Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7Cb/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613203976
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8613203976.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu EC - EDMA, s.r.o., so

sídlom Matice slovenskej 903, 091 01 Stropkov, IČO: 44 054 092 zastúpený GRABAN, TORMA &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému Mesto
Stropkov, so sídlom Hlavná 38/2, 091 01 Stropkov, IČO: 00 331 007, zastúpený JUDr. Jozefom
Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/2, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 269 638,85 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Nárok žalobcu na náhradu škody je daný.

II. Návrh žalovaného na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 8.7.2013 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy
269 638,85 eura s príslušenstvom.

2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 1.7.2008 uzavrel žalovaný ako mandant so žalobcom ako
mandatárom Mandátnu zmluvu ( ďalej len mandátna zmluva ), ktorej predmetom bol v zmysle čl.
II. mandátnej zmluvy záväzok žalobcu zastupovať žalovaného pri zabezpečení finančných zdrojov
zo zdrojov rozvojovej pomoci určených na realizáciu investičnej akcie podľa bodu 2.1 tejto zmluvy

( ďalej len projekt ), prostredníctvom výzvy Ministerstva hospodárstva SR na podporu budovania
hnedých priemyselných parkov pre verejný sektor, kód výzvy KaHR - 12 VS-0801, operačný
program Konkurencieschopnosť s hospodársky rast, prioritná os 1 OP KaHR - Inovácie a rast
konkurencieschopnosti, opatrenie 1.2 OP KaHR - podpora spoločných služieb pre podnikateľov.
Záväzok mandatára podľa ustanovenia predchádzajúcej vety bude obsahovať: ( ... ). V zmysle článku
V. ods. 5.1 mandátnej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi podielovú odmenu vo výške 7 % z
celkovej sumy finančných prostriedkov pripísaných na účet žalovaného s tým, že v prípade, ak žalobca

bude vybratý vo verejnej súťaži ako dodávateľ stavby priemyselného parku, sa tento vzdáva nároku
na vyplatenie 7 % odmeny pripísanej sumy na účte žalovaného. Rozväzovacia podmienka týkajúca sa
vzdania nároku na vyplatenie 7 % odmeny z pripísanej sumy na účet žalovaného nebola splnená, a z
toho dôvodu bol žalovaný naďalej povinný zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 7 % zo sumy pripísanej
na účet žalovaného.
Žalovaný žiadosťou o sprístupnenie informácií - odpoveď zo dňa 24.4.2013 oznámil a zdokladoval
nasledovné: z prostriedkov Európskej únie bolo v rokoch 2009 - 2013 na účet žalovaného pripísané: rok

2009, doklad B24/14, dátum pripísania 8.12.2009, čiastka 1 931 297,84 eura, 7% - 135 190,84 eura,
rok 2011, doklad B24/5, dátum pripísania 9.5.2011, čiastka 34 513,84 eura, 7% - 2 415,97 eura, doklad
B24/13, dátum pripísania 24.10.2011, čiastka 79 182,96 eura, 7% - 5 542,81 eura, doklad B24/13, dátum
pripísania 24.10.2011, čiastka 180 877,94 eura, 7% - 12 661,46 eura, doklad B24/13, dátum pripísania24.10.2011, čiastka 198 552,95 eura, 7% -13 898,71 eura, doklad B24/14, dátum pripísania 25.10.2011,
čiastka 158 466,80 eura, 7% - 11 092,68 eura, doklad B24145, dátum pripísania 25.10.2011, čiastka
272 612,71 eura, 7% - 19 082,89 eura, rok 2013, doklad B24/1, dátum pripísania 11.3.2013, čiastka

277 976,45 eura, 7% - 19 458,35 eura, spolu 3 133 481,49 eura. Z prostriedkov Štátneho rozpočtu SR
bolo v rokoch 2009 - 2013 na účet žalovaného pripísané: rok 2009, doklad B24/14, dátum pripísania
8.12.2009, čiastka 227 211,51 eura, 7 % - 15 904,81 eura, rok 2011, doklad B24/5, dátum pripísania
9.5.2011, čiastka 4 060,46 eura, 7 % - 284,23 eura, doklad B24/13, dátum pripísania 24.10.2011, čiastka
9 315,64 eura, 7 % - 652,09 eura, doklad B24/13, dátum pripísania 24.10.2011, čiastka 21 279,78 eura,

7 % - 1 489,58 eura, doklad B24/13, dátum pripísania 24.10.2011, čiastka 23 359,18 eura, 7 % - 1 635,14
eura, doklad B24/14, dátum pripísania 25.10.2011, čiastka 18 643,17 eura, 7 % - 1 305,02 eura, doklad
B24/14, dátum pripísania 25.10.2011, čiastka 32 072,12 eura, 7 % - 2 245,05 eura, rok 2013, doklad
B24/1, dátum pripísania 11.3.2013, čiastka 32 703,13 eura, 7 % - 2 289,22 eura, spolu 368 644,99 eura.
Celková čiastka finančných prostriedkov pripísaných na účet žalovaného bola vo výške 3 502 126,48
eura, pričom suma, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, a teda 7 % odmena z hodnoty

pripísaných peňažných prostriedkov predstavuje sumu 245 148,85 eura. Nárok žalobcu na odmenu
uvedenú v čl. V. odseku 5.1 mandátnej zmluvy vznikol žalobcovi v súlade s článkom V. odsek 5.4
mandátnej zmluvy v deň, v ktorom boli nenávratné finančné prostriedky získané na základe Projektu
pripísané na účet žalovaného. Žalovaný, ktorý žalobcovi nezaplatil dohodnutú odmenu riadne a včas
sa dostal s plnením svojho záväzku do omeškania. Žalobca si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali zo

zmluvy splnil riadne a včas, za čo mu bol žalovaný povinný zaplatiť dohodnutú podielovú odmenu, ktorú
mu však do dnešného dňa nezaplatil.
V čl. V. ods. 5.4 mandátnej zmluvy bolo výslovne stanovené, že v odmene žalobcu nie sú zahrnuté
výdavky spojené s vyhotovením stavebnej projektovej dokumentácie.
Žalobca za účelom splnenia svojho záväzku vyplývajúceho z čl. II. ods. 2.2 mandátnej zmluvy uzatvoril

dňa 20.9.2008 s LTK - projektová kancelária, Ing. Ľubomír Tkáč, miesto podnikania: Jánošíková
5, 080 01 Prešov, IČO: 30 291 666 zmluvu o dielo č. 0107/2008 uzatvorenú podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka ( ďalej len zmluva o dielo ), ktorej predmetom podľa čl. 2 zmluvy o dielo bolo
spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na stavbu: HNEDÝ PRIEMYSELNÝ
PARK STROPKOV - 1. ETAPA. Podľa čl. 4 zmluvy o dielo bola cena za dielo stanovená vo výške 24

490,47 eura, čo predstavovalo ďalšie účelne vynaložené náklady žalobcu na splnenie záväzku, ktorý
prevzal mandátnou zmluvou.
Žalobca eviduje voči žalovanému dlh v celkovej výške 269 639,32 eura s príslušenstvom, ktorý vznikol:
- z titulu nezaplatenia dohodnutej odmeny vo výške 245 148,85 eura,
- z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov vo výške 24 490,47 eura.

Žalobca si v tomto konaní okrem nároku na istinu vo výške 269 639,32 eura uplatňuje aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády
č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to vo výške 40,- eur

jednorázovo.

3. Predmetom konania, po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním žalobcu zo dňa 2.4.2014, bol nárok
žalobcu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky vo výške 245 148,38 eura s príslušenstvom.

4. Okresný súd Svidník vo veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 7Cb/11/2013-64 zo 26.11.2013.

5. Žalovaný podal dňa 13.12.2013 odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil tým, že žalobca si
nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne a včas tak ako tvrdí vo svojej žalobe a nesplnil
si svoje záväzky vyplývajúce z bodu 2.2. mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008, ku ktorým sa žalovanému

zaviazal. Podľa bodu 2.2. mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 záväzkom žalobcu malo byť poskytovanie
poradenskej činnosti žalovanému v súvislosti s projektom Hnedého priemyselného parku Stropkov - I.
etapa, kód výzvy KaHR - 12VS - 0801, operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast,
prioritná os - Inovácia a rast konkurencieschopnosti, opatrenie - podpora spoločných služieb ( ďalej
len projekt ); monitorovanie možností prefinancovania projektu; príprava a podanie žiadosti v súvislosti

s projektom; poskytovanie súčinnosti pri výstavbe a realizácii projektu, zabezpečenie správcovskej
činnosti pre chod a operatívnu údržbu a prevádzku po výstavbe a realizácií projektu. Žalobca vo svojej
žalobe zo dňa 27.6.2013 nepreukázal, ani nepredložil žiadny listinný dôkaz a ani iný dôkaz o tom, akým
spôsobom, v ktorom období a čase, akou činnosťou mal poskytovať poradenskú činnosť žalovanému vsúvislosti s projektom, nepredložil žiadnu úvodnú písomnú správu o činnostiach, ktoré by mal vykonať na
splnenie svojho záväzku vyplývajúceho mu z mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 a na úspešné splnenie
projektu.

Ďalej uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal pripraviť a podať žiadosť
o nenávratný finančný príspevok adresovanú Ministerstvu hospodárstva SR na podporu budovania
hnedých priemyselných parkov pre verejný sektor. Žalobca taktiež nepreukázal, akým spôsobom, v
ktorom období a čase, akou svojou konkrétnou činnosťou zastupoval žalovaného pri rokovaniach o
projekte pred príslušnými orgánmi verejnej správy a akým spôsobom, kedy a akou svojou činnosťou

poskytoval súčinnosť pri výstavbe a realizácii projektu, a ani nepreukázal a nepredložil žiadny
dôkaz akým spôsobom, v ktorom období a čase, akou svojou činnosťou zabezpečoval vykonávanie
správcovskej činnosti pre chod a operatívnu údržbu a prevádzku po výstavbe a realizácií projektu.
Žalovaný si činnosť týkajúcu sa vybudovania Hnedého priemyselného parku musel vykonávať najmä
sám prostredníctvom svojich zamestnancov a spolupracujúcich osôb, pričom toto svoje tvrdenie môžu
zdokladovať písomnými dôkazmi, ale pre ich rozsiahlosť príkladmo uvedú najmä, že išlo o komunikáciu,

a to najmä mailovú a písomnú korešpondenciu s riadiacim orgánom projektu týkajúceho sa opisu
projektu, možnosti jeho prefinancovania, poskytnutia nenávratného finančného príspevku, prípravy,
pripomienkovania a uzatvárania zmluvných vzťahov a jednotlivých zmlúv potrebných pred začatím
projektu a počas celého projektu vrátane prípravy, pripomienkovania a uzatvárania dodatkov a zmien
týchto zmluvných vzťahov, poskytovanie a vypĺňanie požadovaných formulárov, tabuliek žiadostí,

poskytovanie výpisov, potvrdení a dokladov z jednotlivých registrov, poskytovanie prísľubov a konkrétne
schválených vyžiadaných potvrdení a dokladov od iných oprávnených orgánov, proces verejného
obstarávania vrátane zverejňovania vo vestníku verejného obstarávania SR, vypracovanie analýz a
poskytovanie akýchkoľvek ďalších požadovaných úkonov, výkazy, výmer, fotodokumentácia, krycie
listy čerpania nenávratného finančného príspevku, prijímanie nenávratného finančného príspevku,

poskytovanie vlastných finančných prostriedkov, žiadosti o platby, potvrdenia o zverejnení zmlúv,
príprava a účasť na kontrolách, správy o vykonaných kontrolách a pod.
Žalovaný namietal, aby sa dostal do omeškania. Žalobca sa do dnešného dňa nikdy nedomáhal u
žalovaného akejkoľvek odmeny a nikdy písomne žalovaného nevyzval na úhradu prípadnej svojej
pohľadávky voči žalovanému, žalobca nikdy nedoručil žalovanému žiadnu faktúru za práce, činnosť,

ktoré mal v prospech žalovaného vykonať alebo zabezpečovať a ani ho na akékoľvek plnenie nevyzval.
Nemá vedomosť, aby v súlade s bodom 3.4. mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 mandant vystavil
akékoľvek písomné plnomocenstvo pre žalobcu na úkony, ktoré mali byť potrebné na vykonanie
úkonov podľa mandátnej zmluvy a mandatár o vydanie takéhoto písomného plnomocenstva od
1.7.2008 ani žalovaného nežiadal. Odmenu na základe mandátnej zmluvy možno poskytnúť len

za konkrétne vykonanú činnosť a konkrétne úsilie žalobcu na splnenie všetkých svojich záväzkov
a povinností vyplývajúcich zo vzájomného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom
žalobca musí takúto činnosť vykonávať v mene žalovaného a na jeho účet a v jeho prospech formou
priameho zastúpenia žalovaného a táto jeho činnosť musí byť činnosťou na úspešné splnenie cieľov
a predpokladov projektu požadovaných žalovaným, ale žalobca si tieto svoje záväzky a povinností

vyplývajúce mu z bodu 2.2. mandátnej zmluvy nesplnil a ani doteraz nepreukázal ich riadne a včasné
splnenie.
Ďalej uviedol, že žalobca sa výlučne sústredil len na stavebné práce, ktoré mali byť vykonané v rámci
realizácie I. etapy Hnedého priemyselného parku Stropkov - I. etapa a uzatvoril dňa 20.9.2008 s Ing.
Ľubomírom Tkáčom zmluvu o dielo č. 0107/2008, na základe ktorej mal tento spracovať projektovú

dokumentáciu pre stavebné povolenie na stavbu. Podľa názoru žalovaného je tento jeho nárok - právo
v súlade s § 387 a § 397 Obchodného zákonníka premlčaný, pretože si svoje právo na zaplatenie
celkových nákladov spojených s vyhotovením projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vo
výške 24 490,47 eura žalobca včas neuplatnil na súde v lehote 4 rokov odo dňa, keď si toto svoje právo
mohol uplatniť na súde, ktorá uplynula najneskôr 18.11.2012 pre prvú časť ním zaplatenej ceny za dielo

- projektovú dokumentáciu, a to na čiastku vo výške 368 900,- Sk ( t. j. 12 245,24 eura ) a dňom 6.4.2013
pre druhú časť ním zaplatenej ceny za dielo - projektovú dokumentáciu vo výške 12 245,23 eura. Ďalej
poukázal, že žalobca sa do verejnej súťaže a samotného procesu verejného obstarávania týkajúceho
sa dodávateľa stavby priemyselného parku vôbec neprihlásil. Navrhol zrušiť platobný rozkaz v plnom
rozsahu a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ( účinný v čase podania odporu ), ak čo len jeden z odporcov podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sámza seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

8. Z mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 na čl. 10 spisu súd zistil, že žalobca ako mandatár a žalovaný
ako mandant uzatvorili zmluvu s nasledovným predmetom:

čl. II.
2.1. zmluvy, mandant ako investor realizuje investičnú akciu Regionálny rozvoj mesta Stropkov - hnedý
priemyselný park Stropkov.
2.2. Predmetom tejto zmluvy je záväzok mandatára zastupovať mandanta pri zabezpečovaní
finančných zdrojov zo zdrojov rozvojovej pomoci určených na realizáciu investičnej akcie podľa
bodu 2.1. tejto zmluvy prostredníctvom výzvy Ministerstva hospodárstva SR na podporu budovania

hnedých priemyselných parkov pre verejný sektor, kód výzvy KaHR - 12VS - 0801, operačný
program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, prioritná os 1 OP KaHR - Inovácie a rast
konkurencieschopnosti, opatrenie 1.2 OP KaHR - podpora spoločných služieb pre podnikateľov.
Záväzok mandatára podľa ustanovenia predchádzajúcej vety bude obsahovať:
2.2.1. - poskytovanie poradenskej činnosti mandantovi v súvislosti s projektom;

2.2.2. - monitorovanie možností prefinancovania projektu;
2.2.3. - príprava a podanie žiadosti v súvislosti s projektom;
2.2.4. - zastupovanie mandanta pri rokovaniach o projekte pred príslušnými orgánmi verejnej
správy;
2.2.5. - poskytovanie súčinnosti pri výstavbe a realizácii projektu;

2.2.6. - zabezpečenie správcovskej činnosti pre chod a operatívnu údržbu a prevádzku po
výstavbe a realizácii projektu.
Podľa čl. III. zmluvy bol dohodnutý spôsob plnenia predmetu zmluvy nasledovne:
3.1. Pri plnení predmetu tejto zmluvy sa mandatár zaväzuje dodržiavať všeobecne platné právne
predpisy, ustanovenia tejto zmluvy a bude sa riadiť pokynmi mandanta.

3.2. Jednotlivé činnosti podľa tejto zmluvy je mandatár povinný zabezpečovať s náležitou starostlivosťou
a odbornosťou v súlade so záujmami mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť len,
ak je to naliehavo v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas.
3.3. Mandatár je oprávnený na splnenie svojho záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy využiť i činnosť
tretích osôb, pričom však za prípadnú škodu spôsobenú mandantovi činnosťou tretích osôb zodpovedá

výlučne mandatár.
3.4. Mandant sa zaväzuje po podpise tejto zmluvy vystaviť mandatárovi na základe jeho požiadavky
písomné plnomocenstvo na jednotlivé úkony a činnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, ktoré bude
zabezpečovať mandatár v mene mandanta.
Podľa čl. V. zmluvy bola dohodnutá odmena mandatára nasledovne:

5.1. Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi podielovú odmenu vo výške 7 % z celkovej sumy
finančných prostriedkov pripísaných na účet mandanta. V prípade, že mandatár bude vybratý vo verejnej
súťaži ako dodávateľ stavby priemyselného parku sa tento vzdáva nároku na vyplatenie vyššie uvedenej
7 % odmeny z pripísanej sumy na účet mandantovi.
5.2. Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi za činnosť špecifikovanú v čl. II. tejto zmluvy odmenu

spočívajúcu v tom, že mandatár bude vykonávať správu hnedého priemyselného parku, ktorý bude
vystavaný po pridelení nenávratného finančného príspevku na základe výzvy určenej v čl. 2.2. tejto
zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy o výkone správy priemyselného parku nebude mandant od mandatára
požadovať finančné nároky a ani iné protihodnoty.
5.3.Správuhnedéhopriemyselnéhoparku,ktorýbudemandantomvystavanýpopridelenínenávratného

finančného príspevku v súlade s výzvou určenou v čl. 2.2. tejto zmluvy, bude mandatár vykonávať na
základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej podľa § 6 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v
znení jeho neskorších zmien medzi mandantom a mandatárom na dobu odpisovania majetku tvoriaceho
priemyselný park s tým, že majetok bude slúžiť pre účely priemyselného parku. Mandatár ako správca
majetku bude tento majetok spravovať, držať, užívať, brať úžitky, brať platby nájomného, vykonávať jeho

odpisy a nakladať s ním s potrebnou odbornosťou a starostlivosťou. Mandatár, ako správca majetku,
zaplatí Mestu Stropkov za výkon správy majetku tvoriaceho priemyselný park odplatu ročne vo výške 1
000 000,- Sk. Po zavedení eura v Slovenskej republike vo výške prepočítanej ku kurzu eura k slovenskej
korune ku dňu jeho zavedenia zaokrúhlenej na celé eura nahor.5.3. Nárok na odmenu uvedenú v čl. 5.1., 5.2. a 5.3. tejto zmluvy vzniká mandatárovi dňom pripísania
nenávratných finančných prostriedkov na účet mandanta získaných na základe projektu.
5.4. V uvedenej odmene mandatára sú zahrnuté všetky jeho náklady súvisiace s plnením predmetu

zmluvy, vrátane všetkých cestovných, poštových nákladov, nákladov na telefonické hovory a ostatných
nákladov okrem úhrady kolkových známok za jednotlivé úkony nevyhnutné pre splnenie predmetu
tejto zmluvy, ktoré mandatárovi vzniknú. V odmene mandatára nie sú zahrnuté výdavky spojené s
vyhotovením stavebnej projektovej dokumentácie. Stavebnú projektovú dokumentáciu nadobúda počas
platnosti tejto zmluvy do svojho vlastníctva mandatár.

Podľa čl. VI. zmluvy boli účastníkmi zmluvy dohodnuté všeobecné dojednania:
6.1.Mandantsplnomocňujemandatára,abyvrozsahutejtozmluvyzastupovalmandantaprijednotlivých
činnostiach a úkonoch vyplývajúcich z čl. II. tejto zmluvy. Úkony mandatára takto uskutočnené zaväzujú
mandanta v plnom rozsahu.

9.Zozmluvyodieloč.0107/2008zodňa20.9.2008načl.14spisusúdzistil,žežalobcaakoobjednávateľ

uzatvoril túto zmluvu so zhotoviteľom LTK - projektová kancelária Ing. Ľubomír Tkáč, Jánošikova 5, 080
01 Prešov, predmetom ktorej bolo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na
stavbu Hnedého priemyselné parku v Stropkove - 1. Etapa za dohodnutú odmenu vo výške 24 490,47
eura.Zhotoviteľvystavilfaktúruč.200810nasumu12245,23eura,ktorúžalobcauhradildňa18.11.2008
a ďalej faktúru č. 200903 na sumu 12 245,23 eura, ktorú žalobca uhradil dňa 6.4.2009.

10. Na základe žiadosti žalobcu na čl. 21 spisu, žalovaný poskytol informácie o pripísaných finančných
prostriedkoch na účte mesta:
dňa prostriedky EÚ prostriedky ŠR
8.12.2009 1 931 297,84 eura 227 211,51 eura

9.5.2011 34 513,84 eura 4 060,46 eura
24.10.2011 79 182,96 eura 9 315,64 eura
24.10.2011 180 877,94 eura 21 279,78 eura
24.10.2011 198 552,95 eura 23 359,18 eura
25.10.2011 158 466,80 eura 18 643,17 eura

25.10.2011 272 612,71 eura 32 072,12 eura
11.3.2013 277 976,45 eura 32 703,13 eura
Spolu: 3 133 481,49 eura 368 644,99 eura

Celkom sumu 3 502 126,48 eura.

11. Žalovaný spolu s odporom predložil listinné dôkazy - žiadosť o nenávratný finančný príspevok na čl.
74 a nasl. spisu, monitorovaciu správu projektu na čl. 81 a nasl. spisu, akceptačný list na čl. 85 spisu,
čestné vyhlásenie k zabezpečeniu verejného obstarávania na čl. 86 spis, prehlásenie k financovaniu na
čl. 87 spisu, oznámenie o schválení žiadosti na čl. 88 spisu, korešpondenciu Slovenskej agentúry pre

rozvoj investícii a obchodu ( ďalej SARIO ) a žalovaného na čl. 89 a nasl. spisu, akceptačný list na čl.
95 spisu, zápisnica z výberu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky na čl. 96 spisu.

12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.3.2014 poprel tvrdenia žalovaného, že predmetnú činnosť realizoval
žalovaný sám. Poukázal na to, že zmluvné povinnosti si riadne splnil podľa predmetu mandátnej zmluvy.

Žalobca podal žiadosť o nenávratný finančný príspevok spolu so všetkými dokumentmi, ktoré tvorili
povinné prílohy k žiadosti sám dňa 17.10.2008 na pošte v Stropkove na odoslanie adresátovi SARIO,
kde mala byť podľa výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, kód výzvy KaHR
- 12VS-0801 žiadosť zaslaná. Zo samotnej povahy mandátnej zmluvy je predsa zrejmé, že všetky
dokumenty sú vyhotovené v mene žalovaného, ako žiadateľa finančného príspevku a sú podpísané

jeho zástupcami. Meno žalobcu na nich nefiguruje, pretože vzhľadom na podmienky poskytnutia
nenávratného finančného príspevku ani figurovať nemôže. Rovnako poskytovateľ nenávratného
finančného príspevku ( Ministerstvo hospodárstva SR, SARIO ) úradne komunikuje len priamo so
žiadateľom - žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že všetky dokumenty musia byť adresované
žalovanému. Dokumenty predložené žalovaným preto nemôžu relevantne preukazovať skutočnosť,

že žalovaný si všetky činnosti z mandátnej zmluvy zabezpečoval sám, prostredníctvom svojich
zamestnancov. Žalovaný nikdy v priebehu trvania zmluvného vzťahu založeného medzi ním a žalobcom
mandátnou zmluvou neupozornil žalobcu na to, že by riadne neplnil predmet zmluvy. Rovnako žalovaný
žalobcu nikdy nevyzýval na plnenie zmluvy v dôsledku jej neplnenia. Podľa mandátnej zmluvy žalobcanemal povinnosť písomne žalovaného informovať o plnení svojich povinností z mandátnej zmluvy, ani
mu plnenie týchto povinností nijakým spôsobom preukazovať. Rovnako žalobca nebol podľa mandátnej
zmluvy povinný žalovanému podávať písomné správy o svojej činnosti. Podľa mandátnej zmluvy,

pripísanie finančných prostriedkov na účet žalovaného znamenalo, že žalobca splnil všetky svoje
povinnosti z mandátnej zmluvy riadne a včas a v momente pripísania týchto finančných prostriedkov
na účet žalovaného vznikol žalobcovi aj nárok na odmenu, ktorý si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca
sa zúčastňoval na zasadnutiach mestského zastupiteľstva žalovaného, kde podával informácie o
projekte, vysvetlenia k projektu, odpovedal na otázky poslancov žalovaného ohľadne projektu. V rámci

prípravy projektu žalobca zabezpečil na základe Zmluvy o dielo č. 0107/2008 uzatvorenej medzi
žalobcom ako objednávateľom a LTK - projektová kancelária Ing. Ľubomír Tkáč ako zhotoviteľom
spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na výstavbu a rekonštrukciu budov v
priemyselnom parku a na jej základe zabezpečil vydanie stavebného povolenia, ktoré je jednou z
povinných príloh ku žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Bez právoplatného stavebného povolenia
by nebola žiadosť o nenávratný finančný príspevok úspešná. Žalobca zabezpečil povolenie zmeny

kultúry pôdy v priemyselnom parku. Na mieste, kde bola pôvodne poľnohospodárska pôda dosiahol
žalobca vydanie rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Prešove, č. j. 2008/00348-MM zo dňa
5.8.2008, ktorým tento vyslovil súhlas na použitie poľnohospodárskej pôdy o rozlohe 140 136 m2
pre stavebný zámer priemyselného parku. Žalobca skompletizoval žiadosť a všetky povinné prílohy k
žiadosti o nenávratný finančný príspevok a podal ich na odoslanie adresátovi SARIO dňa 17.10.2008

na pošte v Stropkove. Žalobca zastupoval žalovaného pred orgánmi verejnej správy ( SPP, a.s. Košice,
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Svidník, Východoslovenská energetika, a.s. Košice,
Východoslovenská distribučná, a.s., Správa katastra Stropkov a pod. ). Rovnako zastupoval žalobca
žalovaného v komunikácii so zástupcami SARIO. Žalobca predkladal na zápis na Správe katastra
Stropkov geometrické plány priemyselného parku, podával návrhy na zápis prevodov vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam. Žalobca vyhotovil a podal na Správu katastra Stropkov návrh na zápis
záložnéhoprávananehnuteľnéveci.ŽalobcavyhotovilZmluvuobudúcejkúpnejzmluveaKúpnuzmluvu
medzi spoločnosťou ECASS, spol. s r. o. a žalovaným. Ďalej uviedol, že žalobca písomne nevyzval
žalovaného na úhradu svojej pohľadávky na zaplatenie odmeny, pretože podľa mandátnej zmluvy
takúto povinnosť žalobca nemal. Z ustanovenie bodu 5.3. mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva,

kedy vznikol žalobcovi na odmenu nárok a v tom momente bol žalovaný povinný mu túto odmenu
zaplatiť. Bol to deň pripísania nenávratných finančných prostriedkov na účet žalovaného. Žalobca
nemal podľa mandátnej zmluvy povinnosť sa do verejného obstarávania vôbec prihlásiť. Tým, že sa
neprihlásil do verejného obstarávania, rozväzovacia podmienka týkajúca sa vzdania nároku na odmenu
splnená nebola, a teda nárok na odmenu žalobcovi riadne vznikol, trvá a žalovaný je povinný mu ju

zaplatiť. Žalobca je toho názoru, že nárok na úhradu nákladov vynaložených na vyhotovenie projektovej
dokumentácie k stavebnému povoleniu na výstavbu a rekonštrukciu budov v priemyselnom parku mu
vznikol najskôr spolu s nárokom na odmenu podľa čl. V bod 5.3. mandátnej zmluvy, teda dňom pripísania
nenávratného finančného príspevku na účet žalovaného. Vyhotovenie projektovej dokumentácie bolo
jednou z nevyhnutných podmienok pre podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ako jej súčasť.

Podľa názoru žalobcu sa výdavky žalobcu na vyhotovenie projektovej dokumentácie stali oprávnenými
a opodstatnenými výdavkami až v momente pripísania nenávratného finančného príspevku na účet
žalovaného, t. j. 9.12.2009 a v uvedený deň si ich žalobca mohol u žalovaného aj po prvýkrát uplatniť. Z
uvedeného dôvodu nemôže byť nárok žalobcu na zaplatenie vynaložených nákladov vo výške 24 490,47
eura premlčaný.

13. Súčasťou vyjadrenia žalobcu boli listinné dôkazy - podacie lístky na čl. 106 a nasl. spisu,
zoznam povinných príloh k žiadosti o nenávratný finančný príspevok na čl. 108 spisu, zápisnicu z 18.
mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkov zo dňa 22.9.2008 na čl. 109 a nasl.
spisu, zápisnicu z 21. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkov zo dňa 14.1.2009

na čl. 112 a nasl. spisu, e - mail komunikácia žalobcu na čl. 116 a nasl., 119 a nasl., 132 a nasl., 138 a
nasl. spisu, monitorovaciu správu projektu na čl. 122 a nasl. spisu, oznámenie o vyporiadaní finančných
vzťahov na čl. 135 a nasl. spisu, žiadosť zo dňa 22.8.2008 na čl. 142 spisu, súpis vykonaných prác
a dodatkov na čl. 143 spisu, vyjadrenie VVS, a.s. na čl. 144 spisu, zakreslenie inžinierskych sietí pre
priemyselný park Stropkov SPP na čl. 146, 147, 148 spisu, rozhodnutie Krajského pozemkového úradu

Prešov na čl. 149 a nasl. spisu, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na čl. 152 a nasl.
spisu, rozhodnutie Správy katastra Stropkov na čl. 160 spisu.14.Zozápisnicez18.mimoriadnehozasadnutiaMestskéhozastupiteľstvavStropkovezodňa22.9.2008
na čl. 109 ( na čl. 353 je zápisnica datovaná dňa 10.10.2008 ) spisu súd zistil, že na uvedenom
zasadnutí sa zúčastnil konateľ žalobcu T. W., ktorého privítal na zasadnutí primátor mesta D.. E. A.,

ako osobu, ktorá má s Mestom Stropkov uzatvorenú mandátnu zmluvu na realizáciu zámeru výstavby
priemyselného parku a požiadal poslancov o súhlas na udelenia slova. Poslanci jednomyseľne súhlasili
s udelením slova pánovi Eduardovi W., ktorý poďakoval sa za udelenie slova a informoval poslancov o
termíne podania žiadosti v tejto výzve a to dňa 17.10.2008. Táto výzva je založená na tom, že verejný
sektor, čiže v ich prípade mesto vytvorí podmienky na podnikanie, projekt má dve etapy a spúšťa sa

prvá etapa. Všetky finančné náklady na prípravu žiadosti znáša jeho firma, mesto sa bude podieľať v
prípade schválenia žiadosti 5 % spoluúčasťou, čo tvorí cca 5 mil. SK, ktoré sa taktiež mestu prevádzkou
parku vrátia. Všetky prípravné rokovania a potrebné zmluvy a projekty na podanie žiadosti pripravuje
jeho firma, taktiež sú pripravené zmluvy o budúcich zmluvách s investormi v tomto parku, bez ktorých
nemôžu žiadosť o finančné prostriedky podať.

15. Z tejto zápisnice je zrejmé, že bolo prijaté uznesenie č. 144 na čl. 357 spisu, z ktorého je zrejmé ( v
bode 3 ) schválenie predloženia žiadosti o nenávratné finančné prostriedky v rámci opatrenia 1.2 OP
KaHR na realizáciu projektu Hnedý priemyselný park Stropkov - I. etapa, ktorý je realizovaný Mestom
Stropkov. Ďalej v bode 4 zabezpečenie realizácie projektu po schválení žiadosti o nenávratný finančný
príspevok a v bode 5 financovanie projektu vo výške 5 % celkových oprávnených výdavkov na projekt,

t. j. približne 5 000 000,- Sk ( 165 969,- eur ).

16.Zozápisnicez21.mimoriadnehozasadnutiaMestskéhozastupiteľstvavStropkovezodňa14.1.2009
na čl. 112 spisu súd zistil, že poslanec E.. D. O. požiadal T. W. o vystúpenie, ktorý oboznámil poslancov,
akým spôsobom bude prebiehať projekt, kedy bude vypísaná výzva, o spôsobe spolufinancovania

mesta, o pripravovaných prácach na budovách a o navrhovanej fotovoltickej elektrárni. Na otázku
poslancov, aké pracovné miesta prinesie projekt, či je záväzok vytvoriť 300 pracovných miest a aké
profesie to budú, odpovedal, že nie je konkrétny záväzok vytvoriť 300 pracovných miest, mali by byť
zámočnícke, stavebné pracovné miesta a elektrotechnické profesie. I. etapa sa plánuje do roku 2010 a
II. etapa sa plánuje v horizonte 5 rokov.

17. Z e - mailovej komunikácie na čl. 116 a nasl., čl. 132, 138, 140, 399 spisu súd zistil komunikáciu
žalobcusozástupcamiSARIO,akoajpracovníkomMestaStropkovpánomE.,ďalejprávnymzástupcom
žalovaného JUDr. Jozefom Bujdošom vo veci záložnej zmluvy, monitorovacej správy, podmienok výzvy
a ďalších otázok týkajúcich sa priemyselného parku.

18. Z e - mailovej komunikácie zo dňa 11.6.2008 na čl. 410 spisu súd zistil, že právny zástupca
žalovaného JUDr. Jozef Bujdoš zasielal žalobcovi návrh mandátnej zmluvy, na základe ktorej by
zastupoval mesto.

19. Z e - mailovej komunikácie zo 17.1.2011 na čl. 134 spisu vyplýva, že žalobca zasielal dokumenty v
prílohe na podpis primátorovi mesta s usmernením na ich odoslanie na SARIO.

20. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 21.10.2009 na čl. 152 spisu súd
zistil, že táto bola uzatvorená medzi záložným veriteľom Ministerstvom hospodárstva SR, so sídlom

Mierová 19, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, záložcom Cichým Eduardom - EDMA, so sídlom
Samuela Jurkoviča 1610/11, 091 01 Stropkov, IČO: 37 776 568 a prijímateľom Mestom Stropkov, so
sídlom Hlavná 38/2, 091 01 Stropkov, IČO: 00 331 007, predmetom zálohu bol byt č. 14, vchod 18. Z
preambuly zmluvy súd zistil, že :
A. Prijímateľ a záložný veriteľ uzatvorili zmluvu o poskytnutí NFP zo dňa 19.2.2009, reg. č. VS

1/2009-KaHR, ITMS kód projektu 25110220002. Záložca bol oboznámený so záväzkami vyplývajúcimi
prijímateľovi zo zmluvy o poskytnutí NFP, ktorých splnenie sa zabezpečuje touto zmluvou.
B. Na základe zmluvy o poskytnutí NFP môžu vzniknúť záložnému veriteľovi alebo inému orgánu
Slovenskej republiky, ktorý na základe zákona alebo v súlade s ním vstúpi na miesto záložného veriteľa,
peňažné pohľadávky, vo vzťahu ku ktorým si záložný veriteľ želá, aby ich zaplatenie a úplné uspokojenie

bolo zabezpečené zriadením záložného práva podľa tejto zmluvy a záložca súhlasí so zriadením
záložného práva podľa tejto zmluvy.C. Podmienkou preplatenia žiadosti o platbu NFP podľa zmluvy o poskytnutí NFP je uzavretie a účinnosť
tejto zmluvy a vznik záložného práva podľa tejto zmluvy, v prípade, ak predmet zálohu v zmysle tejto
zmluvy je minimálne vo výške predloženej žiadosti o platbu.

21. Vklad záložnej zmluvy bol povolený pod číslom V 470/09 zo dňa 28.10.2009 na čl. 160 spisu.

22. Z úryvkov z tlače na čl. 400 a nasl spisu súd zistil, že média podávali verejnosti správy, že mandatár
spoločnosť EC - EDMA pracuje pre žalovaného na projekte Hnedého priemyselného parku.

23. Na pojednávaní konanom dňa 11.6.2015 bol vypočutý konateľ žalobcu T. W., ktorý uviedol, že
reagoval na vyhlásenú výzvu na Hnedé priemyselné parky, ktorú získal z médií a vstúpil do rokovania
so žalovaným a jeho štatutárnym zástupcom. Svoj zámer prezentoval na mestskom zastupiteľstve a
všetky záležitosti konzultoval s právnikom mesta, ktorý bol súčinný. Zúčastnil sa viacerých zasadnutí
mestského zastupiteľstva, kde predniesol svoj návrh, tento bol poslancami odsúhlasený a následne

bola podpísaná mandátna zmluva. Pri tvorbe jednotlivých zmlúv a podkladov komunikoval s primátorom
mesta MUDr. Obrimčákom a právnikom mesta. Poukázal na dôležitosť príloh, ktoré bolo potrebné k
žiadosti doložiť. Podklady, ktoré pripravil predkladal žalovanému na podpis. Zamestnanci mesta boli
súčinní. Žiadosť bola podaná v termíne, následne prebehlo verejné obstarávanie na práce a ďalšie.
Využil aj spoluprácu s ďalšími firmami - Ing. Kelo, LKT - Ing. Ľubomír Tkáč a ďalších. V priebehu druhého

verejného obstarávania žalovaný prestal s ním komunikovať.

24. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 10.6.2015 poukázal na ustanovenia zákona o obecnom
zriadení a majetku obcí, ako aj príslušné ustanovenia Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
mesta a ďalej na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 zo dňa 29.1.2008 a nález ÚS SR, sp. zn. III.

ÚS 389/08 z 1.4.2009, z ktorých vyvodzuje neplatnosť a neúčinnosť mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008,
pretože jej nepredchádzalo schválenie mestským zastupiteľstvom.

25. Zo zmluvy o zabezpečení poradenstva pri financovaní projektu priemyselného parku pre mesto
Stropkov zo dňa 26.6.2008 na čl. 231 spisu súd zistil, že účastníkmi tejto zmluvy bol žalobca ako

objednávateľ a Ing. Ján Kelo ako zhotoviteľ. Predmetom zmluvy bolo poradenstvo pri vypracovaní
projektu na spolufinancovanie z fondov EÚ v zmysle príslušnej metodiky poskytovateľa, a to najmä: a)
posúdeniehospodáreniamestaasplneniapríslušnýchkritériíurčenýchposkytovateľom,b)poradenstvo,
konzultácie a vypracovanie projektu v zmysle metodiky poskytovateľa, c) poradenstvo, konzultácie,
vypracovanie a kompletizácia Žiadosti a príslušných formulárov a príloh.

26. Na pojednávaní konanom dňa 25.2.2016 bol vypočutý ako svedok bývalý primátor Mesta Stropkov
MUDr. Peter Obrimčák, ktorý potvrdil uzavretie mandátnej zmluvy a spoluprácu so žalobcom v súvislosti
s programom Hnedých priemyselných parkov. Uviedol, že mal právo podpísať mandátnu zmluvu a
príslušný materiál bol predložený mestskej rade a následne mestskému zastupiteľstvu. Potvrdil, že

žalobca pracoval na Hnedom priemyselnom parku, bol predložený projekt, schválená žiadosť a finančné
prostriedky pripísané na účet mesta. Svedok potvrdil, že rokoval so zástupcom žalobcu a rokovali s ním
aj zamestnanci mesta.

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.3.2016 uviedol, že žalobca v tomto súdnom konaní nepredložil

žiadny dôkaz o tom, že výška odmeny mandatára uvedená v mandátnej zmluve zo dňa 1.7.2008
alebo samotná mandátna zmluva zo dňa 1.7.2008 alebo podmienky takejto zmluvy boli pred jej
podpísaním vopred schválené Mestským zastupiteľstvom v Stropkove. Ani z výpovede bývalého
primátora mesta Stropkov, MUDr. Petra Obrimčáka, štatutárneho zástupcu Mesta Stropkov v období
od roku 2007 do 2014, učinenej na pojednávaní konanom dňa 25.2.2016 nevyplýva, aby mandátna

zmluva zo dňa 1.7.2008 samotná alebo podmienky mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 alebo výška
odmeny uvedenej v mandátnej zmluve zo dňa 1.7.2008 pred jej podpísaním boli schválené mestským
zastupiteľstvom. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Stropkov zo dňa 1.12.2000
neobsahujú v žiadnom svojom ustanovení zmienku o tom, že by rozhodovanie o majetkových právach
v akejkoľvek hodnote bolo prenesené na iný orgán obce ako je mestské zastupiteľstvo, a to ani na

primátora mesta. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 č. 138/1991 Zb. zákona o majetku obcí a § 11
ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení primátor mesta bol oprávnený len na
tie úkony pri nakladaní s majetkom mesta, ktoré mu výslovne zverilo Mestské zastupiteľstvo Stropkov
v aktuálnych zásadách nakladania s majetkom. Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 6 zásad nakladanias majetkom schválenie majetkových práv a záväzkov, tak ako boli uvedené v mandátnej zmluve
zo dňa 1.7.2008 jednoznačne podliehalo predchádzajúcemu schváleniu Mestského zastupiteľstva v
Stropkove a predchádzajúce schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce predstavuje

základnú a nevyhnutnú podmienku platnosti právneho úkonu obce. Bez predchádzajúceho rozhodnutia
Mestského zastupiteľstva v Stropkove sa uskutočnenie majetkovoprávneho úkonu týkajúceho sa
nakladania s majetkovými právami žalovaného považuje za také, ktoré odporuje zákonu a preto je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

28. Súčasťou vyjadrenia žalovaného boli listinné dôkazy - zápisnica z 13. zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Stropkove zo dňa 18.4.2008 na čl. 255 a nasl. spisu a uznesenia č. 97, 98, 99, 100,
101, 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120, 121,
122, na čl. 275 a nasl. spisu, zápisnica zo 14 mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v
Stropkove zo dňa 19.5.2008 na čl. 304 a nasl. spisu a uznesenia č. 123, 124, 125 na čl. 308 a nasl. spisu,
zápisnica z 15. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkove zo dňa 4.6.2008 na čl.

311 a nasl. spisu a uznesenia č. 126, 127 na čl. 314 a nasl. spisu, zápisnica zo 16. zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Stropkov zo dňa 27.6.2008 na čl. 316 a nasl. spisu a uznesenia č. 128, 129, 130, 131,
132, 133, 134, 135, 136 na čl. 325 a nasl. spisu, zápisnica zo 17. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v
Stropkove zo dňa 22.9.2008 na čl. 336 a nasl. spisu a uznesenia č. 137, 138, 139, 140, 141, 142, 143 na
čl. 346 a nasl. spisu, zápisnica z 18. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkove

zo dňa 10.10.2008 na čl. 353 a nasl. spisu a uznesenie č. 144 na čl. 357 a nasl. spisu, zápisnica z
19. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkove zo dňa 25.11.2008 na čl. 359 a
nasl. spisu a uznesenia č. 145, 146, 147, 148, 149 na čl. 364 a nasl. spisu, zápisnica z 20. zasadnutia
Mestského zastupiteľstva v Stropkove zo dňa 15.12.2008 na čl. 369 a nasl. spisu a uznesenia č. 150,
151, 152, 153, 154, 155, 156, 157, 158, 159, 160 na čl. 377 a nasl. spisu.

29. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.3.2016 uviedol postupnosť krokov pri príprave projektu HPP
Stropkov nasledovne:
Máj 2008 - žalobca sa dozvedel z tlače, že sa chystá výzva na podanie žiadosti o NFP ( nenávratný
finančný príspevok ) na realizáciu HPP, kde oprávnenými žiadateľmi boli mestá a obce,

Následne p. Cichý, štatutárny zástupca žalobcu s touto informáciou prišiel za MUDr. Petrom
Obrimčákom, primátorom mesta Stropkov a informoval ho o príprave tejto výzvy,
MUDr. Obrimčák si informáciu preveril v Bratislava na Ministerstve hospodárstva SR, nakoľko bol v tom
čase poslancom NR SR za stranu Smer,
Takto prebehlo niekoľko stretnutí, či už v Bratislave alebo na Mestskom úrade v Stropkove za účelom

výmeny vzájomných informácií ( máj - jún 2008 ),
Výsledkom vzájomných rokovaní bola myšlienka a ponuka firmy EC - EDMA, s.r.o. na spoluprácu pri
výkone úkonov súvisiacich a potrebných zvládnuť fázu projektu pred podaním žiadosti o NFP,
Prevýkontejtospoluprácenásledneprebehlivdruhejpolovicijúna2008rokovanianazasadnutiachrady
Mestského zastupiteľstva mesta Stropkov ( prítomný bol aj p. JUDr. Bujdoš ) a následne, ešte v júni bol

zámer odprezentovaný na Mestskom zastupiteľstve mesta Stropkov, čoho výsledkom bolo hlasovanie
o tom, či mesto do zámeru podania žiadosti ako aj spolupráce na základe uzavretia mandátnej zmluvy
za účelom prípravy žiadosti v zastúpení firmou EC - EDMA, s.r.o. pôjde,
Na základe jednoznačného odhlasovania na mestskom zastupiteľstve ( zdržal sa hlasovania iba jeden
člen ), zadal ihneď po skončení zasadnutia MsZ za prítomnosti p. Cichého, konateľa žalobcu, primátor

mesta p. Obrimčák, vtedajšiemu právnemu zástupcovi mesta JUDr. Bujdošovi pokyn na prípravu
Mandátnej zmluvy medzi mestom Stropkov a firmou EC - EDMA, s.r.o. na výkon všetkých úkonov
potrebných pre podanie žiadosti o NFP,
Koncom júna 2008 intenzívne s p. JUDr. Bujdošom komunikovali, či už osobne, telefonicky alebo mailom
o znení mandátnej zmluvy,

Výsledkom bolo dňa 1.7.2008 podpísanie mandátnej zmluvy medzi Mestom Stropkov a firmou EC -
EDMA, s.r.o. na výkon úkonov pri príprave podania žiadosti o NFP,
Na základe podpísanej mandátnej zmluvy firmou EC - EDMA začala výkon úkonov potrebných pre
realizáciu ako aj podpísala viacero zmlúv s partnermi, ktorí sa spolupodieľali pri výkone odborných
činností.

Ďalej uviedol chronológiu v čase:
- máj - jún 2008 - komunikácia a prezentácia zámeru na spoluprácu na meste Stropkov,
- druhá polovica júna 2008 - jednania o podpise a podpis mandátnej zmluvy medzi Mestom Stropkov
a EC - EDMA,- jednania firmy EC - EDMA a partnermi o spolupráci a okamžité zahájenie spolupráce na projekte,
- júl - september 2008 zahájenie rokovaní a príprava zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách medzi EC -
EDMA a Mestom Stropkov,

-júl-augustzabezpečenieprevoduvlastníctvapozemkovdomajetkuMestaStropkov,nevyhnutnýchpre
realizáciu projektu ako aj zmena kultúry pôdy s výmerou 137 426 m2, ktorá priamo súvisí s realizáciou
PP,
- júl - október 2008 intenzívne práce na projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie ( nevyhnutná
súčasť a podmienka pre podanie žiadosti o NFP ), zabezpečovanie všetkých a vyjadrení potrebných

pre jej vyhotovenie,
- júl - august, riadenie príprav na projekte geodetické práce, výškopisy, polohopisy a zameranie
skutočného existujúceho stavu budov, pozemkov a inžinierskych sietí,
- júl - október 2008 EC - EDMA, jednania so všetkými partnerskými firmami podieľajúcimi sa na príprave
činností potrebných pre napísanie žiadosti o NFP ako aj so zástupcami Mesta Stropkov a SARIOm.
- október 2008 - zbieranie a zosulaďovanie všetkých listín, zmlúv, úradných potvrdení ako aj samotnej

žiadosti o NFP v kancelárii firmy EC - EDMA, s.r.o.,
- október 2008 - odnesenie vypracovanej žiadosti o NFP na mesto za účelom jej podpísania štatutárom
mestap.Obrimčákom(koordinátorzamestop.MichalPolák).Popodpísanínásledneodobratiežiadosti
k ostatným povinným prílohám do kancelárie EC - EDMA, s.r.o.,
-október2008-zosumarizovanievšetkýchpovinnýchprílohkžiadostioNFPdoformátu,ktorývyžadoval

Riadiaci orgán SARIO,
- november 2008 - február 2009, priebeh hodnotenia projektu na Riadiacom orgáne ( formálna kontrola )
snáslednouaktívnouspoluprácouprizabezpečovaníďalšíchpotvrdeníaúkonovvyžadujúcichSARIOm,
- riadenie úkonov pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli PP,
- súčinnosť pri zriadení záložného práva v prospech Ministerstva hospodárstva v podobe, že majetok

budúceho PP na zabezpečenie nepostačoval, tak firma EC - EDMA zriadila za mesto pre realizáciu
projektu záložné právo na svoj majetok v prospech Ministerstva hospodárstva SR,
- podpísanie zmluvy o pridelení NFP v prospech projektu PP v Stropkove,
- firma EC - EDMA naďalej spolupracovala, zúčastňovala sa pri kontrolách jednotlivých aktivít ako aj
zabezpečovala čiastočne, priebežné vyhotovenie žiadosti o platbu v priebehu realizácie projektu PP. Na

riadení projektu bola kedykoľvek nápomocná a často sa zúčastňovala na odborných kontrolách spolu so
zástupcami poskytovateľa NFP ( SARIA, p. Krajňaková, p. Gottgeisel, p. Liška a ďalší ), či už v Stropkove
alebo na požiadanie p. Cichý chodil do Bratislavy.

30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.5.2016 uviedol, že žalobca až do prednesu žalovaného na ústnom

pojednávaní konanom dňa 11.6.2015 a do predloženia písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa
10.6.2015 nemal absolútne žiadnu vedomosť o skutočnosti, že by na uzavretie mandátnej zmluvy zo
dňa 1.7.2008 bol potrebný predchádzajúci súhlas Mestského zastupiteľstva v Stropkove, čím malo
dôjsť k spôsobeniu neplatnosti mandátnej zmluvy. Žalobca vzhľadom na všetky okolnosti po celý čas
konal v dobrej viere v súlade s ustanoveniami mandátnej zmluvy a s vedomím, že vtedajší primátor

Mesta Stropkov, MUDr. Peter Obrimčák bol oprávnený mandátnu zmluvu platne uzatvoriť. Takto bol
žalobca informovaný zo strany žalovaného a tak považoval všetky podmienky a náležitosti potrebné
pre uzatvorenie mandátnej zmluvy za splnené. Dňa 25.6.2008 právny zástupca žalovaného JUDr.
Jozef Bujdoš poslal štatutárnemu zástupcovi žalobcu návrh mandátnej zmluvy, k uzatvoreniu ktorej po
vzájomných rokovaniach nakoniec medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.7.2008 došlo. Dňa 22.9.2008 sa

žalobca osobne zúčastnil na mimoriadnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Stropkove, na ktorom
bol konateľ žalobcu predstavený ako osoba, ktorá má s Mestom Stropkov uzavretú mandátnu zmluvu na
realizáciu zámeru výstavby priemyselného parku. Žiaden z poslancov prítomných na zasadnutí uvedenú
skutočnosť nenamietal, pričom mestské zastupiteľstvo na danom zasadnutí zároveň uznesením č. 144
z 18. mimoriadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkove schválilo návrhy predložené

konateľom žalobcu v súvislosti s realizáciou predmetu mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008.

31. Súčasťou vyjadrenia žalobcu boli listinné dôkazy - e - mailová komunikácia žalobcu a zástupcu
žalovaného a úryvky z regionálnej tlače na čl. 399 a nasl. spisu a zápisnica z 21. mimoriadneho
zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Stropkove zo dňa 14.1.2009 na čl. 403 spisu.

32. Žalobca vo vyjadrení k predmetu sporu zo dňa 22.9.2016 uviedol, že žalobca má za to, že mandátnu
zmluvu uzatvoril so žalovaným platne, nakoľko v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov, zákona č. 138/1991 Zb. o majetkuobcí v znení neskorších právnych predpisov a zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta
Stropkov vydaných dňa 1.12.2000 táto zmluva nie je právnym úkonom, ktorý podlieha schváleniu
mestským zastupiteľstvom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorenie mandátnej zmluvy

nespadá pod taxatívne vymenované úkony, ktoré podliehajú schváleniu mestským zastupiteľstvom v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a
teda nie je a nemôže byť predmetom schvaľovania zo strany obecného ( mestského ) zastupiteľstva.
Ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní bráni len odvolávaním sa na neplatnosť zmluvy, ktorú ak skutočne
nastala, zapríčinil žalovaný sám nekonaním, v súlade so svojimi povinnosťami uloženými mu právnymi

predpismi. Pre prípad, že by súd, napriek argumentom žalobcu svedčiacim o neplatnosti zmluvy, dospel
k záveru, že mandátna zmluva je neplatná z dôvodov uvádzaných žalovaným, považuje za nevyhnutné
tento nárok žalobcu na zaplatenie odmeny právne kvalifikovať ako nárok na náhradu škody spôsobenú
neplatnosťou právneho úkonu podľa ustanovenia § 268 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších právnych predpisov. Nárok na náhradu škodu si žalobca uplatňuje vo forme skutočnej
škody vo výške 24 490,47 eura s príslušenstvom ( účelne vynaložené náklady ) a vo forme ušlého zisku

vo výške 7 % z celkovej sumy pripísaných finančných prostriedkov na účet žalovaného, teda vo výške
odmeny, ktorú mu bol žalovaný povinný zaplatiť v prípade, že by mandátna zmluva bola platná, t. j. vo
výške 245 148,85 eura s príslušenstvom.

33. Na pojednávaní dňa 13.10.2016 žalovaný predložil vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku

premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 245 148,85 eura v súlade s § 387 a nasl.
Obchodného zákonníka, pretože žaloba bola žalobcom doručená súdu až dňa 8.7.2013 a už pred
podaním tejto jeho žaloby uplynula žalobcovi 4 ročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného
zákonníka, pretože aj pri práve na plnenie záväzku, keď plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal
záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením pri dobe splatnosti a tiež aj pri práve na všeobecnú

náhradu škody, keď plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť
o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu už premlčacia doba uplynula, pretože tieto doby začali
žalobcovi plynúť najneskôr deň po uzatvorení zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
medzi Ministerstvom hospodárstva SR a žalovaným zo dňa 19.2.2009 a tento jeho nárok je podľa
žalovaného názoru premlčaný, pretože žalobca si svoje právo na zaplatenie istiny vo výške 245 148,85

eura včas neuplatnil na súde v lehote 4 rokov a táto lehota na uplatnenie si jeho práva mu uplynula podľa
názoru žalovaného najneskôr dňom 19.2.2013. Podľa názoru žalovaného, žalovaný nespôsobil svojim
konaním neplatnosť právneho úkonu, čoho následkom by bol vznik škody žalobcovi, a preto nemôže
niesť ani zodpovednosť za prípadnú škodu. Žalobca nepreukázal, že mu vôbec vznikla škoda, kedy táto
škoda mala vzniknúť, jej výšku a rozsah, aké povinnosti porušil žalovaný vo vzťahu k žalobcovi, a ani

príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

34. Súčasťou vyjadrenia žalovaného sú listinné dôkazy - zmluva o zriadení záložného práva na
nehnuteľné veci zo dňa 21.10.2009 na čl. 464 a nasl. spisu, výpis zo ŽR žalobcu na čl. 480 a nasl. spisu.

35. Vo vyjadrení zo dňa 8.11.2016 žalobca uviedol, že uplatnenie námietky premlčania žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody žalovaným na pojednávaní dňa 13.10.2016 a v písomnom podaní
zo dňa 11.10.2016 predloženom na tomto pojednávaní je neprípustné pre rozpor s dobrými mravmi. Je
povinnosťou súdu zaoberať sa rozporom s dobrými mravmi v súvislosti s individuálnymi okolnosťami
prípadu. Žalobca nezapríčinil premlčanie svojho práva.

36. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

37. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
mandátnej zmluvy dňa 1.7.2008, orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce a

majetkom v štátnom vlastníctve, ktorý bol obci zverený, v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany
a tvorby životného prostredia.

38. Podľa § 8 ods.1 zákona o majetku obcí, majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové
práva obce.

39. Podľa § 8 ods.3 zákona o majetku obcí, majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo
svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je
neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40. Podľa § 9 ods.2 zákona o majetku obcí, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť

nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu,
b)zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,
c)nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d)aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov,
e)vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,

f)vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným
zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.

41. Podľa § 11 ods.4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia mandátnej zmluvy dňa 1.7.2008, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach
života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s

majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať
hospodárenie s ním.

42. Podľa § 13 ods.4 písm. c/ a d/, ods.5 zákona o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec vo vzťahu
k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce,

ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta je štatutárnym
orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v
administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

43. Podľa čl.4 ods.2 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Stropkov zo dňa 1.12.2000

( ďalej len „Zásady hospodárenia“) na čl. 218 spisu, pri nakladaní s majetkom mesta majú rozhodovaciu
právomoc: mestské zastupiteľstvo, primátor mesta, vedúci organizácie založenej alebo zriadenej
mestom.

44. Podľa čl. 4 ods. 4 Zásad hospodárenia, primátor mesta rozhoduje samostatne o: predaji nehnuteľnej

veci do hodnoty 150 000,- Sk stanovenej znaleckým posudkom alebo inak úradne určenou cenou,
prenechaní hnuteľnej veci na časové obdobie do 1 roka, poskytnutí dotácie alebo peňažného príspevku
do 5 000,- Sk.

45. Podľa čl. 4 ods. 5 Zásad hospodárenia, primátor mesta rozhoduje o schválení v mestskej rade o:

predaji hnuteľnej veci v hodnote od 150 000,- Sk do 500 000,- Sk stanovenej znaleckým posudkom
alebo inak úradne určenou cenou, prenechaní hnuteľnej veci na časové obdobie do 3 rokov, dotáciách
a peňažných príspevkoch v hodnote do 10 000,- Sk.

46. Podľa čl. 4 ods. 6 Zásad hospodárenia, mestské zastupiteľstvo schvaľuje: prevod vlastníctva

hnuteľnej veci, prevod vlastníctva hnuteľnej veci nad hodnotu 500 000,- Sk stanovenú znaleckým
posudkom alebo inak úradne určenou cenou, prenechanie hnuteľnej veci na časové obdobie dlhšie
ako 3 roky a prenechanie nehnuteľnej veci, prijatie úveru, prevzatie záväzkov a pohľadávok, zriadenie
záložného práva, vklad majetku do obchodných spoločností založených mestom, zverenie majetku do
správy, odňatie majetku zo správy, zrušenie členstva v obchodnej spoločnosti, prevod obchodného

podielu v obchodnej spoločnosti, združovanie prostriedkov mesta, vydávanie cenných papierov a
nakladanie s nimi, dotácie a peňažné príspevky v hodnote nad 10 000,- Sk, ostatné úkony nakladania
s majetkom mesta.

47. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 2 Cdo 284/2006 zo dňa 29.1.2008 konštatoval, s poukazom

na § 13 ods.4 písm. c/ a d/, ods.5, § 11 ods.4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a na § 9
ods.2 zákona o majetku obcí , že u obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho
zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov
od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci
organizačnej štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie

je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť
právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce (§ 13
ods. 3 citovaného zákona), znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať
vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučne oprávnenievytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených
na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j.
o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu,

štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo (porovnaj § 11, § 13 a § 14 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení
s § 7 a nasledujúcimi zákona č. 138/1991 Zb.). Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č.
138/1991 Zb. schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy nakladanie s majetkovými právami v
určenejhodnote.Rozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaomajetkovoprávnomúkoneniejeautoritatívnym
výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom

vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá
však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom
súdnomkonaníakospornáotázkaplatnostizmluvyuzavretejmedziobcouadruhýmúčastníkomzmluvy,
ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia
spôsobomstanovenýmvzákone)akoajzhľadiskameritórnychnáležitosti,ktoréhojadromjeprejavvôle.

Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto
zásadaplatíajpreprejavyvôleobcevoblastiobčianskehopráva.Kýmobecnézastupiteľstvonerozhodlo
omajetkovomprávnomúkoneaprijatéuznesenienebolopojatédozápisuopriebehuschôdzeobecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil

len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali
obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce
majetkovoprávny úkon ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva
a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva
oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.

48. Ústavný súd SR v náleze pod sp.zn. III.ÚS 389/08 zo dňa 1.4.2009 sa zaoberal výkladom ustanovení
§ 9 ods.2 písm. b / a c/ zákona o majetku obcí a § 11 ods.4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení.
Ústavný súd konštatoval, že hospodárenie s majetkom obce a s jej finančnými prostriedkami je
originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej predovšetkým jej obyvateľov.

Vyplýva to jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo zákona o obecnom zriadení [§ 4 ods. 1 a
§ 4 ods. 3 písm. a)]. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie
subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri nakladaní s majetkom,
ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná
existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda

aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva.
Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce
v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o
obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu. Z toho ústavný súd vyvodzuje, že
majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných

kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva
majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s
ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je
daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok
obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie

zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej
neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej
majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9
ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce
uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade,

ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného
aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu
ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu
právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že
skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom

neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom
týkajúcim sa majetku obce.49. V uvedenom prípade sa Ústavný súd SR zaoberal zmluvou o právnej pomoci, ktorou sa obec
zaviazala vyplatiť odmenu za zastupovanie, pričom typovo ide o mandátnu zmluvu.

50. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

51. Podľa § 268 Obchodného zákonníka, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť
škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela.

Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej
povinnosti (§ 373 a nasl.).

52. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

53. Podľa § 394 ods.3 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa,
keď sa právny úkon stal neplatným.

54. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

55. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

56. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

57. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

58. Podľa § 151 ods.1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

59. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

60. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

61. Podľa § 214 ods.1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

62. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

63. Zodpovednosť za škodu upravená v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je zodpovednosťou
záväzkovou. To, v ktorých prípadoch sa aj mimozáväzková zodpovednosť riadi týmito ustanoveniami
vyplýva z § 757 Obchodného zákonníka.64. Obchodnoprávna zodpovednosť je vždy zodpovednosťou objektívnou. Všeobecná zodpovednosť
za škodu podľa (§ 373 a nasl.) Obchodného zákonníka (záväzková a v prípade porušenia
povinnosti stanovenej obchodným zákonníkom aj mimozáväzková) predpokladá porušenie právnej

povinnosti; neexistenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť; vznik majetkovej škody; príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody; predvídateľnosť škody. Porušenie právnej
povinnosti(protiprávnekonanie)jeporušenímprávnejpovinnostizplatnejzmluvyalebouloženejnormou
obchodného práva.

65. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu podľa § 268 Obchodného
zákonníka je osobitnou právnou úpravou náhrady škody. V dôsledku tejto právnej úpravy osoba, ktorá
spôsobila škodu neplatnosťou právneho úkonu zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie.
Pri tejto zodpovednosti je špeciálne koncipovaný protiprávny úkon, ktorým je spôsobenie neplatnosti
právneho úkonu. Ide o zodpovednosť mimozmluvnú / deliktuálnu/, pretože nie je dôsledkom porušenia
zmluvy. Povinný subjekt je ten, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu. Pritom nie je rozhodujúce, či

túto neplatnosť zavinil, alebo nie. Oprávnenou osobou je osoba, ktorej bol právny úkon určený.

66. Vzniknutá škoda musí byť v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu a
bezprostrednápríčinnásúvislosťmusíbyťajmedzisprávanímzodpovednejosobyavznikomneplatnosti
právneho úkonu. Ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa škodca môže zbaviť len vtedy, ak osoba,

ktorej bol právny úkon určený, o neplatnosti vedela. Pre zodpovednosť za škodu sa použijú obdobne
ustanovenia § 373 a nasl. s výnimkou § 374 ods.1 Obchodného zákonníka. Pri tejto špeciálnej
zodpovednosti zákonodarca koncipuje špeciálnu úpravu liberačného dôvodu, ktorý spočíva v tom, že
oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela, teda ide o nedostatok dobrej viery oprávnenej
strany.

67. Právo na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v
štvorročnej premlčacej dobe / §397 Obchodného zákonníka / a začína plynúť odo dňa, keď sa právny
úkon stal neplatným / §394 ods.3 Obchodného zákonníka/.

68. Škoda ako kategória obchodného práva sa chápe ako ujma, ktorá nastáva v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa
rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým

prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné
dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný
vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

69. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby vymedzil predmet konania tak, že požadoval od žalovaného

zaplatenie sumy 245 148,85 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej odmeny dohodnutej stranami sporu
v mandátne zmluve zo dňa 1.7.2008 a zaplatenie sumy 24 490,47 eur titulom účelne vynaložených
nákladov z rovnakého zmluvného vzťahu.

70. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal platnosť predmetnej mandátnej zmluvy z dôvodu, že jej

uzavretiu nepredchádzalo schválenie mestským zastupiteľstvom žalovaného, a preto s touto zmluvou
nemožno spájať žiadne právne účinky. Okrem uvedeného, žalovaný popieral, aby žalobca vykonával
pre žalovaného činnosti, na ktoré sa zaviazal v zmluve / predmet zmluvy/, poukazujúc na to, že
všetky potrebné úkony k príprave a podaniu žiadosti v súvislosti s projektom vykonal sám žalovaný
prostredníctvom svojich zamestnancov.

71. Žalobca k tejto argumentácii v podstate uviedol, že zmluvu považuje za riadne uzatvorenú a
platnú. Tvrdil, že jej podpisu zo strany žalovaného predchádzalo schválenie mestským zastupiteľstvom
žalovaného, pričom štatutárny zástupca žalobcu sa osobne zúčastnil dňa 22.9.2008 mimoriadneho
zasadnutia mestského zastupiteľstva žalovaného, na ktorom bolo prijaté uznesenie č. 144, ktorým boli

schválené návrhy predložené žalobcom v súvislosti s realizáciou predmetu mandátnej zmluvy zo dňa
1.7.2008. Žalobca riadne a včas pristúpil k plneniu svojho zmluvného záväzku a konal v súlade so
zásadou legitímneho očakávania z konania druhej strany, ktorá je subjektom verejného práva. Z povahy
predmetu mandátnej zmluvy vyplýva, že všetky dokumenty sú vyhotovené v mene žalovaného akožiadateľa o finančný príspevok a sú podpísané jeho zástupcami. Poskytovateľ nenávratného finančného
príspevku / MH SR, SARIO/ úradne komunikuje len so žalovaným, preto všetky dokumenty musia byť
adresovanéžalovanému.Uvedenéskutočnostivšakničnemenianatom,žežalobcasiplnilsvojzmluvný

záväzok mandatára.

72. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo
dňa 8.11.2016 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku titulom náhrady
škody spôsobenej neplatnosťou právneho úkonu.

73. Po zmene žaloby bolo teda predmetom konania rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody,
ktorú mal spôsobiť žalovaný neplatnosťou právneho úkonu - mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008, ktorú
žalovaný podpísal bez predchádzajúceho schválenia mestským zastupiteľstvom.

74. V súlade so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania súd postupom podľa § 214 ods.1 CSP,

rozhodolnajskôrlenozákladealebodôvodeuplatnenéhoprocesnéhonárokumedzitýmnymrozsudkom.
Výsledky doterajšieho dokazovania poskytli súdu dostatočný a presvedčivý podklad pre rozhodnutie o
danosti právneho základu žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, pričom v otázke ustálenia
výšky náhrady škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Z hľadiska hospodárnosti konania
považoval súd za rozumné rozhodnúť najskôr o právnom základe uplatneného nároku.

75. Ako vyplynulo zo zhodných tvrdení strán, nebola sporná medzi stranami právne významná
skutočnosť a to, že došlo k podpisu predmetnej mandátnej zmluvy štatutárnymi zástupcami strán a
táto otázka nebola predmetom dokazovania. Po zmene žaloby, bolo potrebné sa najskôr vyporiadať s
otázkou, či žalovaný spôsobil neplatnosť mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 ( protiprávny úkon ).

76. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku
obcí a schválených zásad hospodárenia, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku
obce a kontrolovať hospodárenie s ním patrí mestskému zastupiteľstvu žalovaného. Ústavný súd
konštatoval, že ustanovenie § 11 ods.4 písm. a) zákona o obecnom zriadení je potrebné vykladať

extenzívne. Nemôže byť žiadnych pochýb o tom, že uzavretie mandátnej zmluvy, predmetom ktorej
je zaplatenie odmeny z verejných prostriedkov obce vo výške cca 250 000,- eur patrí do zákonnej
kategórie najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku obce, o ktorých patrí rozhodovať obecnému
zastupiteľstvu. O to viac, ak podľa prijatých zásad hospodárenia žalovaného môže primátor mesta
samostatne rozhodnúť, napr. o predaji hnuteľných vecí „len“ do hodnoty 150 000,- Sk ( cca 5 000,- eur)

alebo o poskytnutí dotácie alebo príspevku „len“ do hodnoty 5 000,- Sk ( cca 166,- eur). V konaní nebol
žiadnou zo strán predložený dôkaz - rozhodnutie obecného zastupiteľstva ( uznesenie ) o majetkovom
právnom úkone obce ( prejav vôle obce uzavrieť mandátnu zmluvu) pojaté do zápisu o priebehu schôdze
obecného zastupiteľstva. Z uvedenej dôkaznej situácie potom vyplýva, že podpísaná mandátna zmluva
štatutárnym zástupcom obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva,

obec nemôže zaviazať, pretože tu chýba prejav vôle obce takúto zmluvu uzatvoriť. Inými slovami, ani zo
zákona o obecnom zriadení, ani zo zákona o majetku obcí a ani zo zásad hospodárenia obce účinných
ku dňu uzatvorenia mandátnej zmluvy nemožno vyvodiť samostatné oprávnenie štatutárneho zástupcu
žalovaného k takémuto právnemu úkonu.

77. Vzhľadom na porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení a zákona o
majetku obcí je predmetná mandátna zmluva neplatná pre rozpor so zákonom.

78. Žalovaný v konaní sám tvrdil vyššie uvedené dôvody neplatnosti mandátnej zmluvy, s ktorými sa
súd stotožnil, to však neznamená, že postup žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nevyvolal žiadne právne

následky, aj keď je mandátna zmluva neúčinná a žalovaného nezaväzuje.

79. Do úvahy prichádza mimozmluvná ( deliktuálna ) zodpovednosť, ktorá nie je dôsledkom porušenia
zmluvy.

80. Žalovaný sa, paradoxne, dovolával neplatnosti mandátnej zmluvy, ktorej neplatnosť sám spôsobil.
Niet pochýb o tom, že zákonom požadované predchádzajúce schválenie mandátnej zmluvy obecným
zastupiteľstvom žalovaného bolo v úplnej dispozičnej sfére žalovaného ako subjektu verejného práva,
ktorý mal pri elementárnom dodržaní právnej úpravy v oblasti nakladania s obecným majetkom taktopostupovať. Žalobca ako súkromný subjekt nemal žiaden dosah na interný formálny rozhodovací
proces žalovaného, ktorý mal predchádzať uzavretiu zmluvy. Ako vyplýva zo zápisnice z 18.
mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva žalovaného, na uvedenom zastupiteľstve bol

žalobca uvedený ako osoba, ktorá má so žalovaným uzavretú mandátnu zmluvu a na uvedenom
zastupiteľstve žalobca poskytol poslancom informácie v súvislosti s realizáciou projektu a podaním
žiadosti, na čo bezprostredne nadväzovalo prijatie uznesenia č. 144 o schválení predloženia žiadosti o
nenávratné finančné prostriedky. Účasť žalobcu na uvedenom zasadnutí síce nekonvaliduje nedostatok
predchádzajúceho schválenia mandátnej zmluvy, avšak z uvedeného je možné vyvodiť dobrú vieru

žalobcu v platnosť uzavretej mandátnej zmluvy a teda neexistenciu jediného liberačného dôvodu na
strane žalovaného, ktorý spočíva v tom, že oprávnená osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela
( nedostatok dobrej viery oprávnenej strany). Správanie žalovaného, ktorý so žalobcom adekvátne
spolupracoval na predmete zmluvy utvrdzovalo žalobcu v jeho dobrej viere. Napokon žalobca vedomosť
o neplatnosti mandátnej zmluvy popieral a žalovaný túto vedomosť žalobcu ani netvrdil. Neexistencia
liberačného dôvodu na strane žalovaného, preto nebola medzi stranami sporná.

81. Za uvedenej dôkaznej situácie bolo namieste poskytnúť žalobcovi ako oprávnenej osobe ( osoba,
ktorej bol právny úkon určený) právnu ochranu, s čím počítal aj zákonodarca pri úprave osobitnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu podľa § 268 Obchodného zákonníka,
ktorá je zodpovednosťou objektívnou a nie je rozhodujúce, či ju povinný subjekt zavinil, alebo nie.

Vzhľadom na dôvod neplatnosti mandátnej zmluvy, ktorý sa vzťahuje na postup žalovaného, ktorý
mal predchádzať uzavretiu zmluvy ( neexistencia predchádzajúceho schválenia zmluvy obecným
zastupiteľstvom),tedaorgánomžalovaného,jelogické,žepovinnýmsubjektomježalovaný.Tentodôvod
neplatnosti tvrdil aj samotný žalovaný.

82. Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je existencia škody. Žalobca v konaní preukázal
listinnými dôkazmi, a to zmluvou o dielo zo dňa 20.9.2008 a dokladmi o úhrade sumy 24 490,47 eura,
ktorá predstavovala cenu za spracovanie projektovej dokumentácie, že mu vznikla skutočná škoda tým,
že účelne vynaložil náklady na plnenie zmluvy, ktorú považoval za platnú. Žalobca v predmetnom
konaní uplatňuje aj škodu v podobe ušlého zisku, teda majetkového prospechu vyjadreného peniazmi,

ktorý mu ušiel ( nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného ), ktoré bolo dôvodné očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Žalobca v priebehu doterajšieho konania predložil rad
listinných dôkazov (zoznam povinných príloh k žiadosti, podacie lístky, monitorovaciu správu projektu,
e-mailovú komunikáciu strán sporu, úryvky z tlače a ďalšie) , z ktorých je možné vyvodiť spoluprácu
strán sporu na projekte v súlade s predmetom mandátnej zmluvy. Uzavretie zmluvy a spoluprácu strán

na projekte potvrdil aj svedok - bývalý primátor mesta MUDr. Peter Obrimčák, ktorý uviedol, že príslušný
materiál predložil mestskej rade a následne mestskému zastupiteľstvu. Pokiaľ ide o predloženú zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, je síce pravdou, že záložcom je konateľ žalobcu ako fyzická
osoba, ale z obsahu predmetnej zmluvy a jej preambuly je úplne zrejmá vecná súvislosť s uzatvorenou
zmluvou o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov medzi MH SR a žalovaným a uzavretie

takejtozmluvykonateľomžalobcupovažujesúdzanepriamydôkazotom, žesámžalobcasapodieľalna
príprave žiadosti a mal legitímny záujem na jej schválení. Inak nie je možné rozumne vysvetliť uzavretie
takejto záložnej zmluvy konateľom žalobcu. Vecnú súvislosť s činnosťou žalobcu pre žalovaného má
aj uzavretie zmluvy o zabezpečení poradenstva pri financovaní projektu priemyselného parku pre
mesto Stropkov zo dňa 26.6.2008 s Ing. Jánom Kelom, ktorá taktiež vyvracia tvrdenia žalovaného, že

pre žalobcu nevykonával žiadnu činnosť. Uzavretie takejto zmluvy žalobcom by inak nemalo rozumné
vysvetlenie. Rovnako nie je možné inak rozumne vysvetliť uzavretie zmluvy o dielo č. 0107/2008 zo
dňa 20.9.2008 so zhotoviteľom LTK - projektová kancelária Ing. Ľubomír Tkáč, Jánošikova 5, 080 01
Prešov, predmetom ktorej bolo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na stavbu
Hnedého priemyselné parku v Stropkove - 1. Etapa za dohodnutú odmenu vo výške 24 490,47 eura, iba

tak, že žalobca vykonával dohodnutú činnosť pre žalovaného.

83. Tvrdenia žalovaného, ktorý popiera akúkoľvek účasť žalobcu na príprave projektu sú v rozpore
s ďalšími listinnými dôkazmi. V súvislosti s prípravou žiadosti a podaním správy sa konateľ žalobcu
minimálne dvakrát zúčastnil zasadnutia mestského zastupiteľstva, a to dňa 22.9.2008 a dňa 14.1.2009.

Z emailovej komunikácie strán sporu, ktorú žalovaný nepoprel, vyplýva, že už samotný návrh mandátnej
zmluvy bol žalobcovi zaslaný právnym zástupcom žalovaného a v ďalšom období komunikovali vo veci
žiadosti a jej príloh. Z komunikácie zo dňa 17.1.2011 na č.l. 134 spisu je zrejmé, že žalobca zasielal
dokumenty na podpis primátorovi mesta s usmernením na ich odoslanie na SARIO.84. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca poskytoval žalovanému služby, ktoré majú
svoj všeobecný finančný ekvivalent a žalobca bol prijímateľom týchto služieb. Nebolo sporné medzi

stranami, že predmetná žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola žalovanému schválená a na účet
žalovaného boli pripísané finančné prostriedky v celkovej výške 3 502 126,48 eur. Je bez právneho
významu v súvislosti s nárokom na náhradu škody, aké úkony vykonal sám žalovaný prostredníctvom
svojich zamestnancov v súvislosti s podaním žiadosti. Právne významné je to, aké služby vykonal
žalobca pre žalovaného, a aký nárok by vznikol žalobcovi nebyť škodnej udalosti ( neplatnosť právneho

úkonu ) pri pravidelnom behu vecí. Ustálenie výšky škody bude predmetom ďalšieho konania.

85. Vzniknutá škoda musí byť v bezprostrednej príčinnej súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu a
bezprostrednápríčinnásúvislosťmusíbyťajmedzisprávanímzodpovednejosobyavznikomneplatnosti
právneho úkonu.

86. Vzniknutá škoda ( skutočná škoda a ušlý zisk), ktorá žalobcovi vznikla je v bezprostrednej príčinnej
súvislosti s neplatnosťou právneho úkonu. Je tu vecná a logická súvislosť medzi vznikom škody a
neplatnosťou mandátnej zmluvy. Nebyť škodnej udalosti ( neplatnosť zmluvy ) a pri pravidelnom behu
vecí mohol žalobca legitímne očakávať splnenie záväzku žalovaného na zmluvnom základe.

87. Pokiaľ ide o bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi správaním zodpovednej osoby ( žalovaného )
a vznikom neplatnosti právneho úkonu, táto bola dokonca tvrdená samotným žalovaným, ktorú žalobca
napokon po zmene žaloby akceptoval ( nepopieral ). Aj tu je vecná a logická súvislosť medzi správaním
žalovaného (podpis zmluvy bez jej predchádzajúceho schválenia obecným zastupiteľstvom) a vznikom
neplatnosti právneho úkonu.

88. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú vzniesol žalovaný, túto považuje
súd za nedôvodnú, preto k nej neprihliadal. Podanou žalobou dňa 8.7.2013 žalobca uplatnil nároky
z mandátnej zmluvy. Podľa čl. 5.3. nárok na odmenu uvedenú v čl. 5.1., 5.2. a 5.3. zmluvy vznikol
mandatárovi dňom pripísania nenávratných finančných prostriedkov na účet mandanta získaných

na základe projektu. Nebolo sporné medzi stranami, že finančné prostriedky boli pripísané na účet
žalovaného najskôr dňa 8.12.2009 a do podania žaloby dňa 8.7.2013 neuplynula všeobecná premlčacia
doba štyroch rokov podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o nárok na náhradu hotových výdavkov
spojených s projektovou dokumentáciou, podľa názoru súdu, nárok na ich náhradu vznikol žalobcovi
najskôr spolu s nárokom na odmenu, preto ani pri tomto nároku nezačala plynúť premlčacia doba pred

8.12.2009 a do podania žaloby taktiež neuplynula. Žalobca podal žalobu, ktorou uplatňoval nároky z
mandátnej zmluvy v dobrej viere v jej platnosť a v tomto smere nie je čo žalobcovi vyčítať. Napokon
nedobromyseľnosť žalobcu žalovaný ani netvrdil. Pre žalovaného bola podaná žaloba súčasne výzvou
na plnenie, ku ktorému v priebehu konania nedošlo, napriek tomu, že obe sporové strany si vyžiadali
čas na mimosúdne rokovania. V priebehu konania žalobca reagoval na skutkové tvrdenia žalovaného

týkajúce sa absencie predchádzajúceho schválenia mandátnej zmluvy obecným zastupiteľstvom a s tým
súvisiacu právnu argumentáciu vo vzťahu k neplatnosti predmetnej zmluvy až napokon zmenil žalobu a
požadoval nároky na náhradu škody podľa § 268 Obchodného zákonníka. Týmto sa zmenil aj začiatok
plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba štyroch rokov pri nároku na náhradu škody začína plynúť
odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným, teda od 1.7.2008. Uplatnená námietka premlčania nároku

na náhradu škody žalovaným vykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že neplatnosť mandátnej zmluvy spôsobil žalovaný a žalobca
sa o neplatnosti zmluvy dozvedel až z podania žalovaného zo dňa 10.6.2015 v priebehu tohto konania.
Žalobcanezavinilmárneuplynutiepremlčacejdobyprinárokochzneplatnostiprávnehoúkonu.Žalovaný
od 1.7.2008 nevykonal žiaden úkon v záujme predísť škode, pričom samotnú mandátnu zmluvu evidoval

a naviac so žalobcom na predmete zmluvy spolupracoval. Vznesenú námietku premlčania žalovaným
považuje súd za zneužitie práva na úkor žalobcu v snahe sa úplne vyhnúť zodpovednosti.

89. Všetky zákonné predpoklady pre ustálenie danosti nároku žalobcu na náhradu škody považoval súd
za naplnené, preto prvým výrokom rozsudku rozhodol tak, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný.

90. Na pojednávaní konanom dňa 24.4.2017 podal žalovaný návrh na určenie neplatnosti mandátnej
zmluvy zo dňa 1.7.2008 postupom podľa § 214 ods.2 CSP ( osobitná určovacia žaloba uplatnená v
prebiehajúcom konaní o žalobe na plnenie). Tento návrh súd druhým výrokom rozsudku zamietol akonedôvodný. V prvom rade je potrebné uviesť, že ide o neprípustnú žalobu v zmysle § 137 CSP. Podľa §
137písm.c)CSP,žaloboumožnopožadovať,abysarozhodloourčení,čituprávojealebonieje,akjena
tom naliehavý právny záujem. Žalovaný požadoval určenie neplatnosti mandátnej zmluvy, teda určenie

(ne)existencie právneho vzťahu a nie práva. Rovnako ustanovenie § 214 ods.2 CSP umožňuje strane
podať návrh, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či tu je alebo nie je právo, od ktorého celkom
alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Teda rovnako ide o určenie práva ( napr. vlastníckeho),
nie právneho vzťahu. Naviac, s otázkou neplatnosti mandátnej zmluvy sa súd predbežne vyporiadal a
táto otázka nebola medzi stranami sporná. Aj v prípade zákonnej prípustnosti požadovaného určenia

neplatnosti mandátnej zmluvy, by nebola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, pretože
táto otázka nie je medzi stranami sporná a žalobca vymedzil predmet konania tak, že požaduje už nároky
vyplývajúce z neplatnosti právneho úkonu. Z uvedeného logicky vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti
mandátnej zmluvy je naviac samoúčelná a žalovaný nemôže mať na takomto určení naliehavý právny
záujem.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).