Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118203419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118203419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a

členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci navrhovateľa Ing. U.
V. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v V. na Q. ulici č.d. X zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 a Ing. E. V. rod. U. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej v V. na E. ulici č. XX/A v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 19.8.2019 č.k. 18Pc 17/2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo Ing. U. V. nar. X.XX.XXXX uzavreté
s K.. E. V., rod. U. nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 18.10.1986 pred Obvodným národným výborom Košice

IV, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku K. ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XXX.
O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, § 19 ods. 1, 2 cit. zák. a § 23 ods.
1, 2, 3 a § 22 cit. zák.. Rozhodnutie odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo
účastníkovkonaniajetrvaleahlbokorozvrátené,pretožedlhodoboneplnísvojúčelupravenýZákonomo
rodine a napriek tomu, že manželka navrhovateľa s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí,

nie sú splnené predpoklady pre fungovanie manželstva v budúcnosti. Konštatoval, že pre zachovanie
manželstva nestačí vôľa jedného z manželov. Možnosť obnoviť manželské spolužitie závisí od vôle
obidvoch manželov. Vôľu manžela nie je možné nahradiť súdnym rozhodnutím. Účelom manželstva
je podľa Zákona o rodine plnenie funkcie biologickej, ekonomickej a výchovnej. Konštatoval, že z
dokazovania nepochybne vyplýva, že manželia dlhodobo spolu nežijú (od roku 2004) manželským
životom vrátane intímneho spolužitia, nevychovávajú maloleté deti, pretože dcéra z ich manželstva
narodená je už plnoletá a žijú vlastným životom, nevedú spoločnú domácnosť a každý z nich si žije

vlastný život, preto nie je možné predpokladať obnovenie manželského spolužitia v budúcnosti. Uviedol,
že manžel, ktorý sa dopustil manželskej nevery, má mimomanželskú známosť, z ktorej sa narodilo
maloleté dieťa a aj táto okolnosť vylučuje zachovanie manželstva účastníkov v budúcnosti. Pokiaľ
manželka navrhovateľa verbálne v konaní prejavovala záujem o zachovanie manželstva, súd prvej
inštancie tento jej záujem o obnovenie manželstva vyhodnotil ako neúprimný s cieľom zachovať si
doterajšiu životnú úroveň. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa s návrhom,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. Konštatovala, že jej manželstvo s
navrhovateľom plnilo sociálnu a ekonomickú funkciu rovnako, ako pred podaním návrhu na rozvod
manželstva, tak aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Spôsob života jej manžela s ňou bolvýsledkom vzájomnej dohody. Vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nemá úprimný
záujem o zachovanie manželstva a záleží jej iba na zachovaní ekonomickej funkcie manželstva.
Pozitívum z tohto záveru súdu prvej inštancie podľa jej názoru spočíva v tom, že súd dospel k záveru,

že jej manželstvo s navrhovateľom plnilo minimálne ekonomickú funkciu, preto nemalo byť rozvedené.
Neplnenie biologickej a výchovnej funkcie manželstva vyplýva podľa jej názoru z veku manželov a
nemôže byť v súčasnosti dôvodom pre rozvod. Ani narodenie maloletého U., syna navrhovateľa z
mimomanželského vzťahu nepovažuje za dôvod pre rozvod manželstva so zreteľom na spôsob života
navrhovateľa počas trvania manželstva s ňou, kedy uzatváral opakovane takéto známosti.

4. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ písomne, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. S argumentáciou manželky a jej právnym názorom sa absolútne nestotožnil
a vyjadril názor, že je prinajmenšom nelogické hodnotiť stav od roku 2004, t.j. za uplynulých pätnásť
rokov, počas ktorých nežije s manželkou intímne, nebývajú v spoločnej domácnosti a nie sú si citovo
ako ľudia blízki. Konštatoval, že každý z manželov má svoj vlastný život, s vlastným okruhom priateľov

a nezdieľa s druhým svoje problémy, v podstate manželia o sebe nevedia, aký ten ktorý život žije. Za
týchto okolností si nevie predstaviť nefunkčnejšie manželstvo, preto nie je možné tento stav hodnotiť
inak ako kvalifikovaný a trvalý rozvrat. Uviedol tiež, že za plnenie ekonomickej funkcie manželstva, na
ktorú sa manželka odvoláva, nemožno považovať to, že on platí mesačné úhrady za služby spojené s
užívaním domov patriacich im do BSM, pretože je vlastníkom týchto nehnuteľností a platby platiť musí.

Vo vyjadrení poukázal aj na manželkinu výpoveď na pojednávaní 19.8.2019 pred súdom prvej inštancie,
kde jasne a zrozumiteľne uviedla, že dôvod, pre ktorý sa nechce rozviesť, je jej obava o finančnú
existenciu, nakoľko nebude mať v budúcnosti ani dôchodkové zabezpečenie. V tejto súvislosti uviedol,
že do BSM patrí rozsiahly majetok, po rozdelení ktorého bude manželka viac než dobre zabezpečená.
Nestotožnil sa ani s tvrdením manželky, že ich spolužitie v čase, kedy bolo ešte manželstvo harmonické,

t.j. v rokoch 1986-1994, je identické s terajším spolužitím a v tejto súvislosti uviedol, že takéto tvrdenie
je nelogické, pretože v tom čase zdieľali spoločnú domácnosť, bývali v spoločnom byte, vychovávali
spoločne dcéru, hospodárili spoločne, nadobúdali spoločný majetok a intímne spolu žili, trávili spolu
voľný čas a viedli úplne iný zmysluplný rodinný život. V závere vyjadrenia k odvolaniu konštatoval, že
nevidí zákonný dôvod pre zachovanie manželstva, nota bene mimomanželská známosť je dôsledkom

jeho dlhodobo nefunkčného manželstva a rozhodne nie je príčinou rozvratu manželstva.

5. Konania o rozvod manželstva sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán, prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odvolaní vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s

§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manželky navrhovateľa
uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie

a manželka navrhovateľa ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva, že jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný
rozvrat. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvodostatočne vážne narušené a dostatočne rozvrátené. Dostatočnosť bude mať za preukázanú vtedy,
ak dospeje k záveru, že toto manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a ani nemožno od manželov
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré

viedli k podaniu návrhu na rozvod. Súd je povinný tieto dôvody zisťovať a vyhodnocovať. Odvolací súd
konštatuje, že manželstvo je rozvrátené vtedy, ak nemôže plniť svoj účel, ktorým je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo. Poukazuje na skutočnosť, že pre zistenie relevantných skutočností
musí konajúci súd skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina, či spolu trávia čas, hospodária spolu,
spoločne vychovávajú svoje deti a intímne spolu žijú. Rozvrat je dostatočne trvalý, ak už nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa odvolací
súd dodáva, že z predloženého spisu nepochybne vyplýva, že jej manželstvo s navrhovateľom je
trvalo a vážne rozvrátené a nemožno očakávať jeho obnovenie. Navrhovateľ jednak pred súdom prvej
inštancie ale aj v odvolaní zdôraznil, že nechce zotrvať v manželstve, obnovenie ktorého si vzhľadom
na dlhodobú absenciu akéhokoľvek citu a nefunkčnosť manželstva nevie predstaviť. Aj v odvolaní
zdôraznil, že s manželkou spoločne nehospodárili, netrávil s ňou voľný čas, od roku 2004 nebýva s ňou

v spoločnej domácnosti a prestali spolu aj intímne žiť. Manželka navrhovateľa nepoprela v odvolaní,
že spoločne s navrhovateľom nehospodária, netrávia spoločný čas, minimálne spolu komunikujú a
tiež nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom reálne vyvinula snahu obnoviť manželské spolužitie.
Okrem verbálneho prejavu nepreukázala opak navrhovateľom tvrdených skutočností. Odvolací súd
sa zaoberal navrhovateľom priznanou mimomanželskou známosťou a v tejto súvislosti konštatuje, že

nadviazanie mimomanželskej známosti navrhovateľom by bolo možné považovať za jeho ľahkomyseľný
pomer k manželstvu, ale ak má táto skutočnosť za následok nemožnosť obnovenia spolužitia, tak
takéto manželstvo reálne neplní a nie je schopné plniť spoločenský účel a nemožno ho považovať za
harmonické iba z pohľadu manželky navrhovateľa. Odvolací súd považuje za dostatočne preukázané,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť

svoj účel, t.j. úlohu citovú, ekonomickú a z objektívnych dôvodov biologickú a tiež výchovnú, ktorá
zanikla osamostatnením sa dcéry manželov, v dôsledku čoho sa rozvod stal rozumným východiskom zo
vzniknutej situácii. K odvolacej argumentácii manželky navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil rozhodujúce skutočnosti pre zákonné rozhodnutie o rozvode manželstva, odvolací súd
konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP

a zdôrazňuje, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nerobí rozsudok nezákonným.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru,
akosúdprvejinštanciearozsudokakovecnesprávnypotvrdilpodľa§387ods.1CSPapodľa§387ods.

2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).