Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611010373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5611010373.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Milana Repáňa, na verejnom zasadnutí konanom 12. júla 2016 prejednal odvolanie
podané obžalovaným V. X. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/149/2011 z
27.1.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/149/2011 z 27.1.2016 bol
obžalovaný V. X. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. (v bodoch 1/- 4/) a prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (v bode 5/), na skutkovom základe, že:

1/
v presne nezistenom čase dňa 28. 3. 2007 na bližšie nezistenom mieste v Pezinku uzatvorili v mene
podnikateľského subjektu Dana Paulovičová, IČO: 40010996, so sídlom Petrovce nad Laborcom 208,
ústnu zmluvu na stavu a montáž haly s poškodeným Ing. Pavlom Cagáňom, nar. XX. X. XXXX, trvale
bytomB.,A.ul.XXXX/XX,konateľomspoločnostiHYCA,s.r.o.,Myslenická1,Pezinok,zakonečnúsumu
vo výške 1.904.000,- Sk v lehote do 30. 7. 2007, na základe vystavil faktúru 30032007 zo dňa 30. 3.

2007, pričom pod zámienkou dodania haly postupne vylákal od poškodeného finančné prostriedky, a
to dňa 11. 4. 2007 vo výške 500.000,- Sk na č. účtu XXXXXXXXX/XXXX na začatie stavby, následne
dňa 17. 5. 2007 došlo k úhrade čiastky vo výške 150.000,- Sk a dňa 11. 7. 2007 čiastky vo výške
150.000,- Sk na doplnky haly, pričom obžalovaný vedel už v čase uzatvorenia zmluvy, že uvedenú halu
v stanovenom termíne nedodá, nakoľko proti podnikateľskému subjektu Dana Paulovičová boli v tom
čase realizované viaceré exekučné konania, prevzaté finančné prostriedky však nevrátil, časť haly dodal

až po podaní trestného oznámenia, čím spoločnosť HYCA, s.r.o., so sídlom Myslenická 1, Pezinok, v
zastúpení konateľom Ing. Pavlom Cagáňom, nar. XX. X. XXXX, trvale bytom X., A. XXXX/XX., spôsobil
škodu vo výške najmenej 800.000,- Sk, t. j. 26.600,- eur,

2/
v bližšie nezistenom čase v mesiaci marec 2007 na bližšie nezistenom mieste v okrese Michalovce

uzatvoril v mene podnikateľského subjektu Dana Paulovičová, IČO: 40010996, so sídlom Petrovce nad
Laborcom 208 ústnu dohodu na predaj haly s poškodeným Karolom Kokoškom, nar. X. X. XXXX,
trvale bytom F., A. XXXX/XX, za konečnú sumu 650.000,- Sk spolu s DPH, na základe ktorej vystavil
predfaktúru č. 3032007 zo dňa 30. 3. 2007, pričom dňa 4. 4. 2007 prišlo zo strany poškodeného
k čiastočnej úhrade predfaktúry vo výške 250.000,- Sk na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, následne v
mesiaci máj 2007 došlo k úhrade čiastky 150.000,- Sk na náklady spojené s autožeriavom a v mesiaci

jún 2007 čiastky vo výške 120.000,- Sk na prepravu haly, o čom vystavil príjmové pokladničné doklady,
pričom vedel, že halu v stanovenom termíne nedodá, nakoľko proti podnikateľskému subjektu DanaPaulovičová sú realizované viaceré exekučné konania, prevzaté finančné prostriedky nevrátil, čím
Karolovi Kokoškovi, nar. X. X. XXXX, trvale bytom F., A. XXXX/XX, spôsobil škodu vo výške 520.000,-
Sk, t. j. 17.260,83 eur,

3/
v bližšie nezistenom čase v mesiaci apríl 2007 na bližšie nezistenom mieste uzatvoril v mene
podnikateľského subjektu Dana Paulovičová, IČO: 40010996, so sídlom Petrovce nad Laborcom 208,
ústnu dohodu na predaj haly s poškodeným Ing. Petrom Magom, nar. X. X. XXXX, trvale bytom B.,

C. Z. A.. XXXXX/XXA, konateľom spoločnosti MERITO Bratislava, s.r.o., so sídlom Za Kasárňou č. 1,
Bratislava, za konečnú sumu 654.500,- Sk, na základe ktorej vystavil faktúru č. 07062007 zo dňa 7.
6. 2007, následne došlo zo strany poškodeného k čiastočnej úhrade faktúry vo výške 250.000,- Sk,
uvedenú halu v stanovenom termíne v celosti nedodal, pričom mal vedomosť, že proti podnikateľskému
subjektu Dana Paulovičová sú realizované viaceré exekučné konania a že halu nebude môcť dodať,
prevzaté finančné prostriedky nevráti, čím spoločnosti MERITO Bratislava, s.r.o., so sídlom Za Kasárňou

č. 1, Bratislava, v zastúpení konateľom Ing. Petrom Magom, nar. X. X. XXXX, trvale bytom B., C. Z. A..
XXXXX/XXA, spôsobil škodu vo výške 250.000,- Sk, t. j. 8.298,47 eur, čím poškodeným Ing. Pavlovi
Cagáňovi, Karolovi Kokoškovi a Ing. Petrovi Magovi spôsobil škodu v celkovej výške 1.570.000,- Sk,
t. j. 52.114,45 eur,

4/
ako splnomocnenec firmy Dana Paulovičová, Petrovce nad Laborcom 208,
IČO: 40010996, v období od 21. 08. 2007 do 06. 02. 2008 v Liptovskom Mikuláši pod zámienkou
zabezpečenia drevnej hmoty postupne vylákal od spoločnosti
Pro BioSpace, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Priemyselná 1, IČO: 36752789, finančné prostriedky

v celkovej výške 993.928,50 Sk (32.992,38 eur) tým spôsobom, že spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o.
prisľúbil zaobstaranie drevnej hmoty, ako aj jej odberateľa, pričom prevzal na zaobstaranie drevnej
hmoty zálohové platby a následne faktúrami pre spoločnosť Pro BioSpace, s.r.o., vystavenými Danou
Paulovičovou, ktoré mu boli touto spoločnosťou uhrádzané v hotovosti, deklaroval dodanie drevnej
hmoty uvedenej spoločnosti, ako konečného odberateľa, ktorému mal fyzicky dodať označenú drevnú

hmotu, uviedol Ing. P. Z., F., F. XXXX/X, pričom tak spravil, hoci vedel o tom, že drevnú hmotu v
skutočnosti nedodal ani spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o., ani Ing. P. Z., čím spôsobil spoločnosti Pro
BioSpace, s.r.o., škodu vo výške najmenej 32.992,38 eur (993.928,50 Sk),
5/
na základe ústnej dohody zo dňa 7. 7. 2009 medzi konateľom firmy DUVOPA, s.r.o., Ulica SNP 889,

Liptovský Hrádok, IČO: 31596797, Slavomírom Pačesom majiteľom firmy Java Invest, s.r.o., so sídlom
Belá nad Cirochou v termínoch 15. 7. 2009, 17. 7. 2009 a 21. 7. 2009 odobral z odvozného miesta
Svarín, k.ú. obce V. ihličnatú guľatinu v celkovom množstve 87 m3, s tým, že drevo odoberá pre firmu
Java Invest, s.r.o., ul. Riečna 50/14, Belá nad Cirochou, v mene ktorej vystupoval ako nákupca uvedenej
firmy, avšak drevo uvedenej firme nedodal a ani zaň nezaplatil firme DUVOPA s.r.o., na čo jej konateľ

Slavomír Pačesa kontaktoval majiteľa f. Java Invest, s.r.o., ktorý uviedol, že on žiadne drevo nedostal a
že obvinený konal vo vlastnom mene, čím spôsobil škodu firme DUVOPA, s.r.o., vo výške 3.002,37- eur,

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 41 ods.
2, ods. 3 Tr. zák. na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona súd zrušil výrok o vine a výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Pezinok č. k. 2T/113/2014-418 zo dňa 4. 4. 2015, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a uložený mu
bol podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky, pri určení
probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd súčasne zrušil aj ďalšie

výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému
KaroloviKokoškovi,nar.X.X.XXXXvX.,trvalebytomF.,A.ulicaXXXX/XXškoduvovýške17.260,83eur,poškodenej spoločnosti Pro BioSpace, s.r.o., IČO: 36752789, škodu vo výške 32.992,38 eur, poškodenej
spoločnosti DUVOPA, s.r.o., IČO: 31596797, škodu vo výške 3.002,37 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť HYCA, s.r.o., Myslenická ulica č. 1,
Pezinok, IČO: 35900008, a spoločnosť MERITO Bratislava, spol. s r.o., Za Kasárňou 1, Bratislava, IČO:
35771836, s nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojich zvolených

obhajcov. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu JUDr. Dušana Jančiho uviedol,
že s rozsudkom prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, respektíve skutkovým zisteniam nejasným a neúplným
a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Naviac konanie, ktoré napadnutému rozsudku
predchádzalo, sa vyznačuje podstatnými chybami, spočívajúcimi v porušení ustanovení, ktorými sa má

zabezpečiť objasnenie veci a právo obhajoby. Nestotožňuje sa ani s dôvodmi uvedenými v napadnutom
rozsudku. Podľa jeho názoru v priebehu trestného konania nebolo jednoznačne preukázané, že mal
spáchať zločin a prečin podvodu tak, ako sú popísané v obžalobe. Má za to, že neboli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov podvodu. Pokiaľ ide o I. skutok, a to
zločin podvodu, nebolo jednoznačne preukázané a dokázané, že tento zločin mal spáchať on. Samotné

tvrdenia konateľov za poškodenú spoločnosť, že mu mali odovzdať finančné prostriedky v hotovosti pod
zámienkou zabezpečenia drevnej hmoty postupne, nie jednorázovo, ale opakovane niekoľkokrát sa mu
javia ako nelogické. V konaní bol vypočutý Ing. P. Z., ktorý túto skutočnosť nepotvrdil ani nevyvrátil,
respektíve poukazoval na to, že tu bol nejaký obchodný vzťah nielen medzi poškodenou spoločnosťou
a ním, ale aj týmto svedkom, čo potvrdili priamo aj nepriamo na pojednávaní predvolaní svedkovia.

Podľa obžaloby mal od spoločnosti Pro Biospace s.r.o. vylákať sumu 32.922,38 Eur. Uvedená výška
aj skutočnosť sa nemôže zakladať na pravde, ako už vyplýva z dôkazov, ktoré predložil, kde bola
realizovaná dodávka pre VERICOM v čiastke 114.000,- Sk, kde vo výške požadovanej spoločnosti
Pro Biospace s.r.o. sa táto prejavila len v skutočnosti odpočítaných 74.000,- Sk. V tejto čiastke nie
je zohľadnená čiastka, ktorú dostala spoločnosť späť ako vratku za zápočet DPH. Z výpovede P. A.

je zrejmé, že k nákupu dreva došlo. Rovnako svedkovia potvrdili, že drevo pre Pro Biospace s.r.o.
následne cestou pre Z. bolo realizované, aj dodávka, aj podľa časového postupu dohodnutá transakcia
prebiehala so všetkými náležitosťami. Pro Biospace s.r.o. platila za dodávky dreva. Nevie si predstaviť
konateľa spoločnosti, ktorý by vyplácal nemalé finančné čiastky, že by to nebolo realizované, že by nebol
realizovaný predaj. Záväzkový vzťah existoval medzi Z. a Pro Biospace s.r.o., čo potvrdili svedkovia A.

a U., ktorí drevo videli na skládke, zúčastnili sa tam na predmetných obchodoch, aj na prostriedkoch
nákupu. Poukázal aj na to, že Pro Biospace s.r.o. si neuplatnila svoje pohľadávky v rámci občianskeho
súdneho konania, ale uchýlila sa k trestnoprávnemu inštitútu, ktorý vlastne zneužila. Čo sa týka prečinu
podvodu v bode 2 obžaloby, sa tak isto nemôže stotožniť so skutočnosťami uvedenými v obžalobe. Z
výpovede Jána Vajdu vyplýva, že v skutočnosti k dohode došlo, obchod bol vykonaný, tento obchod

prebiehal. Sám Slavomír Pačesa odmietol vymeniť faktúru, resp. riešiť situáciu. Navrhovali vypočuť
svedkov P. B., ako aj X. O., ktorí neboli v konaní na okresnom súde vypočutí, napriek tomu, že ich
navrhovali vypočuť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa necíti byť vinný zo spáchania súdených
trestných činov, nakoľko išlo o obchodnoprávny vzťah medzi ním a Ing. Z.. V závere poukázal na
neprimeranú dĺžku trestného konania, na ktorú by mal odvolací súd prihliadnuť pri ukladaní trestu, ak sa

súd nestotožní s vyššie uvedenými úvahami o jeho nevine. Navrhol, aby ho krajský súd spod obžaloby
oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por., resp. aby vrátil vec na prvostupňový súd za účelom vypočutia
svedkov tak, ako uviedol vyššie.

V odvolaní prostredníctvom obhajcu JUDr. Štefana Prevozňáka poukázal na to, že čo sa týka skutku

uvedeného v bode 4. napadnutého rozsudku, podľa jeho názoru ide o obchodnoprávny vzťah medzi
spoločnosťouDanaPaulovičová,ktorúzastupovalobžalovanýaspoločnosťouProBiospaces.r.o.,ktorej
predmetom bol predaj dreva v zmysle Obchodného zákonníka. Aj v tomto prípade možno zhrnúť, že
preddavky poskytnuté kupujúcim Pro Biospace s.r.o. sa prevzatím stali vlastníctvom predávajúceho,
teda spoločnosti Dana Paulovičová, a preto neboli pre predávajúceho cudzou vecou a obžalovaný

sa teda nemohol na škodu cudzieho majetku obohatiť. Taktiež nebolo preukázané, že obžalovaný
vylákal preddavky od spoločnosti Pro Biospace s.r.o. s úmyslom nedodať uvedenej spoločnosti drevnú
hmotu. Pokiaľ ide o zálohy poskytnuté Pro Biospace s.r.o., tieto boli riadne a v súlade s predpismi o
účtovníctve zaúčtované ako príjem, a tieto boli použité na nákup drevnej hmoty od spoločnosti Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Budkovce. Kúpna zmluva podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka medzi
spoločnosťou Dana Paulovičová zastúpenou obžalovaným a spoločnosťou Pro Biospace s.r.o. bola
uzatvorená ústne. Predmetom kúpnej zmluvy bolo dodanie drevnej hmoty, pričom v zmysle ust. §

443 Obchodného zákonníka Pro Biospace s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k drevnej hmote, keď
mu bola drevná hmota odovzdaná. Ako vyplýva z výpovede štatutárneho zástupcu spoločnosti Pro
Biospace s.r.o., zástupca spoločnosti si osobne chodil preberať drevo na odvozné miesta priamo v
lese. Ďalšie nakladenie s tovarom už nebolo v právomoci obžalovaného a obžalovaný v tomto smere
pôsobil len ako sprostredkovateľ. Tvrdenia uvedené v skutkovej vete v opísanom skutku č. 4, že

obžalovaný prisľúbil a deklaroval dodanie drevnej hmoty spoločnosti Pro Biospace s.r.o. sa nezakladajú
na pravde. Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu žiadal vypočuť svedkov J. C., X. J., ktorí by
potvrdili skutočnosť, že obžalovaný nielen deklaroval a prisľúbil, ale skutočne vyťažil a dodal na odvozné
miesto drevnú hmotu pre spoločnosť Pro Biospace s.r.o., súd však takýto dôkaz odmietol vykonať. Pre
vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým preukázanie
úmyslu obžalovaného, ako jednej zo základných zásad na ktorých je postavená definícia trestného

činu. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné následok len spôsobiť,
ale je nevyhnutné ho aj zaviniť (nález ústavného súdu ČR z 2. mája 2002 sp.zn. IIIUS575/2001). Ako
vyplýva z výpovede obžalovaného, z odvozného miesta drevnú hmotu, ktorá patrila spoločnosti Pro
Biospace s.r.o., mal odoberať P. Z., podotýka, že v tom čase drevná hmota nepatrila už spoločnosti
Dana Paulovičová. Obžalovaný neuviedol do omylu spoločnosť Pro Biospace s.r.o., nakoľko drevnú

hmotu skutočne vyťažil a dodal na odvozné miesto. Z odvozného miesta drevnú hmotu odoberal P. Z. na
základe obchodno-záväzkového vzťahu medzi spoločnosťou Pro Biospace s.r.o. a P. Z.. Túto skutočnosť
obžalovaný preukazuje dodacím listom napr. č. 200/7003 a výdavkovým dokladom vystaveným Ing. P. Z.
z 15.11.2007 na úhradu faktúry č. 6170007 vo výške 279.650,-Sk, t.j. 9281,15 Eur, ktorú čiastku prevzal
Pro Biospace s.r.o. Uvedeným je preukázateľné, že Ing. Z. a Pro Biospace spolupracovali a dokonca si

uhrádzali faktúry, že neboli uhradené všetky faktúry za to nemôže zodpovedať obžalovaný. Obžalovaný
nemal dôvod neveriť P. Z., že si kupuje od spoločnosti Pro Biospace s.r.o. drevnú hmotu z odvozného
miesta. Ak spoločnosť Pro BioSpace s.r.o. a P. Z. tvrdia, že medzi nimi nebol obchodnoprávny vzťah,
predmetom ktorej bolo dodanie drevnej hmoty, potom aj obžalovaný konal v omyle o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach, nakoľko bol presvedčený, že informácie P. Z. boli pravdivé. Ak ale obžalovaný

konal v omyle, nie je tu možné hovoriť o úmyselnom uvedení iného do omylu a nemôže ísť v tomto
prípade o trestný čin podvodu. Ako vyplýva z trestného konania, spoločnosť Pro Biospace s.r.o. vyplatila
spoločnosti Dana Paulovičová, ktorú zastupoval obžalovaný, či už zálohové, alebo riadne faktúry 5 krát
v celkovej výške 888.366,50 Sk t.j. 29.488,37 Eur. Čiže nie vo výške ako uvádza poškodený. Treba
opätovne pripomenúť, že omyl je stav, do ktorého sa dostáva osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu

neúmyselne a nenásilne. Logicky spoločnosť Pro Biospace s.r.o. mala vedomosť o tom, že spoločnosť
Dana Paulovičová, zastúpená obžalovaným jej „nedodala“ drevnú hmotu, ktorú jej sľúbila a aj tak jej
vyplatila ďalšie faktúry. Spoločnosť Pro Biospace s.r.o. by teda odhalila obžalovaného vopred a vedela
by, že uvádzal nepravdivé okolnosti ohľadom dodávky sľúbenej drevnej hmoty. V tomto prípade by
ale už spoločnosť Pro Biospace s.r.o. nemohla konať v omyle, pretože by poznala všetky rozhodujúce

skutkové okolnosti, poznala skutočný stav veci aj to že obžalovaný uvádzal nepravdivé okolnosti s
cieľom oklamať ju. Z uvedených skutočností vyplýva, že do omylu nie je možné dostať iného, ak
páchateľ uvádzal v prvotnom podnete iného do omylu, avšak neskôr v priebehu príčinného vzťahu
poškodený o omyle vedel. V tomto prípade by nemohlo ísť o trestný čin podvodu, pretože škoda na
majetku jednej strany a obohatenie iného na druhej strane nevznikli v príčinnej súvislosti s omylom

osoby, ktorý vykonávala majetkovú dispozíciu. Aj v tomto skutku poukazuje na princíp ultimaratio, a
dodržanie obvyklej miery opatrnosti v obchodnoprávnych vzťahoch. Spoločnosť Pro Biospace s.r.o.
mala možnosť dostupnými prostriedkami zamedziť, aby drevná hmota, ktorá bola uložená na odvoznom
mieste a vyťažená spoločnosťou Dana Paulovičová, bola ďalej predávaná dôveryhodným a solventným
zákazníkom. Ochrana majetkovoprávnych vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami

občianskeho a obchodného práva. Spoločnosť Pro Biospace s.r.o. však nezabezpečila ochranu svojho
majetkového práva, aj keď sa jednalo o bežný súkromnoprávny vzťah. Už priebeh prípravného konania
bol poznačený zo strany vyšetrovateľa, kedy nevedel zaujať jednoznačné stanovisko a následne bolo
stíhanie v predmetnej veci zastavené, ale následne bolo znovu začaté na tlak zo strany poškodeného A.
za Pro Biospace s.r.o., ktorí svojim konaním sa pripravili o škodu, ktorá im vznikla svojim nekonaním a

preto sa snažili postúpiť na jeho osobu, keďže neuspeli práve u Ing. Z., ktorý bol koncovým odberateľom
dreva, keďže bol odsúdený za iné trestné činy a vycítili, že týmto spôsobom neuspejú, tak tlačili na
prokurátora a vyšetrovateľa, aby začali voči jeho osobe trestné stíhanie, lebo naozaj zabezpečoval výrub
dreva aj sprostredkoval dodávky pre Ing. Z., ktorý uvedené dodával rovno zo skládky v Budkovciacha odvážal pre poľského odberateľa, ale nik sa nezaoberal komu dodával, kde sa odvážalo uvedené
vyťažené drevo, preto cíti zaujatosť voči jeho osobe. Uvedené trestné činy, za ktoré je súdený nespáchal,
na uvedené skutočnosti poukazoval od začiatku vyšetrovania, že svedkovia klamú, ale vyšetrovateľ

nebral uvedené skutočnosti do úvahy a celé vyšetrovanie smeroval len voči jeho osobe, neakceptoval
návrhy, ktoré by preukazovali jeho nevinu ako napr. že, vylákal od Pro Biospace s.r.o. postupne
993.928,50 Sk (32.992,32 Eur), čo v skutočnosti nezodpovedá prijatým prostriedkom a fakturovaným
zo strany Dana Paulovičová ako je vyššie uvedené a to vo výške 888.366, 50 Sk, t.j. 29.488,37 Eur.
Čiže nie vo výške ako uvádza poškodený. Priam to je neskutočné, veď takú čiastku, prečo by mu niekto

dával a nesledoval účel, na aký dáva prostriedky, priebežne aby nemal z toho účtovné ošetrené ako
aj potvrdené ich oprávnené vydanie, keďže asi podcenili úhradu od koncového odberateľa Ing. Z., u
ktorého sú práve vystavené faktúry za dodané drevo, voči ktorému si neuplatnili v občiansko právnom
konaní voči Ing. Z., kde sa im premlčala doba na uplatnenie, tak sa následne uchýlili zneužitím trestného
konania, ale nie voči dlžníkovi Ing. Z., ale voči nemu ako sprostredkovateľovi, keďže vedeli, že Ing.
Z. je odsúdený na 10 rokov za iné zločiny a tu nemajú šancu uspieť. Celé vyšetrovanie a konanie ako

rozsudok je účelové zneužitie inštitútu trestného konania zo strany nekonajúcich v lehote, kedy si mali
uplatniť škodu. Zároveň si kladie otázku prečo asi si neuplatňovali škodu v lehote, keď boli presvedčení,
že boli podvedení, ale čakali lebo mali isté dohody s Ing. Z., ale počítali, že pôjde do výkonu trestu
a tým pochopili, že ich vymoženie je tým v nedohľadne. Taktiež vyšetrovateľ, ani súd sa nezaoberal
skutočnosťami, že ako Pro Biospace s.r.o. aj Ing. Z. si museli z vystavených faktúr uplatniť odpočet

DPH, čiže výška uplatnenej škody, ako aj skutočnosť, že s tým nemá nič spoločné preukazuje, že to
nebola jeho záležitosť, ale zúčastnených strán v obchodnom styku Pro Biospace s.r.o. a Ing. Z.. Dáva
si otázku, ak došlo k obchodu, prečo by si uplatňovali DPH. Uvedený dôkaz bol zo strany obhajoby
navrhovaný, ale zo strany senátu súdu bol zamietnutý, priam z nepochopiteľného dôvodu, ako by nemal
súd záujem uvedené preukázať, podľa obžalovaného je to rozhodujúce na preukázanie jeho neviny, že

s tým nemal nič spoločné. Súd by mal byť prístupný nielen k návrhom prokuratúry, ale aj k návrhom
obhajoby. Uplatnením DPH obe strany získali prostriedky od štátu a taktiež aj firma Verikom s.r.o. táto
mala daňovú kontrolu, ktorá nebola taktiež predmetom konania, ale preukazuje, že ozaj bolo drevo
ťažené a dodávané drevné hmoty, lebo Verikom s.r.o. z ťaženej drevnej hmoty prevzal z tej istej skládky
ako Ing. Z., ale tieto aj zaplatil pre Pro Biospace s.r.o.

Navrhujú vyžiadať z príslušného Daňového úradu uplatnenie DPH oboch účastníkov aj Verikomu s.r.o.
Znalecké posudky overujúce podpisy sú nedostatočné, neúplné lebo nepreukazujú, ktorý podpis je
koho, lebo na príjmových dokladoch nie sú niektoré podpisy obžalovaného, ale tými sa znalec vôbec
nezaoberal ale ani súd to neriešil. Ďalšia skutočnosť k výpovedi Ing. Z., ktorý uvádza, že vystavené
faktúry nevidel ale keď ich vystavil ako ich mohol vidieť prvýkrát a dokonca je zmienka, aj z výpovedi

A. konateľa Pro Biospace s.r.o., že ich prerábal 2x a stretli sa 4x takže jeho výpoveď nie je vierohodná,
je zavadzajúca z nepochopiteľného dôvodu, keď vyťažené drevo distribuoval do Poľska. Nik neskúmal
ako Ing. Z. uhrádzal dopravu, lebo kamióny chodili z Poľska z poverenia Ing. Z. priamo na skládku.
Uvádzanéjevšadeakobukovédrevo,niejepravda,ťažilosatopoľovédrevoajtuvyšetrovatelianevedia,
z akých podkladov vychádzal a aký mal záujem. Vo svojom zdôvodnení sudkyňa zľahčila výpovede V.

a T., ktorí priamo potvrdili, že vykonávali ťažbu dreva ako aj jeho meranie a že ho prebral Ing. Z., napr.
V. si nepamätal na meno Z., ale ho opísal aj odkiaľ ho pozná. Je nepochopiteľné, že vo svojej výpovedi
Ing. Z. sa spravil, že o ničom nevie, pričom bol priamym odberateľom, nevie čo mu sľúbila obžaloba,
akú mal motiváciu. V tejto veci klient sa cíti práve poškodeným. Aj z predložených akože listinných
dôkazov obžaloba pojala aj príjmové doklady, ktoré nepodpísal obžalovaný, resp. nie sú jeho podpisy na

niektorých dokladoch. Zisťujú, že každý vypovedá niečo iné, resp. uvádza iné skutočnosti. Preukázanie
subjektívnej stránky trestného činu podvodu. Obžaloba nepreukázala a nevysvetlila čím obžalovaný
poškodených uviedol do omylu, resp. ich omyl využil. Poškodení od začiatku vedeli o skutočnostiach
a sami boli iniciátori na ťažbu a celé konanie okolo dodávok a fakturácií. Obžalovaný neprestieral,
dodávky boli uskutočňované v priamom vzťahu tak nekonal, aby sa na cudzom majetku obohatil. K

naplneniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu nekonal s vedomím, že si ich chce nechať,
uvedené peniaze, ktoré prevzal použil na nákup drevnej hmoty, nemohol posúdiť, že v transakcii nebude
jeho odberateľ vedieť zaplatiť, keď aj on dodával ďalej drevo a tým uviedol aj jeho do omylu. Zo strany
poškodených ich návrh vychádza z vedome nepravdivých tvrdení, z tohto dôvodu nemožno hľadieť na
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Bez akýchkoľvek pochybností a presvedčivo je

obžalovaný usvedčovaný, sú to silné slová zo strany obžaloby ako aj sudcu, keďže uvedené nebolo
preukázané a ani nebol záujem aj napriek navrhovaným svedkom, ktorých vypočutie bolo zamietnuté,
ktoríbypreukázali,žeuvedenédrevoprevzaliakoajhouhradilitým,ktorísihouplatnilivtrestnomkonaní
ako DUVOPA - Pačesa, ako aj JAVA Invest. Obžalovaný vystupoval ako nákupca, drevo nebolo dodanéa dovezené priamo majiteľovi JAVA Invest - Vajdovi, ale v jeho mene podľa dodacích listov boli dodané
do Topoľovky a do Kamenca, ale zaplatili majiteľovi JAVA Invest - Vajdovi, ktorý vo svojej výpovedi to
označil ako inú transakciu, ale navrhovali vypočuť svedkov, ktorí drevo prevzali aj zaplatili práve Java

Invest - Vajdovi na mieste dodávky aj za drevo, ktoré malo byť zaplatené pre Duvopu - Pačesa. V tejto
veci obžaloby je úplne nevinný, ale zo strany súdu boli svedkovia I. A., P. B., Mária Hudáková, X. O.
odmietnutí a tým, nebol záujem preukázať skutočnosti preukazajúce jeho nevinu. Od Duvopa Pačestu
prevzal 4 dodávky, z toho jedna išla na jeho meno, ktorú uhradil v hotovosti v plnej výške aj dopravu a
ďalšie 3 boli na Java Invest Vajda, ktoré boli dodané v jeho mene pre vyššie uvedených odberateľov,

za ktoré od nich Vajda vyinkasoval čiastku za dodávky osobne. Aj napriek týmto skutočnostiam zo
strany obžalovaného bol záujem za uvedené uhradiť pre Duvopu Pačesu, hoci za uvedenú dodávku
prevzal úhradu práve Java Invest - Vajda, ale keďže mali obžalovaný a Vajda z Java Invest aj iné
záväzky, tak chcel uvedené vyrovnať, ale Duvopa - Pačesa nechcel vyrovnanie, ale radšej podal
trestné oznámenie, čo aj v tomto prípade sa javí zneužitie trestného konania bez využitia uplatnenia
si v občianskom konaní, ktoré by jednoznačne preukázaním týchto skutočnosti uspel. K výroku o

treste, ak by Krajský súd jeho argumentáciu považoval za bezpredmetnú k vykonaniu dokazovania a
hodnotenia dôkazov za nedôvodnú, poukazuje na trest, ktorý mu bol uložený za neprimerane vysoký s
poukázaním na skutočnosť, že tento trest nemôže ani plniť svoju výchovnú funkciu vzhľadom na dĺžku
konania, k bodu dva obžaloby a zohľadnenie prečinu žiada jeho uloženie prehodnotiť, v tejto veci je
nevinný a na preukázanie jeho neviny neboli vypočutí navrhovaní svedkovia, žiada, aby odvolací súd po

preskúmaní veci rozhodol o oslobodení spod obžaloby, resp. vrátil Okresnému súdu Liptovský Mikuláš
alebo celkove rozhodol s posúdením jeho odsúdenia Okresným súdom Pezinok, hoci ako vyššie uviedli
k bodom rozsudku 1, 2, 3, že nevybočujú z rámca bežných súkromnoprávnych obchodných vzťahov a
nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ale keďže je právoplatný, tak označiť ako
postačujúci s uložením výkonu s podmienečným odkladom jeho trestu, hoci aj s predĺžením skúšobnej

doby na maximum aj s probačným dohľadom alebo inými obmedzeniami. Z týchto dôvodov navrhuje,
aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu uvedenom v § 317 ods. 1, ods. 2 podľa § 322 ods. 1,
ods. 3 rozhodol o zamietnutí obžaloby alebo vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie alebo aby
rozhodol o treste ako postačujúci s uložením výkonu s podmienečným odkladom jeho trestu, hoci aj s
predĺžením skúšobnej doby na maximum aj s probačným dohľadom alebo inými obmedzeniami.

K písomným dôvodom odvolania obžalovaného sa príslušný prokurátor nevyjadril.

Poškodený Pro Biospace s.r.o. v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prostredníctvom svojho
splnomocnenca okrem iného uviedol: „Rozhodnutie prvostupňového súdu považujeme za správne, je

vydané na základe riadne vykonaného dokazovania, je preskúmateľné a zrozumiteľné, má riadne,
dostatočné, výstižné a presvedčivé odôvodnenie. Nestotožňujeme sa s dôvodmi a skutočnosťami, ktoré
uvádza obžalovaný v odôvodnení jeho odvolania, pričom poukazujeme na to, že obžalovaný neuviedol v
odôvodnení odvolania žiadne nové a ani pre súd podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
zmenu rozhodnutia, obžalovaný uvádza len tie skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom

prvého stupňa, pričom súd prvého stupňa sa so všetkými týmito námietkami, skutočnosťami a obranou
obžalovaného riadne vysporiadal. Obžalovaný navrhuje, aby nás súd, ako poškodeného s nárokom
na náhradu škody, v prípade, že ho uzná za vinného odkázal na občianskoprávne konanie. Máme
za to, že pokiaľ ide o napadnutý výrok obžalovaným, týkajúci sa priznania nároku na náhradu škody
a uloženia povinnosti obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť nám škodu vo

výške 32.992,38 €, je potrebné uviesť, že súd správne rozhodol a priznal nám riadne a včas uplatnený
nárok na náhradu škody vo výške 32.992,38 €, ktorý mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktoré potvrdzuje správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o
priznaní nám nároku na náhradu škody vo výške 32.992,38 €, je potrebné návrh obžalovaného, aby
nás súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, považovať za nedôvodný

a účelový s cieľom zbaviť sa zodpovednosti nahradiť nám škodu a v konečnom dôsledku znemožniť
nám domôcť sa nášho nároku. Máme za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného pod bodom 1/ obžaloby a dopustil sa pokračovacieho
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Trestného zákona /§ 138 písm. j) Trestného
zákona/. Súd mal jednoznačne a spoľahlivo preukázané najmä výpoveďou P. A., tiež V. A., ako aj

listinnými dôkazmi, najmä faktúrami a inými dokladmi, že sme vyplatili postupne obžalovanému peňažné
prostriedky v sume 993.928,50 € (32.992,38 €), za ktoré on mal obstarávať drevnú hmotu. Výpoveďami
svedkov, najmä výsluchom P. A., ako aj svedka Z. bolo preukázané, že obžalovaný drevnú hmotu
nedodal ani nám, ani Z., ktorého označil za konečného odberateľa. Tvrdenia obžalovaného uvádzanépred súdom, ako aj v samotnom odôvodnení odvolania sú účelové a žiadnym zo zadovážených dôkazov
nepreukázané. Správne súd poznamenal, že o účelovosti tvrdení svedčí aj obžalovaného vlastná,
logicky si odporujúca obhajoba, ktorá bola spoľahlivo vyvrátená zadováženými dôkazmi. Obžalovaný

sa z protiprávneho konania usvedčuje aj svojim správaním sám, pričom toto jeho správanie je potrebné
hodnotiť v kontexte so všetkými skutočnosťami a dôkazmi, najmä pokiaľ ide o jeho správanie vedúce
k dlhodobému a účelovému vyhýbaniu sa riešenia vzniknutej situácie, nekomunikáciu, zatajovanie
sa a podobne. Nestotožňujeme sa s tvrdením obžalovaného, že nebolo jednoznačne preukázané a
dokázané, že tento zločin mal spáchať. Obžalovaný je usvedčovaný zo spáchania skutku uvedeného

pod bodom 1/ obžaloby najmä výpoveďou svedka P. A. a Z., ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými
v spise. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný nepoprel, že mu boli odovzdané finančné prostriedky
a na otázku, či sú mu známe výdavkové doklady týkajúce sa našej spoločnosti obžalovaný uviedol,
že nepopiera, že peniaze prevzal /viď doklady v spise/ a nerozporoval ani to, že ďalšie peniaze, ktoré
nám mal odovzdať, mu boli ponechané, ako ďalšia záloha. Je nevyhnutné poukázať na výpoveď
svedka P. A., ktorý presne opísal všetky skutočnosti týkajúce odovzdávania peňazí, ich výšky, ako aj

správanie obžalovaného. Pokiaľ išlo o úhrady, na ktoré poukazuje obžalovaný a to dodávky dreva,
svedok P. A. uviedol presne, že podľa obžalovaného drevnú hmotu mal dodať spoločnosti Vericom,
na základe čoho sa vystavila faktúra pre túto spoločnosť, avšak peniaze boli len účtovne a boli
prenechané obžalovanému ako ďalšia záloha. Skutočnosti ohľadne DPH uvádzané obžalovaným, že
táto suma nebola odčítaná zo škody sa nezakladajú na pravde, ide o účelové zahmlievanie zo strany

obžalovaného. Aj po zohľadnení transakcie týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Vericom je potrebné
uviesť, že celková výška škody zostáva nezmenená a podľa dokladov a skutočností uvádzaných
svedkom P. A. táto je vo výške 32.992,38 €. Pokiaľ ide o svedka Z., tento vôbec nepotvrdil skutočnosti
uvádzané obžalovaným. Podstatou celého tohto prípadu vidíme to, že obžalovaný od nás vylákal
množstvo finančných prostriedkov, pokiaľ išlo o obchodovanie klamal nás, drevná hmota nikdy nebola

dodaná, fyzicky nám žiadne drevo a ani drevnú hmotu nedodal, nikdy sme nezabezpečovali ani fyzické
prevzatie dreva a nikdy sme nezabezpečovali dopravu. Pokiaľ poukazuje obžalovaný, že svedkovia
mali potvrdiť, že drevo bolo dodané, boli robené dodávky, aj podľa časového postupu dohodnutá
transakcia prebiehala so všetkými náležitosťami, je potrebné uviesť, že toto tvrdenie obžalovaného
sa nezakladá na pravde. Keby bolo skutočne pravdivé tvrdenie obžalovaného, že dodal drevo Z.,

existovali by o tom dodacie listy, ktoré by boli Z. podpísané, pritom obžalovaný tvrdil, že Z. dával dodacie
listy podpisovať. Takéto tvrdenia obžalovaného možno považovať len za účelovú obranu s cieľom
zbaviť sa trestnej zodpovednosti a preniesť túto zodpovednosť na niekoho iného. Nemôže uniknúť
pozornosti, že jediný dodací list, ktorý mal byť podpísaný Z., podľa znalca nie je ním podpísaný a
uvedenú skutočnosť, že podpis nie je Nejma potvrdil aj samotný Z.. V prípade poukazu obžalovaného

na to, že sme platili za dodávky dreva, a že si nevie predstaviť konateľa spoločnosti, alebo hociktorého
iného človeka, ktorý by vyplácal nemalé finančné čiastky, že by nebol realizovaný predaj, je potrebné
uviesť, že správanie obžalovaného, ako vyplynulo neskôr, bolo od začiatku cielené a smerujúce k
získaniu prospechu pre neho, nešlo u neho o poctivé obchodovanie, ako býva medzi obchodnými
partnermi zvyklosťou. Ďalej pokiaľ uvádza obžalovaný, je sa javí ako nelogické odovzdanie finančných

prostriedkov opakovanie niekoľkokrát, čiže nie jednorazovo, je potrebné zdôrazniť, že práve tento
postup obžalovaného, akým sa snažil opakovane niekoľko krát od nás vylákať peňažné prostriedky
svedčí o vopred pripravenom podvodnom konaní obžalovaného s cieľom od nás vylákať finančné
prostriedky pod zámienkou dodania drevnej hmoty. Rovnako nepravdivé je tvrdenie obžalovaného,
že žalovaný záväzkový vzťah bol medzi Z. a nami. K vyjadreniu obžalovaného, že sme si neuplatnili

náhradu v občianskom súdnom konaní, a že sme zneužili trestnoprávny inštitút, pretože zrejme sme
nestihli pohľadávku uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je potrebné uviesť, že sme využili zákonné
prostriedky ochrany našich práv a oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu bolo podané
práve z dôvodu, že k spáchaniu trestného činu došlo a nie z dôvodu, aby sme takýto inštitút zneužili.
Máme za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny a je vydaný na základe
objektívne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ obžalovaný namietal, že konanie, ktoré vydaniu rozsudku
predchádzalo sa vyznačuje podstatnými chybami, je potrebné zdôrazniť, že doposiaľ tieto údajné vady
zostranyobžalovanéhonebolinamietanéadokoncajehoodvolanienesmerovaloaniprotikonaniu,ktoré
rozsudku predchádzalo, pričom ani z odôvodnenia odvolania nevyplýva, aké podstatné vady by konanie

malo mať. Obžalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 1T/149/2011-512 zo da 27.01.2016 a vec vrátil na prvostupňový súd za účelom vypočutia
svedkov, resp. aby ho súd oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. S takýmto
postupom nesúhlasíme. S poukazom na vyššie uvedené je preukázané, že skutočnosti uvádzanéobžalovaným sú nedôvodné a jeho argumentácia je len účelovou obranou. Navrhujeme, aby Krajský
súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27.01.2016 sp.zn. 1T/149/2011-512,
ako vecne správne potvrdil a odvolanie obžalovaného zamietol“.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného

V. X. nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

K výroku o vine

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne
riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení

napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdené
skutky sa stali a že ich spáchal obžalovaný V. X.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne a

presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z
nich vyplývajúcich dospel k záveru o vine obžalovaného. Na takomto základe potom okresný súd
vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia, ktoré sú správne. Dôvody napadnutého
rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a
relevantných právnych noriem. Odvolací súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní

rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované
dôvody, na ktorých predsedníčka senátu okresného súdu založila svoje odsudzujúce rozhodnutie.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na

vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery
boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov

vyslovených súdom prvého stupňa.Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel protiprávnosť svojho konania. Ku skutku v bode 1/ obžaloby

( 4/ napadnutého rozsudku) obžalovaný však potvrdil, že spoločnosť Pro BioSpace, s.r.o. mu postupne
odovzdala finančné prostriedky vo výške 993.928,50,-Sk. Táto suma bola použitá na nákup drevnej
hmoty a na ťažbu. Drevo odovzdal P. Z.. Z vykonaného dokazovania vyplynul bezpečný záver, že
obžalovanému sa u poškodeného podarilo vytvoriť klamný dojem o jeho širokých podnikateľských
aktivitáchvoblastiťažbydreva,ojehoserióznostiakopodnikateľa,čonelegálnevyužil.Odpoškodeného
práve na základe takej umelo vytvorenej povesti vylákal rôzne sumy peňazí, že následne zabezpečí

pre ich firmu drevo, dopravu aj konečného odberateľa (Ing. P. Z.). Uvedenie poškodeného do omylu
malo určitý základ aj v tom, že 1.11.2007 obžalovaný s poškodeným uzavrel dohodu o hmotnej
zodpovednosti za zverené finančné prostriedky slúžiace na obchodovanie s drevnou hmotou, ktorá mala
poškodeného utvrdiť v presvedčení, že z jeho strany ide o seriózne obchodné či podnikateľské vzťahy.
Keď obžalovaný od poškodeného vylákal zálohy, už sa o obchod s drevom nestaral, drevnú hmotu

nedodal ani poškodenému, ani Ing. P. Z., ktorého označil za konečného odberateľa. Vinu obžalovaného
mal krajský súd, rovnako ako okresný súd, preukázanú predovšetkým na základe výpovedí svedkov P.
A., V. A., Ing. P. Z. v spojení s listinnými dôkazmi a odborným vyjadrením z odboru písmoznalectvo.

Rovnaké úvahy treba aplikovať vo vzťahu k súdenému skutku v bode 2/ obžaloby ( skutok 5/

napadnutého rozsudku). Obžalovanému sa podarilo aj u poškodeného Slavomíra Pačesu vytvoriť
klamný dojem o jeho širokých podnikateľských aktivitách v oblasti ťažby dreva, o jeho serióznosti ako
podnikateľa, čo nelegálne využil. Poškodený doslova uviedol: „s odstupom času hodnotím príchod
obžalovaného s p. Vajdom vtedy na mercedese tak, že obžalovaný ma chcel ohúriť s tým, že cieľom
bolo zrealizovanie obchodu, ale išlo o premyslený podvod.“ Obžalovaný u poškodeného vyvolal

klamný dojem, že spolupráca bude prebiehať s firmou JAVA INVEST, s.r.o. V uvedených súvislostiach
poškodený uviedol, že s obžalovaným ako fyzickou osobou by žiadnu objednávku neuzatvoril, ani žiadny
obchod, ak by mu obžalovaný túto skutočnosť vopred uviedol. Obžalovaného jednoznačne a bezpečne
usvedčuje poškodený Slavomír Pačesa, svedok Ján Vajda, konateľ spoločnosti JAVA INVEST, s.r.o.,
svedkovia H. J., F. U., X. O. v spojení s listinným dôkazmi (faktúrou č. 290100014, doklady o pôvode

dreva). Z vyššie uvedených dôkazov možno bez rozumných pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný
už v čase uzatvárania objednávky s poškodeným vedel, že drevnú hmotu odobratú od poškodeného -
spoločnosťDUVOPAs.r.o.nesprostredkovalprespoločnosťJAVAINVESTs.r.o.,aleobžalovanýobchod
realizoval pre seba s cieľom vlastného obohatenia.

Je pochopiteľné, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné právo
hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom
aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v
prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej
pravdivosti“. Obžalovaný tvrdil, že bol v čase činu na mieste činu, len inak interpretuje to, čo sa tam malo

stať, resp. nestať. Nepredložil súdu žiadne alibi, ktoré by celkom nepochybne mohlo výrazne spochybniť
výpovede vyššie menovaných svedkov poškodených.

Právna kvalifikácia súdeného skutku v bodoch 1/ až 4/ napadnutého rozsudku ako pokračovacieho
zločinu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.

a v bode 5/ napadnutého rozsudku ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj
podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení.

Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. sa po subjektívnej
stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť aseba lebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky uvedie niekoho do omylu
alebo niečí omyl využije.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Bude stačiť aj úmysel eventuálny (§ 15 písm. b/ Tr.
zák.). Zavinenie ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu je vybudovaná na zložke
vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale
aj uzrozumenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného
činu a vzťahuje sa na porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, spôsobom

uvedeným v tomto zákone. Vzťahuje sa na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej
realite a ktorý zodpovedá znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa vzťahuje na
podstatné skutočnosti, ktoré tvoria páchateľov skutok, čin. K subjektívnej stránke patrí ako fakultatívny
znak nepochybne aj motív konania páchateľa, ktorý predstavuje vnútorný podnet vedúci páchateľa k
rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, zistil u obžalovaného V. X. zavinenie podľa § 15 písm. a)
Tr. zák., t.j. spáchanie pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), c) Tr. zák.
a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v priamom úmysle.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním

v bode 1/ rozsudku naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a),
c) Tr. zák. Išlo pritom o pokračovací trestný čin, nakoľko prvé obvinenie bolo obžalovanému oznámené
19.3.2009 (vec Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/113/2014) a jednotlivé štyri čiastkové útoky napĺňajú
skutkovú podstatu toho istého trestného činu - podvodu, spája ich objektívna súvislosť v čase , spôsob
spáchania, predmet útoku aj subjektívna súvislosť, ktorou je jednotiaci zámer obžalovaného spáchať

trestný čin (neustále sa obohacovať rovnakým spôsobom konania na úkor poškodených ). V bode 2/
rozsudku (skutok spáchaný, resp. dokonaný dňa 21.7.2009) obžalovaný svojím konaním naplnil znaky
skutkovej podstaty samostatného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že skutky obžalovaného sú trestnými činmi a za právne irelevantné

je potrebné označiť jeho odvolacie námietky o obchodnoprávnom (občianskoprávnom) charaktere jeho
vzťahov s poškodenými. Obžalovaný už pri vylákaní peňazí od poškodeného Pro Biospace s.r.o.,
a pri odobratí drevnej hmoty od poškodeného DUVOPA s.r.o, poznajúc svoj reálny majetkový a iný
stav s absolútnou určitosťou musel mať vedomosť o vlastnej neschopnosti splniť zmluvné záväzky,
resp. peniaze vrátiť. O tomto svedčí rozsah jeho skutkov, počet poškodených, ich časová a obsahová

nadväznosť a prepojenosť, ako aj ním používaný modus operandi.

Okresný súd nepochybil ani v tom, keď odmietol vykonať obhajobou navrhované dôkazy - výsluchy
svedkov X. O. a P. B., nakoľko i podľa názoru krajského súdu by vykonanie takých dôkazov bolo
pre súd nadbytočným a doplnenie dokazovania v naznačenom smere by nemalo vplyv na zmenu

rozhodnutia o vine obžalovaného. Z rovnakých dôvodov krajský súd odmietol na verejnom zasadnutí
vykonať dôkazy navrhované obžalovaným v rámci odvolacieho konania, a to vyžiadanie dokladov z
príslušného daňového úradu ohľadne uplatnenia DPH u obchodnej spoločnosti Pro Biospace s.r.o.
a Vericom s.r.o. Naviac treba uviesť, že v každej konkrétnej veci musí súd sám rozhodnúť o tom,
akými dôkaznými prostriedkami bude objasňovať určitú okolnosť, ktorá je dôležitá pre náležité zistenie

skutkového stavu veci a pre správne rozhodnutie o vine či nevine obžalovaného. Vyplýva to z ústavného
princípu nezávislosti sudcov pri výkone ich funkcie a z ich viazanosti len právnym poriadkom SR.

Krajský súd v tejto časti uzatvára, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a okolnosti, ktoré vyšli najavo
na hlavnom pojednávaní, priebeh skutkového deja, ustálil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľ primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov
súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavyzáverov,ktorémalivyplynúťzdokazovaniavykonanéhonahlavnompojednávaní.Obžalovanýodvolanie
založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S
jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a

nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh aj
výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému.

Po splnení prieskumnej povinnosti a po dôslednom preskúmaní pripojených súdnych spisov (Okresného
súdu Pezinok, sp.zn. 2T/113/2014, Okresného súdu Humenné, sp.zn. 2T/15/2010, Okresného súdu

Košice II, sp.zn. 5T/95/2011, Okresného súdu Humenné, sp.zn. 1T/139/2010, Okresného súdu
Michalovce, sp.zn. 1T/90/2013), aj odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, s prihliadnutím na
zásady pre ukladanie úhrnného a spoločného trestu zistil, že u obžalovaného sú splnené podmienky
pre uloženie úhrnného trestu odňatia slobody uvedené v § 41 ods. 1 Tr. zák. za súčasného uloženia
spoločného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. uloženie spoločného trestu prichádza do úvahy v prípade, ak súd odsudzuje
páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, ak za iný čiastkový
skutok bol už súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.
V takom prípade súd v rozsudku zruší skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných
činoch, ktoré s ním boli spáchané v jednočinnom súbehu, zruší tiež celý výrok o treste, ako aj ďalšie

výroky, ktoré majú v tomto výroku o vine svoj podklad. Pri novom rozhodovaní je súd v takomto prípade
viazaný skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku a následne znovu rozhodne o vine za pokračovací
trestný čin, vrátane nového čiastkového skutku a takisto rozhodne o spoločnom treste za pokračovací
trestný čin. Tento trest nesmie byť miernejší, než trest uložený skorším rozsudkom.

Po zhodnotení najmä časových a miestnych súvislostí, za ktorých obžalovaný jednotlivé čiastkové útoky
páchal a okamihu oznámenia vznesenia obvinenia, krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa dospel
k záveru, že zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., pre ktorý bola na obžalovaného
podaná obžaloba v teraz súdenej veci sp. zn. 1T/149/2011 (skutok z obdobia od 21.8.2007 do 6.2.2008)je čiastkovým útokom skutkového deja, pre ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T/113/2014 zo 14.4.2015. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu
Pezinok, sp. zn. 2T/113/2014 vyplýva, že obžalovaný bol v tejto veci uznaný vinným a právoplatne

odsúdený za pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., spáchaný tromi
čiastkovými útokmi ( čiastkový útok z 28.3.2007, čiastkový útok z presne nezisteného dňa mesiaca
marec 2007, čiastkový útok z presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2007).

Vovzťahukusúdenýmskutkom,resp.čiastkovýmútokomnapadnutéhorozsudkuodvolacísúdpovažuje

za potrebné uviesť, že určujúcim kritériom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé čiastkové útoky,
z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným
a tým istým zámerom páchateľa v tom zmysle, že už od počiatku aspoň v hrubých rysoch zamýšľa
aj ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto
jedného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku.
Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje

sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok (§ 122 ods. 13 prvá veta Tr. zák.).

Preto je nepochybné, že u obžalovaného sú splnené podmienky pre uloženie spoločného trestu v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zák.

Správny je názor okresného súdu, že obžalovanému má byť uložený trest odňatia slobody s použitím
tzv. asperačnej zásady (zostrenia trestu) podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., vzhľadom k tomu, že obžalovaný
spáchal viac úmyselných trestných činov viacerými skutkami, z ktorých je jeden zločin a jeden prečin.
Správne sa okresný súd vysporiadal s novou právnou skutočnosťou, ktorá nastala po uverejnení nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012 v Zbierke zákonov, čiastka

104, uverejnenej 21.12.2012.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom od 21.12.2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody
za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z

nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať
dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia
slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené
niektorým zo súdených trestných činov.

Krajský súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že v prípade obžalovaného neexistuje
ani jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. Existuje u neho jedna priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák. (obžalovaný spáchal viac trestných činov).

Podľa§38ods.4Tr.zák.,akprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranicazákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák., ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený
úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto
ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Kumulácia aplikácie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo 42 Tr. zák. je vylúčená,
ale len vtedy, ak by to bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

So zreteľom na osobu páchateľa, okolnosti prípadu aj výšku škody spôsobenej trestnou činnosťou

obžalovaného, ktorá predstavuje čiastku cca 131.970,03,-Eur, aj krajský súd dospel k záveru, že je
potrebné použiť obidve ustanovenia o zvýšení nielen dolnej, ale aj hornej hranice trestnej sadzby, v
dôsledku čoho upravená trestná sadzba predstavovala rozpätie od 5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov
a 4 mesiace.

Krajský súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu,
ktorú uložil obžalovanému za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti, t.j. spoločný a úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý aj odvolací súd považuje za spravodlivý a objektívny obraz
potrieb individuálnej a najmä generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru krajského súdu aj v plnejmiere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a
pomery obžalovaného. Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát
súdne potrestaný. Obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť, a to aj napriek dorodeniam vo forme

ukladania podmienečných trestov. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o nenapraviteľného
páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, najmä majetkového charakteru, a
preto u neho možno hovoriť aj o „špeciálnej recidíve“. Bohatá kriminálna minulosť obžalovaného a z
nej vyplývajúci evidentný sklon obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti charakterizuje jeho osobu
ako obtiažne prevychovateľného páchateľa, u ktorého doposiaľ ukladané tresty ani v jednom prípade

nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu. Význam kriminálnej anamnézy
obžalovaného neznižuje ani fakt, že pri niektorých odsúdeniach nastala tzv. fikcia neodsúdenia, keďže
táto fikcia neneguje skutočnosť, že obžalovaný tieto trestné činy spáchal, čo je dôležitou okolnosťou
pri hodnotení osoby obžalovaného. Pri rozhodovaní o treste nemožno opomenúť ani závažnosť trestnej
činnosti, za ktorú je obžalovanému v tomto konaní ukladaný trest a výška škody spôsobená trestnou
činnosťou. Rovnako tento rezultát nemôže meniť ani skutočnosť, že od spáchania trestného činu

podvodu obžalovaným uplynul už dlhší čas. Odvolaciemu súdu je dostatočne známa právna úprava
ako i judikatúra súdov, ktorá sa venuje riešeniu vzťahu medzi dĺžkou trestného konania a dôsledkami
prípadného porušenia práva strany konania priznaného čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Treba tiež pripomenúť,
že obžalovaný počas celej doby trestného stíhania sa nesnažil napraviť jeho škodlivý následok vo forme

náhrady škody.

Okresný súd obžalovaného v súlade so stavom veci a zákonom na výkon trestu odňatia slobody zaradil
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom

trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).
K výroku o náhrade škody

Okresný súd v súlade so stavom veci a zákonom v intenciách § 287 ods. 1Tr. por. a § 288 ods. 1 Tr.
por. správne rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škody zaviazaním obžalovaného, aby im
zaplatil peňažné čiastky personálne i sumárne špecifikované v napadnutom rozsudku, resp. niektorých
so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Odvolací súd v tomto
smere nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.