Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8215207776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: v 1. rade J. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, XXX XX U., v 2. rade N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpení:
JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: v 1. rade G. L., nar.
XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX Y., v 2. rade D. L., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX Y.,
zastúpení: Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o
zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č. k. 1C/557/2015-456 zo dňa 21.08.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. rade a 2. rade priznáva voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom v 1. r. a 2. r.
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaným v 1. a 2.
rade priznal voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak o žalobe,
ktorousažalobcoviavočižalovanýmv1.a2.radedomáhalizaplateniasumy10.000eurs5,25%ročným
úrokom z omeškania od 11.02.2014 do zaplatenia a žiadali náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili
tým, že žalovaná suma predstavuje výšku žiadanej zľavy z kúpnej ceny 30.000 eur, ktorú zaplatili na
základe zmluvy z 27.09.2013, ktorou od žalovaných nadobudli X-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na
X. poschodí bytového domu súp. č. XX v U., vrátane podielov na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a garáž č. XX. Zľavu z kúpnej ceny žiadali na tom skutkovom základe, že v byte sa začali

vyskytovať vady v podobe rozsiahlych plesní spôsobených nadmernou vlhkosťou bytu, znemožňujúcou
byt užívať bez rizika poškodenia zdravia osôb bývajúcich v byte. Pravidelnosť výskytu plesní na stenách
bytu preukazovali v zimných mesiacoch aj stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
v Y. zn. Bj/2014/153 z 09.01.2014. Podľa žalobcov výška žiadanej zľavy predstavuje skutočné náklady
potrebné na odstránenie plesní, zateplenie bytu a jeho uvedenie do užívateľného stavu bez zdravotných
rizík. Žalovaní popreli nárok žalobcov tvrdiac, že žalobcovia pred uzavretím kúpnej zmluvy boli 4x na
ohliadke bytu, tento začali užívať ešte pred uzatvorením zmluvy a z preberacieho protokolu z 27.09.2013

nevyplývajú zistenia o žiadnych závadách bytu a ich výhradách. Počas užívania bytu žalovanými v 1. a
2. rade v byte neboli objavené žiadne plesne, ani známky nadmernej vlhkosti.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 118 ods. 1, 2; § 119 ods. 1, 2; § 499;
§ 596; § 597 ods. 1, 2; § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 2 ods. 1, 2 a 4; § 5 ods. 1 písm. a) a
c) z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zistil, že dňa 27.09.2013 žalobcovia v

1. a 2. rade ako kupujúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. ako byt č. X
na X. poschodí bytového domu súp. č. XX stojaci na parcele XXX/X, vchod č. X a nebytový priestor -
garáž č. X-XX na prízemí bytového domu, ako aj príslušných spoluvlastníckych podielov označeného
bytu a nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré

k nim prináležali. Za predaj uvedených nehnuteľností bola medzi stranami dohodnutá celková kúpna
cena 30.000 eur, ktorej zaplatenie kupujúcimi sporné nebolo. Z čl. II bodov 1., 2. a 4. označenej zmluvy
vyplýva, že prevádzaný byt pozostával zo štyroch obytných miestností a príslušenstva, ktoré je tvorené
predsieňou, pivnicou, kuchyňou, kúpeľňou, loggiou, WC a garážou č. X-XX; vlastníctvo bytu vrátane jeho
vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného
mimo bytu vrátane zárubní patrí hlavný uzáver prívodu studenej vody a elektrické poistky pre byt. Podľa

čl. III bodov 1. a 2. označenej zmluvy, s vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí a
spoločnýchzariadeníbytovéhodomu. Zčl.VIIbodu.3predloženejzmluvyvyplývaprehláseniežalobcov
v 1. a 2. rade, že si uvedené nehnuteľnosti prehliadli, ich stav poznajú z obhliadky a tieto v tomto stave
kupujú a tiež prehlásenie žalovaných v 1. a 2. rade, že im nie sú známe také závady a poškodenia
predmetu kúpy, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť. Predávajúci odovzdali predmet kúpy

kupujúcimdoneobmedzenéhoužívania19.09.2013,očomvyhotovilipísomnýzápis-preberacíprotokol.
Odovzdanie bytu do užívania žalobcom v 1. a 2. rade niekoľko dní pred podpisom zmluvy nebolo medzi
stranami sporné a potvrdzoval ho aj obsah výpovede žalobcu v 1. rade. V čl. X bode 1. označenej
zmluvy, zmluvné strany prehlásili, že ju pred podpisom riadne prečítali, bola uzavretá po vzájomnom
prerokovaní, podľa ich pravej a slobodnej vôle, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a nie za nápadne

nevýhodných podmienok. Dokazovaním bolo tiež zistené, že text zmluvy bol pripravený treťou osobou,
notárkou G. J. na žiadosť žalobcov.

3. Z predloženého preberacieho protokolu (č.l. 131-132) vyplynulo, že na byte neboli zistené žiadne
závady a kupujúci k nemu nemali žiadne výhrady. Obsah tohto preberacieho protokolu v podaniach

a prednesoch žalobcov v 1. a 2. rade nebol relevantne spochybnený. Nesporné medzi stranami tiež
bolo, že s časovým odstupom po prevode vlastníctva bytu a začatí jeho užívania rodinnými príslušníkmi
žalobcov v 1. a 2. rade sa začal v prevádzanom byte prejavovať v zimnom období vznik plesní
a to na obvodových stenách bytového domu. Uvedené v konečnom dôsledku preukazuje aj stav
zdokumentovaný v znaleckom posudku X. č. XX z 05.04.2019. Nesporné tiež bolo, že žalobcovia listom

z 27.01.2014 vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na odstránenie vád predmetného bytu prejavujúcich sa
plesňami a nadmernou vlhkosťou alebo na úhradu primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 10.000 eur,
a to v lehote do 10.02.2014. V čase podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia v 1. a 2. rade (a ani matka žalobcu
v 1. rade) nezistili žiadne stopy po plesniach, hoci pred podpisom zmluvy vykonali ich splnomocnenci
- blízki členovia ich rodiny, pre ktorých bol byt kupovaný (t. j. matka a brat žalobcu v 1. rade, družka

brata žalobcu v 1. rade, otec žalobkyne v 2. rade) opakovane obhliadku predmetu kúpy. Pleseň na
stenách bytu pred jeho predajom žalobcom v 1. a 2. rade počas jeho užívania žalovanými v 1. a 2.
rade, ich právnymi predchodcami, ako aj ich nájomníkmi nebola potvrdená ani svedeckými výpoveďami
navrhnutými stranou žalobcov - O. E. a D. D. L., ktorí výslovne uviedli, že v tom čase výskyt plesne v
prevádzanom byte nemôžu potvrdiť, pretože ju tam nevideli. Skutočnosť, že v čase predaja bytu neboli v

byte žiadne stopy po plesniach vyplýva aj výpovede svedkýň N. W. a J. I.. Z dokazovania tiež vyplynulo,
že byt bol užívaný právnymi predchodcami žalovaných v 1. a 2. rade od roku 1979, počas jeho užívania
do prevodu bytu bola v byte rekonštruovaná kúpeľňa, WC, elektrina, stierky omietok a so súhlasom
vlastníkov ostatných bytov aj zateplenie podlahy bytu v suteréne bytového domu. Pred uzavretím kúpnej
zmluvy nebol byt jeden a pol roka obývaný. Bytový dom bol v minulosti vykurovaný centrálne, potom

z rozhodnutia vlastníkov bytového domu bol spôsob vykurovania bytov zmenený tak, že každý byt si
zaviedol vykurovanie samostatnými pieckami, resp. elektrickým vykurovaním. Žalobcovia v 1. a 2. rade
v konaní nerozporovali tiež tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že nábytok používaný v tomto byte počas
jeho užívania žalovanými v 1. a 2. rade a ich právnymi predchodcami nebol postihnutý plesňou a to ani k
12.05.2012, kedy bol tento nábytok z uvedeného bytu vysťahovaný (uvedené potvrdzovalo aj doložené

čestné prehlásenia O. U. a E. C. z 25.04.2018). Súd sa tiež priklonil k tvrdeniu žalovaných v 1. a 2.
rade, že pri užívaní bytu žalobcami vzniká v byte interiérová vlhkosť (teda v obvodových múroch nie
je prítomná vlhkosť majúca pôvod v podzemnej alebo povrchovej vode), čo osvedčuje hlavne čestné
prehlásenie M.. G. W. z 27.04.2018 súhlasiace s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade ako aj ich syna C.L.. Proti uvedeným tvrdeniam žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy a v podstatnom toto tvrdenie ani
nenamietali. Tiež bolo zistené, že po kúpe bytu žalobcovia vykonali vnútorné maľby bytu, ako aj zmenu
vykurovania, zrušiac pec na tuhé palivo inštalovanú v jednej z izieb bytu a zaviedli samostatné ústredné

kúrenie bytu s kotlom umiestneným v pivnici bytového domu. Brat žalobcu v 1. rade pri svojej svedeckej
výpovedi v tejto súvislosti potvrdil, že do zmeny spôsobu vykurovania neboli žalobcovia v 1. a 2. rade
žiadnym spôsobom nútení a túto zmenu ani so žiadnym odborníkom nekonzultovali. Byt po prevode
vlastníctva začalo obývať päť dospelých osôb (neskôr štyri dospelé osoby) a dve deti, všetko členovia
blízkej rodiny žalobcov v 1. a 2. rade. Vysokú vnútornú teplotu a vlhkosť vzduchu v byte po jeho prevode

pri jeho užívaní rodinou žalobcov v 1. a 2. rade a sušenie prádla v interiéri tvrdil vo svojej výpovedi nielen
syn žalovaných v 1. a 2. rade, ale v čestných prehláseniach z 03.08.2018 aj G. H. a X. H., ktorá bola
družka brata žalobcu v 1. rade a v byte s rodinou žalobcov dlhší čas bývala.

4. Prvoinštančný súd zo znaleckého posudku X. č. XX z 05.04.2019 s prihliadnutím na obsah znaleckého
posudku č. XX z 05.12.2016 zistil, že stavebnotechnické (tepelnoizolačné) vlastnosti bytového domu

zodpovedajú času projektovania a času realizácie jeho stavby. Pri bytovom dome ide o jeden z typových
(opakujúcich sa) konštrukčne a typologicky tvorených bytových domov stavaných v 2. polovici 20.
storočia, kedy sa byty stavali z murovacích materiálov ako sú tehly, tehlobloky a kvádre, pričom stropy a
preklady boli vyhotovené ako železobetónové. V čase výstavby bytového domu (70-te roky 20. storočia)
sa nekládol dôraz na tvorbu konštrukčného detailu a jeho fyzikálne posúdenie. Relatívna vlhkosť bola

uvažovanávhodnote60%,pričompodľatechnickejnormySTN730540bolosúčinnosťoudoseptembra
1979 postačujúc, aby tepelný odpor stavebnej konštrukcie dosahoval hodnotu 0,56 m2 K/W, no v
súčasnosti platná technická norma vyžaduje 6 až 10 násobne vyššie hodnoty tepelných odporov, čo
znamená, že obvodový plášť bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov pri hodnote tepelného
odporu platnej v súčasnosti pri výstavbe dnešným technickým požiadavkám na výstavbu alebo obnovu

bytových domov z hľadiska tepelnoizolačného nezodpovedá. Skúmané vlastnosti bytového domu
nevyhovujú jeho používaniu v zimnom období, obzvlášť keď je vonkajšia teplota veľmi nízka a povrchové
teploty stien sa dostanú pod hodnotu rosného bodu. Ak sú teploty a vlhkosť v byte dlhodobo vysoké,
dochádza k vzniku plesní v miestach, kde sa dlhodobo zdržiava voda. Medzi nedostatky bytového domu
znaleckýústavoznačiltepelnémostyvmiestachspojovmurovanýchaželezobetónovýchkonštrukciíako

aj plastové okná spôsobujúce vzduchotesnosť priestorov a tým hromadenie relatívnej vlhkosti bytu, ktorá
vedie k zvýšeniu hodnoty rosného bodu. Opatrenia k odstráneniu vzniku plesní znalecký ústav zaradil
zateplenie obvodových stien bytového domu s vhodnou povrchovou úpravou, opravu strechy a stropu
nad suterénom, zamedzenie podchladzovania vnútorných priestorov bytového domu. Relevantný vplyv
na prejavovanie sa plesní (ich výskyt a rast) má spôsob užívania bytu, spôsob vetrania, sušenia prádla

a nastavenia okien, ktoré faktory vplývajú na dynamiku tepelno-vlhkostnej mikroklímy bytu. Nesprávna
voľba spôsobu vykurovania, resp. jeho zmena môže mať vplyv na vedľajšie následky, akými je vznik
plesní. V čase vykonávaných meraní vnútorného prostredia bytu sa relatívna vlhkosť v ňom pohybovala
v rozmedzí od 55,4 do 63,5 % a teplota vnútorného vzduchu od 20,6 do 22,7 °C. V každom z priestorov
bola zistená vyššia vnútorná teplota ako aj relatívna vlhkosť vzduchu ako predpisuje súčasná norma.

5. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal pojmom vady a zodpovednosť za vady s poukazom na R
24/1990 a uznesenie NS ČR sp. zn. 26Oddo/1503/2005 z 29.05.2007. Uviedol ďalej, že zodpovednosť
za vady má objektívnu povahu. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, kupujúci má právo žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady

(§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tejto zodpovednosti sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v
čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo
nevedel. Musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí
kúpnej zmluvy. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje jeho aplikáciu v prípadoch, v ktorých
kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe

veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Upozornenie na vady musí byť konkrétne, nie iba všeobecné.
Ak splní predávajúci povinnosť, za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Upozornenie na vady je
predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Je rozhodujúce, či a aké
informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy.
Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy i

keď vyšli najavo až dodatočne.

6. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom, že byt je vecou svojho druhu ako časť bytového domu,
ktorý je sám o sebe stavbou a že vlastníctvo bytu je nevyhnutne spojené so spoluvlastníckym podielomna spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Preto aj nedostatok vlastností spoločných častí
bytového domu (akými sú obvodové múry a nosné zvislé, či vodorovné konštrukcie), ktoré sú vždy
spojené s vlastníctvom bytu v bytovom dome, možno považovať súčasne za nedostatok vlastností

bytu, s ktorého vlastníctvom je zo zákona spojený spoluvlastnícky podiel na týchto spoločných častiach
bytového domu. V tomto smere sa preto súd s argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade, že vady
bytového domu nemožno považovať súčasne za vady bytu nestotožnil. Znaleckým dokazovaním boli v
konaní preukázané príčiny ako aj mechanizmus vzniku plesní v byte žalobcov v 1. a 2. rade v zimnom
období pri dosiahnutí konkrétnych fyzikálnych podmienok, závislých od teploty vzduchu a relatívnej

vlhkosti vzduchu vnútorných priestorov, na ktorých vzniku majú podiel tepelno-izolačné vlastnosti
bytového domu. Na podklade znaleckého dokazovania je tiež zrejmý záver, že obvodové múry bytového
domu vrátane železobetónových prekladov a stropov bytového domu nie sú dostatočne izolované tak,
aby pri splnení kritických hodnôt označených fyzikálnych veličín nedochádzalo k vzniku podmienok pre
rast plesní ako nežiaducich javov uvedených vlastností bytového domu a teda aj, že označené spoločné
časti bytového domu nezodpovedajú v súčasnosti platným hodnotám normového tepelného odporu

určených STN 73 0540 v aktuálnom znení.

7. Predpokladom právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku bolo v danom prípade
preukázanie vady označeného bytu, ktorá musela existovať už v čase jeho prevodu a predávajúci na
jej výskyt kupujúcich neupozornili, pričom nie je podstatné, či išlo o vadu zjavnú alebo vadu skrytú.

Vadou veci v zmysle ustálenej súdnej praxe sa rozumie neexistencia (nedostatok) takých vlastností
alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú a v dôsledku
ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Vadou žalovanými v 1. a 2. rade prevedeného bytu
môže byť aj neexistencia (nedostatok) tepelno-izolačných vlastností obvodových múrov bytového domu,
avšak takýto ich nedostatok súd posúdil v kontexte veku daného bytového domu. Predmetom prevodu

bol byt žalovaných v 1. a 2. rade v bytovom dome, ktorý bol projektovaný a stavebne realizovaný
pred rokom 1979. V priebehu konania nebolo relevantne spochybnené, že by žalobcovia v 1. a 2.
rade neboli oboznámení so skutočnosťou, že predmetom prevodu nie je byt v novostavbe bytového
domu, ale o niekoľko desaťročí skôr postavený byt v bytovom dome realizovanom podľa jedného z
typových projektov z obdobia realizovania štátnej bytovej politiky uplatňovanej v období druhej polovice

20. storočia, a že predmetom prevodu nebol ani byt po obnove bytového domu (t.j. v zateplenom
bytovom dome). Z obsahu znaleckého posudku č. XX z 05.04.2019 vyplýva, že v období od r. 1964 do
septembra 1979 v tom čase platná technická norma STN 73 0540 pre obvodový plášť obytných budov
stanovovala normový tepelný odpor 0,56 m2K/W pri teplote vonkajšieho prostredia -18°C a -21°C.
Súčasné hodnoty tepelných odporov stanovené technickou normou STN 73 0540 v znení jej neskorších

novelizácií - teda v znení platnom od marca 2003 sú 6 až 10 násobne vyššie. Konštrukcia bytového
domu bola v čase projektovania a výstavby z hľadiska tepelno-technického dostatočná a zodpovedala
času jeho projektovania a realizácie. Výstavby bytového domu z plných pálených tehál, tak aj pri použití
iných kusových stavív, hodnotil znalecký ústav ako lepšie než predpisovala vtedajšia technická norma
(použitie dierovaných tehál v zložení obvodových múrov bytového domu vyplýva aj zo snímky č. 11 na

str. 47 znaleckého posudku). Súd si uvedený odborný záver znaleckého ústavu, že tepelno-izolačné
vlastnosti bytového domu v čase jeho výstavby zodpovedali technickým požiadavkám, osvojil. Poukázal
aj na judikatúru definujúcu vadu veci. (R 24/1990 sp. zn. 3Cz/59/88).

8. Tvrdil, že za vady bytu / bytového domu nemožno považovať nedostatok tých tepelno-izolačných

vlastností, ktorých dosiahnutie pri výstavbe vyžaduje STN 73 0540 v súčasnosti, ale len nedostatok tých
tepelno-izolačných vlastností, ktoré boli pri výstavbe bytového domu vyžadované aj v čase výstavby
platnými právnymi predpismi. Za obvyklé vlastnosti daného bytu možno považovať len také vlastnosti,
ktoréboliobvyklévčasevýstavbytohtobytovéhodomu,keďžepritomtohodnoteníjepotrebnéprihliadať
aj na vek posudzovanej stavby. Samotná skutočnosť, že stavebno-technické vlastnosti posudzovaného

bytu ako aj celého bytového domu môžu pri nízkych teplotách vonkajšieho prostredia viesť k vzniku
takých podmienok, ktoré spôsobujú prítomnosť žalobcami v 1. a 2. rade namietaných nežiadúcich javov,
akými je pleseň na kritických miestach obvodových stien bytu (t.j. v miestach spojenia murovaných
konštrukcií so železobetónovými konštrukciami, v kútoch stien, fabiónoch, osteniach okien a podobne)
bez ďalšieho nepostačuje pre vyvodenie zodpovednosti z vád predanej veci v zmysle § 499 a § 597

ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bolo preukázané, že pri užívaní bytu blízkymi osobami žalobcov v
1. a 2. rade dochádza opakovane v zimnom období k vzniku pomerne rozsiahleho zaplesnenia stien
na už kritických miestach. Nebolo však preukázané, že by tepelno-izolačné vlastnosti skúmaného bytu
a bytového domu nedosahovali obvyklé vlastnosti bežne existujúce u stavieb bytových domov v tomčase postavených, a hlavne, že nezodpovedajú ani minimálnym technickým požiadavkám stanoveným
technickými normami v čase výstavby predmetného bytové domu.

9. Prvoinštančný súd skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by vlhkosť v
byte mala iný charakter a pôvod než interiérový. Tvrdenie o navlhnutí základov domu zemnou vlhkosťou
vychádzajúcezosprávyztermovíznehomeraniazo07.03.2015nemožnodávaťdopríčinnejsúvislostiso
vznikom plesní v predmetnom byte, pretože ten sa nachádza na 1. poschodí bytového domu, pod ktorým
je nadzemné prízemie (resp. suterén), kde obdobné prejavy neboli ani tvrdené a ani preukazované.

S poukazom na odborné poznatky vyplývajúce zo znaleckého dokazovania uviedol, že vznik plesní
na obvodových múroch bytu ako prejavov nežiadúcich tepelno-izolačných vlastností bytového domu a
najmä ich rozsah, v podstatnej miere závisí aj od režimu (spôsobu) užívania bytu, teda od spôsobu a
intenzity sušenia prádla, varenia a iných domácich činností, ako aj intenzity vetrania obytných priestorov
(a s tým súvisiacej tesnosti okien inštalovaných v byte), ako aj od počtu osôb, ktoré sa v ňom sústavne
zdržiavajú. Po prevode bytu na žalobcov v 1. a 2. rade, po ktorom ich blízke osoby (v počte šiestich, resp.

siedmich osôb) začali v predmetnom byte reálne bývať, bol v byte zmenený spôsob vykurovania, boli
inštalované plastové podlahy, došlo k výmene okien za plastové, ktoré sa vyznačujú menej intenzívnym
prepúšťaním vzduchu, žalobcami nebolo účinne do skončenia dokazovania popreté), teda žalobcami
boli vykonané zmeny v byte, ktoré nepochybne majú vplyv na dynamiku tepelno-vlhkostnej klímy
vnútorného prostredia bytu. Zmena týchto užívacích pomerov bytu ovplyvňuje fyzikálnu rovnováhu

parametrov vnútorného prostredia bytu tým spôsobom, že tepelno-technické vlastnosti stavby, ktoré sú
vzhľadomnačasvzniku,resp.jejvekmenejodolnénazmenyteplotno-vlhkostnejmikroklímyvnútorného
a vonkajšieho prostredia, môžu viesť k vzniku žalobcami v 1. a 2. rade popisovaných nežiaducich javov.
Napriek rozsiahlosti vykonaného dokazovania žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by k vzniku
plesní v rozsahu, ktorý popisovali po začatí užívania bytu osobami im blízkymi, dochádzalo aj v čase

užívania bytu žalovanými v 1. a 2. rade, resp. ich predchodcami a že by ich na tento prejav nedostatku
tepelno-izolačných vlastností bytu žalovaní v 1. a 2. rade úmyselne neupozornili. Prítomnosť plesní v
tomto konkrétnom byte v čase jeho užívania žalovanými v 1. a 2. rade nedosvedčili. Zo strany žalobcov
neboli preukázané ani podmienky pre vyvodenie zodpovednosti z vád bytu v zmysle § 596 Občianskeho
zákonníka.

10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v 1. a 2. rade neprodukovali
také dôkazy, ktorými by podmienky pre vyvodenie zodpovednosti zo skrytých vád predaného bytu
preukázali a nepreukázali ani, že by si ako kupujúci vymienili existenciu konkrétnych tepelno-izolačných
vlastností bytu, ktoré by išli nad rámec vlastností obvyklých pre stavby daného druhu a veku. Žalobcovia

v 1. a 2. rade vo svojej podstate neuniesli dôkazné bremeno preukázania podmienok dôvodnosti
uplatneného nároku, čo je ich základnou procesnou povinnosťou. Súd splnenie tejto ich povinnosti
nemôže nahrádzať vlastnou aktivitou. Na základe vykonaného dokazovanie nebolo možné ani dospieť
k záveru, že prevedený byt nemožno použiť podľa účelu a povahy zmluvy (§ 499 OZ), pretože nebolo
preukázané, že by v čase plnenia (t.j. uzavretia prevodnej zmluvy) nebolo možné byt užívať, neboli

zaznamenané ani žiadne viditeľné stopy po plesniach. Z predloženého stanoviska Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva Y. z 09.01.2014 nevyplýva zákaz užívania bytu, ale len konštatovanie o rozpore
prítomností plesní na obvodových stenách bytu s § 2 ods. 11 SR č. 259/2008 Z. z. so stavom ku
dňu vykonania kontroly, kedy bol byt v užívaní žalobcov v 1. a 2. rade takmer 4 mesiace a zo strany
blízkych príbuzných žalobcov došlo k zmene pomerov pri spôsobe jeho užívania, ako aj k realizácii

zmien spôsobu vykurovania a vybavenia bytu. Žiaden právny predpis nezakazuje užívanie takých bytov
v bytových domoch, ktorých tepelno-izolačné vlastnosti nezodpovedajú technickým normám platným
v súčasnosti, ale len technickým požiadavkám platným v čase ich výstavby, preto nemožno dospieť k
záveru, že prevedený byt nie je možné použiť podľa účelu a povahy zmluvy, t.j. na bývanie.

11.Tiežpoznamenal,žeaknároknaprimeranúzľavuzkúpnejcenyžalobcoviav1.a2.radeodvodzovali
od technicky nesprávneho zapojenia pôvodného vykurovacieho telesa bytu na jeho vetraciu šachtu, toto
svoje tvrdenie neosvedčili žiadnym dôkazom, hoci bolo žalovanými v 1. a 2. rade výslovne popreté.
Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní nepreukázali neadekvátnosť ceny bytu stavu predmetu kúpy a preto
ani v prípade záveru o existencii vád bytu, za ktoré by žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedali, v konaní

neboli zo strany žalobcov v 1. a 2. rade preukázané podmienky dôvodnosti žalobou uplatneného nároku
na primeranú zľavu 10.000,- Eur z dohodnutej kúpnej ceny 30.000,-Eur (teda vo výške 1/3-iny z kúpnej
ceny), ktorá okrem ceny za byt zahrňovala aj odplatu za garáž, vo vzťahu ku ktorej žiadny dôvod pre
uplatnenie primeranej zľavy v konaní nebol ani len tvrdený (analogicky rozsudok Krajského súdu vTrnave sp. zn. 25Co/87/2017 z 28.05.2018). Žalovaní v 1. a 2. rade dôvodne namietali, že výška žalobou
uplatnenej zľavy z kúpnej ceny v konaní nebola preukázaná a bola vygenerovaná náhodne.

12. Z uvedených dôvodov bolo súdom prvej inštancie skonštatované, že neboli preukázané zákonom
prezumované podmienky, na základe ktorých by bolo možné priznať primeranú zľavu z kúpnej ceny, a
tak žalobe, čo aj len z časti, vyhovieť. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1; § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaným v 1. a

2. rade, ktorí boli plne procesne úspešní, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2.
rade, a to v rozsahu 100 % od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov v 1. a 2. rade. U žalobcov v
1. a 2. rade nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nárok na náhradu
trov konania žalovaným v 1. a 2. rade bolo nedôvodné priznať. Takéto okolnosti neboli ani stranami
sporu tvrdené, ani preukazované. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS/2862/07
so záverom, že použitie ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami. Uvedené ustanovenie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie, konanie a jeho výsledok. V danom prípade takéto výnimočné
dôvody na strane žalobcov v 1. a 2. rade dané nie sú. Je totiž zodpovednosťou každého účastníka

právnehovzťahuzvážiťvšetkyprípadnénásledkyplynúcezvývojasúdnehokonaniaasosvojoužalobou
sa obrátiť na súd až po zrelej úvahe v otázke predpokladu jej dôvodnosti vrátane vyhodnotenia dôkaznej
situácie a po úspešnom pokuse o dobrovoľné (mimosúdne) vyporiadanie sporných nárokov tvoriacich
predmet sporu so zúčastnenými stranami dohodou.

14. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Odvolanie
odôvodňovali tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, nevykonal
navrhnuté dokazovanie (doplnenie znaleckého posudku o určení nákladov potrebných na odstránenie
vád za účelom určenia primeranosti zľavy z kúpnej ceny) a vec nesprávne právne posúdil. Uviedli,
že prvoinštančný súd pri vyhlásení rozsudku poukázal na právnu argumentáciu, ktorú bez možnosti

vyjadrenia sa k nej zo strany žaloby predniesla právna zástupkyňa žalobcu (zrejmé žalovaných), pričom
v písomnom odôvodnení rozsudku podáva iný výklad pojmu bytu vo vzťahu k spoločným častiam. Pokiaľ
súd hovorí, že vadou bytu je nedostatok istej všeobecne predpokladanej vlastnosti vystáva otázka,
či je predpokladom vlastnosti bytu neprítomnosť plesní pri riadnom užívaní bytu, ktorý ani v staršom
dome nemôže byť neobývateľný pre plesne. Súd svojvoľne konštatuje, že nebol preukázaný iný zdroj

plesní ako vnútorná vlhkosť, keďže znalecký posudok popisuje celý rad nedostatkov bytového domu
a konštatovanie, že „rozsah a závažnosť nedostatkov je možné definovať tak, že dom nevyhovuje
používaniu v zimnom období ...“ Aj svedkyňa L. uviedla, že plesne majú všetky byty okrem bytu jej matky.
Už uvedené je dostatočným preukázaním dôvodnosti nároku, lebo nikto si nekupuje byt, aby ho v zime
nemohol užívať. Ani osadenie nových okien nemôže priniesť plesnenie, pričom z výsluchu svedkov D. a

Z. B. plynie, že byt bol pravidelne vetraný, sušenie bielizne sa dialo mimo bytu a používala sa aj tableta
na zníženie vlhkosti. Znalec sa tiež vyjadroval k izolácii smerom k vnútornému schodisku. Preto náklady
na odstránenie plesní v murive zdôvodňujú požadovanú výšku zľavy z kúpnej ceny, ktoré presiahnu
10.000 eur. V konaní predložili aj ponuku na zateplenie. Znalec nekvalifikoval prípadné zvýšenie vlhkosti
bytu pri jeho užívaní 6 osobami, iba konštatoval možný vplyv. Prehlásenia X. a G. H., týkajúce sa

vnútornejteploty,kúrenia,sušeniaprádlaapod.súvrozporesosvedeckýmivýpoveďamiD.aZ.B.,preto
ich žalobcovia namietali z dôvodu zaujatosti. Súd nevyhodnotil námietku prekurovania, nadmerného
sušenia prádla, preto nemohol ani správne aplikovať právo. Skryté vady bytu dané sú, preto žalobcovia
ich mali právo vytknúť a vykonať voľbu nárokov ponúkaných im Občianskym zákonníkom. Po kúpe bytu
investovali viac ako 10.000 eur (okná, kúrenie, maľovka,...), tak sa rozhodli uplatniť zľavu z kúpnej ceny.

Reklamovaný bol byt, nie garáž, pričom výška zľavy musí zodpovedať určitým kritériám. Výška zľavy je
preukazovaná potrebou opráv, ktoré mali byť kvalifikované v posudku, čo znalec neurobil, pričom bolo
potrebné premerať plochy na zateplenie i plochy odstránenia omietky, nanesenia novej a vykonanie
maľby. Zatepľovanie bolo preukazované potvrdením spoločnosti D. A D. s.r.o. Nemožno preto hovoriť o
žiadnom náhodnom vygenerovaní zľavy, ako to konštatuje súd. K výroku o trovách konania a možnou

aplikáciou § 257 CSP uviedli, že postupovali pri uplatňovaní vád s plnou vážnosťou a obozretnosťou.
Iniciovalimimosúdnejednanieapovypracovaníodbornéhostanoviskaztermovíznehomeraniažalovaní
ponúkli zľavu 500 eur. Je otázne, či je spravodlivým priznať plnú náhradu trov konania žalovaným, ktorí
predali žalobcom byt nepoužiteľný v zimnom období za cenu 3,5-násobne vyššiu ako kupovali byty iní azasituácie,keďvedeli,ževbytebudebývaťmatkažalobcusťažkochorýmmanželom.Očakávaliúspech
v spore, preto nepredkladali dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, ktoré vyplývajú z celého radu dôkazov.
Ak by odvolací súd nevzhliadol reklamované vady bytu ako dôvodné, navrhli náhradu trov konania

žalovaným nepriznať a v tomto smere zmeniť napadnutý rozsudok. Požadovali napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní tak, že napadnutý rozsudok považujú za správny po
skutkovej aj právnej stránke. K námietke žalobcov týkajúcej sa znaleckého posudku č. XX uviedli, že

bol vyhotovený znaleckým ústavom X. ako špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom, ktorý
určil súd, nie žalovaní. Poukázali na závery znaleckého posudku, že tepelnoizolačné vlastnosti domu
zodpovedajú času projektovania a času realizácie domu. V čase, keď byt bol používaný žalovanými,
plesne sa v ňom nevyskytovali, a to ani v čase jeho predaja žalobcom. Ani svedkovia prítomnosť plesne
nepotvrdili. Poukázali na zásadné zmeny týkajúce sa vykurovania a užívania bytu žalobcami, ktoré
mohli byť v priamej príčinnej súvislosti so vznikom plesní, čo konštatoval aj znalec. Nie je možné od

nich očakávať znášanie zodpovednosti za konštrukčné vlastnosti domu, ktoré boli v súlade s normami
platnými v čase jeho výstavby, ani za úpravy vykonaných žalobcami. Svedkyňa L. potvrdila, že v byte
plesne nevidela, rovnako svedkyňa I., ktorá dlhodobo bývala v rokoch 1985 až 1987 v predmetnom byte,
a teda aj v zime, žiadne plesne nevidela. Ani výška uplatňovanej zľavy nebola dostatočne preukázaná.
Odhadcenysatýkalzatepleniabytovéhodomuakotakého,pričomodžalovanýchniejemožnéočakávať

zaplatenie zateplenia celého bytového domu, čo napokon nebolo ani predmetom konania. K v odvolaní
namietanémunevykonaniunavrhovanýchdôkazovpoukázalinavyjadrenieprávnehozástupcužalobcov
na pojednávaní dňa 21.08.2019, ktorý uviedol, že upúšťa od návrhu na vykonanie ohliadky predmetného
bytu a vzhľadom na stanovisko znalca nepovažoval jeho dopočutie za potrebné. Žalobcovia tak upustili
od svojho pôvodného návrhu na vykonanie dokazovania. Mohli si na preukázanie svojich tvrdení

zabezpečiť súkromný znalecký posudok, čo neurobili. K okolnostiam hodných osobitného zreteľa uviedli,
že takéto žalobcovia nepreukázali, neboli žiadnym spôsobom nútení k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú
podpísali a prečítali po vzájomnom prerokovaní, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok.
Z článku VII bod 3 vyplýva, že si nehnuteľnosti prehliadli, poznajú ich stav z ohliadky a v takom stave
ich kupujú. Navrhli preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

16. K replike žalovaných, ako reakcie na odvolanie žalobcov, sa žalobcovia už nevyjadrili.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.08.2020 a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

18.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,uvedenýmvodôvodnení
napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcov v celom rozsahu zamietnutá. V zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP sa preto odvolací súd obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a iba na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. Keďže

predmetom konania je uplatnená zľava z kúpnej ceny v dôsledku žalobcami tvrdenej existencii vád
bytu, správne súd prvej inštancie vykonával dokazovanie na zistenie, či tvrdenými vadami predmetný
byt v čase jeho kúpi žalobcami od žalovaných trpel. Z ustálenej rozhodovacej praxe uplatnenie práva
kupujúceho zo zodpovednosti za vady je dôvodné za splnenia troch nasledujúcich predpokladov: 1.
reklamovaná vada vyskytuje sa u predanej veci, 2. v čase uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady

vada existuje a 3. vada má takú povahu, aká je pre uplatnenie kupujúcim zvoleného práva vyžadovaná
(viď rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo/3620/2008; sp. zn. 26Odo/1503/2005).

19. Občiansky zákonník pojem vady síce priamo nedefinuje, zásadne je však nutné za vadu považovať
nedostatok takých vlastností, ktoré sa u veci toho istého druhu a veku všeobecne predpokladá a ktorých

neexistenciou je možnosť využitia veci na daný účel, nie nepodstatne znížená.

20. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania tiež
zastáva názor, že neboli splnené a preukázané podmienky na priznanie nároku žalobcov na zľavu vovýške 10.000 eur v súvislosti s vytýkanými vadami bytu, ktorý kúpili od žalovaných. V konaní nebolo
preukázané, aby v čase kúpi bytu byt trpel vytýkanými vadami, t.j. aby sa v byte nachádzali plesne.
Žalovaní preto nemali povinnosť žalobcov upozorniť na žiadne teraz vytýkané vady, ktoré v čase kúpi a

predaja bytu sa v byte nevyskytovali. Nebolo možné plesnenie stien bytu, ktoré sa objavilo v značnom
časovom odstupe po jeho kúpe považovať ani za skrytú vadu existujúcu v čase kúpi bytu. Správne
súd prvej inštancie konštatuje, že nebolo preukázané, aby vlhkosť v byte mala iný charakter a pôvod
než interiérový. Rovnako správne bolo vyhodnotené, že v čase kúpi bytu žalobcovia boli uzrozumení
s vekom obytného bloku a s jeho stavom, v ktorom sa predmetný byt nachádza. Veľmi významnou

skutočnosťou, ktorú správne vyhodnotil súd prvej inštancie v danej veci bolo to, ako byt po jeho kúpe bol
užívaný upravovaný a ako a koľkými osobami bol obývaný. Už skutočnosť, že v byte po jeho kúpe boli
vymenené okná za plastové okná, boli vymenené podlahy, bol zmenený spôsob vykurovania a tento byt
užívalo až 6 - 7 osôb, čo všetko nepochybne malo veľký význam pri jeho tepelno-vlhkostnej mikroklíme
a vzniku vlhkosti a tým aj plesní. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka týkajúca sa konštatovania,
že znalecký posudok bol vyhotovený inak, nie na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov, čo

vyplýva z rozhodnutia č. k. 1C/555/2015-302 zo dňa 17.12.2018 v spojení s opravným uznesením
č. k. 1C/557/2015-312 zo dňa 17.01.2019. Z uvedených uznesení vyplýva, že súd prvej inštancie
ustanovil do konania na vypracovanie znaleckého posudku znalca X. VR., ktorému uložil vypracovať
znalecký posudok na konkrétne položené otázky. Ak znalec vo svojom posudku uviedol, že v dôsledku
nedostatkov predmetný dom nevyhovuje používaniu v zimnom období, samo o sebe to nie je možné

vykladať tak, že nárok žalobcov v danej veci bol oprávnený. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal
do úvahy prehlásenia X. a G. H., týkajúce sa vnútornej teploty, kúrenia, sušenia prádla a pod., ktoré
malo byť v rozpore so svedeckými výpoveďami D. a Z. B., odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie vyhodnotil uvedené prehlásenia podporne, lebo pre základ svojho rozhodnutia vzal výsledky
znaleckého dokazovania. V konaní totiž z dokazovania nevyplynulo, aby vady vytýkané žalobcami boli

skrytýmivadamivčasekúpibytu.Ajpodľanázoruodvolaciehosúduuplatnenázľava10.000eurzkúpnej
ceny 30.000 eur predstavuje veľmi vysokú sumu, ato až 1/3, pričom za situácie, že v konaní neboli
preukázanépodmienkynauplatneniesiakejkoľvekzľavy,nebolonutnéaniposudzovaťvýškutejtozľavy.

21. Odvolací súd ešte dodáva, že je všeobecne známe, že ak v byte žije viacero osôb (v danom X-

izbovom 6 - 7 osôb), pri zrealizovaní výmeny okien za plastové, kedy dochádza k podstatne menšiemu
úniku či už tepla alebo vlhkosti pri nedostatočnom vetraní, môže a zrejme došlo k vzniku plesní v
byte, nielen teraz už nedostatočnou tepelnoizolačnou úpravou celého obytného bloku, no v čase jeho
výstavby dostatočnou, zodpovedajúcou vtedajším predpisom, ale predovšetkým tepelno-vlhkostnou
klímou prostredia bytu. Za daného stavu žalovaní nemôžu zodpovedať za takto vzniknutú situáciu.

22. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen
vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok
odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).
23. Keďže odvolatelia v odvolaní namietali aj nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné

právne predpisy na zistený skutkový stav.

24. V danej veci však podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,
a to na základe zisteného skutkového stavu tvrdeného a preukazovaného, resp. popieraného stranami
sporu.

25. Odvolací súd ešte dodáva že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou
Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II.ÚS/44/03, III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013).
Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť

analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo dňa 17.04.2016). Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanovisko strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,

ktoré primerane vysvetlil. Z hľadiska logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.ÚS/50/04).

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcov, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo
zmenu rozhodnutia ako takú.
27. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, keď v konaní úspešným žalovaným v

plnom rozsahu priznal voči neúspešným žalobcom nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. V zmysle ust.
§ 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej
inštancie správne postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia, keď zhodnotil, že žalovaní boli v celom
rozsahu v konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania, lebo esenciálnym kritériom
priznanianáhradytrovkonaniajeúspechvoveci,atoprotineúspešnýmžalobcom.Tátozásadaúspechu

vo veci, t.j. za výsledok sporu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore
úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.
28. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o trovách konania sa zaoberal aj možnou aplikáciou ust. §
257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. V konaní však nezistil existenciu žiadnych takýchto výnimočných dôvodov pre

aplikáciu uvedeného ustanovenia. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania podľa zásady úspechu v konaní, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznal. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,

ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
29. Odvolací súd už len poznamenáva, že uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/557/2015-513
zo dňa 20.11.2019 žalobcom v 1. a 2. rade nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Už v
uvedenom uznesení prvoinštančný súd vyhodnocoval pomery na strane žalobcov, u ktorých zistil, že nie

sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade bola priznaná plná
náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).