Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. august 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3220010041
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3220010041.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. augusta 2020,
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného

P. D.,

nar. XX.XX.XXXX v N. P., trvale bytom A., toho času bytom N. P., E. mieru XX, t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3T/11/2020 zo dňa 29.
apríla 2020 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa
odsudzuje podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. h), 38 ods. 3, § 39 ods. 2
písm. c) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a uloženom ochrannom psychiatrickom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. D. v bode 1) uznaný vinným zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a pre
prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zák., pretože v období od 29.9.2019 do 11.10.2019 si
prostredníctvom správ zasielaných cez aplikáciu Messenger dohodol s maloletou J. L. osobné stretnutie
za účelom vykonania pohlavného styku, hoci vedel, že maloletá J. L. mala v tom čase iba 11 rokov a so

zámerom vykonania pohlavného styku s maloletou J. L. si vopred objednal izbu v penzióne G. na ulici
X. č. XXXX/XX v W. nad W. a zabezpečil prezervatívy, následne sa dňa 11.10.2019 v čase okolo 14.00
hod. s maloletou J. L. osobne stretol v W. nad W. a spoločne s maloletou J. L. prišiel do penziónu IKA
s úmyslom vykonať s maloletou J. L. súlož, kde ich odmietli ubytovať a z tohto dôvodu k pohlavnému
styku nedošlo. V bode 2) bol uznaný vinným zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák., pretože v období od 29.9.2019 do 11.10.2019 prostredníctvom správ zasielaných cez
aplikáciu Messenger žiadal maloletú J. L. o vyhotovenie a zaslanie fotografií s vyobrazením intímnych
častí tela maloletej J. L. za účelom vyvolania svojho sexuálneho uspokojenia, hoci vedel, že maloletá
J. L. mala v tom čase iba 11 rokov, ktorá mu na základe jeho žiadostí zaslala najmenej 9 fotografií
zachytávajúcich obnažené prsia a rozkrok maloletej J. L.

Bol za to odsúdený podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 2, 38 ods. 3, 36 písm. c), l), n), 37
písm. h), 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 5 rokov, pre výkon ktorého trestu bol
zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie so
sexuologickým zameraním ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný P. D. (zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku) a prokurátor (písomne zahlásil v neprospech
obžalovaného). Obžalovaný písomne odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu.
Odvolanie smerovalo len proti výroku o treste. Obhajca vyslovil názor, že uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody sa javí ako neprimerane prísny, a teda nie spravodlivý. Namietal použitie ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu, pretože obžalovaný spáchal viacero trestných činov, avšak v
jednočinnom súbehu a nie dvomi skutkami vo viacčinnom súbehu. Podľa názoru obhajcu súd prvého
stupňa síce správne ustálil poľahčujúce okolnosti (3) a správne použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu. Nedostatočne sa však zaoberal prípadnou možnosťou uloženia
podmienečného trestu s probačným dohľadom, pričom výrazná časť účelu trestu bude primárne
dosiahnutá ukladaným ochranným opatrením, pretože obžalovaný spáchal obidva žalované skutky
v spojitosti s negatívnymi dôsledkami choroby - chorôb obžalovaného. Znalec k poruche osobnosti
(emočná nestabilita a nezrelosť) uviedol, že ide o vrodenú poruchu a nie získanú. Rozpoznávacie
schopnosti boli pritom u obžalovaného forenzne zmenšené. Znalec uviedol, že nariadená psychiatrická
sexuologická liečba je dôležitejšia ako samotný trest. Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný nie je
sexuálny predátor a v minulosti mu nebola nikdy indikovaná potreba nejakého sexuologického liečenia.
U obžalovaného ide teda o nový poznatok, s ktorým nebol nikdy predtým konfrontovaný, pričom obdobie
spáchania skutku je pomerne krátke - necelé 2 týždne. Súd prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní
prihliadať aj na následok konania obžalovaného, ale tiež samotné konanie aj maloletej poškodenej, ktorá
v rozhodnom období s erotickým podtónom komunikovala ešte najmenej s jednou osobou mužského
pohlavia. Obhajca dal na uváženie súdu možnosť mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného aj
podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., alebo § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Zatvorenie „chorého“ človeka
na tak vysoký trest považoval obhajca za nezákonné a nehumánne. Obhajca navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Tr. por. zrušiť vo výroku o treste s tým, aby odvolací
súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení podmienečného trestu odňatia slobody s
probačným dohľadom. Inak žiadal odvolací súd, aby obžalovanému uložil miernejší trest, ako bol uložený
v napadnutom rozsudku.

Odvolanie prokurátora tiež smerovalo proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Prokurátor
namietal mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, čo podľa
neho nezodpovedá závažnosti spáchaných zločinov voči dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov. Prokurátor
poukázal na dlhodobo ustálenú súdnu prax (R II/1967) v tom, že okolnosť, ktorá je inak považovaná
iba za poľahčujúcu okolnosť, môže byť okolnosťou podmieňujúcou mimoriadne zníženie trestu iba
vtedy, ak by bola prítomná v intenzite vymykajúcej sa bežnej norme. Znalcom stanovené forenzne
významne zmenšené ovládacie schopnosti obžalovaného bolo preto možné zohľadniť iba vo forme
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Tr. zák. a nie duplicitne aj ako okolnosť podmieňujúcu
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu. Ďalej prokurátor poukázal na to, že najprísnejší trestný
čin v tejto veci dovoľuje vo svojej kvalifikovanej podstate uložiť trest odňatia slobody až na 12 rokov, čím
sa radí medzi tie najzávažnejšie trestné činy obsiahnuté v trestnoprávnej úprave Slovenskej republiky.
Prokurátor tiež poukázal na určité obdobie páchania trestnej činnosti (nešlo o akési jednorazové skratové

konanie), pričom obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v krátkom časovom odstupe od uplynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Ďalej prokurátor
uviedol, že ochranné liečenie má výlučne preventívny účel a uloženým trestom odňatia slobody nebude
naplnený účel generálnej prevencie z pohľadu odradenia potencionálnych páchateľov od obdobných
útokov na malé deti. Uložený trest odňatia slobody je preto neprimerane mierny, a preto výrok o treste
navrhol prokurátor podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovanému uložiť podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §§ 41 ods. 1, 2, 38 ods. 3, 36 písm.
c), l), n) Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez jeho mimoriadneho zníženia
pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného ďalej osobitne písomne vyjadril v podstate tak, že poukázal na
dôvody svojho odvolania. K právnym úvahám obhajcu k výroku o vine prokurátor uviedol, že súd prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného. K možnosti uloženia mimoriadne
zníženého trestu aj podľa § 39 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák., ako to navrhoval obhajca, prokurátor uviedol,
že pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch a odvolanie protistrany navrhli podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
možno čiastočne prisvedčiť len odvolaniu obžalovaného.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe (v znení obžaloby
modifikovanej prokurátorom na hlavnom pojednávaní - uvedenie minimálneho počtu fotografií v 2.
skutku).

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu k „námietkam“ obhajcu týkajúcich sa nesprávnosti použitej
právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako viacčinného súbehu (vrátane vyjadrenia prokurátora)
uvádza, že síce výrok o vine je v prejednávanej veci nenapadnuteľný odvolaním a tento výrok
nadobudol aj tzv. čiastočnú právoplatnosť, úvahy obhajcu o možnom jednočinnom súbehu nie sú
úplne bezpredmetné. V prejednávanej veci totiž motivácia konania obžalovaného smerovala prakticky v
priebehu predmetných necelých dvoch týždňov k vyvolaniu jeho sexuálneho uspokojenia, či už súložou
alebo prostredníctvom fotografií s vyobrazením intímnych častí tela maloletej. K tomu však v konečnom
dôsledku je potrebné uviesť, že tzv. asperačná zásada uvedená v § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu
odňatia slobody (zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o 1/3) využitá ani nebola.

1) K odvolaniu prokurátora uvádza ďalej senát odvolacieho súdu nasledovné. Pokiaľ prokurátor
poukazoval na ustálenú súdnu prax s odvolaním sa na publikované rozhodnutie z roku 1967, k tomu z
pohľadu mimoriadneho znižovania trestov podľa súčasnej platnej právnej úpravy je potrebné poukázať
na dve legislatívne okolnosti. Jednak predmetné publikované rozhodnutie z roku 1967 vychádzalo
z právnej úpravy vtedy platného Trestného zákona, kde podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. sa vyžadovali
pre mimoriadne zníženie trestu výnimočné okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľa. V
súčasnosti platná právna úprava Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu v § 39 ods. 1 Tr.
zák. už pojmy „výnimočný“ a „mimoriadny“ neobsahuje. Tým dal zákonodarca súdom „väčšiu voľnosť“
pri rozhodovaní o možnom mimoriadnom znížení trestu. Druhou legislatívnou okolnosťou v prospech
mimoriadneho znižovania trestov je to, že v súčasnosti platný Trestný zákon od 1.1.2006 obsahuje pri
trestných činoch podstatne prísnejšie trestné sadzby (okrem iného trest odňatia slobody od 15 rokov do
25 rokov už nie je trestom výnimočným, ako tomu bolo do 31.12.2005). Preto posudzovanie splnenia
podmienky o neprimeranej prísnosti trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom - § 39 ods. 1 Tr.
zák. prichádza do úvahy v širšej miere, ako podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Vo vzťahu k možnosti použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. senát odvolacieho súdu všeobecne
uvádza, že aj väčšia početnosť zistených poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 Tr. zák. môže v konečnom
dôsledku odôvodniť aj možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Napokon k odvolaniu prokurátora je potrebné uviesť, že nepodmienečný trest odňatia slobody
prevyšujúci 2 roky nemožno individuálne chápať ako trest, ktorý by nemal odradzovať potencionálnych
páchateľov od páchania predmetnej trestnej činnosti. V ďalšej časti tohto rozhodnutia senát odvolacieho
súdu pritom vysvetlí, prečo úvahy prokurátora v odvolaní o „neprimeranej miernosti“ uloženia trestu nie
sú správne.

2) Vo všeobecnosti možno prisvedčiť odvolaniu obžalovaného, pokiaľ prostredníctvom svojho obhajcu
poukazoval na potrebu „humánnosti“ jeho potrestania. Ide pritom o zásadu ukladania trestov, ktorá takto
v Trestnom zákone síce výslovne uvedená nie je, avšak z celej rady ustanovení Trestného zákona,
týkajúcich sa ukladania trestov táto zásada vyplýva. Prakticky aj v Trestnom zákone vcelku široko
upravené možnosti mimoriadneho zníženia trestov podľa § 39 predstavuje súčasť uplatňovania aj tejto
zásady. Tu má senát odvolacieho súdu na mysli aj prípady, kedy zo zákona dochádza k trestaniu
„chorého“ človeka, ktorý síce je trestne zodpovedný, avšak ochrana spoločnosti vyžaduje kumuláciu
sankcií - § 31 Tr. zák. v podobe uloženia trestu a ochranného liečenia.

Takáto kumulácia sankcií pritom výslovnej vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., podľa
ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom,
ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšujúcej príčetnosti a súd má za
to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného
liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Na rozdiel od názoru prokurátora
pritom senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatria (č. l.
56-67), vrátane obsahu výpovede znalca na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že obžalovaný
konal v stave zmenšenej príčetnosti. Porucha osobnosti (od detstva aj ľahká mentálna zaostalosť),
pričom kvôli psychiatrickej diagnóze je obžalovaný invalidizovaný od 19. roku života, sa pritom u
obžalovaného premietla v eroticko-sexuálnej anamnéze a v neobratnosti v nadväzovaní primeraných
citovo zafarbených kontaktov s osobami primeraného veku. Preto robil nezdržanlivé nadväzovanie kyber
- kontaktov s nie dostatočne odporujúcou maloletou osobou.

Z vyššie uvedeného dôvodu sa potom senát odvolacieho súdu nestotožnil ani s názorom súdu prvého
stupňa na použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ktoré súd prvého stupňa odôvodnil najmä závermi
vyššie uvedeného znaleckého posudku. Správnejšie pre mimoriadne zníženie trestu malo byť použitie
§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktoré je pre páchateľa priaznivejšie z dôvodu neviazanosti obmedzeniami
uvedenými v § 39 ods. 3 Tr. zák. Pritom aj týmto vylúčením obmedzenia týkajúceho sa mimoriadne
znížených dolných hraníc trestu, zákonodarca vyjadril určitú „zmierlivosť“ v trestaní a obligatórnu
povinnosť ochranného liečenia takýchto páchateľov.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že obžalovaný si vytvoril prakticky aj podmienky (urobenie vyhlásenia)
pre eventuálnu možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. per analógiam.
V tomto prípade však postačovalo na túto okolnosť prihliadnuť ako poľahčujúcu podľa § 36 písm. n) Tr.
zák. Na druhej strane však odvolací súd vzhľadom na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. c) Tr. zák. vypustil, pretože v zhode aj s názorom prokurátora
by takto došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v prospech obžalovaného - negatívne dôsledky
choroby obžalovaného.

Najmä prokurátorom uvádzaný záujem aj na „odstrašení“ iných páchateľov od obdobnej trestnej činnosti
voči deťom, ale neumožňoval popri podstatnému zníženiu výmery trestu odňatia slobody zároveň
rozhodnúť o jeho podmienečnom odložení. Tu tiež inak správne poukázal prokurátor na to, že predtým
uložený výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom sa minul svojho „trvalého“ účinku,
keď obžalovaný viedol riadny život len počas skúšobnej doby a po jej uplynutí spáchal tri trestné činy.

Senát odvolacieho súdu teda uzatvára, že v prejednávanej veci uložené sankcie v podobe trestu odňatia
slobody na 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia a v podobe ochranného liečenia - psychiatrického so sexuologickým zameraním ústavnou
formou sú primeranými právnymi následkami za spáchané trestného činy obžalovaného. Tu pritom

zohľadnil aj okolnosť, že v jednom prípade dospela trestná činnosť len do štádia prípravy. Najzávažnejší
zločin podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. spočíval pritom k výrobe detskej pornografie len pre „vlastnú potrebu“
obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.