

povinný žalobcovi zaplatiť. Súd priznal žalobcovi aj zmluvný úrok vo výške 4873,86 CZK, ktorý bol
vyčíslený vyššie, a to z toho dôvodu, že sa jednalo o úrok z poskytnutých prostriedkov do doby
zosplatnenia, ktorý bol žalobcom riadne vyčíslený a vyplýva z výpisu z účtu, keďže tento úrok bol
dojednaný medzi stranami podľa článku 9 podmienok.

33. V konaní si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy sankčných poplatkov,
ako aj zo sumy istiny a poplatkov, pričom ich celkovú výšku vyčíslil na sumu 1394,04 CZK, ktorý úrok
z omeškania vyčíslil v súlade s článkom 4.3 podmienok. Žalovaný preukázateľne neuhradil splátky
splatné v lehote splatnosti, preto mu bol účtovaný úrok z omeškania, pričom ich výšku žalobca riadne
konkretizoval a žalovaný nevzniesol žiadny argument, ktorým by odôvodňoval, z akého dôvodu by ho

nemala zaväzovať povinnosť zaplatiť dlžný úrok z omeškania. V zmluve boli dojednané poplatky v
súladesosadzobníkompoplatkov,atopoplatkyzaupomienkypodľačlánku4.5podmienok,výškatýchto
poplatkov činila sumu 1800 CZK a takisto sa poplatky pripísali k vyčerpanej istine.

34. Súd po oboznámení sa so všetkými dôkazmi dospel k tomu záveru, že žalobe v časti o zaplatenie

istiny, kapitalizovaného zmluvného úroku a kapitalizovaného úroku z omeškania je potrebné vyhovieť,
pretože žalobca predložil dôkazy, ktorými preukázal tak výšku ako aj dôvodnosť svojho nároku, čo síce
žalovaný síce namietal, ale z tvrdení žalobcu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktorými by žalovaný
vedel preukázať, že žalobcovi predmetný nárok neprináleží. Tvrdenia žalovaného sa zakladali na
rýdzo teoretických úvahách bez akéhokoľvek právneho a skutkového základu, pričom právny zástupca

žalovaného len tvrdil, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 111781 CZK, čo súd považoval za všeobecné
konštatovanie, nijakým dôkazom nepodložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe vo vyššie
uvedenej časti vyhovel.

35. Žalobcovi súd priznal aj úroky z omeškania, ktoré bol žalovaný povinný z istiny zaplatiť vo výške

určenej nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb. v platnom znení, t. j. vo výške REPO sadzby ČNB zvýšenej
o 8 bodov p. a., t. j. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, pretože
žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil úrok z
omeškania deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

36. Súd posúdil žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,9 % p. a. zo sumy 20000
CZK od 12.06.2018 do zaplatenia a mal za to, že v tejto časti je potrebné žalobu zamietnuť, a to z
nasledovnýchdôvodov:Žalobcasiuplatniltietoúrokyzúverupozosplatneníúveru,t.j.povyhláseníjeho
mimoriadnej splatnosti. Súd bol toho názoru, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojejpodstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú
veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii, tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu

v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku a predstavuje takýto úrok kapitalizovanú odplatu
za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým
teda stráca veriteľ nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nemá

právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval
od neho úroky, ktoré by mu patrili ak by spotrebiteľ takéto právo držby finančných prostriedkov mal, inak
by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám
vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy. Aplikačná prax súdov
sa už zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, NSSR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 4Obo 143/98 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti

dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, toto rozhodnutie NSSR
bolo potvrdené aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa
18.09.2012. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak
sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Úrok z úveru predstavuje

kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane
nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v

svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak
by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti
a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene

záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže
v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po

poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že po zosplatnení
úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

37. Podľa § 218 ods. 2/ CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene . V
súladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdpriznalžalobcoviuplatnenýnárokodžalovanéhovCZK.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 1/ a 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.