Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211645
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413211645.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, za ktorú koná advokát a konateľ
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej P. G., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, XXX XX
X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka

60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 14912/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 391,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5Er/812/2013 - 10 zo dňa 14. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo

„exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods.1 a 2, 41 ods. 2 písm. d) a 57 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na
ustanovenia § 33 ods. 2 a 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonorozhodcovskomkonaní“).Exekučnýmtitulom,nazáklade

ktorého súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je v predmetnom prípade
rozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmpriSlovenskejrozhodcovskej,
a. s., č. k. SR 10097/11 zo dňa 26. 03. 2012. V uvedenom exekučnom titule bola povinnej uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému 391,- Eur spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom z uvedenej
sumy od 23. 05. 2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy od 08.
08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Prvostupňový súd mal preukázané,

že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky a ďalej, že zmenka bola
vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o
úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou, konkrétne vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou /
blankozmenkou/ vystavenou dňa 22. 12. 2010, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a
oprávnený ako remitent. Keďže si povinná svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne

nesplnila,stalsadlhvzmysledohodnutýchpodmienoksplatnývcelkudňa 23.05.2011.Oprávnený
vyplnil dňa 01. 08. 2011 zmenku povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 391,-
Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 23.05.2011 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie dňa 08.
08. 2011. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere uzavretú dňa 22. 12. 2010, z ktorej
vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej ako dlžníkovi sumu 200,-Eur, pričom povinná sa zaviazala vrátiť
úvernavýšený opoplatokvovýške196,-Eur,spoluvovýške396,-Eurv12-mesačnýchsplátkach

po 33,-Eur počnúc dňom 18. 01. 2011. V zmluve je označená povinná svojim menom, priezviskom,
rodným číslom a ďalšími údajmi, vrátane prehlásenia, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkonpovolania. Uvedený zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil exekučný súd ako vzťah
spotrebiteľský v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Poukázal ďalej na to, že Zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť, a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov, a teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok nie je však
preskúmateľný, teda nie je možné z neho zistiť, čo predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo
nedovolené úroky a poplatky, pretože bol odôvodnený len ako plnenie z vlastnej zmenky povinnej, ktorá
bola vyplnená na základe Dohody o vyplnení zmenky. Ďalej podľa názoru exekučného súdu Dohoda

o vyplnení zmenky obsiahnutá v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mení vzťah
medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne
kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, preto ju exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a
tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako
neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i dojednanie rozporné s ust.
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/

jednostranne zmenil podmienky zmluvy a dostal do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované
plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe
zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné
konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods.

1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo
všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Rozhodnutie rozhodcu,
ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek
inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na

ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Z dôvodov uvedených vyššie je
potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy, ani zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Ďalej exekučný
súd dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom istinu a úroky z úveru
v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou žiadal oprávnený

prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať na nezákonnosť postupu
oprávneného a rozhodcovského súdu, a tieto náklady na rozhodcovské konanie nemôžu
byť od neho vymáhané. Trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky
v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a
za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinnej. Bolo by to nespravodlivé a v

rozpore s dobrými mravmi. Otázka trov rozhodcovského konania je vzhľadom na uvedené predovšetkým
otázkouvzťahumedzirozhodcomaoprávneným.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiazapoužitia
citovaných zákonných ustanovení, exekučný súd uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom
vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, §
53 ods. 5 Obč. zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto

podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v

zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že v
konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že
právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový
stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Má za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil

rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o
rozhodcovskom konaní. Domnieva sa, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ust. § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke,
nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.Má za to, že požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu znamená, že v rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a
musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných

dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v danej veci a
jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Zároveň uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť tak
dostatočnéazrozumiteľné,abyuúčastníkovkonaniavzbudzovalodôveruvjehozákonnosťasprávnosť.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel
k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd
nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere
k akému dospel. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je podľa
návrhu odvolateľa možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Je toho názoru,

že keď exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky - teda vykonával
dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že súd mohol a
mal posudzovať aj to, do akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto
zmysle aj vykonávať dokazovanie. Zároveň uviedol, že súd pri svojej rozhodovacej
činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt sevanda a z toho vyplýva

zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Na základe uvedeného navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Uznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka. Zákonná sudkyňa odvolaniu oprávneného
podanému proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom nevyhovela a predložila vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“).

Krajský súd ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p., preskúmal vec podľa ust. § 212
ods. 1 a 3 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie
exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd je nielen v štádiu exekučného konania,
v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov za ktorých súd poveríexekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
resp. doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s

názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp.
zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02.
2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu
upravujúcehokonanie,vktorombolovydané.Zaspektuobsahovýchnáležitostírozhodnutia,t.j.určitosť,
zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá
sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd nepopiera, že

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom
konanímápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu(§35
Zákona o rozhodcovskom konaní). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom
na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp.

doložky, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal exekučný súd podľa ust. §
44 Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadosťou zo

dňa 24. 07. 2013, doručenou okresnému súdu dňa 10. 09. 2013, s odkazom na exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 10097/11
zo dňa 26. 03. 2012, podľa doložky právoplatný dňa 30. 04. 2012 a vykonateľným dňa 03. 05.
2012, ktorým bola uložená žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu

391,-Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z uvedenej sumy od 23. 05. 2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne z uvedenej sumy 08. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 160,15 Eur v mesačných splátkach po 80,-Eur splatných
vždy ku poslednému dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora

zamietol, nakoľko vyhodnotil, že zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť exekučného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je z
obsahu predloženého súdneho spisu zrejmé, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,

nakoľko vôbec neskúmal, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, na základe ktorej si rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Skôr ako exekučný súd pristúpi k hodnoteniu plnenia priznaného exekučným titulom, musí zistiť, či
bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na vydanie exekučného titulu. Z
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa týmto exekučný súd zaoberal.

Odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania hodnotil závery súdu prvého stupňa a vysporiadával
sa s námietkami oprávneného k ním, prihliadol v zmysle § 212 ods. 3 O. s. p. na inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvotne musí mať exekučný súd preukázané, že boli
naplnené predpoklady a zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom

konaní pre to, aby bolo možné rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, na základe ktorej rozhodcovský
súd vydal rozhodcovský rozsudok, považovať medzi zmluvnými stranami za platne dojednanú. Z
uvedeného ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou
pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy (vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme
rozhodcovskej doložky) a vyslovenie jej platnosti je jej písomná forma, resp. rozhodcovská zmluva

musí byť obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Až následne, potom ako
bude mať exekučný súd preukázané, že základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovskýmrozsudkom vychádzal zo spotrebiteľskej zmluvy, bude skúmať aj to, či rozhodcovské zmluvy spĺňajú
aj zákonné kritéria v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 221 ods.
1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 3 O. s.
p. na ďalšie konanie. Exekučný súd v ďalšom procesnom postupe náležite zistí, či bola daná právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie danej veci, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, resp.
doložka v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní a následne, či spĺňa aj zákonné kritéria

v zmysle ochrany spotrebiteľa.

Odvolacísúdeštepovažujezapotrebnéupozorniť,ženaadresách,naktoréprvostupňovýsúddoručoval
písomnosti povinnej sa táto podľa skutočností uvedených v úradnom zázname zo dňa 18. 12. 2013
(čl. 25) nezdržiava, preto bude v ďalšom konaní potrebné zistiť aj jej aktuálny pobyt alebo ustanoviť
opatrovníka postupom podľa § 29 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.