Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209960
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715209960.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so
sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovaným: v 1. rade B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 2. rade N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 3. rade K. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom obec V., o zaplatenie 9.922,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10C/377/2015-161 zo dňa 28.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutáaIII.otrováchkonaniaavrozsahuzrušeniavraciavecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
a žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 384,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal,
a to výrokom III.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaviazať žalovaných zaplatiť mu spoločne a

nerozdielne sumu vo výške 9.922,07 eur a trovy konania. Nárok odvodzoval od Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli s jeho právnym predchodcom, Slovenskou
sporiteľnou, a.s. a na základe ktorej im bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 240 000 Sk, čo je
7.966,57 eur. So žalovaným v 3. rade bola uzavretá v rovnaký deň Dohoda o ručení. Právny predchodca
žalobcu dňa 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 9.366,13 eur. Pohľadávka, ktorá
je predmetom konania bola Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 52 ods.
1 - 3; § 53; § 54 ods. 1, 2; § 546 a § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. a); § 3 ods. 1,
2; § 4 ods. 2 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že dňa 26.01.2006 uzatvoril právny
predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„zmluva“),ktorejpredmetomboloposkytnutiespotrebného

bezúčelového úveru vo výške 240.000 Sk (7.966,54 eur). V rovnaký deň uzatvoril právny predchodca
žalobcu so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení. V zmluve o úvere bola dohodnutá výška úveru
240.000 Sk (7.966,54 eur), druh úveru : spotrebný - bezúčelový, s premenlivou výškou úrokovej sadzby
10,60 %, poplatok za poskytnutie úveru 4.800 Sk (159,33 eur), poplatok za správnu úveru 50 Sk (1,66
eur)/mesačne, s výškou splátky 3.299 Sk (109, 51 eur) so splatnosťou splátok k 1. dňu v mesiaci,
konečná splatnosť úveru 01.01.2016, RPMN 5,26 %. Žalovaní v 1. a 2. rade čerpali úver v celom

rozsahu hneď dňa 26.01.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade sa opakovane dostávali do omeškania s úhradami
splátok. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 30.07.2013 vyzval žalovaných na zaplateniepohľadávky. Žalovaní na výzvu nereagovali a dlžnú pohľadávku neuhradili. Právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 03.09.2013 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľnou, a.s., ako postupcom postúpená

žalobcovi ako postupníkovi pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca dňa 21.11.2013
vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní ani po výzve pohľadávku neuhradili.

4. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci z poskytnutého úveru
je čiastočne dôvodný. Žalovaní nesplnili povinnosť im vyplývajúcu z poskytnutého úveru a porušili

povinnosť plniť žalobcovi riadne a včas na základe čoho sa žalobca domáhal splnenia povinnosti.
Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ tiež neplnil po tom, čo ho veriteľ vyzval na plnenie. Na základe
porušenia povinností vyplývajúcich z poskytnutého úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil celú svoju
pohľadávku za splatnú. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským
a to aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Niet
žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie

uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Preto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
naktorújetrebaaplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách
a ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že obsah dohodnutých podmienok je v rozpore
s predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane
spotrebiteľa. V Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 26.01.2006 absentuje rozpis splátok samostatne vo

väzbe na istinu, úroky a poplatky, ktorý musí byť uvedený v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia tejto náležitosti má za následok
to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3
zákona o spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného tak žalobca mohol po zosplatnení úveru od
žalovaných žiadať iba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaní čerpali úver celkom

vo výške 7.966,54 eur a uhradili naň sumu 7.582,03 eur. Keďže úver posúdil súd prvej inštancie ako
bezúročný a bezpoplatkový, priznal žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami, a to sumu 384,51 eur.
Zaviazal tak žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade (nie solidárne,
keďže jeho záväzok voči žalobcovi vyplýva z ručenia) na zaplatenie žalobcovi sumu 384,51 eur. V
prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V danom
prípade bol žalobca v spore úspešný na 3,57 % a jeho neúspech bol 96,43 %, v ktorej časti bola žaloba
zamietnutá. Žalovaní tak boli v spore prevažne úspešní. Zo súdneho spisu však nevyplýva, žeby im
vznikli trovy konania. Preto rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal (čl.

17 CSP).

6.ProtiuvedenémurozsudkuvzákonomstanovenejlehoteatočodojehovýrokuII.aIII.podalodvolanie
žalobca. Namietal záver súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko žiadne
ustanovenie paragrafu Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy neurčovalo sankciu

za absenciu „rozpisu splátok“ so záverom, že by malo ísť o úver bezúročný a bezpoplatkový. Namietal
preto nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Vytýkal súdu tiež to, že nerešpektoval
rozhodnutia súdnych autorít, ako je SD EÚ vo veci 42/15 a uznesenie NS SR sp. zn. 3CdO/146/17 z
22.02.2018, z ktorých vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné uvádzať číselné
vyjadrenie vnútornej skladby splátok. Preto namietal záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 24

odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Odvolateľ rovnako namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie keďže tento neprejednal
predbežne vec, neuviedol čo považuje za sporné a čo nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalovaní nič nenamietali, preto súd prvej

inštancie sám nemal posúdiť chýbajúce náležitosti zmluvy. Navrhol preto rozsudok v jeho napadnutej
časti, a to vo výroku II. a výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.
10. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň
stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať. Keďže, výrok čo do zaplatenia istiny vo výške 384,51 eur odvolaním nebol napadnutý, preto
sa stal právoplatným v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP.

11. Žalobca odvolaním napadol zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a to čo sa týka úhrady
sumy vo výške 9.537,56 eur, (čo je rozdiel medzi žalovanou sumou 9.922,07 eur a priznanou sumou
384,51 eur) a súvisiaci výrok o trovách konania. Preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba
zamietavý výrok v uvedenom rozsahu a súvisiaci výrok o trovách konania.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní v l. rade a 2. rade sú vedení ako bytom v meste C.,
a žalovaný v 3.r. bytom v meste V.. No zo spisu nevyplýva, aby bol pri doručovaní im zásielok súdom

dodržaný postup upravený zákonom č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov. Podľa citovaného
zákona platí, že adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania
písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov , teda aj súdu. Obec je povinná
spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že
mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť. Iba vrátenie zásielky adresovanej žalovaným na

Obec C. resp. V. bez toho, aby bolo preukázané, že obec oznámila doručovanie písomnosti spôsobom
v mieste bydliska obvyklým (napr. vyhláškou), nie je možné takéto doručovanie považovať za správne.
13. K samotnému predmetu konania je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie mal nárok žalobcu
posúdiť v širších súvislostiach vo vzťahu k vyhodnoteniu spotrebiteľského úveru za bezúročný a
bezpoplatkový. Nemožno pri vyhodnotení opomenúť skutočnosť, či bola náležite zisťovaná veriteľom

bonita spotrebiteľov pri poskytovaní úveru, či vôbec bola a či bola správne určená RPMN a pod, všetko
v zmysle z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Súdom prvej inštancie uvedené nebolo zisťované ani vyhodnotené,
preto je rozsudok v napadnutom rozsahu predčasný.
14. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. výrokom

II. a III. zrušený a v rozsahu zrušenia bol vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 2 CSP.
15. Úlohou súdu prvej inštancie bude za dodržania procesných práv a povinností strán sporu opätovne
vec prejednať, náležite posúdiť splnenie všetkých zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch
a ustanovení na ochranu spotrebiteľov, poskytnúť spotrebiteľom náležitú ochranu a po vyhodnotení

uvedeného vo veci opätovne rozhodnúť. Jeho úlohou bude svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť
tak, aby spĺňalo kritéria ust. § 220 ods. 2 CSP. Tiež znova rozhodne aj o trovách konania.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).