Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010123
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Špirek

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4120010123.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti

obžalovanému Z. K., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
Z. K., nar. XX.XX.XXXX I. J., trvale bytom M.F. Č.. XXX,

j e v i n n ý,ž e :

dňa17.08.2019včaseokolo19.30hodvobciM.Č..XXXvmiestnompohostinstve„V.“poškodilstávkový
terminál zn. O. tým spôsobom, že jedenkrát päsťou pravej ruky udrel do obrazovky terminálu, následkom
čoho sa rozbila obrazovka, čím poškodenej spoločnosti O., s.r.o., so sídlom H. XXX, 01 001 Žilina, IČO:
XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 309,84 eur,

t e d a :

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, v
znení zákona č. 214/2019 Z.z.

z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného

zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 700,-
eur /slovom: sedemsto eur/.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona, vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, súd obžalovanému ustanovuje, pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/
mesiac.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu poškodenému: spoločnosti O., s.r.o., so sídlom H. XXX, XX XXX Ž., F.Q.: XXXXXXXX, vo výške

309,84,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podal dňa 31.01.2020 na Z. K. obžalobu pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1Trestného zákona.

Po oboznámení sa s odporom obvineného Z. K. a ďalším listinným materiálom samosudca rozhodol o

nariadení hlavného pojednávania a rozsahu dokazovania voči obžalovanému Jaroslavovi K. (ďalej len
„obžalovaný“).

Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby č. 2Pv 607/19 zo dňa 27.07.2020
prokurátorom, obžalovaný v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku po primeranom

poučení vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu.

Obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/, a h/
Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle
§ 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedený v obžalobe a tohto skutku sa dopustil obžalovaný.
Súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera
spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní,

sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie týkajúce sa
trestu a náhrady škody, a to čítaním listinných dôkazov.

Z výpisu evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má evidované viaceré
priestupky, ale za posledné 4 roky nemá evidovaný priestupok.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR vyplýva, že obžalovaný má štyri záznamy v registri
trestov Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Trnava, trestným rozkazom zo dňa 04.02.2019,

právoplatným dňa 04.02.2019 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §289 odsek 1
Tr.zák. na trest odňatia slobody 8 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Súdnahlavnompojednávaníoboznámilajostatnýrelevantnýlistinnýmateriál,vpredmetnejvecivykonal
dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav

v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu
tak,akotopredpokladázákonnéustanovenie§2ods.12Tr.por.,pričomdospelknasledovnýmzáverom:

Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovaného konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin

poškodzovania cudzej veci § 245 odsek 1 Trestného zákona.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Priúvaháchodruhuavýmeretrestuvychádzalsúdzkritériíuvedenýchv§34odsek1,2,3a4Trestného

zákona, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jehonásledok, pohnútku, motív a zavinenie /vo forme nepriameho úmyslu/. Taktiež bolo prihliadnuté na
osobu obžalovaného, na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, doterajší spôsob života, na existenciu
predchádzajúcich odsúdení, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy a v neposlednom rade aj na

argumenty obhajoby pre uloženie primeraného trestu odňatia slobody obžalovanému.

Zároveň súd prihliadol na existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona,
obžalovaný sa doznal a na existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, z čoho vyplýva, že u obžalovaného bol zistený

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1.

Súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom
prípade nie je potrebné na páchateľa pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody na samej
dolnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1/jeden/ mesiac so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, tak ako bol uložený trest v trestnom rozkaze, proti ktorému podal

odpor iba obžalovaný. Súd je názoru, že v danom prípade postačí trest peňažný a to výške mesačného
zárobku obžalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení výšky trestu sa riadil výškou
mzdy obžalovaného a taktiež trestnou sadzbou za prečinom poškodzovania cudzej veci § 245 odsek 1
Trestného zákona, kde pri predmetnom prečine je zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody
v rozsahu až 1 rok. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade lepšie

viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej
prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poškodená spoločnosť O., s.r.o., so sídlom H. XXX, Ž. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody,
s tým, že výšku škody zdokladovala a preto súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť predmetnú

škodu.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine
a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu,
pomerovobžalovaného,možnostíjehonápravy,akoiotázkypotrebyzabezpečeniaochranyspoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.