Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011914
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117011914.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému U. J. pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 11. januára 2018 prejednal sťažnosť
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. augusta

2017, sp. zn. 0T/96/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr.por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e a súdu prvého stupňa sa
u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16. augusta 2017, sp. zn. 0T/96/2017, podľa § 280 ods. 2 Tr.
por. trestnú vec obžalovaného U. J. vedenú Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 0T/96/2017 postúpil

ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č.
372/1990 Zb. v znení zákona č. 315/2016 Z. z. na prejednanie Okresnému úradu Trenčín.

Postúpenie veci súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na to, že na základe dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní bolo síce bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že skutok
kladený obžalovanému za vinu v rozsahu uvedenom v obžalobnom návrhu sa stal a spáchal

ho obžalovaný spôsobom uvedeným v písomne podanej obžalobe, avšak konanie obžalovaného
nevykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. z dôvodu, že podľa súdu prvého stupňa nebola
jednoznačne preukázaná vedomosť obžalovaného, že toto „prenasledovanie“ sa uskutočnilo proti vôli
poškodenej. Podľa názoru súdu prvého stupňa zo správ, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní
nevyplynulo, že by obžalovaný zasielal tieto správy proti vôli poškodenej, resp. že by poškodená

dala najavo, aby tieto správy neposielal, pričom pochybnosti súdu prvého stupňa o tom, či uvedené
konanie uskutočnil proti vôli poškodenej, vyvoláva aj skutočnosť, že poškodená si zablokovala telefónne
číslo obžalovaného až týždeň pred konaním hlavného pojednávania. O tom, že poškodená nedala
obžalovanému jednoznačne na vedomie, aby ju nekontaktoval, svedčí podľa súdu aj fakt, že sa v čase
odchodu zo spoločnej domácnosti spolu niekoľkokrát stretli, pričom nie vždy šlo o stretnutia týkajúce
sa starostlivosti o maloletú dcéru (napr. stretnutie na hrádzi) a za rozporné považoval aj okolnosť, aby

poškodená mala z obžalovaného strach a bála sa aj, či by mohol niečo spraviť ich maloletej dcére
a zároveň mu maloletú dcéru bola ochotná zveriť. Poukazoval tiež na to, že poškodená, podľa jej
výpovede z prípravného konania, trestné oznámenie na obžalovaného nepodala za účelom jeho vzatia
do väzby alebo odsúdenia, nakoľko by to malo vplyv na ich dcéru, ale preto, aby sa zmenilo jeho
správanie voči poškodenej a aby si uvedomil, ako tým ubližuje jej a ich spoločnej dcére, pričom aj z
tohtovyjadreniapoškodenejmožnopodľanázorusúduprvéhostupňanadobudnúťdojem,žepoškodená

nemala úplne záujem o prerušenie komunikácie s obžalovaným a aj sama sa vyjadrila (správa na čl.
109), že obžalovaného si váži a chce s ním vychádzať. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu prvéhostupňa nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
a že skutok uvedený v obžalobe nemožno právne posúdiť ako trestný čin, pričom však forma a obsah

komunikácie obžalovaného s poškodenou presahuje hranice spoločensky akceptovateľného správania,
postúpil predmetnú trestnú vec na prejednanie Okresnému úradu Trenčín z dôvodu, že by mohlo ísť
o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č.
372/1990 Zb. v znení zákona č. 315/2016 Z. z., na prejednanie ktorého je príslušný Okresný úrad
Trenčín.

Proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) podal sťažnosť
v neprospech obžalovaného do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.8.2017. V písomnom
odôvodnení sťažnosti zo dňa 26.10.2017 prokurátor poukázal na obsah ním podanej obžaloby na
obžalovaného, na výrokovú časť napadnutého uznesenia okresného súdu a na podstatnú časť jeho
dôvodov s tým, že sa nestotožňuje s napadnutým rozhodnutím a s hodnotením dôkazov prezentovaným

súdom prvého stupňa.

Prokurátor považoval za správne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, podľa ktorých bolo vykonanými
dôkazmi jednoznačne a bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že skutok uvedený
v obžalobe sa stal a že ho spáchal obžalovaný v rozsahu kladenom mu obžalobou za vinu. Podľa

súdu prvého stupňa z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný
zasielal poškodenej od času, kedy sa od obžalovaného odsťahovala (od 30.4.2017) väčšie množstvo
sms a mms správ a taktiež kontaktoval poškodenú aj prostredníctvom sociálnych sietí. Z obsahu
týchto správ je zároveň nepochybné, že obžalovaný znevažoval poškodenú, vulgárne sa voči nej
vyjadroval, vyhrážal sa jej samovraždou. Takisto jej zaslal správu, ku ktorej priložil fotku so zapálenými

vecami poškodenej s popisom, aby ho dala zavrieť. Uvedený spôsob kontaktovania obžalovaného
považoval súd prvého stupňa za nevhodný a neprimeraný, pričom vzhľadom na výpoveď poškodenej
takéto konanie obžalovaného nepriaznivo vplýva na poškodenú, o čom napokon vypovedá aj jej
hospitalizácia vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Vystavenie poškodenej dlhodobému pôsobeniu správ
takéhoto charakteru má podľa súdu prvého stupňa nepriaznivý vplyv na psychiku človeka, obzvlášť za

situácie, keď ide o bývalých partnerov, ktorých navyše spája spoločné dieťa.

Súčasne však prokurátor nepovažoval za správny a vykonaným dôkazom zodpovedajúci názor súdu
prvého stupňa, podľa ktorého nebola jednoznačne preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že
"prenasledovanie" sa uskutočnilo proti vôli poškodenej s poukazom na pochybnosti súdu prvého stupňa

vyslovené na podklade skutočnosti, že poškodená si zablokovala číslo obžalovaného až týždeň pred
konanímhlavnéhopojednávania,akoajskutočnosti,žesapoškodenásobžalovanýmvčaseodchoduzo
spoločnejdomácnostispoluniekoľkokrátstretla,pričomnievždyišloostretnutiatýkajúcesastarostlivosti
o maloletú dcéru. Namietal tiež názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa mu javilo ako rozporné,
aby poškodená mala z obžalovaného strach, ako aj strach z toho, čo by spravil ich spoločnej dcére a

zároveň mu dcéru bola ochotná dobrovoľne zveriť.

Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na podľa neho podstatné tvrdenia obžalovaného a poškodenej.
Uviedol, že obžalovaný potvrdil, že poškodenú kontaktoval prostredníctvom sms, mms správ a
prostredníctvom sociálnej siete, pričom tvrdil, že to je výsledkom jeho frustrácie a zúfalstva z toho titulu,

že nemôže byť so svojou dcérou. Potvrdil aj to, že za obdobie od kedy od neho poškodená odišla, sa
spoločne stretli asi 5-6 krát. Poškodená pritom uviedla, že po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti,
ju obžalovaný začal kontaktovať prostredníctvom sms správ, pričom jej prišlo 30-40 sms správ denne,
išla jej z toho hlava prasknúť, mala problém šoférovať, nemohla sa sústrediť ani spávať. Zo začiatku
správy od obžalovaného neboli výhražného charakteru, neskôr mu veľakrát povedala, aby s tým prestal,

nech to nerobí, nech dá tomu čas, no aj napriek tomu to pokračovalo. Varovala ho, že ak neprestane
so zasielaním sms správ, využije aj iné možnosti obrany. Vzhľadom k tomu, že správanie obžalovaného
bolo čím ďalej tým viac agresívnejšie, využila svoje právo a podala trestné oznámenie. V súvislosti s
poslanými sms správami musela vyhľadať lekársku pomoc. Potvrdila, že sa stretla s obžalovaným po
odchode zo spoločnej domácnosti, vždy sa jednalo o stretnutie iniciované zo strany obžalovaného a na

tieto stretnutia chodila len za účelom riešenia starostlivosti o ich dcéru. S obžalovaným sa stretávala len
kvôli dieťaťu a keď videla, že obžalovaný je na tom vyslovene zle, chcela mu vyjadriť podporu. SMS
správy ju obťažovali, a to aj tie normálne, bolo ich veľmi veľa. Odpísala mu, že nechce, aby jej písal. Od
začiatku mu vravela aj osobne, aby jej nepísal.Podľa názoru prokurátora z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný opakovane
kontaktoval poškodenú, pričom intenzita správ bola vysoká aj napriek tomu, že vo väčšine prípadov

poškodená nereagovala na neho. Agresívne prejavy v sms správach sa u obžalovaného len stupňovali,
keď opakovane častoval poškodenú nadávkami, nadával jej za súd, oznámil jej, že za domom budú
horieť všetky veci, ktoré nepatria obžalovanému (pričom poslal aj obrázkové správy vyhádzaných
vecí a následne fotku zapálených vecí), uviedol, že nepotrvá dlho a príde deň, keď za toto draho
zaplatí poškodená, vyhrážal sa poškodenej, aby mu odpovedala, lebo ak nie, tak mu prasknú nervy a

uvidí ten "tanec". Poškodenú obťažovalo toto "prenasledovanie" zo strany obžalovaného, viackrát mu
osobne aj prostredníctvom sms správ povedala, aby prestal, no aj napriek tomu v tomto pokračoval,
nakoľko vedel, že toto jej spôsobuje utrpenie, načo poškodená musela vyhľadať lekársku pomoc.
Poškodená na stretnutie s obžalovaným pritom chodila len výhradne z dôvodu, aby sa dohodla na
starostlivosti o dieťa a v prípadoch, kedy bol obžalovaný v zlej psychickej pohode. Z uvedeného
podľa názoru prokurátora jednoznačne vyplýva, že bola naplnená objektívna stránka stíhaného prečinu,

pričom bolo jednoznačne preukázané výpoveďou poškodenej, že "prenasledovanie" sa uskutočnilo
proti vôli poškodenej. Správanie obžalovaného voči poškodenej má navyše stupňujúci charakter, keďže
momentálne je v inej trestnej veci väzobne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Tr. zák. a pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil opätovne voči poškodenej (trestná vec vedená na

Okresnej prokuratúre Trenčín pod sp. zn. 2Pv 713/17/3309).

Na základe uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1
písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a aby uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znova konal
a rozhodol.

Obžalovaný U. J. sa sám ani prostredníctvom obhajcu písomne nevyjadril k písomným dôvodom
sťažnosti prokurátora, ktoré mu boli zaslané súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne, nezistiac dôvody na zamietnutie sťažnosti prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm.

a/, b/ Tr. por., na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 31. októbra
2017, preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr.por. správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a je potrebné súhlasiť s vecne správnou
argumentáciou uvádzanou v písomnom odôvodnení jeho sťažnosti.

Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď napadnutým uznesením trestnú vec obžalovaného U.
J. vedenú Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 0T/96/2017 postúpil ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. v znení zákona č.
315/2016 Z. z. na prejednanie Okresnému úradu Trenčín, pretože na postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
neboli splnené zákonné podmienky.

ProkurátorOkresnejprokuratúryTrenčínpodaldňa31.7.2017podsp.zn.2Pv546/17/3309-11obžalobu
na Okresný súd Trenčín na obžalovaného U. J. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať
na tom skutkovom základe, že

od 30.4.2017 až doposiaľ obťažuje svoju bývalú družku - poškodenú X.. K. W. a to takým spôsobom, že
jej neustále zasiela vo veľkom množstve SMS správy zo svojho telefónneho čísla XXXX XXX XXX na
jej mobilný telefón XXXX XXX XXX, v ktorých jej okrem iného vulgárne nadáva, obviňuje ju z rozpadu
ich vzťahu, vyhráža sa jej samovraždou, pričom jeho správanie vyústilo až do toho, že jej dňa 28.7.2017

poslal obrazovú MMS správu, kde jej vyhádzal veci a spálil ich s popisom, aby ho dala zavrieť, taktiež
ju kontaktuje prostredníctvom sociálnej siete Facebook, kde ju obviňuje, že chce jeho smrť a chce mu
ublížiť, následkom čoho má poškodená psychické problémy a má z obvineného strach, lebo nevie, čo
by jej mohol urobiť.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.Postúpenie veci podľa tohto ustanovenia sa vždy týka skutku a nie jeho možného právneho posúdenia,
preto pri správnom zistení, že nejde o trestný čin, musí súd vo výroku uznesenia uviesť konkrétny
žalovaný skutok, ktorý by mal iný orgán prejednať ako priestupok (služobné previnenie alebo

disciplinárne previnenie) a o ktorom je tento orgán príslušný rozhodovať. Súd prvého stupňa preto
pochybil, keď vo výroku napadnutého uznesenia presne neoznačil žalovaný skutok, ktorý by mal
Okresný úrad Trenčín prejednať ako priestupok a už z tohto hľadiska je napadnuté uznesenie chybné.

Z odôvodnenie napadnutého uznesenia vyplýva, že podľa súdu prvého stupňa bolo na základe dôkazov

vykonaných na hlavnom pojednávaní, z nich predovšetkým z výpovedí obžalovaného U. J. a najmä
z výpovedí poškodenej X.. K. W., ako aj z listinných dôkazov (obsah elektronickej komunikácie), bez
akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu v rozsahu
uvedenom v obžalobnom návrhu sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom uvedeným.

V rozpore s týmto skutkovým zistením je však právny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého zistené

konanie obžalovaného nevykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. z dôvodu, že podľa súdu
prvého stupňa nebola jednoznačne preukázaná vedomosť obžalovaného, že toto „prenasledovanie“ sa
uskutočnilo proti vôli poškodenej.

Prokurátor v tejto súvislosti dôvodne poukázal na podstatné tvrdenia obžalovaného a poškodenej, na
podklade ktorých mal aj okresný súd za preukázané nielen to, že obžalovaný opakovane kontaktoval
poškodenú prostredníctvom sms, mms správ a prostredníctvom sociálnej siete, pričom intenzita správ
bola vysoká aj napriek tomu, že vo väčšine prípadov poškodená nereagovala na neho, ale aj to,
že agresívne prejavy v sms správach sa u obžalovaného len stupňovali, keď opakovane častoval

poškodenú nielen vulgárnymi nadávkami, ale aj vyhrážkami. N. X.. K. W. vo svojich výpovediach v
prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní jednoznačne potvrdila nielen to, že ju obťažovalo toto
"prenasledovanie" zo strany obžalovaného z hľadiska jeho spôsobu, obsahu i formy, ale aj to, že viackrát
obžalovanému nielen osobne, ale aj prostredníctvom sms správ povedala, že tak koná proti jej vôli a
aby s takýmto spôsobom, obsahom a formou komunikácie prestal, upozornila ho i na možnosť podania

trestného oznámenia a keďže aj napriek jej upozorneniam a proti jej vôli pokračoval v tejto komunikácii,
ktorá bola nevhodná, znevažujúca, nepriaznivo vplývala na jej zdravotný stav a bola aj dôvodom pre
vyhľadanie lekárskej pomoci (hospitalizácia vo Fakultnej nemocnici Trenčín), až potom využila možnosť
zablokovania mobilného čísla obžalovaného a podala na neho trestné oznámenie. V uvedenom smere
pravdivosť výpovede poškodenej potvrdzuje aj obsah v spise založenej komunikácie obžalovaného a

poškodenej (čl. 34 - 74), v ktorej, okrem znevažujúcich vulgarizmov, oplzlých nadávok a vyhrážok na
osobu poškodenej, sú uvedené aj nasledovné vyjadrenia obžalovaného: „a blokuj si čo chceš, už som ti
písal, že nie som jeblý, aby som nevedel, že sa to nedá“ - čl. 38, „ a ukladaj si smsky, ty piča primitívna“
- čl. 46, „a podaj na mňa trestné oznámenie, ty kurva vyjebaná“ - čl. 51, „chceš ma dať zavrieť, je mi
to u riti, lebo ma skôr zabiješ“ - čl. 54, „daj ma zavrieť, ty piča“ - čl. 59, 64, „všade si ma zablokuj, nech

sa nemám ako k decku dostať, ty kus hovna“ - čl. 59, 60, „a konečne mi prezraď, ako prídem o svoju
slobodu,čianinatonemášgule“-čl.74.Názor súduprvéhostupňauvedenývodôvodnenínapadnutého
uznesenia, podľa ktorého zo správ, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní nevyplynulo, že by
obžalovaný zasielal tieto správy proti vôli poškodenej, resp. že by poškodená dala najavo, aby tieto
správy neposielal, nemá preto oporu vo vykonaných dôkazoch.

Prokurátor v písomnom odôvodnení sťažnosti dôvodne preto namietal, že súd prvého stupňa pri
hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., že jeho hodnotenie
vykonaných dôkazov nie je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
ako aj v ich súhrne a jeho právne závery, podľa ktorých nebola jednoznačne preukázaná vedomosť

obžalovaného o tom, že "prenasledovanie" sa uskutočnilo proti vôli poškodenej, nemajú dostatočný
a logický podklad v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní ani vo vyvodených skutkových
zisteniach súdu prvého stupňa zodpovedajúcim tzv. skutkovej vete obžaloby a preto ich nemožno
považovať za vecne správne.

Pre naplnenie zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c/
Tr. zák. sa vyžaduje, aby páchateľ iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným
spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že ho kontaktuje prostredníctvom elektronickej komunikačnejslužby, písomne alebo inak proti jeho vôli. Z hľadiska naplnenia zákonných znakov uvedeného
prečinu nie je preto podstatnou skutočnosť, či poškodená si vôbec a kedy zablokovala telefónne
číslo obžalovaného (u poškodeného - prenasledovanej osoby sa nevyžaduje povinnosť zablokovať

si elektronickú komunikačnú službu), ale skutočnosť, že obžalovaný kontaktoval prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby poškodenú proti jej vôli z hľadiska spôsobu, obsahu a formy
kontaktovania. Za situácie, keď sa obžalovaný a poškodená navzájom nielen poznali, ale z ich spolužitia
pochádza aj maloleté dieťa a z hľadiska starostlivosti o dieťa bola nevyhnutná aj ich elektronická
komunikácia, poškodená dostatočne a logicky vysvetlila, že využila možnosť zablokovania mobilného

čísla obžalovaného a podala na neho trestné oznámenie až potom, keď jej predošlé osobné upozornenia
i upozornenia prostredníctvom sms správ adresované obžalovanému, že koná proti jej vôli a aby s
takýmto spôsobom, obsahom a formou komunikácie prestal, sa minuli účinku. V tomto smere rovnako
vyznieva už aj vyjadrenie poškodenej vo výpovedi z prípravného konania, podľa ktorého trestné
oznámenie na obžalovaného podala preto, aby sa zmenilo jeho správanie voči nej a aby si uvedomil,
ako tým ubližuje jej a ich spoločnej dcére. Napokon krajský súd považuje za potrebné uviesť, že už

samotný obsah elektronickej komunikácie obžalovaného s poškodenou založenej vo fotokópiách v
trestnom spise a obsahujúcej znevažujúce vulgarizmy, oplzlé nadávky a vyhrážky na osobu poškodenej,
odôvodňujezáverovedomostiobžalovaného,žekonáprotivôlipoškodenej,pretožezhľadiskaspôsobu,
obsahuaformytejtokomunikácie,presahujúcejpritomajpodľasúduprvéhostupňahranicespoločensky
akceptovateľného správania, nemožno predpokladať, že by s ňou poškodená ako kontaktovaná osoba

mohla súhlasiť.

Výpovedepoškodenej,obsahvspisezaloženejkomunikácieobžalovanéhoapoškodenej,akoajspôsob
konania poškodenej spočívajúci nielen v upozornení obžalovaného (osobnom i prostredníctvom sms
správ), že koná proti jej vôli a aby s takýmto spôsobom, obsahom a formou komunikácie prestal, ale

aj v následnom zablokovaní mobilného čísla obžalovaného a podanie trestného oznámenia, nesvedčia
preto pre vecnú správnosť a odôvodnenosť názoru súdu prvého stupňa o existencii pochybností tom, či
obžalovaný toto „prenasledovanie“ uskutočnil proti vôli poškodenej.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora zrušil

podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.