Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010148
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4316010148.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudcov JUDr.
Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci obžalovaného X.. S.
U., pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného X.. S. U., proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. 7. 2019
sp. zn. 4T/22/2016 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10. 6. 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X.. S. U. z a m i e t a, pretože nie
je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný X.. S. U. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3
písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

napriek tomu, že mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.06.2005 sp. zn. 12C/27/04-43,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/272/2009-139 zo dňa 31.03.2010,
právoplatným dňa 07.05.2010, vykonateľným dňa 11.05.2010 ako odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť pohľadávku v sume 547,143,-Sk (18.161,82 eur) s 10 % úrokom z omeškania od 22.05.2004
do zaplatenia a nahradiť trovy konania 27.355,-Sk (908,02 eur) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
navrhovateľovi I. televízia, nástupcom, ktorého je W. a televízia I., so sídlom K. dolina, D. a napriek tomu,

že dňa XX.XX.XXXX mu bolo súdnym exekútorom K.. A. J. doručené upovedomenie o začatí exekúcie
č. EX 1337/11-30 zo dňa 28.05.2012, ktorým mu bolo okrem iného zakázané nakladať so svojim
majetkom podliehajúcim exekúcii okrem uspokojenia pohľadávky oprávneného I., jej príslušenstva a trov
exekúcie, dňa 02.07.2012 darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností Správy katastra
nehnuteľností Levice bol povolený rozhodnutím zo dňa 07.08.2012 pod č. V-2715/2012, bezodplatne
previedol svoje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec N., okres Q. vedené v

katastri nehnuteľností na LV č. XXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/XX,
príslušné pozemky parc. číslo XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX
- zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX do vlastníctva spoločnosti E. s.r.o., so sídlom N. XXX X.:
XXXXXXXX,vktorejboljedinýmspoločníkomakonateľom, pričomhodnotaprevedených nehnuteľností
ku dňu 02.07.2012 bola určená na 71.990 eur, čím takýmto konaním čo aj čiastočne zmaril vymoženie
priznanej pohľadávky a spôsobil tak škodu poškodenému W. a televízia I., so sídlom K. A., XXX XX D.,

X.: XX XXX XXX najmenej vo výške 18 161,82 eur, pričom Okresný súd Levice rozsudkom sp. zn. 11C
235/2013 zo dňa 26.6.2014, právoplatným 25.11.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 7Co 302/2017 určil, že predmetná darovacia zmluva je voči W. a T. I. neúčinná.

Za to bol obžalovanému podľa § 239 ods. 3 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/
Tr. zák., nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,

uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil a
poukázal v ňom na skutočnosť, že je obeťou politického prenasledovania od roku 1990, napriek tomu,
že sám stál na úplnom začiatku našej štátnosti. Konštatoval, že sú porušované jeho základné ľudské
práva v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov
ako i Ústavy Slovenskej republiky. Pejoratívne sa vyjadroval na adresu súdov Slovenskej republiky,

prokuratúry, polície ako i na jednotlivých sudcov a konštatoval, že napadnutý rozsudok je vedomou
trestnou činnosťou organizovanej skupiny voči jeho osobe. Ku kauze sp. zn. 12C/27/2004, ktorou
celá vec začala uviedol, že sa jednalo o pracovno-právny vzťah, čo vtedajší sudca nepochopil a z
toho dôvodu neuznáva tento rozsudok, je nezákonný a preto nemohol spáchať skutok kladený mu
za vinu. Vznesené obvinenie voči nemu je nedôvodné, je nevinný, rozsudok bol vyhlásený v jeho
neprítomnosti a konštatoval, že prokurátorka v obžalobe poukázala na neexistujúci rozsudok sp. zn.

12C/27/2004-33, keďže na liste 33 sa v uvedenom spise nenachádza žiadny rozsudok. Zdôraznil, že
zástupkyňa poškodenej RTVS sa nevedela presne vyjadriť k predmetnej veci a ani predložiť nejaký
doklad, že má pohľadávku voči nemu a že ho vyzvali na úhradu škody. Z toho dôvodu považuje exekúciu
vedenú proti nemu v rozpore so zákonom, Ústavou Slovenskej republiky a právom Európskej únie.
Konštatoval, že aj žiadosť o udelenie poverenia doručená na Okresný súd Levice dňa 3. 5. 2012 je

neplatná, keďže neexistuje exekútor, ktorého DIČ je 66 09 21 60 61. Vzniesol tiež námietku premlčania,
že obžaloba bola podaná po viac ako troch rokoch. Konštatoval, že okresný súd postupoval v rozpore
so zásadou in dubio pro reo a na základe toho podal odvolanie a domáhal sa, aby krajský súd zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.
3 Tr. por. rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená spoločnosť W. s tým, že trvá na tom, že
obžalovaný sa dopustil skutku kladeného mu za vinu, týmto naplnil znaky žalovaného trestného činu s
poukazom na výsledok sporu vedeného pod sp. zn. 12C/27/2004 na Okresnom súde Bratislava IV. a
s poukazom na exekučné konanie EX 1337/11. Uviedla, že obžalovaný jej bol povinný zaplatiť sumu

18.161,82eurs10%úrokomzomeškaniaatrovykonaniavovýške908,02eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku, čo obžalovaný neurobil, preto bol podaný návrh na začatie exekúcie u K.. A. J.. Poukázala
na to, že obžalovaný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie daň 20. 6. 2012 a po jeho doručení
bezodplatne previedol svoje nehnuteľnosti evidované na Q. vlastníctva č.XXX v katastrálnom území N.
na svoju obchodnú spoločnosť, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, čím zmaril uspokojenie

ich pohľadávky. Vyjadrila súhlas s rozhodnutím súdu I. stupňa a zdôraznila, že ku dňu prevodu týchto
nehnuteľností bola hodnota ich pohľadávky voči obžalovanému vo výške 35.833,45 eur a exekúcia
bola vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Požiadala, aby krajský súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný sa k vyjadreniu poškodenej spoločnosti písomne vyjadril, pričom opätovne poukazoval na
to, že sa na ňom pácha zločin už od roku 1990, že existujeme v bezprávnom štáte a požiada o pomoc aj
európsku prokurátorku. Konštatoval, že z nepráva sa nemohlo zrodiť právo. Na záver uviedol, že dúfa,
že krajský súd spravodlivo a čestne o veci rozhodne.

Obžalovaný X.. S. U. na verejnom zasadnutí uviedol, že je nevinný, nič nespáchal, štát voči nemu už 30
rokov bezprávne koná a poukázal na nesprávny postup sudcu JUDr D.. Namietol, že v skutku v obžalobe
bol zle označený rozsudok Okresného súdu v D. a súd nemal oprávnenie toho zmeniť. Konštatoval, že
exekúcia je absolútne neplatná. Na záver uviedol, že skutok sa nestal, navrhol vypočuť svedkyňu S.. O.
J. a preveriť, prečo došlo v civilnom konaní k zmene zákonnej sudkyne. Navrhol, aby krajský súd celú

vec zamietol a vzniesol námietku premlčania.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, stotožnila sa aj s odôvodnením tohto rozsudku ako i s
uloženým trestom a preto odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou (obžalovaným) podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoréim predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne pritom len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že súd I. stupňa sa dôsledne vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav
veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie §
2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s
vykonanými dôkazmi a vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych

dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí
páchateľ, ktorý čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí
neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku a uvedeným
činom spôsobí väčšiu škodu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že z vykonaného dokazovania niet pochýb o tom,
že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku a
skutok bol správne právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák., poukazujúc na vyššie uvedené znenie skutkovej podstaty žalovaného trestného

činu.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda všetky
výroky, ako i konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. V zásade spochybňuje vykonané
dôkazy a podsúva súdu vlastné hodnotenie dôkazov s námietkami, že nebolo vykonané dokazovanie

dostatočným spôsobom, najmä namieta (odhliadnuc od jeho pejoratívneho vyjadrovania sa na adresu
súdov, sudcov, prokuratúru, príslušníkov polície ako i vyššie postavených štátnych činiteľov) platnosť
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 12C/27/2004 a v nadväznosti na to i celého exekučného
konaniavedenéhoprotinemupodsp.zn.EX13337/2011exekútoromMgr.A.J..Spochybňujesprávnosť
postupu uvedeného okresného súdu i exekútora s tým, že sa nemohol dopustiť žiadneho trestného činu,

keďže na základe neplatného rozsudku, nie je možné založiť právo a platné exekučné konanie. Vzniesol
tiež námietku premlčania z dôvodu, že obžaloba bola na súd podaná po viac ako troch rokoch a tiež
exekútor podal návrh na vydanie poverenia na príslušný súd po lehote uvedenej v § 44 Exekučného
poriadku.

S touto obranou obžalovaného sa súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s
Trestným poriadkom, podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku
a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

K vine obžalovaného nadriadený súd nad rámec súdu I. stupňa poukazuje, že táto bola jednoznačne

preukázaná jednak výpoveďou obžalovaného, ako i výsluchom zástupkyne poškodenej spoločnosti a v
neposlednom rade, s poukazom na charakter spáchaného skutku, listinnými dôkazmi vykonanými na
hlavnom pojednávaní a pripojenými spismi.

Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že sa skutku nedopustil, i keď previedol svoju nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v katastrálnom území Podlužany vedenú v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako
rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/XX s príslušnými pozemkami - parc. číslo XXXX/
X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX
mXdovlastníctvaspoločnostiE.s.r.o.,sosídlomN.XXXX.:XXXXXXXX,ktorejboljedinýmspoločníkom
a konateľom, nie je právne relevantná.

S jeho názorom nemožno súhlasiť. Bez ohľadu na dôvody, pre ktoré obžalovaný neuznáva rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 12C/27/2004 zo dňa 24. 6. 2005, toto nadobudlo právoplatnosť
dňa 7. 5. 2010 a vykonateľnosť dňa 11. 5. 2010 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.4Co/272/2009 zo dňa 31. 3. 2010. I keď obžalovaný nesúhlasil s právnymi názormi vyjadrenými v týchto
rozsudkoch, keďže nadobudli právoplatnosť, bol povinný ich rešpektovať a v zmysle ich rozhodnutí
uhradiť poškodenej W. (dnes právnemu nástupcovi W.) pohľadávku vo výške 547.143,- Sk (v prepočte

18.161,82 eur) spolu s 10% úrokom z omeškania od 22. 5. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo
výške 27.355,- Sk (v prepočte 908,02 eur) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného dôvodu
nebola poškodená spoločnosť žiadnym spôsobom povinná vyzývať obžalovaného na úhradu dlhu (čo
namieta aj v písomnom odvolaní). Pokiaľ poškodená spoločnosť podala návrh na výkon exekúcie,
pretože obžalovaný nezaplatiť svoj dlh riadne a včas v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, mala

na to zákonný nárok a právo a postupovala v súlade s príslušnými zákonmi I. republiky.

Obžalovaný bol tiež povinný rešpektovať povinnosti a príkazy udelené mu v upovedomení o začatí
exekučného konania č. EX 1337/11-30 zo dňa 28. 5. 2012, ktorým mu bolo okrem iného zakázané
nakladať so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného
I. televízia, jej príslušenstva a trov exekúcie, ktoré si prevzal dňa XX. 6. 2012, čo aj sám priznal.

Napriek tomu (resp. práve z tohto dôvodu) dňa 2. 7. 2012 darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností Správy katastra nehnuteľností Levice bol povolený rozhodnutím zo dňa 7. 8. XXXX pod
č. V-XXXX/XXXX (č. l. 75 - 80 spisu), bezodplatne previedol svoje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území N., obec N., okres Q. vedené v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a to rodinný dom
súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/XX s príslušnými pozemkami parc. č. XXXX/X - zast. plochy a

nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. 11X8/17 - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2 do vlastníctva
spoločnosti E. s.r.o., so sídlom N. XXX, X.: XXXXXXXX, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom.

Hodnota prevedených nehnuteľností ku dňu 2. 7. 2012 bola určená znaleckým posudkom na sumu
71.990,-eur a výška pohľadávky poškodeného je 18.161,82 eur spolu s 10% úrokom z omeškania

od 22. 5. 2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 908,02 eur, z čoho je zrejmé, že ak by
nedošlo k protiprávnemu konaniu obžalovaného spočívajúceho v bezodplatnom prevode uvedených
nehnuteľností na jeho spoločnosť, mohol byť celý nárok poškodenej spoločnosti v rámci exekučného
konania uspokojený. Takýmto konaním teda obžalovaný čo aj len čiastočne zmaril vymoženie priznanej
pohľadávky a spôsobil tak škodu poškodenej spoločnosti W. I. škodu vo vyššie uvedenej výške.

Krajský súd tiež dáva do pozornosti, že Okresným súdom Levice rozsudkom sp. zn. 11C 235/2013 zo
dňa 26. 6. 2014, právoplatným dňa 25. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
7Co 302/2017 bolo určené, že predmetná darovacia zmluva je voči W. neúčinná.

Z uvedených dôvodov, napriek tomu, že obžalovaný absolútne neuznáva rozsudky civilných súdov a
celé exekučné konanie považuje za neplatné, krajský súd konštatuje, že nie je oprávnený preskúmavať
správnosť právoplatných rozhodnutí civilných súdov. Týmito je viazaný. Okrem toho poukazuje aj na
to, že uvedená vec obžalovaného vedená na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 12C/27/2004
prešla všetkými inštanciami vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV. sp. zn. 12C/27/2004 - 43, na č. l. 40-41 spisu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 4Co/272/2009 na č. l. 43-44 spisu, uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/167/2010 na č. l. 45-49 spisu). Krajský súd nemá v tomto trestnom konaní právomoc do uvedených
už právoplatných civilných rozhodnutí zasahovať. Rovnako je tomu aj vo vzťahu k exekučnému konaniu.
Príslušný súd i exekútor postupovali podľa zákona a pokiaľ bolo vydané súdom poverenie exekútorovi

Mgr. A. J. a tento vydal rozhodnutie o začatí exekučného konania a doručil o tom upovedomenie
obžalovanému ako povinnej osobe (dňa 20. 6. 2012) s poučením, že nie je oprávnený nakladať
so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii za súčasného poučenia o trestno-právnych následkoch
takéhoto konania (č. l. 36 - 39 spisu), bolo vecou obžalovaného ako tieto skutočnosti vyhodnotil.
Každopádne sa porušením zákazu nakladania s týmto majetkom v rozpore s exekučným konaním,

dopustil žalovaného prečinu poškodzovania veriteľa na úkor poškodenej spoločnosti a to vo výške celej
pohľadávky poškodenej spoločnosti, t.j. 18.161,82 eur, keďže nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom
prevodu, hodnotou prevyšoval výšku tejto pohľadávky a obžalovaný nevlastnil iný majetok, z ktorého by
mohla byť poškodená spoločnosť v exekučnom konaní uspokojená.

Podstata celého protiprávneho konania obžalovaného spočívala v tom, že napriek prevzatiu
upovedomenia o začatí exekúcie a zákazu nakladať so svojim majetkom dňa 20. 6. 2012, prakticky
ihneď dňa 2. 7. 2012 (t.j. o 12 dní) previedol všetky svoje nehnuteľnosti na svoju obchodnú spoločnosť,
čím sám o majetok neprišiel, keďže je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti E. s.r.o. (viď výpisz obchodného registra na č. l. 66 - 67 spisu) a zároveň znemožnil uspokojenie svojho veriteľa, z čoho
vyplýva jeho nepriamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. b/ Tr. zák.

Takto naplnil obžalovaný všetky znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a s ohľadom na výšku pohľadávky poškodenej spoločnosti, ktorej uspokojenie
zmaril, aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s
ohľadom na § 125 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím svedkyne S.. O. J. a S.. W.
D. k otázkam týkajúcim sa rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV. vo veci 12C/27/2004, tieto
nie je krajský súd v trestnom konaní oprávnený preskúmavať, preto návrhy na doplnenie dokazovania
zamietol ako nedôvodné a právne irelevantné vo vzťahu ku skutku kladenému mu za vinu. Krajský súd
dopĺňa, že nevykonanie dôkazu alebo odmietnutie vykonať konkrétny dôkaz nezakladá porušenie práv
naobhajobu(akonamietaobžalovaný),pokiaľbolooňomnajneskoršiedoprávoplatnéhoskončeniaveci

rozhodnuté. Nevyhovenie návrhom na vykonanie dôkazov v rozsahu predstáv obžalovaného a obsah
a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa §
2 ods. 10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por., rozhodne nepatrí medzi
porušenie práva na obhajobu.

K námietke obžalovaného, že nebola zachovaná totožnosť skutku, keďže súd I. stupňa upravil
v skutkovej vete spisovú značku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. z 12C/27/04-33 na
12C/27/04-43, krajský súd konštatuje, že išlo iba o opravu zrejmej nesprávnosti, ktorá vyplynula z
vykonaného dokazovania. Je potrebné uviesť, že skutkom sa rozumie skutok, pre ktorý bolo vznesené
obvinenie. Skutok zahrnutý v „skutkovej vete“ musí vykazovať všetky skutkové okolnosti významné

z hľadiska právnej kvalifikácie. Zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v
obžalobe, nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku
musí byť úplná zhoda. Súd musí s ohľadom na vykonané dôkazy reagovať a má povinnosť premietnuť
výsledky dokazovania do skutkovej vety, čím zákonite dochádza k modifikácii skutku. Totožnosť skutku
teda neznamená úplnú identitu od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia. Naopak, s ohľadom

na vykonané dokazovanie a postupné odkrývanie trestnej činnosti je zjavné, že musí dôjsť k spresneniu
skutku a tým aj k jeho modifikácii, keď niektoré skutočnosti môžu zo skutku vypadnúť, iné pribudnúť.
Totožnosť skutku je pritom zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní
páchateľa a jeho následku. Ak je aspoň sčasti zachované konanie alebo jeho následok, resp. oboje,
nedochádza k narušeniu totožnosti skutku. Z uvedeného vyplýva, že skutok opísaný v obžalobe a

v napadnutom rozsudku je totožný, i keď došlo k čiastočnej úprave v spresnení spisovej značky. Z
tohto dôvodu považoval krajský súd predmetnú námietku obžalovaného za právne irelevantnú a ničím
nepodloženú.

Pokiaľ ide o námietku premlčania obžalovaného, je potrebné uviesť, že podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr.

zák., trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby päť rokov, ak bola horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody najmenej tri roky. V danom prípade pri trestnom čine poškodzovania veriteľa podľa §
239 ods. 3 Tr. zák., je horná hranica trestnej sadzby tri roky, preto s ohľadom na skutočnosť, že vo
veci bolo vznesené obvinenie obžalovanému dňa 12. 3. 2015 (č. l. 99 spisu) a skutok sa stal 2. 7.
2012, nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. Krajský súd dáva do pozornosti obžalovaného, že nie je

rozhodné vo vzťahu k plynutiu premlčacej lehoty, kedy bola podaná obžaloba, ale kedy bolo vznesené
obvinenie a to v zmysle ustanovenia § 87 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Z uvedených dôvodov sa krajský súd
s argumentáciou obžalovaného vo vzťahu k námietke premlčania nemohol stotožniť.

Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľa a všetky vykonané

dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch,
keďže bol náležite zistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, nezistiac dôvod na postup podľa zásady „in dubio pro reo“. Rovnako i
konanie predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku prebiehalo podľa zásad trestného konania
a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, napriek

nespočetným námietkam obžalovaného a jeho tvrdeniu, že ho súdy Slovenskej republiky už od roku
1990 protiprávne „prenasledujú“.Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, je potrebné k odvolacím námietkam obžalovaného uviesť, že
na základe vykonaných dôkazov je nutné konštatovať, že prejednávaný skutok bol správne právne
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,

keďže ako bolo vyššie uvedené, jeho konanie napĺňa všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu
na ustanovenie § 34 Trestného zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest
zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol
na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nezistil

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. a správne mu ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák., keď mu znížil hornú hranicu pôvodnej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) o jednu tretinu,
t.j. bol ukladal mu trest v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 2 roky a 2 mesiace. Aj nadriadený súd
zistil, že obžalovanému postačí na jeho nápravu trest mu uložený súdom I. stupňa pri samej dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov s tým, že výkon trestu mu bol správne podmienečne odložený

na skúšobnú dobu na samej dolnej hranici v trvaní 1 rok. Takto uložený trest považuje krajský súd za
zákonný, spravodlivý a primeraný s ohľadom na skutočnosť, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol
súdne trestaný a pokiaľ ide o register priestupkov, v tomto má zaznamenaných síce 10 priestupkov,
avšak všetky spáchal na úseku cestnej premávky, čo nemá žiadny súvis s prejednávanou trestnou
činnosťou.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.