Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212065
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813212065.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne F.. H. V. S., miesto podnikania
Y., kpt. J. 1433, IČO: 10798676, zast. JUDr. Marekom Gibom, advokátom, so sídlom Trebišov,
Hviezdoslavova 1234/4, proti žalovanej S., zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom
Rožňava, Cyrila a Metoda 4, o zaplatenie 3.981,63 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku

4C/176/2014-155 zo 17.10.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 3.981,63 € s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Druhým výrokom priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania voči žalovanej a napokon posledným

výrokom štátu priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania, ktoré platil.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že má voči žalovanej pohľadávku
na základe neuhradenej kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar, ktorú sa jej žalovaná zaviazala
zaplatiť na základe dohody v splátkach, počnúc 24. týždňom roku 2012 až do 52. týždňa roka 2012.
Medzi stranami sporu nebola dohodnutá výška úroku z omeškania, preto si žalobkyňa uplatnila úrok v

zmysle § 369 Obchodného zákonníka vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013.

3. V odpore proti súdom vydanému platobnému rozkazu 19Ro/288/2013-6 z 27.11.2013 žalovaná
navrhla žalobu zamietnuť, namietala, že nikdy neprevzala záväzok uhradiť žalobkyni sumu 3.981,63
€, preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná. Podpísaním dohody zo 4.6.2012 o splátkovom
kalendári, nedošlo z jej strany k prevzatiu dlhu (ani nemala tento úmysel), pretože neboli naplnené

základné zákonné predpoklady tohto inštitútu. Bola len zamestnankyňu spoločnosti Polygrafia, O &
S s.r.o. so sídlom Slavošovce, ktorej bol žalobkyňou dodávaný tovar. Nebola ani konateľkou, ani
štatutárnym zástupcom spoločnosti, o čom mala žalobkyňa vedomosť.

4.Žalobkyňazaložilažalobunatom,žezostranyžalovanejdošlokprevzatiudlhuspoločnostiPolygrafia,
O & S s.r.o. podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a stala sa tak dlžníčkou popri

pôvodnom dlžníkovi. Dohoda spĺňa náležitosti prevzatia dlhu podľa tohto zákonného ustanovenia, ide
o pristúpenie k dlhu bez dohody s dlžníkom, sú v nej zadefinované strany ako aj to, čo sa má splácať
(uvedením dodacích listov) a forma splácania (splátkový kalendár). Je na vôli žalobkyne, koho bude
žalovať.

5. Žalovaná tvrdila, že dohodu o splátkovom kalendári nepodpísala s úmyslom prevziať dlh ale s

úmyslompredložiťjuakonávrhspoločnostiPolygrafianazaplateniedlhutejtospoločnostivočižalobkyni.
Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR č. 26/2010 tvrdila, že dohoda o splátkovom kalendári jeabsolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi ako aj z dôvodu, že je neurčitá,
nezrozumiteľná a neodzrkadľuje vôľu žalovanej. Dohoda je neplatná aj z dôvodu, že nejde o bežnú vec,
týkajúcu sa spoločných vecí manželov, ktorú môže vybavovať každý z manželov, pretože dôsledkom

úkonov žalovanej je právny stav, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho z uzavretej dohody, sa
žalobkyňa ako veriteľka môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku
patriacehodoBSM.Odporujedobrýmmravom,pokiaľbyžalovanáakofyzickáosobabezsúhlasusvojho
manžela dohodou s veriteľom prevezme záväzok spoločnosti v sume 3.981,63 € s prísl. a stane sa tak
spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri spoločnosti Polygrafia, O & S s.r.o., pričom predpokladaným

cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM,
keďže pôvodný dlžník ani žalovaná nie sú reálne schopní tento záväzok splniť.

6. Súd vec právne posúdil podľa § 531 ods. 2, 3, § 39 OZ a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
preto jej vyhovel. Uzavrel, že dohoda zo 4.6.2012 o splátkovom kalendári spĺňa náležitosti ustanovenia
§ 531 ods. 2 OZ, podľa ktorého pri tzv. kumulatívnom prevzatí dlhu nový dlžník preberá dlh iba vedľa

pôvodného dlžníka, nie namiesto neho, pričom sa tak stane zmluvou medzi veriteľom a preberateľom
bez účasti dlžníka, ktorý sa nezbavuje povinnosti splniť dlh. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom
rozsahu ako pôvodný dlžník, pokiaľ nie je výslovne dohodnuté inak a veriteľ môže požadovať splnenie
dlhu od ktoréhokoľvek dlžníka. Podľa názoru súdu žalobkyni bolo pri podpise dohody zrejmé, že
dlžníkom je firma Polygrafia, O & S s.r.o., no keďže žalovaná dohodu podpísala, mala a mohla

mať za to, že z jej strany došlo k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ. Tvrdenie žalovanej o
neurčitosti, nezrozumiteľnosti a nejasnosti dohody z dôvodu, že v nej nebol uvedený zoznam dodacích
listov s dátumami a sumami, bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním, ktorým bolo preukázané, že
dohoda, ktorú ako listinný dôkaz predložila žalobkyňa, tento zoznam obsahovala s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou. K argumentom žalovanej o neplatnosti dohody z dôvodu jej rozporu s § 145 ods.

1 OZ súd uviedol, že nedostatok súhlasu druhého manžela podľa § 40 OZ z dôvodu porušenia § 145
ods. 1 OZ má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a tejto sa môže domáhať iba druhý
z manželov, nie teda ten z manželov, ktorý túto relatívnu neplatnosť právneho úkonu spôsobil, ako v
tomto prípade žalovaná. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že predmetný právny úkon je absolútne neplatný podľa
§ 39 OZ, lebo svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým

mravom, išlo by opäť len o vzťah medzi žalovanou a jej manželom a nie o vzťah medzi žalovanou ako
dlžníčkou a žalobkyňou ako veriteľkou, preto podľa súdu táto právna argumentácia žalovanej neobstojí.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP s použitím čl. 4 CSP.

8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, f/ a h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila si
náhradutrovkonania.Namietala,žerozsudoksúduprvejinštancieneobsahujeodôvodnenie,ktoréjasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. V rozsudku súd prvej inštancie popisuje argumentáciu strán v konaní, avšak svoje skutkové a
právne závery uvádza len stručne bez bližšieho odôvodnenia. Súd zaujal stanovisko v bode 18., kde sa
vysporiadal s platnosťou dohody uzavretej dňa 8.6.2012 tak, že táto dohoda spĺňa náležitosti uvedené v
ust. § 531 ods. 2, 3 OZ s odôvodnením, že žalobkyni bolo pri podpise tejto dohody zrejmé, že dlžníkom

je firma Polygrafia O & S, s.r.o. Slavošovce, no keďže žalovaná takúto dohodu podpísala, mala a mohla
mať za to, že došlo k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ. Poukázala na to, že z odôvodnenia rozsudku
nevyplývajú ďalšie okolnosti, ktoré viedli súd k takémuto posúdeniu právneho úkonu, t.j. dohody medzi
žalobkyňou a žalovanou. Takéto odôvodnenie neobstojí najmä vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalovaná opakovane zdôraznila, že dohoda z 8.6.20l2 nebola z jej

strany podpísaná s úmyslom prevziať dlh tak, ako to tvrdí žalobkyňa, ale dohodu o splátkovom kalendári
podpisovala s úmyslom túto predložiť ako návrh zaplatenia faktúr spoločnosťou Polygrafia s.r.o., ktorej
spoločnosti následne túto dohodu aj predložila. Súd nevykonal dôkaz, ktorý v tejto súvislosti navrhla, a
to vypočutie svedkyne L. A., štatutárnej zástupkyne spoločnosti Polygrafia s.r.o., skutočného dlžníka.
Dohoda o splátkovom kalendári nie je zmluvou o prevzatí dlhu tak, ako to má na mysli § 531 OZ a tak,

ako to tvrdí žalobkyňa. Dohoda o splátkovom kalendári je dohodou o splácaní dlhu, avšak z výsledkov
dokazovania nevyplynulo a žalobkyňa to ani netvrdí, že žalovaná pred podpísaním dohody o splátkovom
kalendári uzavrela so žalobkyňou zmluvu o prevzatí dlhu, ktorého dôsledkom by mala byť povinnosť
žalovanej splácať dlh popri pôvodnom veriteľovi. Namietala, že súd prvej inštancie náležite nevyhodnotiltvrdenia žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2014, str. 4 zápisnice, odsek 4, ktoré citovala a v súvislosti
s tým poukázala na to, že výklad a posúdenie predmetnej dohody z 8.6.2012 (správne má byť zo
4.6.2012, pozn. odvolacieho súdu), na základe ktorej sa žalobkyňa domáha uplatneného nároku, nie je v

súlade so všeobecne platným princípom výkladu formulácií a pojmov použitých v zmluvách, dohodách,
atď. Súd vyhodnotil dohodu tak, že keď ju žalovaná podpísala, tak žalobkyňa mohla mať za to, že došlo
k prevzatiu dlhu, a preto dohoda spĺňa náležitosti prevzatia dlhu v zmysle § 531 ods. 2 OZ. Takýto výklad
je v rozpore s výsledkami dokazovania, ako aj s ustálenou súdnou praxou. Zopakovala svoje tvrdenia,
že dohoda o splátkovom kalendári je úkonom, ktorý nie je určitý a najmä zrozumiteľný, s prihliadnutím

aj na výpoveď žalobkyne a jej tvrdenia, že ona trvá na tom, že táto dohoda je prevzatím dlhu. Citujúc
ust. § 37 ods. 1 OZ dôvodila, že vôľa žalovanej ako aj okolnosti uzavretia dohody nevyjadrujú určitú a
zrozumiteľnú dohodu účastníkov. Dohoda o splátkovom kalendári, pokiaľ ju súd považoval za zmluvu
o prevzatí dlhu (ktorá musí mať písomnú formu), je absolútne neplatným právnym úkonom aj z toho
dôvodu, že súd nesprávne výkladom nahradzuje to, čo v dohode chýba, teda že ide o prevzatie dlhu.
Písomný prejav a vôľa vyjadrená v dohode bola, že ide o splátkový kalendár. Až dodatočne formuláciu

a písomný prejav vôle, t.j. dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 8.6.2012 zmenila žalobkyňa tak, že
sa jednalo o prevzatie dlhu. Žalovaná v tejto súvislosti zdôraznila, že nie je prípustné, aby po podaní
žaloby dodatočne, ďalšími prejavmi vôle bolo možné nahrádzať či doplňovať nedostatok určitosti a
zrozumiteľnosti zmluvných prejavov obsiahnutých v samotnej dohode. Súd mal preto vykladať len to,
čo bolo uvedené v písomnej dohode a nie výkladom nahrádzať to, čo v nej chýba, resp. nie je ani

naznačené. Dohoda o splátkovom kalendári nemôže nahradiť dohodu o prevzatí dlhu. Odvolateľka mala
za to, že súd mal bližšie vyhodnocovať aj tú skutočnosť, že už predtým sa žalobkyňa snažila o to,
aby žalovaná prevzala dlh, avšak ona to odmietla s tým, že nebude zodpovedať za dlhy spoločnosti.
Zásadným argumentom proti interpretácii dohody podanej súdom prvej inštancie je podľa žalovanej aj
všeobecne platný princíp súdov, podľa ktorého, ak sú v zmluve, resp. v dohode, použité formulácie

alebo pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho,
kto ich do zmluvy uložil. Tvorca dohody, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý
možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere, a že medzi stranami bol skutočne konsenzus
a nie naopak. V prejednávanej veci dohodu s jasným úmyslom (nie však s úmyslom uzavrieť zmluvu o
prevzatí dlhu, viď výpoveď žalobkyne zo dňa 20.11.2014) vyhotovila žalobkyňa a túto sa snaží zneužiť

proti vôli žalovanej vo svoj prospech. Zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení (č.l.
144 spisu), kde citujúc ust. § 145 ods. 1 OZ argumentovala, že v danom prípade je nepochybné, že
(zo strany žalovanej) nešlo o vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí manželov, napriek tomu
právnym dôsledkom úkonov žalovanej je právny stav, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho
z uzavretej dohody sa veriteľ, t.j. žalobkyňa, môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej

pohľadávky aj z majetku patriaceho do BSM, t.j. predajom spoločných vecí tvoriacich masu BSM (§
147 ods. 1 OZ). Za týchto okolností sa právne úkony týkajú vybavovania spoločných vecí, pretože
manžel žalovanej v dôsledku ich účinkov môže byť v rámci exekúcie pozbavený spoluvlastníctva svojho
majetku. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 26/2010 zaujal stanovisko, že pre aplikáciu §
145 OZ nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným

veciam, ale postačí ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov
tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Takýto právny úkon (zmluva o prevzatí dlhu a pod.) je
potrebné posudzovať cez prizmu dobrých mravov, pretože aj v kontexte sa javí, že ide o úkon priečiaci sa
dobrým mravom (contra bonos mores) a teda neplatný (§ 39 OZ). So záverom súdu prvej inštancie (bod
20.), že v tomto prípade by išlo o absolútne neplatný právny úkon, ale len vo vzťahu medzi žalovanou

a jej manželom a nie vo vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou ako dlžníkom a veriteľom, a z tohto
dôvodu súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch svedkyne L. A., žalovaná nesúhlasila, pretože takéto
právne posúdenie je nesprávne. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ) táto
pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti
niektodovolal;pretoprávneúčinky,t.j.subjektívneobčianskeprávaaobčianskoprávnepovinnostiztakto

absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd musí prihliadať k absolútnej neplatnosti právneho
úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí, len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré
sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť
právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením
(ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútna neplatnosť pôsobí voči

každému a teda aj vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou. Neobstojí preto ani odôvodnenie v bode
21., že kvôli tomuto právnemu posúdeniu súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne L. A..
Súd svojím procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

13. Žalobkyňa žalobu podala 25.11.2013, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej
inštancie spor rozhodol dňa 17.10.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a teda aj odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.

júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a zistil, že odvolanie je podané dôvodne, preto
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom

chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna
istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa
ustálenej súdnej praxe k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu môže dôjsť najmä procesným postupom

súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia strany o pojednávaní, v dôsledku
ktorého bola vylúčená z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorené predvolanie), neposkytnutie
poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenie o dôkaznej povinnosti, rozhodnutie vo veci bez
nariadenia pojednávania, aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj
okolnosť vzťahujúca sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v

súlade s príslušnými ustanoveniami CSP, napr. svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol
vykonaný spôsobom ustanoveným v § 204 CSP. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k nesprávnemu
procesnému postupu znemožňujúcemu strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, môže dôjsť nielen procesným postupom
súdu tak, ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je

nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (§ 132
O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § § 191 a nasl. CSP.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovanou, že uvedené odvolacie dôvody sú v prejednávanej veci
dané.

21. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R111/1998) zastávala názor, že
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok
prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.). S týmto názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (por. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa
ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“,
zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli
účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať
aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia

predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej
procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania
podľa ust. § 420 písm. f/ CSP) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky
relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad
vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady

najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009),
prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku,
rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/
CSP) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 z 25.10.2017).

23. Súd v odôvodnení v bode 18. konštatoval, že „žalobkyni bolo pri podpise tejto dohody zrejmé, že
dlžníkom je firma Polygrafia, O & S s.r.o. Slavošovce, no keďže žalovaná takúto dohodu podpísala, mala
a mohla mať zato, že došlo k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ“.

24. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods.
1 OZ). V citovanom ustanovení sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa
a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený:
a/ slobodne, b/ vážne, c/ určite, d/ zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchtozákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto
prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že
je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to

od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky,
t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na
základe správania sa účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna
neplatnosť, odvrátený ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ).

25. Nedostatkom rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci je, že otázku zásadného
právneho významu, akým bola vôľa žalovanej k uzavretiu právneho úkonu - dohody o splátkovom
kalendári, ktorý súd (v intenciách argumentácie žalobkyne) vyhodnotil, resp. vyložil ako prevzatie dlhu
podľa § 531 ods. 2 OZ, v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nerieši. Jeho myšlienkový postup,
ktorý ho viedol k záveru podľa bodu 23. nie je v odôvodnení jeho rozhodnutia riadne, dôsledne

a logicky vysvetlený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. Takéto
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Tento nedostatok odôvodnenia možno bezpochyby považovať za
už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť
odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok

rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa
odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

26. Len v prípade, ak sa jednoznačne preukáže vôľa žalovanej, že dohodu dňa 4.6.2012 uzatvárala v

zmysle tvrdenom žalobkyňou, teda že jej vôľa vyjadrená podpisom dohody smeruje k pristúpeniu k dlhu,
a že si bola vedomá, že jej podpísaním môžu pre ňu vyplynúť tieto právne následky, je možné pristúpiť
k posudzovaniu obsahu dohody zo 4.6.2012 podľa § 531 ods. 2, 3 OZ. Platnosť dohody bude potrebné
zo strany súdu posudzovať k okamihu a vzhľadom na okolnosti, kedy došlo k jej podpisu. Z dohody
zo 4.6.2012 vypracovanej žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa uzatvára s p. X. (žalovanou) splátkový

kalendár na sumu 3.981,63 €, platby majú byť uhrádzané na účet uvedený v dohode. V súdnom spise je
na č.l. 30 založený „splátkový kalendár“, takisto vypracovaný žalobkyňou, z obsahu ktorého vyplýva, že
žalobkyňa ako veriteľka uzatvára s firmou SLAVPEK, s.r.o., Pekáreň Slavošovce v zastúpení p. X. ako
dlžníkom dňa 15.12.2011 splátkový kalendár na zaplatenie sumy 3.981,63 €. Tento splátkový kalendár
nie je stranami podpísaný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako vyhodnotil tú skutočnosť,

že samotná žalobkyňa sa v čase koncipovania tohto dokladu, predchádzajúcemu dohode zo 4.6.2012,
zaplatenia dlžných faktúr na sumu 3.981,63 € domáhala od firmy SLAVPEK s.r.o. (ktorému dodávala
tovar) a nie priamo od žalovanej, teda nevyhodnotil ani to, prečo žalobkyňa v dohode zo 4.6.2012
uviedla, že splátkový kalendár uzatvára priamo so žalovanou, a to najmä v korelácii s výpoveďou
žalobkyne, že túto dohodu mala pripravenú dlhšie, pričom “písomná zmluva o tom, že žalovaná preberá

dlh, ktorý je predmetom tejto dohody spísaná nebola“.

27. Žalovaná v konaní tvrdila, že právny úkon - dohoda zo 4.6.2012 je neurčitý, nezrozumiteľný a
nejasný. Súd sa s týmto tvrdením vysporiadal v bode 19. odôvodnenia, kde konštatoval, že pokiaľ toto
malo byť preukázané aj tým, že žalovaná mala podpísať dohodu, kde nebol uvedený zoznam dodacích

listov s dátumami a sumami, čo malo slúžiť na podporu jej tvrdenia o neurčitosti právneho úkonu,
znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dohoda tento zoznam obsahovala s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná neurčitosť právneho
úkonu odvádzala nielen z toho dôvodu, že dohoda podľa nej pôvodne neobsahovala zoznam faktúr, ale
tvrdila, že z jej znenia nevyplýva to, čo je ustanovené v § 531 ods. 2 OZ.

28. Konštantná judikatúra vychádza z názoru, že záver o obsahu a teda najmä o (ne)určitosti alebo
(ne)zrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad za použitia interpretačných pravidiel
podľa § 35 ods. 2 OZ. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného
významujednotlivýchpoužitýchpojmov,zhľadiskavzájomnejnadväznostipoužitýchpojmov,izhľadiska

zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu, avšak interpretácia obsahu právneho úkonu
súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý strana urobila, bol
vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený (viď Zo súdnej praxeč. 38/2009). Ak prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť. Ak ide o právny úkon v
písomnej forme spravidla určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je prejav vôle
zaznamenaný. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú,

neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Vôľa je
nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra
človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť,
musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Súd na základe vykonaného dokazovania
posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania dohody. Výkladom možno zisťovať iba obsah

právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak
interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie
odlišnýmspôsobom,leboleboichzáujmyapostojevpriebehusúdnehokonaniaužnemusiazodpovedať
ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla
2012, sp. zn. 3 Cdo 81/2011).

29. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, vzhľadom na doposiaľ zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo nepochybne a jednoznačne preukázané, že žalovaná
dňa 4.6.2012 podpísaním dohody o splátkach prejavila vôľu uzavrieť zmluvu so žalobkyňou o prevzatí
dlhu a stať sa dlžníčkou popri pôvodnom dlžníkovi.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaná podľa
ust. § 531 ods. 2 OZ prevzala dlh zmluvou s veriteľom, čo založilo aj jej pasívnu legitimáciu vo veci,
je nepreskúmateľný, predčasný, preto ho odvolací súd zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho
rozhodovania ako aj vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou

argumentáciou sporových strán a opätovne o žalobe rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie súd riadne
odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné a bude
reagovať a vyporiada saOtázka, zda náklady na nájem náhradního vozidla byly nutné a účelné, závisí
na posouzení konkrétních okolností případu.31. 32 tiež so skutočnosťami, ktoré žalovaná uviedla v
podanom odvolaní.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393

ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).