Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010752
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719010752.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricinaverejnomzasadnutíkonanomdňa11.augusta2020vsenátezloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Jozefa Mikluša, v
trestnej veci obžalovaného S. M. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/150/2019 zo dňa 27.05.2020,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/150/2019 zo dňa 27.05.2020 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného S. M., nar.
XX.XX.XXXX, podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia
slobody na 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Výrok o náhrade škody zostáva zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/150/2019 zo dňa 27.05.2020 bol obžalovaný S. M.
uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 20.00 hod., po tom ako so súhlasom vošiel do bytu svojej bývalej družky
S. R., nar. XX.XX.XXXX, na adrese G.. I. XXXX/XX, vo W. opraviť gauč, počas tohto sa začal poškodenej

pýtať s koľkými mužmi na gauči mala pohlavný styk, vyžadoval od nej, aby mu ukázala svoj mobilný
telefón, s kým si píše, čo poškodená odmietla, na čo začala medzi nimi hádka, kde poškodenej povedal,
že je suka, že ju zabije, následne svojou pravou rukou chytil poškodenú za sánku a zápästím pritlačil o
jej hrdlo, začal jej búchať hlavu o stenu a povedal jej, že ak mu nedá PIN kód od jej mobilného telefónu,
tak jej mobilný telefón roztrieska o hlavu, kde počas tohto útoku poškodená plakala, následne S. M., ako
poškodenú stále držal a tak ju násilím vtlačil do spálne, tam ju hodil na posteľ a priľahol ju nohami, z
nočného stolíka zobral mobilný telefón poškodenej, vravel jej, že ju zabije ak mu nedá to číslo, ak mu

neukáže telefón a niekoľkokrát ním udrel poškodenú do čela a inej časti hlavy, kým sa mobilný telefón
nerozbil, pritom poškodená v snahe sa brániť a prejaviť nesúhlas s týmto konaním poškrabala S. M.
na ľavej ruke a následne ako ležala na chrbte na posteli po úderoch a s bolesťami hlavy, tak jej stiahol
nohavičky a ako na nej ležal využijúc túto celú situáciu, proti jej vôli a po fyzickom napadnutí tým, že malasťažené možnosti bránenia sa jej povedal, že budú mať sex a následne vnikol do nej svojím pohlavným
údom a vykonal na nej súlož, pričom poškodená počas celého aktu plakala, čím týmto svojím konaním
spôsobil S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., G.. I. XXXX/XX otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie

hlavy v čelovej oblasti a jednoduché podliatiny v oblasti ramena a stehna, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu
v Nemocnici W. po dobu 4 dni a dobu liečenia 21 dní od úrazu a zranenia znalec kategorizuje ako ľahké.

Bol za to odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m), § 38 ods. 5 , § 41 ods. 1 Tr. zák. k
úhrnnému trestu odňatia slobody na 12 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 361,07 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu písomné odvolanie.
V odvolaní poukazuje na zákonnú požiadavku riadneho zistenia skutkového stavu bez dôvodných
pochybností a z toho prameniacu istotu o vine obžalovaného a nie pravdepodobnosť jeho viny. Uvádza
ďalej, že v danej veci sa vytvorili dve skupiny dôkazov, a to na jednej strane jeho tvrdenie, že trestnú

činnosť nespáchal a naopak tvrdenie poškodenej, že k trestnej činnosti došlo, pričom tieto tvrdenia boli
na jednej i druhej strane podporované ďalšími svedeckými výpoveďami.

Odvolateľ nepovažuje závery súdu o hodnotení hodnovernosti poškodenej za správne, poukazujúc na
závery znalkyne psychologičky, že poškodená má podpriemerné schopnosti vnímať, zapamätať si a

reprodukovať prežívané skutočnosti.

Podľa tvrdenia poškodenej mala byť znásilnená ním už v roku XXXX (prebieha trestné konanie), od tej
doby sa má zúčastňovať potrebnej terapie a poradenstva. Táto skutočnosť jej však nebránila, aby sa s
ním od marca 2019 stretávala, akceptovala drobné pozornosti a podľa jej vyjadrení sa s ním aj intímne

stýkala. Pokiaľ by poškodená správanie z jeho strany vnímala ako obťažovanie, tak by to vzhľadom na
jej postavenie ako H. oznámila príslušným orgánom.

Odvolateľ poukazuje aj na výpovede svedkýň G. a G., ktoré sprostredkovali po opise poškodenej priebeh
predmetného večera. Poškodená im uvádzala, že po úderoch telefónom zo strany obžalovaného si

miestami nepamätá čo sa odohralo, a to i vo vzťahu k pohlavnému styku.

Uvádza tiež, že od počiatku popiera, aby bol v inkriminovanej dobe v byte poškodenej. Jednoznačný
dôkaz o tom nie je napokon k dispozícii. Skutočnosť či bol alebo nebol u svojej priateľky neznamená
automaticky, že bol u poškodenej. Čo sa týka svedka taxikára E., ten si nepamätá deň, kedy ho mal

viesť taxíkom. Poškodená pri prvotnom ošetrení neuvádzala, že by mala byť znásilnená a nemožno
to pripísať tomu, že bola po otrase mozgu, ktorý nebol navyše jednoznačne diagnostikovaný. Počas
hospitalizácie bola i gynekologicky vyšetrená bez známok, ktoré by nasvedčovali tomu, že by mala byť
znásilnená. Skutočnosti, že by sa mal nachádzať v byte poškodenej dňa XX.XX.XXXX nenasvedčuje ani
znalecký posudok KEÚ, čo sa týka mobilného telefónu, ktorým ju mal biť, kde neboli zistené známky jeho

DNA. Podľa odvolateľa sú rozpory aj vo výpovedi poškodenej, čo sa týka mechanizmu vzniku modrín
na končatinách. Vzhľadom na ním uvádzané argumenty existujú závažné pochybnosti o tom, že mal
spáchať žalovanú trestnú činnosť. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na
nové konanie a rozhodnutie, alternatívne po zrušení rozsudku ho spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokovrozsudku,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie,akoajkonanie,ktoréimpredchádzaloadospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného možno sčasti akceptovať, najmä čo sa týka uloženého trestu.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil

v jednotlivosti i vo vzájomnej súvislosti a následne dospel k správnym záverom skutkovým i právnym.
Obžalovaný sa od počiatku bránil tým, že v inkriminovaný večer, teda dňa XX.XX.XXXX okolo 20.00
hod. v byte poškodenej vôbec nebol. Zdržiaval sa u svojej priateľky C. E. a až ráno nasledujúceho dňa
sa stretol s poškodenou na ulici a tá mala vyvolať konflikt s jeho priateľkou.Túto jeho obhajobu však nepotvrdila ani svedkyňa C. E., ktorá v prípravnom konaní i na hlavnom
pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa v inkriminovanú noc u nej nezdržiaval a prišiel až nasledujúci deň

ráno. Až na hlavnom pojednávaní po oboznámení súdom s časťou výpovede obžalovaného svedkyňa
uviedla, že obžalovaný u nej v daný večer mohol byť, ale mohol odísť niekedy po polnoci a potom sa
znova vrátiť.

Výpoveď obžalovaného je tiež vyvrátená výpoveďou poškodenej S. R., ktorá uvádzala, že s

obžalovaným sa začala stýkať po tom, čo bol prepustený z väzby a bolo to na jeho podnet. Mali občas
aj intímny styk. K nej do bytu prišiel aj v inkriminovaný večer okolo 20.00 hod. s tým, že opraví pokazený
nábytok. Keď mu odmietla dať PIN od jej telefónu, ktorý chcel kontrolovať, udrel ju hlavou o stenu, tlačil
jej na krk a uvádzal, že ak mu PIN nedá, zabije ju. Udieral ju tiež telefónom do hlavy a potom jej povedal,
že budú mať sex, ľahol si na ňu a vnikol do nej. Poškodená si nepamätá, ako dlho to bolo. Obžalovanému
potom povedala, že príde dcéra, ten odišiel, jej bolo zle, preto išla do zdravotníckeho zariadenia, tam o

znásilnení najprv nechcela hovoriť. Bola hospitalizovaná a potom vec oznámila na Okresnej prokuratúre
vo Zvolene.

Podobne ako poškodená vypovedali aj svedkyne - kamarátka poškodenej L. G. a matka poškodenej
Z. G., ktorým poškodená celý incident popísala. Svedkyni G. poškodená uviedla, že pre bolesť si

nepamätala, ako k pohlavnému styku došlo.

Do rámca výpovede poškodenej zapadá aj výpoveď H. E. - taxikára, ktorý viezol obžalovaného k
poškodenej v inkriminovanom období.

VintenciáchvýpovedepoškodenejsúajlekárskesprávyaznaleckýposudokZnaleckejorganizácies.r.o.
Zvolen, z ktorých vyplýva, aké zranenia utrpela poškodená a že boli zapríčinené inou osobou. Podľa
znaleckého posudku mechanizmus zranenia zodpovedá popisu poškodenej. Podliatiny končatín mohli
vzniknúť silným úchopom, alebo zakľaknutím či zaľahnutím. Poškodená mala zníženú schopnosť brániť
sa pred útokom pre vzniknutý otras mozgu a ten mohol byť príčinou aj pamäťového výpadku niektorých

častí incidentu. Znalec zastupujúci túto znaleckú organizáciu uviedol, že ani pri násilnom sexuálnom
styku nemusia byť známky násilia na vonkajších rodidlách, čo vysvetľuje gynekologický lekársky nález.

Aj znalkyňa psychologička uvádza, že u poškodenej nebol zistený sklon k vedomému skresľovaniu
prežitých udalostí, čiže v danom prípade popísala udalosti v základných rysoch tak, ako ich vnímala,

napriek tomu, že jej schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti bez skreslenia je podľa znalkyne
hodnotená ako podpriemerná. Znalkyňa stav poškodenej charakterizovala ako destabilizovaný so
znakmipsychotraumy,ktorúmožnodaťdosúvislostisdanoutrestnoučinnosťou.Upoškodenejjemožno
vnímať psychomotorické obtiaže, nervozitu, napätie, strach i podriadenosť v súvislosti s prežitým. Chýba
jej ráznosť a priebojnosť, nechá sa ľahko ovplyvniť a oklamať. Táto charakteristika poškodenej zapadá

do rámca súvislostí, keď obžalovaný je psychologicky charakterizovaný ako simplexný, dominujúci,
impulzívny, presadzujúci sa. Z toho vyplýva, že poškodená sa s ním napriek prežitým udalostiam
neprestala stýkať a rázne ho neodmietla. Aj z predložených sms správ je zrejmé, že obžalovaný
na jednej strane tvrdí, aký má pozitívny vzťah k poškodenej, vzápätí ju hrubo uráža, ponižuje a
dehonestuje. Možno konštatovať, že poškodená vďaka svojej ovplyvniteľnosti a nerozhodnosti dala

priestor obžalovanému, aby na ňu pôsobil, navyše keď tento z predchádzajúceho spolužitia s ňou vedel,
ako s ňou môže manipulovať. Aj znalkyňa psychiatrička zistila u poškodenej vleklú neurotickú poruchu,
je liečená psychiatricky, tento stav je ovplyvniteľný. Aj táto znalkyňa u poškodenej konštatuje príznaky
bezmocnosti, menejcennosti, strachu, úzkosti, hanby a viny. Znalkyňa hodnotí poškodenú podobne ako
znalkyňa psychologička za nezrelú, manipulovateľnú, nevyspelú, ktorá sa stáva ľahkou korisťou osôb,

ktoré sa k nej správajú násilnícky. Osobnosť poškodenej má črty závislosti, preto potrebuje ľudí, ktorí ju
budú viesť a v danom prípade, pokiaľ mal obžalovaný pocit, že s ňou môže manipulovať, tak to potom
aj robil.
Znalkyňa psychiatrička zistila u obžalovaného, že ho možno označiť za manipulátora, ktorý si dokáže
vyberať obete, ktoré môže ovládať. Na telefóne poškodenej KEÚ nezistil upotrebiteľné odtlačky. KEÚ

na predloženom telefonickom prístroji zistil DNA poškodenej, nezistil DNA obžalovaného, i keď na
displeji nebolo zaistené dostatočné množstvo biologického materiálu, z ktorého by bolo možné urobiť
jednoznačný záver.Zvýpisutelefonickýchhovorovpoškodenejvyplýva,ževpredmetnýdeňačasbolamedziobžalovanýma
poškodenou veľmi čulá telefonická komunikácie. Tieto vykonané dôkazy dávajú odpoveď aj na odvolacie
pripomienky.

Podľa názoru krajského súdu si potom okresný súd počínal správne a zákonne, keď uznal obžalovaného
vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože násilím donútil ženu k
súloži,natakýčinzneužiljejbezbrannosť,tedato,žepoškodenápoúderochpohlavesanebolaschopná
náležite brániť a čin spáchal na chránenej osobe (bývalej družke). Správne ho uznal vinným aj zo zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil na zdraví.

Pri ukladaní trestu okresný súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako jednočinný súbeh trestných činov,
teda trestné činy spáchané jedným skutkom, pričom ukladal trest v zmysle najprísnejšieho ustanovenia
§ 199 ods. 2 Tr. zák., kde je hrozené trestom odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Obžalovanému

pričítal k ťarche dve priťažujúce okolnosti, a to že už v minulosti bol súdne trestaný a spáchal viac
trestných činov a navyše v minulosti bol už odsúdený za zločin, preto v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák.
zvýšil spodnú trestnú sadzbu o jednu polovicu rozdielu medzi vrchnou a spodnou trestnou sadzbou
a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 12 rokov. Krajský súd sa v tomto smere nestotožnil
so závermi okresného súdu s tým, že trestnú činnosť nespáchal jedným skutkom, ale trestnú činnosť

spáchal viacerými skutkami a preto bolo potrebné ukladať úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.

Uložený trest obžalovanému prvostupňovým súdom krajský súd považoval za neprimerane prísny,
keď ku konaniu došlo aj za prispenia poškodenej. Poškodená napriek negatívnym skúsenostiam
s obžalovaným, ktorý ju mal už predtým znásilniť a okradnúť, sa s ním opätovne stýkala, a to

i intímne. Neodmietala drobné pozornosti a poskytované služby zo strany obžalovaného, hoci po
predchádzajúcich skúsenostiach s ním si mala od neho držať dostatočný odstup.

Obžalovanému bolo potom potrebné ukladať úhrnný trest za zbiehajúce sa trestné činy, z ktorých dva
boli zločiny a v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. sa ukladá zvýšený úhrnný trest v tom smere, že sa zvyšuje

trestná sadzba o jednu tretinu. Obžalovanému teda bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov
až 20 rokov.

Podľa § 38 ods. 7 Tr. zák. ustanovenia o zvyšovaní spodnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 až 6
Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo

§ 42 Tr. zák., a ak súčasné použitie týchto ustanovení by bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Práve o tento prípad sa jedná a krajský súd preto po zrušení výroku o treste odňatia slobody sám
obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri spodnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, a to na
8 rokov. Má za to, že tento trest je dostatočný pre obžalovaného a navyše keď je voči obžalovanému

vedené trestné stíhanie za ďalšiu trestnú činnosť, kde prichádza v úvahu ukladanie súhrnného trestu.

Pre výkon uloženého trestu krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože v nedávnej dobe bol už vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.