Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201076
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6620201076.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci navrhovateľky I. O., D..

XX.XX.XXXX, H. N. X.. X. O. XXX/XX, S., H.. Č.. H.L. D. P., R. A. Z., Z. U. XX, A., občianky SR, právne
zastúpenej Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom z AK Lučenec, Jókaiho 1 proti žalovanému JV. O., D..
XX.XX.XXXX, H. N. X.. X. O. XXX/XX, S., občanovi SR v konaní o určenie vyživovacej povinnosti dieťaťa
k rodičovi takto

r o z h o d o l :

I. Dospelý syn M. O. j e p o v i n n ý prispievať na výživu svojej matky I. O. výživným v sume 120,-
Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Takto určené výživné j e dospelý syn M. O. p o v i n n ý zasielať k rukám navrhovateľky vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

III. Výživné za obdobie od 04.03.2020 do 30.04.2020 v sume 219,12 Eur sa dospelému synovi M. O. p o
v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 15,-Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania
s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 03.03.2020 domáhala určenia vyživovacej povinnosti
dieťaťa k rodičovi. Vo svojom písomnom podaní poukázala na to, že je matkou dvoch plnoletých detí,
syna M. O. V. W. I. N., F.. O., D.. XX.XX.XXXX. Súčasný celkový mesačný príjem navrhovateľky
predstavuje starobný dôchodok v sume 332,60 Eur a vdovský dôchodok v sume 118,-Eur, spolu
460,60 Eur mesačne. Žiadny iný mesačný príjem navrhovateľka nemá a nie je ani vlastníčkou
žiadneho hodnotného hnuteľného a ani nehnuteľného majetku. Navrhovateľka síce mala v minulosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosť zapísanú na U. XXXX S. G.. Ú. S. V. H. A., A.. Č.. XXX/

X, R. A. V. D. P. S. XXX O.X, A.. Č.. XXX/X, R. A. V. D. P. S. XX O.X, A.. Č.. XXX/X, R. A. V. D. P.
S. XXX O.X V. A.. Č.. XXX/X, R. P. S. XXX O.X Z. Z. F. W. Z. Z.. Č.. XXX D. A. Č.. XXX/X, V. A. A.
W. A. M. D. O. M. O., D.. XX.XX.XXXX, G. R. XX.XX.XXXX, sa vzdala svojho dedičského podielu, ako
aj svojho podielu 1 pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to v prospech syna a
dcéry, ktorí nadobudli nehnuteľnosť ako podieloví spoluvlastníci každý v 1. V súčasnej dobe sú dospelý
syn M. O. a jej dcéra naďalej podieloví spoluvlastníci každý v 1 k tejto nehnuteľnosti. S poukazom
na svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav sa navrhovateľka stala odkázaná na sústavnú starostlivosť

iných osôb. Túto starostlivosť jej poskytovala v poslednej dobe prevažne dcéra, ktorá však vzhľadom
k svojmu veku nevedela poskytovať sústavnú starostlivosť navrhovateľke v takej miere, aká jej patrí
a akú si jej zdravotný stav vyžaduje. Z uvedeného dôvodu na písomnú žiadosť navrhovateľky vydala
Obec S. rozhodnutie vo veci odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnej služby v zariadenípre seniorov č. XXX/XXXX R. W. XX.X.XXXX, ktorým správny orgán rozhodol, že navrhovateľka z
dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.
Navrhovateľka preto za pomoci svojej dcéry vyhľadala poskytovateľov sociálnej služby a uzatvorila dňa

29.10.2019 s poskytovateľom sociálnej služby H.L. D. P., Ž. XXX/XX, A., R. A. Z., Z. U. XX, A., zmluvu o
poskytovanísociálnejslužbyazmluvuozabezpečeníaposkytovanídoplnkovýchslužiebdňa20.1.2020,
dodatok č. 1 k zmluve o platení úhrady za sociálnu službu a dodatok č. 2 k zmluve o poskytovaní
sociálnej služby. Dospelý syn vyjadril spokojnosť s umiestnením navrhovateľky do tohto zariadenia. Na
základe týchto zmlúv je navrhovateľka povinná hradiť za poskytované sociálne služby 21,-Eur denne,

t. j. za mesiac, ktorý má 28 dní sumu 588,-Eur mesačne, za mesiac, ktorý má 29 dní sumu 609,-Eur
mesačne, za mesiac, ktorý má 30 dní sumu 630,-Eur mesačne a za mesiac, ktorý má 31 dní sumu 651,-
Eur mesačne. Navrhovateľka je preto povinná uhrádzať v priemere 638,75 Eur mesačne za poskytovanú
sociálnu službu, pričom úhrada za túto službu je čiastočne hradená z dôchodku navrhovateľky v sume
408,05 Eur. Zostatok úhrady za sociálnu službu v priemernej sume 230,07 Eur nie je navrhovateľka
schopná hradiť vzhľadom na svoj nedostatočný príjem. Do dňa podania tohto návrhu doplatok mesačnej

úhrady za sociálnu službu v sume 230,07 Eur uhrádzala pre navrhovateľku jej dcéra, avšak ani ona
nie je schopná podieľať sa výlučne na úhrade tohto doplatku, nakoľko jej súčasný celkový mesačný
príjem predstavuje starobný dôchodok v sume 417,80 Eur. Navrhovateľka uvádza, že jej mesačné
nevyhnutné výdaje ktoré nie sú kryté jej dôchodkom, sú okrem doplatku mesačnej úhrady za sociálnu
službu v sume 230,07 Eur aj výdavky na lieky a úhrady za doplnkové služby poskytované sociálnou

službou cca 10,-Eur mesačne. Dospelý syn navrhovateľky je podľa jej informácií zamestnaný v C. H.
U., avšak o príjmoch svojho syna nemá navrhovateľa vedomosť. Navrhovateľka prostredníctvom svojej
dcéry požiadala odporcu o poskytovanie príspevku na náklady spojené s doplatkom mesačnej úhrady
za sociálnu službu v sume 230,07 Eur a výdavkov na lieky a úhrady za doplnkové služby poskytované
sociálnou službou cca 10,-Eur mesačne, avšak bezvýsledne. Podľa § 66 Zákona o rodine sú „deti, ktoré

sú schopné samy sa živiť, povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.“ Podľa
§ 67 ods.1 Zákona o rodine „každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký
zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a
k majetkovým pomerom ostatných detí.“ Na základe uvedeného má za preukázané, že navrhovateľka
nie je v súčasnosti schopná sama si uhrádzať nevyhnutné náklady na zabezpečenie

dôstojného živobytia a nemá prostriedky na primeranú výživu. Navrhovateľka poukazuje na to, že jej
dcéra si vzhľadom na svoje možnosti plní svoju povinnosť k nej ako svojej matke a zabezpečuje jej
primeranú výživu, ktorú navrhovateľka potrebuje, avšak jej dospelý syn v súčasnej dobe si túto svoju
povinnosť neplní a to napriek tomu, že je zamestnaný a schopný vzhľadom na svoje majetkové pomery
zabezpečiť navrhovateľke, ako svojej matke primeranú výživu, ktorú ona potrebuje. Navrhovateľka

preto prostredníctvom splnomocneného advokáta navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania zaviazal
dospelého syna prispievať na výživu navrhovateľky, svojej matky odo dňa 04.03.2020 mesačne sumou
120,-Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Navrhovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, ktoré je povinný uhradiť žalovaný.

2. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvá
na podanom návrhu, pričom poukázal na písomné podanie. Žiada zaviazať syna navrhovateľky na
zaplatenie sumy 120,-Eur odo dňa podania návrhu, t. j. od 04.03.2020. Navrhovateľka je v R. A. Z.
H., D.. P.., Z. U. XX, A.. Je povinná platiť za poskytnuté služby sumou 651,-Eur. Táto služba záleží od
počtu dní, priemerne je to 21,-Eur denne, v priemere 638,75 Eur mesačne. Treba pripočítať 10,- Eur

mesačne za lieky, resp. rôzne služby poskytované centrom ako napr. umývanie a podobne, takže to
činí spolu 648,75 Eur. Časť tejto sumy je hradená z príjmov navrhovateľky, ktorá má starobný dôchodok
417,80 Eur ako to vyplýva z prílohy a zbytok nemá z čoho uhradiť. Doposiaľ rozdiel medzi tým, čo
je nutné zaplatiť a dôchodkom hradila dcéra, avšak keďže došlo k navýšeniu poplatkov, tak takúto
sumu už dcéra nevie zaplatiť. Preto navrhovateľka žiada, aby sa podieľal na nákladoch svojej matky aj

dospelý syn M. O.. Príjem navrhovateľky, ako to vyplýva z rozhodnutia sociálnej poisťovne, je v súčasnej
dobe 450,60 Eur, ktorú sumu však nie je možné v celosti strhávať z dôchodku odkázanej osoby, teda
zariadenie môže jej z dôchodku zraziť len 408,05 Eur. Čiže rozdiel medzi tým, čo platí navrhovateľka
a medzi tým, čo je potrebné zaplatiť za pobyt v zariadení, je 240,-Eur. V súlade s dobrými mravmi by
bolo potrebné, aby polovicu tejto sumy hradil dospelý syn a aby druhú polovicu hradila dcéra I. N..

Dcéra si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť plní a hradí zvyšnú časť príslušných poplatkov za pobyt
matky v zariadení, takže voči nej navrhovateľka neuplatňuje žiaden návrh, pretože vie, že dcéra bude aj
naďalej uhrádzať príslušný rozdiel medzi príjmom navrhovateľky a predpísanými poplatkami v zariadení
pre seniorov. Druhú polovicu tejto sumy by bolo v súlade so zákonom stanoveným postupom, kebyuhrádzal syn. Preto predmetom žaloby je suma 120,-Eur. Na podanie návrhu advokáta ustanovila na
zastupovanie dcéra I.Í. N. titulom generálnej plnej moci na zastupovanie od navrhovateľky I. O.. I. N.
mala snahu sa dohodnúť so svojím bratom M. O., aby prispieval na pobyt matky, avšak dohoda nebola

možná, čo nakoniec vyplýva aj z terajšieho postoja dospelého syna. Pokiaľ syn uvádza, že musí platiť
úvery, tak najvyššou položkou sú náklady na náhradu trov konania v súvislosti s jeho trestným konaním,
ktoré nemožno započítať ako nevyhnutný náklad, lebo vznikol so spáchaním trestnej činnosti. Právny
zástupca navrhovateľky poukázal na to, že okrem príjmu je dospelý syn vlastníkom nehnuteľnosti a to
práve z dôvodu, že navrhovateľka odstúpila od dedičstva a vzdala sa aj toho, čo zdedila po svojom

manželovi, kedy jej neostalo nič a vďaka čomu dospelý syn nadobudol nehnuteľnosť vyššej hodnoty.
Jedná sa o rodinný dom so záhradou v polovici, kedy poukazuje na dedičské rozhodnutie vo veci. Druhú
polovicu zdedila jeho sestra I. N., ktorá dobrovoľne uhrádza náklady svojej matke a to napriek tomu, že
jej príjem nie je o nič vyšší ako príjem dospelého syna. Predkladá o tom dôkaz zo sociálnej poisťovne, z
ktorého vyplýva, že navrhovateľkina dcéra má starobný dôchodok 417,80 Eur. Z tejto sumy je potrebné
odpočítať náklady na život.

3. Žalovaný M. O. uviedol, že považuje prebiehajúce konanie za nadbytočné. Jeho totiž nikto nevyzval
na platenie úhrady za poskytnuté sociálne služby v zariadení pre seniorov, kedy sa mohli v rodine
dohodnúť. On nevedel ani to, že jeho matka je v zariadení H., D. P.. Zdôraznil, že žalovanú sumu
nevie ani zaplatiť, pretože na to nemá. Predložil potvrdenie o svojom príjme a s tým, že jeho priemerná

mesačná mzda činí 592,76 Eur. Podľa dokladu SIPO II platí za náklady spojené s bývaním vrátane
televízie a koncesionárskych poplatkov po zvýšení 135,44 Eur. Ďalej má úvery v Slovenskej sporiteľni.
Prvý splátkový úver mal vo výške 2 000,-Eur a spláca ho po 72,50 Eur, ide o úver z 08.02.2019, ktorý
má splatiť do 15.02.2022. Ďalšiu úver zobral vo výške 1 500,- Eur dňa 09.11.2018 so splatnosťou do
15.11.2020, ktorú spláca po 76,25 Eur a tretí úver bol vo výške 600,-Eur, kedy spláca po 20,72 Eur do

15.07.2020. Prvý úver zobral z dôvodu, že prebiehalo voči nemu trestné konanie a musel zaplatiť trovy
pre advokáta, druhý na platenie inkasa časť peňazí použil do domu. Posledný úver zobral v čase, keď
nemal z čoho žiť. Žije v dome sám, je rozvedený, čiže sám musí hradiť náklady na bývanie vrátane
stravy. Ešte poukazuje na to, že aj jeho matka dedila v dedičskom konaní. Navyše býva v dome, kde má
jeho matka doživotné užívacie právo a má v dome uložené aj svoje veci.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom na začatie konania, rozhodnutím sociálnej
poisťovne o príjme navrhovateľky, osvedčením o dedičstve po manželovi navrhovateľky, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX, generálnou plnou mocou, zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb, zmluvou o
zabezpečení poskytovania doplnkových služieb, zmluvou o platení úhrad za sociálnu službu, dodatkom

k zmluve, rozhodnutím sociálnej poisťovne o príjme dcéry navrhovateľky I. N., lustráciou a príjmami
dospelého.

5. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

6. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

7. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

8. Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že dospelý syn Jaroslav Mitter je priamym potomkom
navrhovateľky I. O., ktorá je vzhľadom k veku obyvateľkou Zariadenia pre seniorov neziskovej

organizácie H. S. A. počnúc dňom 29.10.2019. Okrem syna má navrhovateľka aj dcéru I. N., F. O..
Príjem navrhovateľky tvorí starobný dôchodok v sume 332,60 Eur a vdovský dôchodok v sume 118,-
Eur, čo spolu činí 450,60 Eur, kedy po navýšení rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava
činí súčasný príjem navrhovateľky 460,60 Eur. Z tejto sumy je možné zraziť sumu 408,05 Eur, keďže
zvyšok tvorí základná nepostihnuteľná časť. Navrhovateľka za pobyt v zariadení platí v priemere 638,75

Eur v závislosti od počtu dní a 10,-Eur mesačne titulom poplatkov za lieky a osobitné služby, čo je spolu
648,75 Eur. Rozdiel medzi dôchodkom navrhovateľky a poplatkami za pobyt v domove pre seniorov
činí sumu 240,70 Eur. Rozdiel medzi príjmami navrhovateľky a jej nákladmi v zariadení doposiaľ hradila
výlučne jej dcéra I. N. ako prispievateľka na úhradu na základe zmluvy o zabezpečení a poskytovanídoplnkových služieb zo dňa 29.10.2019 a jej dodatkov č. 1 a 2 k vyššie uvedenej zmluve zo dňa
20.01.2020, kedy došlo k navýšeniu úhrady za sociálne služby. Vzhľadom k tomu, že dospelý syn M.
O. doposiaľ neprispieval na úhradu svojej matky za sociálne služby poskytované D. P. H., domáhala sa

navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 04.03.2020, aby odo dňa podania tohto návrhu
sa podieľal na úhradu poskytovaných služieb okrem dcéry aj jej syn M. O.. Navrhovateľka pritom žiadala,
aby dospelý syn uhradil polovicu príspevku na úhradu, t. j. sumu 120,-Eur mesačne.

9. Na základe tohto návrhu súd preskúmal majetkové pomery dospelého syna, kedy zistil, že tento je

zamestnaný v spoločnosti H. Z. Z. V.. Z.., N., pričom jeho priemerný mesačný príjem činí po vykonaní
zrážok 592,76 Eur. Dospelý syn M. O. nesúhlasil s podaným návrhom, kedy poukázal na to, že platí
náklady spojené s bývaním vrátane koncesionárskych poplatkov v zmysle dokladu SIPO II vo výške
135,44 Eur. Syn žiadal započítať aj svoje pravidelné náklady v súvislosti so splácaním úverov, ktoré
má voči Slovenskej sporiteľni, a. s.. Ide o tri úvery, ktoré zobral v sume 2 000,-Eur dňa 08.02.2019,
vo sume 1 500,-Eur zo dňa 09.11.2018 a úver vo výške 600,-Eur, ktorý platí len vo výške 20,72 Eur,

kedy splatenie tohto úveru mu končí 15.07.2020. Prvý úver dva spláca po 72,50 Eur so splatnosťou do
15.02.2020 a druhý vo výške 76,25 Eur so splatnosťou do 15.11.2020. Z uvedených úverov ten najvyšší
vo výške 2 000,-Eur súvisel s nákladmi, ktoré mu vznikli titulom trov nutnej obhajoby v trestnom konaní.
Druhé dva úvery zobral na platenie inkasa a niečo použil na dom. Dospelý syn nemá žiadnu zákonnú
vyživovaciu povinnosť.

10. Dokazovaním mal teda súd za preukázané, že príjem syna po odpočítaní nevyhnutných nákladov na
bývanie činí 457,32 Eur, z ktorej sumy aj v prípade odpočtu úverov, ktoré nie sú nevyhnutným nákladom,
predovšetkým čo do náhrady obhajoby v trestnom konaní, je netto príjem 287,95 Eur. Je preto zrejmé,
že z tejto sumy je v možnostiach a schopnostiach menovaného poskytnutie primeranej výživy pre svoju

matku v sume 120,-Eur mesačne. Táto suma je v rozsahu stanoveného zákonom v § 67 ods. 1 Zákona
o rodine s prihliadnutím na to, že druhé dieťa navrhovateľky dcéra I. N. vzhľadom k svojím pomerom,
možnostiam a majetkovým pomerom poskytuje svojej matke primeranú výživu v rovnakej výške. Súd
pritom vychádzal z toho, že I. N. je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 417,80 Eur, ktorý je
jej aj jediným zdrojom jej príjmu. Určená výška výživného dospelých detí voči matke v rovnakej sume

je odôvodnená nielen ich približne rovnakými majetkovými pomermi, ale aj tým, že obaja obdržali po
svojich rodičoch majetok vyššej hodnoty v rovnakom podiele vo forme rodinného domu, ktorý pritom ale
užíva výlučne syn.

11. Výživné je dospelý syn povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca.

12. Navrhovateľka žiadala o určenie výživného od podania návrhu. Výživné za obdobie od 04.03.2020
do 30.04.2020 činí sumu 219,12 Eur. Túto sumu tvorí výživné za mesiac apríl vo výške 120,-Eur ako aj
za mesiac marec od 04.03.2020 do 30.04.2020 v sume 99,12 Eur, čo je spolu 219,12 Eur. Sumu 99,12

Eur súd vypočítal z výživného za 28 dní od 4. marca do 31. marca. Túto sumu súd povolil zaplatiť v
splátkach po 15,-Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

CMP), ktoré uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie na toto konanie neuzavrela navrhovateľka, ale
len jej dcéra, mal súd za to, že nie sú splnené podmienky § 57 CMP na priznanie nároku na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak
sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.