Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111224894
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7111224894.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XX, XXX XX S., 2. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX S., zast. JUDr. Vladimírom
Kucharčíkom, advokátom so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. - W. Q., o náhradu za užívanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

pre zmeškanie Okresného súdu Košice I z 24. mája 2018, č.k. 25C/293/2011-309 v znení opravného
uznesenia z 24. júla 2018, č. k. 25C/293/2011-317

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom pre zmeškanie
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu vo výške 19.518,34 Eur s 5%
ročným úrokom z omeškania od 17.04.2018 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a zároveň žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 1.171,- Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia žalobou z 22. februára 2008 voči žalovanému domáhali,
aby mu súd uložil povinnosť bez bytovej náhrady vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na XX. poschodí
na I. K. č. XX v S., zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. J., obec S. - W. Q., v dome súp. č. XXXX, na
parcele č. 3559/91 a zaplatiť im sumu vo výške 132,78 Eur mesačne od 13.09.2006 do dňa vypratania
bytu, titulom náhrady za jeho užívanie. Súčasne požadovali náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. októbra 2009, č. k. 25C/61/2008-111 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 26. júla 2011, č. k. 3Co/63/2011-164 žalovanému uložil povinnosť bez
bytovej náhrady vypratať vyššie uvedený byt do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nárok žalobcov na
náhradu za užívanie bytu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne o trovách celého konania.
Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť v prvom výroku dňa 30.08.2011 a v druhom výroku dňa

29.12.2009. Vylúčenému nároku bola pridelená spisová značka 25C/293/2011.

4. Následne súd prvej inštancie uznesením z 21. marca 2018, č. k. 25C/293/2011-289, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16. apríla 2018, pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu z 5. marca
2018 v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade sumu 19.518,34 EUR
s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa pripustenia zmeny žaloby uznesením súdu do zaplatenia v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1. a 2. rade sa priznáva plná náhrada trov konania.Žalovaný sa k obsahu žaloby v zmysle vyššie uvedenej zmeny nevyjadril, napriek tomu, že predmetné
uznesenie osobne prevzal 16. apríla 2018.

5. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 274, § 275 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a zdôraznil, že rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď
už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. V odôvodnení
rozsudku pre zmeškanie súd uvedie iba predmet konania (teda stručnú identifikáciu procesného nároku)
a právny dôvod vydania rozsudku - teda ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. O žalobe rozhodol

podľa § 274 CSP, keďže právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom 24. mája 2018 navrhol
vydanie rozsudku pre zmeškanie (kontumačného rozsudku) a boli splnené podmienky podľa § 274
CSP, teda žalovaný bol na pojednávanie nariadené na 24. mája 2018 predvolaný (predvolanie mu bolo
doručené 27. marca 2018) a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a citované ustanovenia zákona, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobcovia v priebehu konania
preukázali tak základ, ako aj výšku nároku, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom

uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods.1CSP,vychádzajúczplnéhoprocesnéhoúspechužalobcovvspore.Výrokopovinnostižalovaného
zaplatiť súdny poplatok odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a), §
6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a Položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vzhľadom na to, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcom

bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Zároveň v poučení rozsudku uviedol, že proti I. výroku
rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 CSP). je prípustné odvolanie, ktoré
možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach.
Zároveň súd prvej inštancie žalovaného poučil o možnosti podať odvolanie (a o náležitostiach odvolania)

proti II. výroku o trovách konania a III. výroku o vyrubení súdneho poplatku, ako aj o možnosti podať
návrh na zrušenie rozsudku, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2, 3 CSP).

6. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že vo veci sa už dostatočne vyjadril
písomne a zdôraznil, že k prevodu bytu došlo na základe zneužitia neplatnej zmluvy - členských
práv k bytu na manželov F. po troch rokoch, ktorú dodatočne podpísali s ÚBD dňa 30.8.2006 a
následnepreviedlibytdoosobnéhovlastníctvaajsnájomníkombytu.Podľanázoružalovaného,okresný
súd (sp. zn. 25C/6112008) a krajský súd (sp. zn. 3Co/63/2011) rozhodli v prospech manželov F.,

pričom nerešpektovali platné zákonné právo žalovaného a nebrali do úvahy, že zákon je na strane
žalovaného, pretože pre uzavretie dohody platia ustanovenia § 43b ods. 1 písm. b) a § 43c ods. 3
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 zb. (ďalej v texte iba OZ) v aktuálnom znení, podľa času riešenia
sporu ustanovenia zákona jasne deklarujú, že návrh zmluvy (dohody), aj keď je neodvolateľný, zaniká
uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy resp. dohody. Predajná

hodnota bytu bola dohodnutá v cene 570.000,- Sk / 18.921,- Eur. Do dnešného dňa za byt nebolo
vyplatené v cene 208.400,- Sk / 6.917,- Eur. Rozhodnutie Okresného súdu l v Košiciach, zaplatiť
žalobcom sumu vo výške 19.518,34 Eur a tiež súdny poplatok v sume 1.171,- Eur považuje za ďalší
podvod. Preto žiada krajský súd, aby v plnom rozsahu zamietol rozsudok okresného súdu Košice.

7. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že v odvolaní nie je uvedený
žiadny konkrétny odvolací dôvod, ktoré taxatívne Civilný sporový poriadok uvádza v § 365. Bez
ohľadu na túto skutočnosť odvolanie žalovaného je podľa jeho obsahu v zmysle § 356 písm. b) CSP
neprípustné, nakoľko súd prvej inštancie vydal dňa 24.5.2018 rozsudok pre zmeškanie. O vydanie
rozsudku pre zmeškanie požiadali súd žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní konanom 24. mája 2018, nakoľko boli splnené podmienky na jeho vydanie. Žalovaný sa
nezúčastňoval pojednávaní, ktoré boli nariadené v tomto konaní a svoju neúčasť na nich ani riadne
neospravedlňoval, pritom bol súdom poučený o takejto možnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku konštatuje, že žalovaný sa k obsahu žaloby v zmysle pripustenej zmeny žaloby
nevyjadril, napriek tomu, že uznesenie súdu zo dňa 21.3.2018 osobne prevzal. Žalovaný bol súdom

prvej inštancie poučený, ako v napadnutom rozsudku, tak aj v opravnom uznesení zo dňa 24.7.2018 k
napadnutému rozsudku, že odvolanie môže podať proti I. výroku rozsudku pre zmeškanie iba z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Iba proti výrokom II. a III. rozsudku mohol
žalovaný podať odvolanie v zmysle § 355 a nasl. CSP. V odvolaní sa žalovaný vôbec nezmieňuje,že ho podáva z dôvodov, že by neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z
toho dôvodu sa žalobcovia bližšie nevyjadrovali k iným skutočnostiam, ktoré žalovaný uviedol v svojom
odvolaní okrem konštatovania, že o otázke povinnosti vypratania bytu žalovaným sa už právoplatne

rozhodlo v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 25C/61/2008 a o nároku na
náhradu za užívanie bytu vo vylúčenom samostatnom konaní sa rozhodlo napadnutým rozsudkom
pre zmeškanie. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný v odvolaní ohľadne predajnej hodnote bytu a či
bolo do dnešného dňa za byt vyplatené, sú irelevantné, keďže predmetom konania bolo určenie výšky
náhrady za užívanie bytu žalovaným v prospech žalobcov za obdobie, kedy žalovaný byt č. XX na

I. K. č. XX v S. užíval, hoci jeho vlastníkom boli žalobcovia. K samotnej výške náhrady, ku ktorej
dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, nevzniesol žalovaný v odvolaní žiadne konkrétne
námietky. Výroky II. a III. rozsudku napáda žalovaný iba všeobecným konštatovaním, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za ďalší podvod. Súd prvej inštancie náležite odôvodnil
úplné priznanie náhrady trov konania žalobcom poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobcovia boli
úspešnou stranou sporu vo vzťahu ku žalovanému. Taktiež súd prvej inštancie náležite odôvodnil svoje

rozhodnutie o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1.171,- Eur,
keďže žalobcom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobcovia sa teda v plnom rozsahu
stotožňujú s napadnutým rozsudkom, ako aj dôvodmi, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k
takémuto rozhodnutiu. Na základe vyššie uvedeného žalobcovia v 1. a 2. rade navrhujú, aby odvolací
súd odvolanie žalovaného proti výroku l. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol v zmysle § 386 písm.

c) CSP a výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcom
v 1. a 2. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné odvolanie žalovaného
prejednať, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a

contrario), preto o veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) tak, že odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

9. Rozsudok pre zmeškanie alebo kontumačný rozsudok je jednou z foriem skráteného rozhodnutia
upraveného v prvej hlave tretej časti CSP. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ide o formu

osobitného rozhodnutia, ktoré je výsledkom pasivity jednej alebo druhej procesnej strany. Vzhľadom
na jeho následky sú však súdy oprávnené pristúpiť k vydaniu takejto formy rozhodnutia len v prípade,
ak sú kumulatívne splnené všetky podmienky vyžadované zákonom. Z hľadiska štádia konania, v
ktorom je vydanie kontumačného rozsudku možné, zákon rozlišuje kontumačný rozsudok vydaný pred
pojednávaním (resp. kontumačný rozsudok bez nariadenia pojednávania) a kontumačný rozsudok

vydaný priamo na pojednávaní na návrh sporovej strany.

10. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie postupom podľa §
274 CSP, keď mal za to, že boli splnené podmienky na takýto postup, nakoľko žalovaný sa nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol

žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
pričom žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

11. Podľa ust. § 355 ods. 1 CSP, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

12. Podľa ust. § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

13. Rozhodnutie súdu teda možno napadnúť odvolaním len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré

sú uvedené v ustanovení § 365 CSP, čo predstavuje princíp neúplnej apelácie. Uvedené ustanovenie
obsahuje výnimky z prípustnosti odvolania proti rozsudku. Nie je prípustné podanie odvolanie voči
rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku.
Tieto výnimky nie sú síce absolútne, nakoľko proti uvedeným rozsudkom je odvolanie prípustné, avšak
iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

14. Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní:- súd riadne a včas (pozri § 178 ods. 2 CSP) predvolal žalovaného na pojednávanie (pozri § 100 CSP),
pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie;

- žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas (ak by sa na pojednávanie dostavila len strana
sporu, a nie jej splnomocnený právny zástupca, predpoklad nie je splnený, keďže samotným udelením
plnomocenstva sa strana nezbavuje svojich procesných práv);
- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný síce
ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr,

alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované,
nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je
splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení rozsudku);
- návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie (môže byť už súčasťou žaloby alebo ho
môže predniesť žalobca na pojednávaní a súd tento návrh zaprotokoluje alebo zaznamená v zvukovom
zázname. K forme návrhu pozri aj komentár k § 125 CSP).

15. Pokiaľ sa jedná o vyhovujúci výrok I. napadnutého rozsudku pre zmeškanie, žalobcovia výstižne
uviedli v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že tento sa vôbec nezmieňuje o dôvodoch, v
dôsledku ktorých by neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Už len z tohto
dôvodu odvolací súd nemá možnosť odvolanie v predmetnej časti prejednať a považuje za potrebné

odvolanie proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku pre zmeškanie odmietnuť.

16. Nad to odvolací súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu
spisu, vyplýva, že v danom prípade boli v konaní splnené všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto súd prvej inštancie bol nielen oprávnený, ale vzhľadom

na návrh žalobcu, aj povinný predmetné rozhodnutie vydať. Nakoľko súd prvej inštancie postupoval v
súlade so zákonom, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie v danom prípade nie je prípustné.

17. Krajský súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie žalovaného
proti vyhovujúcemu výroku I. rozsudku pre zmeškanie, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

zákon odvolanie nepripúšťa [§ 356 písm. b) CSP].

18. Žalovaný napadol odvolaním aj výroky II. a III. predmetného rozhodnutia, avšak aj v tejto časti
odvolanie nešpecifikoval dostatočne uvedením konkrétnych odvolacích dôvodov, a ani uvedením
odvolacích námietok, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Z odvolania je

zrejmé iba to, že žalovaný s rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za podvod.

19. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

20. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

21. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve

odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

22.Zospisovéhomateriálujeevidentné,žesúdprvejinštanciežalovanéhonaodstránenievádodvolania
nevyzýval, ktorý postup však považuje odvolací súd za v zásade správny, nakoľko odvolanie žalovaného

neobsahuje nielen žiadne odvolacie námietky, ale predovšetkým ani odvolacie dôvody, uvedenie ktorých
je pre pokračovanie v odvolacom konaní nevyhnutné, avšak súd v zmysle vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva.

23. Podľa ust. § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie (tiež), ak nemá náležitosti podľa §

363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

24. Keďže odvolanie obsahovalo vady a nakoľko pre chýbajúci jasný, určitý a zrozumiteľný údaj o
odvolacom dôvode (na rozdiel od ostatných osobitných náležitostí odvolania) v odvolacom konanínemožno pokračovať, odvolací súd v súlade s citovaným ust. § 386 písm. d) CSP neúplné odvolanie
žalovaného proti výroku o trovách konania (II.) a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok
(III.) rozsudku pre zmeškanie odmietol.

25. V úvahách vedúcich k záveru, že odvolanie žalovaného nemožno z dôvodu absentujúceho údaja o
odvolacom dôvode prejednať, vyšiel odvolací súd vo všeobecnosti z toho, že odvolanie svojim obsahom
musí byť určité a zrozumiteľné do tej miery, aby umožnilo jednoznačné podradenie odvolacích námietok
pod niektorý (niektoré) z odvolacích dôvodov, vymedzených v ust. § 365 ods. 1 a ods. 2 CSP. Odvolacie

námietky by teda svojou formuláciou nemali vyvolávať pochybnosť v smere, čo sa nimi rozhodnutiu
súdu prvej inštancie vytýka, a teda či nimi odvolateľ poukazuje na nesprávnosť procesného postupu
súdu prvej inštancie, alebo smerujú proti jeho skutkovým záverom, alebo sa nimi vytýka nesprávnosť pri
právnom posúdení veci, alebo sa nimi uplatňujú ďalšie prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany. Žiada sa na tomto mieste poznamenať, že odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP
viazaný dôvodmi odvolania, a preto na iné než v odvolaní vytknuté pochybenia súdu prvej inštancie,

až na nedostatok procesných podmienok konania (§ 380 ods. 2 CSP), nemôže pri rozhodovaní o
odvolaní prihliadať, a to ani v prípade, ak by sám právne či skutkové vady alebo nedostatky v procesnom
postupe súdu prvej inštancie zistil. Treba mať na zreteli, že požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti je v
prípade procesných úkonov zvlášť naliehavá preto, že pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav
vôle,anarozdielodhmotnoprávnychúkonovsaprinichneurčitosťalebonezrozumiteľnosťneodstraňuje

výkladom, ale procesnou výzvou. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti závery formulované
Ústavným súdom SR v jeho náleze z 19. júna 2013, sp. zn. I. ÚS 223/2013, v zmysle ktorých „...každý
procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok
prejavený“; „... pri procesných úkonoch je rozhodujúci prejav vôle (platí tzv. teória prejavu, a nie teória
vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony)“. Odvolanie žalovaného podľa posúdenia odvolacieho súdu

objektívne neumožňuje poznať podstatu odvolacej námietky, obsahujúcej iba všeobecne formulovaný
nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, a preto ich bez ďalšieho nemožno jednoznačne priradiť k
niektorému zo zákonných odvolacích dôvodov, vymedzujúcich rámec odvolacieho prieskumu. Žalovaný
v odvolaní prakticky nevytýka konkrétne nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepolemizuje s
jeho postupom ani skutkovými, či právnymi závermi. Jedným dychom treba v tejto súvislosti zdôrazniť,

že odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán a nemôže preto ani zasahovať
do dispozičnej voľnosti odvolateľa v smere výberu niektorého z do úvahy prichádzajúcich nesprávností
(odvolacích dôvodov) viažucich sa na tú-ktorú v odvolaní zmienenú skutočnosť, a to ani, ak by bola v
kontexte ostatných zjavne dominantná alebo pre rozhodnutie vo veci najzásadnejšia.

26. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
tak, že žalobcom priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na výsledok odvolacieho
konania, keďže odvolanie žalovaného odmietol z procesných dôvodov a nebolo meritórne prejednané.

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorých sa

konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.