Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613202684.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, proti povinnému: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. XXXX/X, vedenej
na Exekútorskom úrade v Košiciach, u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský
úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod EX 266/13, pre vymoženie pohľadávky vo výške 59,74

Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Spišská Nová Ves, sp.zn.:
9Er/127/2013 zo dňa 12.11.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,30 eur, a to
do 15 dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 57, § 58, § 200 ods. 5 zákona
č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len exekučný poriadok/ konštatoval,

že súd vydal dňa 20.02.2013 na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného poverenie na
vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 552,82 Eur, trov exekúcie. Uznesením
č. k. 9er/127/2013-11 zo dňa 26.11.2018 bola exekúcia zastavená a bolo rozhodnuté o náhrade
trov exekúcie. Proti uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie. Uznesenie súdu bolo uznesením
Krajského súdu Košice, č. k. 17CoE/25/2019 zo dňa 08.08.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu
na ďalšie konanie. Súd v intenciách odvolacieho súdu opätovne preskúmal návrh súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie, ktorý predložil z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň, súdny exekútor
predložil súdu exekútorský spis s doplneným súpisom úkonov obsahu pripojených písomností a úkonov
vykonaných v súvislosti so šetrením majetku povinného bolo zistené, povinný ku dňu 11.06.2013 ukončil
svoju podnikateľskú činnosť, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom motorového vozidla
registrovaný k 21.12.1987 a 09.10.1996. Na tieto motorové vozidlá bolo zriadených 20 exekútorských
blokácií so skorším poradovým číslom. Povinný nie je zamestnaný, nepoberá žiadnu dávku a nebol

zistený príjem. Je vlastníkom bankového účtu so záporným zostatkom 77,74 eur a blokovanou sumou
23.170,66 eur. Súd má za to, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní súdnym
exekútorom nesporne preukázaná a pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne vymožená. Povinný
si zásielky doručované súdnym exekútorom ani súdom nepreberá. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57
ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31. marca 2017 exekúciu zastavil, pretože bolo preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani

na úhradu trov exekúcie.3. Súd prvej inštancie konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom
založených zistil, že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

5. Namietal, že neboli dôkladne zistené majetkové pomery povinného. Povinný môže vlastniť hnuteľné
veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto

skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Oprávnený má za to, že výsledky 4 vykonaných
lustrácií nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného.

6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom spise
nesporne preukázal. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od
1.4.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri PO 30 mesiacov, pri FO 5 rokov), počas ktorého nebol

vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP je povinný
pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

9. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po

viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by
mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné úkony
súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia
povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.

12. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

13. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení súdneho exekútora.

14. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

15. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je

spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať
oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. V tomto
smere odvolací poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09
zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastaveníexekúcie súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť
prejavom svojvôle."

16. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že oprávnený si vybral daného súdneho exekútora, ktorý má v
zmysle prísl. právnych predpisov sledovať každú zmenu majetkových pomerov povinného, čím tento
uvedenú povinnosť preniesol na súdneho exekútora.

17. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený totiž nemá povinnosť zisťovať, či povinný náhodou
nenadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danej veci exekútor vykonal všetky potrebné šetrenia majetku povinného s negatívnym
výsledkom.

18. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v naznačenom smere považuje za dostatočné,

ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými môže stotožniť.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

20. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).