Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Angelika Sopoligová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/17/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201335
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818201335.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1. I. A., F.. XX.XX.XXXX, T. R.
S.Ž.Ň.,T.XXXX/XX,2.E.A.,F..XX.XX.XXXX,T.R.S.Ž.Ň.,T.XXXX/XX,obajazastúpeníJUDr.Hedvigou
Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému Černejová & Hrbek,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolanížalobcovprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavač.k.6Csp/48/2018-74zodňa13.septembra
2018
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu žalobcov a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
133,98 eur od žalovaného a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 09.10.2008 uzavreli
žalobcovia ako spoludlžníci so žalovaným Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č.: XXXXX-XX a
bol im poskytnutý úver vo výške 911.900,- Sk (30.269,53 eur), ktorý splácali v mesačných splátkach,
o čom svedčí výpis z účtu úver K. XXXXX-XX a potvrdenie o vklade finančnej hotovosti vo výške
5.000,- eur dňa 07.03.2018. Žalobcovia uhradili žalovanému celkom sumu vo výške 30.403,51 eur
ku dňu 07.03.2018. Napriek uvedenému žalovaný poveril spoločnosť Dražby a aukcie, s.r.o. výkonom
realizácie záložného práva k nehnuteľnosti žalobcov, ktoré boli predmetom záložného práva, a to
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. S., zapísané na LV č. XXXX z titulu zabezpečenia pohľadávky
záložným právom č. W. XXXXX-XX zo dňa 09.10.2008. Žalovaný vyčíslil nedoplatok z titulu poskytnutej
pôžičky vo výške 27.492,73 eur ku dňu 30.01.2018. Žalobcovia uviedli, že v čase podpisovania úverovej
zmluvy nerozumeli zložitým finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovali. V žalobe
ďalej poukázali, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z., konkrétne § 4 ods. 2 písm. g), i), k), l) a následne § 4 ods. 3, z ktorého vyplýva, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež apelovali na skutočnosť, že žalovaný
využil nekalé obchodné praktiky, a že v samotnom záhlaví úverovej zmluvy žalovaný odkazuje na
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Pokiaľ túto skutočnosť
žalovaný spochybňuje, jedná sa podľa názoru žalobcov o zavádzanie spotrebiteľa a obchádzanie § 53
OZ. Vzhľadom k preukázanej skutočnosti a to že žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 30.269,53
eur a žalobcovia uhradili sumu 30.403,51 eur, žiadajú vydať sumu 133,98 eur titulom bezdôvodného
obohatenia žalovaného.3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008
a § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).
4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. K. XXXXX-XX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom
peňažné prostriedky bez skúmania účelu použitia vo forme úveru v troch častiach A, B, C v
celkovej výške 914.200,00 Sk (30.345,88 eur). Predmetný úver bol zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnostiam, ktorého účelom bolo zabezpečenie pohľadávok žalovaného z predmetnej zmluvy.
Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu o úvere posúdil podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, teda
že sa v danom prípade nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
nakoľko v § 1 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona je negatívne vymedzené, čo nie je spotrebiteľským
úverom, t.j., že spotrebiteľským úverom nie je úver nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000 eur.
Dôvodil, že nakoľko žalobcovia čerpali úver vo výške 914.200,- Sk (30.345,88 eur) a zmluva o úvere bola
uzatvorenádňaXX.XX.XXXX,nemôžesajednaťozmluvuspotrebiteľskúpodľazákonač.258/2001Z.z.,
ale jedine o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, napriek skutočnosti, že žalovaný v
záhlaví Zmluvy o úvere nesprávne uvádza, že sa jedná o zmluvu uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
5. Uzavrel, že z uvedených dôvodov sa na Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu nevzťahujú ustanovenia
právnej úpravy spotrebiteľských úverov, tak ako to argumentovali žalobcovia a nie je možné ani
posudzovať, či predmetná zmluva obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch a vyhlásiť predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vzhľadom na
uvedené dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil na ich
úkor, nakoľko títo plnili na základe platne a účinne uzavretej zmluvy o úvere v súlade s § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a práve žalobcovia porušili platobnú disciplínu a dostali sa tak do omeškania
so splácaním svojho záväzku zo zmluvy o úvere voči žalovanému. Z uvedených dôvodov súd prvej
inštancie žalobu žalobcov zamietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol s poukázaním na § 255 ods. 1, 2 CSP aj s prihliadnutím na § 257
CSP a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného
zreteľa spočívajúcich v skutočnosti, že žalobcovia sa v zmysle označenia predmetnej zmluvy v jej
záhlaví mohli dôvodne mylne pokladať za spotrebiteľov a tak sa domáhať ochrany svojich práv, keď sám
žalovaný ich týmto spôsobom uviedol do omylu, a teda nie je možné jednoznačne pričítať zavinenie za
iniciovanie súdneho konania len žalobcom.
7. Proti rozsudku podali žalobcovia včas odvolanie. Navrhovali napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe žalobcov vyhovieť a žalobcov priznať
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Žalobcovia odôvodnili svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má zároveň inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP).
9. V dôvodoch odvolania uviedli, že napriek skutočnosti, že žalobcovia na základe Zmluvy o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ uzavretej dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej im žalovaný poskytol úver vo výške
30.269,53 eur, ktorý žalobcovia splatili ku dňu 7.3.2018 celkom vo výške 30.403,51 eur, žalovaný
poveril spoločnosť Dražby a aukcie s.r.o. výkonom realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom záložného práva. Žalovaný vyčíslil nedoplatok z titulu poskytnutej pôžičky vo
výške 27.492,73 eur s príslušenstvom ku dňu 30.1.2018, čo žalobcovia považujú za odporujúce
dobrým mravom, nakoľko ide o 100 - násobné navýšenie poskytnutého úveru. Mali za to, že zmluva
o úvere vykazuje závažné vady a to v podstatných náležitostiach a zároveň neprijateľných zmluvných
podmienkach v nej zakotvených. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, žalobcovia
považujú za nekalú obchodnú praktiku a vzhľadom na neprijateľné podmienky v uvedenej zmluve
považujú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkovú. Z obsahu zmluvy o úvere považujú za zrejmé, že sa
jednáoformulárovúzmluvu,ktorejpredtlačmalžalovanývopred pripravenúaveriteľdopisovaldonejlenkonkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobcov, ktoré údaje obsah zmluvy žiadnym spôsobom
nemohli ovplyvniť. Žalobcovia vyslovili názor, že pokiaľ ide o záväzkovo právny vzťah, ktorý vznikol
medzi žalobcami a žalovaným, tento je vzťahom spotrebiteľského charakteru, v ktorom žalobcovia
majú ako zmluvná strana slabšie postavenie. Konštatáciu súdu, že žalovaný zrejmým omylom uviedol
v záhlaví zmluvy o úvere odkaz na zákon č. 258/2001 Z.z., považujú žalobcovia za zavádzanie
spotrebiteľa a obchádzanie ust. § 53 Občianskeho zákonníka a poukazujú na § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. V ďalšom upriamili žalobcovia pozornosť na porušenie zákonných ust. §
4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) v nadväznosti na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a zotrvali v názore,
že uzatvorená zmluva o úvere podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách ako aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch. V nadväznosti na uvedené mal za
to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom, nakoľko je v
nej uvedený len údaj o mesačnej výške mesačnej splátky a počet splátok, a absentujú údaje o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v akom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Záverom žalobcovia poukázali na skutočnosť, že predmetnú dražbu rodinného
domu sa žalobcom podarilo oddialiť až vydaním neodkladného opatrenie Okresným súdom Rožňava
sp. zn. 4C/20/2018 uznesením zo dňa 15.3.2018, nakoľko žalovaný žiadosti žalobcov o odklad výkonu
záložného práva zo dňa 15.3.2018 nevyhovel.
10.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcovnavrholrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdiť a zaviazať žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcov pokiaľ ide o aplikovateľnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch na daný právny vzťah a stotožňuje sa tak so záverom súdu
prvej inštancie ohľadom posúdenia zmluvy o úvere. V súvislosti so žalobcami namietanou absenciou
zákonných náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalovaný
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.04.2018,
sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018 a sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018.
12. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov uviedli, že naďalej v plnom
rozsahu zotrvávajú na svojom odvolaní a majú za to, že žalobný návrh je dôvodný.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380
CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
14. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho
preskúmanie.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je daný procesnými vadami konania.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesovstrán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
18. Z obsahu podaného odvolania vyvstáva ako základná námietka žalobcov ohľadom posúdenia
zmluvyoúvereuzavretejmedzižalobcamiažalovaným,subsumovanejpodrežimabsolútnehoobchodu,
na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, ako to uzavrel vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.
19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, z obsahu súdneho spisu zistil, že medzi žalovaným Všeobecná úverová banka, a.s., a
žalobcami v 1. a 2. rade bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“
č. K. XXXXX-X (ďalej len „Zmluva“). Z obsahu Zmluvy odvolací súd zistil, že žalobcom v 1. a 2. rade,
identifikovaným v zmluve rodným číslom a adresou trvalého pobytu, bol na základe Zmluvy poskytnutý
úver v celkovej výške 30.345,88 eur. Poskytnutý úver bol bezúčelový.
20. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.
21. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
22. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.10.2008(včaseuzavretiaZmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
28. Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia Zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200,- eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000,- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
29. Z predloženej zmluvy o úvere odvolací súd mal možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci nejedná
o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na to, aby sa vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona, tak ako to správne uzavrel súd
prvej inštancie.
30. V nadväznosti na citované ustanovenia ako aj obsah Zmluvy, odvolací súd uvádza, že klauzula o
aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v Zmluve o úvere alebo
tzv. úver ako absolútny obchod, pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patrí aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
31. Aj keď sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ide o spotrebiteľský vzťah
a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, pretože lex
generalis spotrebiteľa definuje odlišne od ust. § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere.
32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti; teda je možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá
v Občianskom zákonníku definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto
subjektu v lex specialis - konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Nakoľko odvolací súd nemal za preukázané, že žalobcovia sú podnikateľskými subjektmi a v danej
veci žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať
daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom - žalovaným a spotrebiteľom - žalobcom v 1. a 2. rade
za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne potom aj podriadiť
ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských
vzťahov. Pokiaľ žalobcovia takto označení neboli, naopak identifikovaní v zmluve o úvere sú menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom, je zrejmé, že ide o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú tak naplnené zákonné
kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola
uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
34. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, zistený skutkový stav a právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je možné potvrdiť
ani zmeniť podľa § 387 a § 388 CSP, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie, za účelom opätovného prejednania a rozhodnutia vo veci,
s prihliadnutím na závery prijaté odvolacím súdom v tomto rozhodnutí, ktorými je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods. 1, 2 , 3 CSP) berúc do úvahy aj odvolacie námietky v znení ktorých je potrebné
vec preskúmať.
35. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 3 CSP s tým, že súd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania t.j. aj trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí
vo veci.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.