Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/497/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226884
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2115226884.2

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobkyni: X.
Q., O. Š. D. X, I., proti žalovanej: P. X., K.. XX.X.XXXX, O. V. XX, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 200 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 200 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 3.11.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.11.2015, doplnenou
podaním doručeným súdu dňa 21.2.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej sumu 200 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke, a tiež priznania náhrady

trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

3. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,

b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

4. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

5. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

6. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.7. Súd uznesením č.k. 14C/497/2015-19 zo dňa 8.11.2017 uložil žalovanej povinnosť v lehote 10 dní
od doručenia uznesenia vyjadriť sa písomne k žalobe a vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V

uznesení bola žalovaná poučená o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie. Uznesenie bolo doručené žalovanej dňa 20.12.2017 v zmysle § 106
ods. 3 CSP, avšak žalovaná svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnila.

8. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 273 CSP, súd rozhodol

rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Na plnenie súd žalovanej určil zákonnú lehotu tri dni od právoplatnosti rozsudku.

9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, z čoho vyplýva jej úspech v rozsahu 100%.
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o
výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že

neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). V takom prípade možno
proti rozsudku vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a),
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre
zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel. (§ 277 ods. 1 a 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).