Uznesenie – Zodpovednosť za škodu ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Górász

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/155/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313234416
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2313234416.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O., 2/ G. a 3/ B., bývajúcich v P., zastúpených
advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, v mene
ktorej koná JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., advokát a konateľ, proti žalovaným
1/ L., bývajúcemu v P., 2/ L., bývajúcemu v P., zastúpeným advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Wolf,
s.r.o.,
so sídlom v Galante, Šafárikova 1522, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Wolf a 3/
KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO 31
595 545, zastúpenej advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o.,
so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 328, v mene ktorej koná JUDr. Mgr. Ingrid
Gyökeresová, konateľka a advokátka, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý spor je
vedený na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/432/2013, o dovolaní žalovanej 3/ proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 25. júna 2018, sp. zn. 23Co/445/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcom 1/ až 3/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej 3/ v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Okresný súd Galanta medzitýmnym rozsudkom z 10. júna 2014, č. k. 8C/432/2013-160 rozhodol,
že nárok žalobcov 1/ až 3/ voči žalovaným 1/ až 3/ je daný. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobou žalobcovia 1/ až 3/ požadovali, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanými 1/ až 3/ zaplatiť
im spoločne a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy; žalobcovi 1/ vo výške 50 000 eur, žalobcovi
2/ vo výške 60 000 eur a žalobcovi 3/ vo výške 50 000 eur. Súd vychádzal zo zistenia, že v spore je
daná pasívna vecná legitimácia všetkých subjektov na strane žalovaných, a to z titulu, že žalovaný 1/
bol vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu
T., a tým bola spôsobená nenapraviteľná ujma v osobnostnej sfére žalobcov. Žalovaný 2/
je vlastníkom tohto motorového vozidla a žalovaná 3/ je poistiteľom, s ktorým mal v čase nehody
žalovaný 2/ ako vlastník predmetného motorového vozidla uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou. Povinnosť žalovanej 3/ zaplatiť náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vyvodil z účelu zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a zmyslu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných
prostriedkov.

2/ Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovanej 3/ rozsudkom z 25. júna 2018,
sp. zn. 23Co/445/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Odvolací súd mal za to,
že s použitím eurokonformného výkladu (Smernica EP a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009)
pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ v ustanoveniach § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z.z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia,

z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým
po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák.
č. 381/2001 Z. z. Náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia a pasívna legitimácia žalovanej
3/, ktorá je poistiteľom žalovaného 2/ a jej povinnosť zaplatiť uvedenú náhradu škody spoločne a
nerozdielne so žalovanými 1/ a 2/ vyplýva z § 15 uvedeného zákona.

3/ Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 3/ dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci, pričom posúdenie veci záviselo od vyriešenia právnej otázky,
či je poisťovateľ pasívne vecne legitimovaný v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých
po obetiach dopravných nehôd, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená rozdielne.
Podľa názoru dovolateľky sa súdy nižšej inštancie prijatým extenzívnym výkladom § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov dostali do priameho rozporu s týmto zákonom,
keďže § 4 (a tiež § 5) neumožňuje uhradiť poisťovňou aj náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa jej názoru
je rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozdielna čo do riešenia otázky pasívnej vecnej legitimácie
poisťovne v obdobných sporoch. Donedávna bola jednotná v tom, že škodu nemožno považovať
za nemajetkovú ujmu a ide o nedostatok pasívnej legitimácie poisťovní v konaniach o náhradu
nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/168/2009, 3Cdo/301/2012, 8Cdo/219/2016 a 4Cdo/160/2007.
Skutočnosť, že najvyšší súd v inom rozhodnutí, vedenom pod sp. zn. 6MCdo/1/2016, dospel k opačným
právnym záverom, znamená, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu je rozdielna. Z týchto dôvodov
žalovaná 3/ navrhla, aby najvyšší súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil
na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne.

4/ Žalobcovia 1/ až 3/ vo vyjadrení k dovolaniu ho žiadali odmietnuť ako neprípustné.

5/ Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

6/ Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie žalovanej 3/ treba odmietnuť.

7/ V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú
vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8/ Žalovaná 3/ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9/ Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka,
ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty naďalej zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory,
čo sa prejavuje v ich pretrvávajúcom rozdielnom rozhodovaní.

10/ Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala
rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu právnej istoty (porovnaj napr. PL. ÚS 16/95,
I. ÚS 87/93, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 75/09). Požiadavka právnej istoty ale neznamená, že
judikatúra sa nemôže vyvíjať a že závery vyjadrené v doterajších rozhodnutiach súdov nemôžu byť
predmetom kritiky. Určitý vývoj vnútroštátnej judikatúry je pochopiteľný najmä v súvislosti s výkladom a
aplikáciou práva Európskej únie (IV. ÚS 270/2012).

11/ V danom prípade žalovaná 3/ v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinovala relevantnú
právnu otázku, či je poisťovňa pasívne vecne legitimovaná v sporoch o náhradu nemajetkovej ujme
spôsobenej pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej poisteným vozidlom.

12/ Zatiaľ čo skoršia judikatúra najvyššieho súdu, týkajúca sa dovolateľkou nastolenej právnej
otázky, reprezentovaná rozhodnutiami dovolacieho súdu, sp. zn. 3Cdo/301/2012, 4Cdo/168/2009
a 8Cdo/219/2016 zastávala právny názor, že do rozsahu krytia povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhrada nemajetkovej ujmy
nespadá, a teda poisťovateľ v takomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, a podľa rozhodnutia
dovolacieho súdu, sp. zn. 4Cdo/160/2007 nemajetkovú ujmu nemožno stotožňovať s náhradou škody,
dovolací súd v rozhodnutí z 31. júla 2017,
sp. zn. 6MCdo/1/2016, po zohľadnení argumentácie Súdneho dvora Európskej únie (porovnaj rozsudok
z 24. októbra 2013 vo veci Katarína Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej, sp. zn.
C-22/12) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (porovnaj III. ÚS 666/2016), vo vzťahu k predmetnej
právnej otázke svoj dovtedajší právny názor prehodnotil a dospel k opačnému záveru, podľa ktorého,
ak usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj
občianskoprávnu zodpovednosť
za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného
krytia v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., a preto je poisťovňa v konaniach o náhradu takejto ujmy pasívne
vecne legitimovaná. Dovolací súd na tomto právnom názore naďalej zotrval aj v rozhodnutiach, sp.
zn. 1Cdo/179/2017, 2Cdo/41/2018, 3Cdo/230/2017, 4Cdo/91/2018, 5Cdo/178/2018, 6Cdo/143/2017,
7Cdo/65/2018, 8Cdo/6/2018, 8Cdo/268/2019 a 4Cdo/188/2019, a teda možno konštatovať, že jeho
rozhodovacia prax sa na ňom v tejto právnej otázke už ustálila. Tento záver bol vyhodnotený ako ústavne
konformný a udržateľný aj ústavným súdom v rozhodnutiach, sp. zn. I. ÚS 474/2016, III. ÚS 646/2015,
I. ÚS 206/2015 či II. ÚS 847/2016.

13/ Vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti dovolania žalovanej 3/ je potrebné najmä uviesť, že
občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu sa na zasadnutí konanom 9. októbra 2018 uznieslo, že
rozsudok z 31. júla 2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016, je rozhodnutím zásadného významu a bolo ako
judikát publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 61/2018. Jeho právna veta znie: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“

14/ So zreteľom na uvedené tak bola citovaným záverom občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu
odstránená dovtedajšia rozdielnosť v rozhodovaní o predmetnej právnej otázke postupom podľa § 22
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, a preto prípustnosť dovolania žalovanej 3/, podaného 1. októbra
2018, teda po prijatí zjednocujúceho právneho názoru
na ňou nastolenú právnu otázku, z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP nemožno vyvodiť.

15/ Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej 2/ odmietol podľa
§ 447 písm. c/ CSP ako neprípustné.

16/ Dovolací súd v dovolacom konaní priznal úspešným žalobcom 1/ až 3/ náhradu trov konania voči
žalovanej 3/ v plnom rozsahu.

17/ Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.