Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315206829
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6315206829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: E.
A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M.. L. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Petrom Milcom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným: 1/
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, 2/ K. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom mesto C. a 3/ Z. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
M.. L. XXXX/X, XXX XX C., v konaní o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke,

o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/327/2015 - 267 zo dňa 28.
februára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že určuje, že zmluva o revolvingovej pôžičke
č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je voči žalobcovi n e p l a t n á.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o nároku žalobcu a znalkyne na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku o nároku žalobcu a znalkyne na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovaným 2/ a 3/ z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

IV. Žalovaní 1/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovej pôžičke č.
XXXXXX-XXXXXzodňaXX.XX.XXXXjevočižalobcoviakospoludlžníkovič.2neplatnáažalobcunijako

nezaväzuje (I. výrok); uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku súdny úradník (II. výrok) a uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
súdnej znalkyni S.. S.. G. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/X, F. Z., odmenu a náhradu
hotových výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 60/2017 zo
dňa 22.11.2017 v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením súdny úradník, ktorý tiež rozhodne aj o povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaplatiť súdny

poplatok za žalobu (III. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa ako veriteľ
žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX.XXXX (ďalej aj „zmluva“) voči nemu označenému v zmluve ako spoludlžník č. 2 z dôvodu, že zmluvu,
ani zmenku vydanú na zabezpečenie nároku z uvedenej zmluvy nikdy nepodpísal, jeho podpis na oboch
dokumentoch bol sfalšovaný. Naliehavý právny záujem na požadovanom žalobnom petite odôvodnil v

podstatetým,žejenevyhnutnéposkytnúťpredmetnoužalobouochranužalobcovipredneistýmprávnym
stavom, ktorý by mohol nastať v prípade, že v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/753/2015,
v ktorom sa vymáha pohľadávka na podklade zmenkového platobného rozkazu č. k. 4Zm/357/2014-14
zo dňa 05.12.2014, v ktorom žalobca vystupuje ako povinný 2/, by došlo k zastaveniu tejto exekúcie na
základe návrhu žalobcu ako povinného 2/; následne by sa žalovaný 1/ mohol voči žalobcovi domáhať

zaplatenia predmetnej pohľadávky v civilnom sporovom konaní, alebo by sa mohol domáhať obnovy
konania v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že v exekučnom
konaní možno očakávať zastavenie exekúcie vyplýva jednak z toho, že oprávnený v tomto exekučnom
konaní, teda žalovaný 1/, si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom od 23. 12. 2015 do 31. 03. 2017 (ďalej aj Exekučný poriadok“) vo vzťahu k

žalobcovi doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona, čiže doplniť kauzu.

3. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný 1/ ako veriteľ dňa 07.
11. 2012 a žalovaní 2/ a 3/ ako dlžníci (označení v zmluve ako dlžník a spoludlžník 1/) dňa 08. 11. 2012

za prítomnosti zamestnankyne žalovaného 1/ podpísali zmluvu v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej aj „O. z.“) Žalovaný 2/ bol v rámci záhlavia zmluvy označený ako
živnostník s prideleným IČO: 43 321 763. V rámci zmluvy o revolvingovej pôžičke bol ako spoludlžník č.
2/ označený aj žalobca. Na základe zmluvy mal žalovaný 1/ poskytnúť žalovanému 2/ pôžičku, ktorú sa
žalovaný 2/ zaviazal splácať. V rámci bodu 5 zmluvy bolo dojednané, že žalovaný 2/ svojim podpisom

pod zmluvou potvrdzuje, že v deň podpisu zmluvy odovzdal žalovanému 1/ jednu vlastnú blankozmenku,
v ktorej texte nie je uvedená suma, údaj o splatnosti, pričom zmenka je vystavená na rad žalovaného 1/.
V prípade omeškania dlžníka s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa zmluvy bol žalovaný
1/ oprávnený na blankozmenke chýbajúce údaje v zmysle bodu 5.3. zmluvy doplniť. Žalobca a žalovaná
3/ mali v zmysle bodu 5.7. zmluvy svojim podpisom pristúpiť k záväzkom žalovaného 2/ spočívajúcich

v úhrade pôžičky, poskytnutých revolvingov a peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy v zmysle
§ 533 O.z.

4.Keďžežalovaní2/a3/ažalobcanesplácalizáväzkyzozmluvyopôžičke,žalovaný1/vyplnilchýbajúce
údaje vo vlastnej blankozmenke vystavenej dňa XX. XX. XXXX žalovaným 2/, ako zmenkoví ručitelia

sú uvedení žalobca a žalovaná 3/ a príjemcom zo zmenky je žalovaný 1/. Zmenka bola žalovaným 1/
vyplnená na sumu 13 534,- Eur so splatnosťou určenou na deň 16. 09. 2014.

5. Na základe žaloby podanej žalovaným 1/ bol vydaný zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V č. k. 4Zm/357/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014, ktorým zaviazal žalobcu ( v danom konaní v

pozícii odporcu) a žalovaných 2/ a 3/, aby spoločne a nerozdielne uhradili do troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu žalovanému 1/ (v danom konaní v pozícii navrhovateľa) zmenkovú
sumu 13 534,- Eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 13 534,- Eur od 17. 09. 2014 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 45,11 Eur a nahradili mu trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo
výške 814,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 748,28 Eur, alebo aby v tej istej lehote podali

na súde námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Žalobca, žalovaní 2/, 3/ prevzali zásielky
obsahujúce zmenkový platobný rozkaz a nepodali proti nemu v stanovenej lehote námietky, v dôsledku
čoho tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 01. 2015.

6.Žalovaný1/akooprávnenýpodaldňa15.06.2015usúdnehoexekútoraMgr.Ing.IvanaŠteineranávrh

na vykonanie exekúcie na podklade predmetného zmenkového platobného rozkazu voči žalobcovi,
žalovaným 2/, 3/ ako povinným 1/, 2/ a 3/ na vymoženie sumy 13 465,- Eur (13 534,- Eur znížených
o úhradu povinných vo výške 69,- Eur). Na základe žiadosti súdneho exekútora Okresný súd Brezno
(ďalej aj „exekučný súd“) v rámci konania vedeného pod sp. zn. 2Er/493/2015 vydal dňa 25. 06. 2015
poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5603 065801*, ktorým súdneho exekútora poveril vymožením

pohľadávky oprávneného voči povinným 1/, 2/ a 3/ vo výške 13 465,- Eur s príslušenstvom. Podaním
doručeným súdu dňa 16. 07. 2015 podal žalobca ako povinný 3/ námietky voči exekúcii, v ktorých
uviedolvpodstaterovnakéskutočnostiakovžalobevtomtokonaní.Žalobcataktiežpodanímdoručeným
súdu dňa 27. 08. 2015 podal návrh na odklad exekúcie do skončenia tohto konania vedeného podsp. zn. 4C/327/2015 o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o revolvingovej pôžičke. Uznesením č. k.
2Er/493/2015-25 zo dňa 29. 09. 2015 exekučný súd námietky povinného 3/ (žalobcu) zamietol a povolil
odklad predmetnej exekúcie do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod

sp. zn. 4C/327/2015. Oprávnený v exekučnom konaní (žalovaný 1/) podaním doručeným súdu dňa 18.
01. 2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného poriadku, v rámci ktorého
opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými a mimo iného uviedol, že
posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, keďže zmluva o pôžičke bola uzatvorená s povinným
1/ (žalovaným 2/) ako podnikateľom, ktorý je právnickou osobou v zmysle § 261 zákona č. 513/1991 Zb.,

pričom túto skutočnosť nemení ani to, že povinná 2/ (žalovaná 3/) pristúpila k záväzku povinného 1/. K
podaniu doložil zmluvu o revolvingovej pôžičke a žiadosť o poskytnutie pôžičky. Podaním doručeným
súdu dňa 29. 05. 2017 podal žalobca (povinný 3/) návrh na zastavenie exekúcie vedenej voči nemu.

7. Z výpovedí žalovaného 2/ a žalovanej 3/ v doloženom vyšetrovacom spise OR PZ v C., U.: X.-XXX/
X-VYS-C.-XXXX vyplýva, že peňažné prostriedky zo zmluvy boli poskytnuté na zabezpečenie výdavkov

spojených s chodom domácnosti s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných 2/ a 3/.

8. Výpoveďami žalovaných 2/ a 3/, či už v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo v trestnom konaní
vedenom na OR PZ v C. pod U., ako aj znaleckým posudkom č. 60/2017 zo dňa 22. 11. 2017 bolo
preukázané, že podpis žalobcu na zmluve a na zmenke vystavenej dňa 08. 11. 2012 v C. k zmluve, nie

je vlastnoručným podpisom žalobcu.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o revolvingovej
pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je spotrebiteľskou zmluvu v zmysle § 52 O.z., v
ktorej žalobca, žalovaní 2/, 3/, vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný 1/ ako dodávateľ. Bol názoru,

že žalovaný 2/ pri uzatváraní predmetnej zmluvy napriek tomu, že je v nej označený ako fyzická
osoba - podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, nekonal pri uzatváraní zmluvy v
rámci predmetu svojej podnikateľskej/obchodnej činnosti a poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy
nevyužil na svoju podnikateľskú alebo obchodnú činnosť, ale ako to vyplýva z výpovedí žalovaného
2/ a žalovanej 3/ v doloženom vyšetrovacom spise OR PZ v C. na zabezpečenie výdavkov spojených

s chodom domácnosti s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných 2/ a 3/. Žiadny údaj z
doloženej zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ako ani zo žiadosti
o poskytnutie pôžičky (v rámci pripojeného exekučného spisu) podľa súdu prvej inštancie nepreukazuje,
že by žalovaný 2/ konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti. Súd prvej inštancie z ustanovenia § 54 ods. 2 O.z. hovoriaceho o tom, že

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší,
vyvodil, že žalovaný 2/ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ. Rovnako žalovaná
3/ uzatvorila a žalobca mal uzatvoriť predmetnú zmluvu v postavení spotrebiteľa, keď rovnako s
poukazom na § 54 ods. 2 O.z. pri prihliadnutí na závery vyplývajúce z výroku I. rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie sp. zn. C-348/14 zo dňa 09. 07. 2015 v rámci predmetnej zmluvy nie je nikde preukázané,

že by pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

10. Nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis žalobcu na zmluve a na zmenke
vystavenej dňa XX.XX.XXXX v C. k zmluve, nie je vlastnoručným podpisom žalobcu; podpis na vyššie
uvedených dokladoch nie je výslovným prejavom vôle žalobcu, preto s poukazom na ust. § 40 ods. 3, §

41 O. z. súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť zmenky, ako aj zmluvy v časti týkajúcej sa žalobcu.

11. K námietke žalovaného 1/, že nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z
dôvodu, že táto nemôže privodiť pre žalobcu zmenu v jeho právnom postavení, nakoľko právoplatným
a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom mu bola uložená povinnosť na plnenie a ani

prípadné rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy voči žalobcovi nemá vplyv na existenciu zmenkového
platobného rozkazu a povinnosti z neho vyplývajúcej súd prvej inštancie uviedol, že právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku - ďalej aj „O. s. p.“ (dnes obdobným ustanovením je § 137 písm. c) C.s.p.), musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určeniastalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná

aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha (teda žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny
záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu

medziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťah,aleboprávojealebonieje,nadruhejstrane
vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, t.j. odstraňuje
neistotu vzťahu účastníkov konania, alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011).

12.Podľasúduprvejinštanciežalobcamánaliehavýprávnyzáujemnaurčenípožadovanomvžalobnom

petite v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. v nadväznosti na § 470 ods. 1, 2 C.s.p. a § 137 písm. c)
C.s.p. Poukázal na to, že zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23. 12. 2015, sa okrem iného doplnil
aj Exekučný poriadok, pričom doplnené ustanovenia sa v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
vzťahujú aj na už prebiehajúce exekučné konania, v ktorých v súlade s ustanovením § 39 ods. 4
Exekučného poriadku je vykonávaná exekúcia na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo

zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Žalobca, v rámci exekučného konania vedeného
pod sp. zn. 2Er/493/2015 uvedený ako povinný 3/ vystupuje ako fyzická osoba. Keďže žalovaný 1/
ako povinný doplnil dňa 18. 01. 2016 návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f Exekučného
poriadku, exekučný súd bude po ukončení tohto sporového konania skúmať, či sú dané dôvody na
zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, podľa ktorého

súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na vyššie
uvedené zistenia, že zmluva o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je

zmluvou spotrebiteľskou, žalobca, žalovaní 2/, 3/ v jej rámci vystupujú ako spotrebitelia a žalovaný 1/ ako
dodávateľ a zmluva spolu so zmenkou zo dňa XX. XX. XXXX, na podklade ktorej bol vydaný zmenkový
platobný rozkaz č. k. 4Zm/357/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014, sú neplatné v časti týkajúcej sa žalobcu v
zmysle § 40 ods. 3, § 41 O. z., možno podľa súdu prvej inštancie dôvodne predpokladať, že predmetné
exekučné konanie bude s poukazom na rozsudok vydaný v tomto konaní voči žalobcovi ako povinnému

3/ v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavené. Po zastavení exekúcie sa bude
žalobcacelkomobjektívnenachádzaťvstaveprávnejneistoty,pretožedôvodnemôžeočakávaťpodanie
žaloby zo strany žalovaného 1/, ktorou si bude voči nemu uplatňovať nárok zo zmluvy o revolvingovej
pôžičke č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Určovací výrok je preto vo svetle vyššie uvedeného
podľa názoru súdu prvej inštancie potrebným prostriedkom odstránenia stavu právnej neistoty na strane

žalobcu spôsobilým zabezpečiť mu náležitým spôsobom ochranu jeho subjektívnych práv.

13. O nároku strán sporu a znalca na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.
Dodal, že o výške trov, ako aj o poplatkovej povinnosti žalovaných zo žaloby vzhľadom na oslobodenie

žalobcu od súdnych poplatkov a jeho plný úspech v spore rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny
úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b),

d), f) a písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalovaný 1/ trval na námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a preto
mal podľa neho súd prvej inštancie túto žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Trval na tom, že určovací
rozsudok nemá žiaden vplyv na zmenkový platobný rozkaz, ktorý je podkladom exekúcie, právoplatnésúdne rozhodnutie možno meniť alebo rušiť len zákonom (O. s. p. aj C. s. p.) predvídaným spôsobom,
mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktorými sú dovolanie, mimoriadne dovolanie a žaloba (návrh)
na obnovu konania. Určovacia žaloba ich nemôže nahradiť, právoplatný zmenkový platobný rozkaz

nemení, ani neruší, teda neodstraňuje. Žalovaný 1/ mal za to, že žalobca mohol dosiahnuť nápravu
napr. návrhom na obnovu konania s poukazom na ust. § 228 ods. 2 O. s. p.

16. Ďalej mal žalovaný 1/ za to, že určovací rozsudok nemôže mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu,
pretože exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na podklade vlastnej zmenky, pričom

podpis na nej nebol popretý ani napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

17.Pokiaľsúdprvejinštancievidelnaliehavosťprávnehozáujmunaurčovacejžalobevtom,žerozsudok
jej vyhovujúci bude podkladom pre zastavenie exekúcie, v tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 147/2002, podľa ktorého: „Skutočnosť, že v neskoršom
súdnom konaní bola určená neplatnosť nájomnej zmluvy na rozdiel od súdneho konania, v ktorom bol

(na jej podklade) exekučný titul vydaný, nie je dôvodom pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a pre
jej následné zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.“.

18. Podľa žalovaného 1/ neobstojí vyvodzovanie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
súdom prvej inštancie ani z toho, že rozsudok predchádza právnej neistote spojenej s tým, že by

žalovaný 1/ žaloval žalobcu priamo zo zmluvy. Takéto závery súdu prvej inštancie podľa žalovaného
1/ nemajú oporu v dokazovaní a sú odôvodnené len úvahou, že žalovaný 1/ pristúpi k podaniu takejto
žaloby. Z rozsudku nevyplýva, aké dôkazy a ich hodnotenie viedlo súd prvej inštancie k uvedenému
záveru.

19. Napokon žalovaný 1/ poukázal na to, že žaloba o plnenie má ako druh žaloby zásadnú prednosť
pred rôznymi určovacími žalobami a to, čo je predbežnou otázkou pre žalobu na plnenie, nie je v zásade
prípustné ako predmet určovacej žaloby. Odkázal pritom na závery rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo
112/2004 publikovaného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 6/2006: „Naliehavý právny záujem nie je
daný tam, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho

vzťahu alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je) právny vzťah alebo právo (napríklad rozsudok).“.

20. Ohľadne výrokov o nároku na náhradu trov konania žalovaný 1/ vyčítal súdu prvej inštancie, že pri
rozhodovaní nezohľadnil princíp vyjadrení v článku 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., podľa ktorého

ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Žalovaný 1/ ma za to, že vzhľadom na okolnosti
prípadu podanie žaloby a vznik sporu zavinili žalovaní 2/ a 3/, ktorí podpisovali zmluvu a ktorí žalobcu
po doručení zmenkového platobného rozkazu informovali, že oni celú vec vybavia a žalobca nemusí
mať obavy. Podanie žaloby nezavinil žalovaný 1/, keďže ten vychádzal z právoplatného súdneho

rozhodnutia, ktoré žalobca nespochybnil, nepodal námietky v konaní pred Okresným súdom Bratislava
V, že nepodpísal zmluvu ani zmenku, pretože sa spoliehal na žalovaných 2/ a 3/.

21.Žalovaný1/pretonavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmenilažalobu
zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Zdôraznil, že napadnutý rozsudok nie je revíziou exekučného titulu - zmenkového
platobného rozkazu, ale slúži na odstránenie stavu právnej neistoty, ktorý nastane po zastavení
exekúcie, nakoľko bez napadnutého rozsudku by bol žalobca vystavený hrozbe podania žaloby na

obnovu konania, resp. žaloby na plnenie zo zmluvy zo strany žalovaného 1/. Bol názoru, že k zastaveniu
exekúcie určite dôjde s poukazom na ust. § 243f, § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku novelizovaného zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23. 12. 2015, nakoľko žalovaný 1/ ako
oprávnenýpodľanázoružalobcusícepodanímoznačenýmakodoplnenienávrhunavykonanieexekúcie
sa len pokúsil opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným,

nepripojil však dôkazy na ich preukázanie v zákonom stanovenej lehote. Podporne bol žalovaný názoru,
že oprávnený nepreukázal, že nárok zo zmenky nie je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy a nepreukázal,
že v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný bolo prihliadané na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.Existencia dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku sa prezumuje
(§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku).

23. Žalobca bol ďalej názoru, že žalovanému 1/ žiadny nárok voči žalobcovi zo zmluvy nevyplýva, v
dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani vymáhanie nárokov zo zmenky, ktorá mala zabezpečovať
nároky zo zmluvy.

24. Žalovaný 1/ v replike nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe

spočíva v odstránení stavu právnej neistoty žalobcu po zastavení exekúcie, nakoľko žalovaný 1/ by
mohol potom podať žalobu na obnovu konania, resp. žalobu na plnenie zo zmluvy.

25. Pokiaľ ide o žalobu na obnovu konania, žalovaný 1/ poukázal na to, že objektívna lehota troch
rokov plynúca od právoplatnosti rozhodnutia na podanie žaloby na obnovu konania už uplynula. Navyše
podmienkou podania žaloby na obnovu konania je možnosť privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo

veci. Nakoľko žalovanému 1/ bolo v konaní pred Okresným súdom Bratislava V vyhovené v celom
rozsahu, niet dôvodu na podanie žaloby na obnovu konania z jeho strany, ale naopak žalobca mohol
byť aktívne vecne legitimovaný na podanie akejto žaloby.

26. Pokiaľ ide o žalobu na plnenie zo zmluvy, žalovaný 1/ bol názoru, že jej podaniu bráni prekážka

právoplatnej rozsúdenej veci rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V. Podľa žalovaného 1/ neexistuje
zákonný dôvod, aby o exekučnom titule, ktorý vydal všeobecný súd rozhodoval iný všeobecný súd
rovnakého stupňa, okrem explicitne uvedených dôvodov v zákone (napr. preskúmanie kauzy zmenky
v exekučnom konaní s ohľadom na prípadný spotrebiteľský charakter účastníkov zmluvy). Ďalej mal
žalovaný 1/, že v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku je daná aj prekážka tzv. litispendencie.

Nakoľko predmetom exekučného konania sp. zn. EX 753/2015 je spor, ktorý má totožných účastníkov
(len s iným procesným postavením), rovnaký predmet konania a vychádza z rovnakých skutkových
okolností uzatvorenia zmluvy, vystavenia blankozmenky, uzatvorenia dohody o vyplňovacom práve k
blankozmenke, neplatenia úveru, vyplnenia zmenky a následného jej vymáhania.

27. Napokon mal žalovaný 1/ za to, že predmetom tohto konania ako aj exekučného konania je v zmysle
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku skutočnosť, či bola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi
podnikateľmi, alebo nie. Iný predmet konania v rámci týchto dvoch konaní neexistuje. Žalovaný 1/ tvrdil,
že preukázal existenciu toho, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená medzi podnikateľmi.
Poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah sa posudzuje podľa toho, komu bol tovar, služby a pod.

poskytnuté.Žalobcovineboliposkytnutéžiadnepeňažnéprostriedky,tietoboliposkytnutéžalovanému2/
ako podnikateľovi. Preto tento zmluvný vzťah nemohol byť a ani nikdy nebol vzťahom spotrebiteľským. V
tejtosúvislosti poukázalnarozhodnutieESDvoveciC45/96,vzmyslektoréhoručiteľovi,ktorýposkytuje
zabezpečenie za splatenie podnikateľského úveru nemôže byť poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a
to preto, lebo nemožno za spotrebiteľa považovať osobu, ktorej nie je úver (služby) určené.

28. Žalobca mal v duplike za to, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vysporiadal s otázkou
existencie naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby zo strany žalobcu. Podľa žalobcu
sa žalovaný 1/ opakovaným rozporovaním existencie naliehavého právneho záujmu snaží odvrátiť
pozornosť súdu od preukázanej skutočnosti, že žalobca zmluvu nepodpísal, teda nie je výslovným

prejavom vôle žalobcu, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy aj zmenky vo vzťahu k žalobcovi.

29. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní
podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa

procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalovaného 1/ nie je dôvodné, napriek tomu z formálnych dôvodov uvedených nižšie I. výrok rozsudku

súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odhliadnuc od uvedeného je inak I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
vecne správny, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a na
toto poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti I. výroku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného1/ odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

30. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na jeho viazanosť odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 ods. 1 C. s. p. (až na výnimku uvedenú v § 380 ods. 2 C. s. p., ktorá nedopadá na tento prípad)
sa prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie obmedzuje len na dôvody uvedené v odvolaní podanom v
odvolacej lehote (§ 365 ods. 3 C. s. p.), nie aj na dôvody uvedené v replike. Účelom repliky je v reakcii na
vyjadrenie protistrany k odvolaniu bližšie vysvetliť dôvody odvolania. Napáda sa totiž rozhodnutie súdu

prvej inštancie, nie vyjadrenie k odvolaniu. Nakoľko žalovaný 1/ v odvolaní nenapadol záver súdu prvej
inštancie o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o revolvingovom úvere (učinil tak až v replike), odvolací
súd nemohol preskúmať tento záver súdu prvej inštancie a pri posudzovaní odvolania z neho vychádzal.

31. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. vo vzťahu k I. výroku rozsudku
súdu prvej inštancie, tento vzhľadom na obsah odvolania nepovažuje odvolací súd za daný. Podľa

obsahu odvolania žalovaný 1/ tvrdením, že z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, aké dôkazy a ich
hodnotenie viedlo súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ pristúpi po zastavení exekúcie k podaniu
žaloby na plnenie zo zmluvy uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., t..j. konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b) C. s. p. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06.

2016 totiž dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku“ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté

na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania vyplýva
záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa §
221ods.1písm.f)Občianskehosúdnehoporiadkumohlodôjsťlenvýnimočnevprípadoch,keďpísomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na
základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol.

32. Na rozdiel od žalobcu bol súd prvej inštancie názoru, že žalovaný 1/ v zákonnej lehote doplnil návrh

na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pretože pri odôvodňovaní existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe vychádzal z toho, že exekúcia bude zastavená s
poukazom na jeho rozsudok v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (zrejme pre rozpor
zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť voči žalobcovi, nakoľko ju nepodpísal). Ak by bol názoru, že
žalovaný 1/ nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 v zákonnej lehote, na

mieste by bol postup exekučného súdu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví, nie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Exekučný súd by tak nemal dôvod vyčkávať na
rozhodnutie v tejto veci. Už aj tým, že exekučný súd povolil odklad exekúcie vyčkávajúc na výsledok
tohto konania je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože v dôsledku vyhovujúceho

rozsudku je daný dôvod na zastavenie exekúcie voči žalobcovi.

33. Je síce pravdou, že formálnoprávne by aj po zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku zostal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, nároky z neho by však boli
nevymožiteľné. Práve preto je namieste úvaha žalobcu a súdu prvej inštancie, že následne by sa

žalovaný 1/ mohol snažiť získať nový exekučný titul buď návrhom (žalobou) na obnovu konania alebo
žalobou na plnenie priamo zo zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere teda
dostatočne odôvodnené.

34. Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania uvedené v ust. § 228 ods. 1 O. s. p. účinného do 30. 06.

2016, podmienka možnosti privodenia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci sa vzťahovala len na dôvody
uvedené v písm. a), b) a aj c), aj keď tam nie je výslovne uvedená, ale vyplýva z toho, že bolo rozhodnuté
v neprospech navrhovateľa obnovy konania. Nevzťahovala sa však na dôvod obnovy konania podľa §
228 ods. 1 písm. g) v spojení s § 228 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorých právoplatný zmenkový platobnýrozkaz môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade
sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že

vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Po prijatí Civilného sporového poriadku bol obdobný dôvod obnovy uvedený v § 3
zákona č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Tento dôvod obnovy konania spočíva vo všeobecnosti v tom, že oprávnený ako žalobca v
pôvodnom konaní sa domáha obnovy konania z dôvodu, že nárok zo zmenkového platobného rozkazu
je nevymáhateľný a jeho snahou je teda zbaviť sa zmenkového platobného rozkazu a získať nový
exekučný titul. Súd prvej inštancie však existenciu naliehavého právneho záujmu správne z hrozby
návrhu (žaloby) na obnovu konania nevyvodzoval zrejme si uvedomujúc uplynutie objektívnej trojročnej
lehoty na podanie návrhu (žaloby) na obnovu konania, nakoľko zmenkový platobný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 02. 01. 2015 a súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v tejto veci dňa 28. 02. 2018.
Žalobca ako povinný v exekučnom konaní nemá dôvod na podávanie návrhu (žaloby) na obnovu
konania, nakoľko mu na to chýba motivácia za stavu, keď nároky zo zmenkového platobného rozkazu
sú nevymáhateľné.

35. Pokiaľ ide o žalobu na plnenie priamo zo zmluvy, zmenkový platobný rozkaz podľa názoru
odvolacieho súdu netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci, nakoľko konanie vedené na základe
žaloby na plnenie zo zmluvy je založené na inom skutkovom základe ako konanie na základe žaloby
na plnenie zo zmenky. Pri žalobe na plnenie zo zmluvy sa opisuje kauza a nárok sa vyvodzuje zo
zmluvy, kým pri žalobe na plnenie zo zmenky ako abstraktného cenného papiera (aj keď slúžiaceho

na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy) sa neopisuje kauza, ani nepreukazuje jej existencia. V tom
spočíva zabezpečovacia funkcia zmenky, kedy veriteľ nie je povinný preukazovať dôvodnosť kauzy.
Žaloba na plnenie priamo zo zmluvy teda napriek existencii zmenkového platobného rozkazu, najmä za
situácie, že nároky z neho sú nevymáhateľné vylúčená nie je.

36. Pokiaľ ide o vzťah určovacej žaloby a žaloby na plnenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 uviedol: „Zásadne síce platí, že
možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej; tento predpoklad
však nemožno chápať všeobecne. Ak žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby
rozhodnutím súdu bolo určené určité právo alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať

priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Za nedovolenú - pri možnosti žaloby na
plnenie - možno považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná
aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.“

37. Za situácie, keď zmenkový platobný rozkaz formálnoprávne síce existuje, nároky z neho sú však
v dôsledku zastavenia exekúcia vedenej na jeho podklade podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku právne nevymáhateľné a prichádza do úvahy žaloba na plnenie zo zmluvy, rozsudok u určení

neplatnosti zmluvy voči žalobcovi z dôvodu, že ju nepodpísal tvorí pevný základ pre právny vzťah strán
sporu a môže sa ním predísť žalobe na plnenie zo zmluvy, nakoľko táto voči žalobcovi z neplatnej
zmluvy stráca zmysel. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe by nebol daný vtedy, ak by už
prebehlo konanie na základe žaloby na plnenie zo zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebol daný naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmenky. Napriek tomu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že

podpis na nej nebol popretý ani napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Predmetom znaleckého
dokazovania bol aj podpis na zmenke (viď 21. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) a súd
prvej inštancie z jeho výsledkov dospel k skutkovému zisteniu o nepodpísaní zmenky žalobcom (viď
50. bod odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

38. Odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 147/2002 považuje odvolací súd za
nenáležitý z dôvodu, že konanie o neplatnosť nájomnej zmluvy prebiehalo neskôr ako konanie o
zaplatenie nárokov z nej a do úvahy v tomto prípade neprichádza zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.39. Samotné exekučné konanie vedené na podklade zmenkového platobného rozkazu (v súčasnosti v
štádiu odkladu exekúcie) netvorí prekážku skôr začatého konania vo vzťahu ku konaniu o žalobe na

plnenie zo zmluvy, nakoľko sa v ňom rieši predbežne vzťah zmenky a zmluvy, je konaním vykonávacím,
jeho predmetom je vymáhanie nároku zo zmenky (ak tomu nebráni zákonná prekážka), nevymáha sa
v ňom nárok zo zmluvy a nie je konaním základným, ktorého predmetom je posudzovanie nároku zo
zmluvy a jeho prípadné judikovanie.

40. Formálna zmena I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie súvisí s tým, že je zákonným následkom
neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), že toho, voči komu je neplatný nijako nezaväzuje, nie je teda
nutné zákonný následok vyjadriť vo výroku rozhodnutia. Taktiež označenie žalobcu ako spoludlžníka č.
2 vyplýva zo zmluvy a je zbytočné dávať ho do výroku rozhodnutia.

41. Nakoľko sa jedná len o formálnu zmenu I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý je inak vecne

správnym, svojou povahou sa jedná o potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, preto
odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov aj prvoinštančného konania, ale podrobil prieskumu
II. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako závislých od I. výroku vo veci samej.

42. Pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvej inštancie žalovaní 1/ až 3/ sú solidárnymi dlžníkmi

žalobcu a znalca, tvoria teda samostatné spoločenstvo. Žalovaní 2/ a 3/ však odvolanie proti II. a III.
výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodali, tieto nie sú vo vzťahu k nim odvolaním žalovaného 1/
dotknuté a nadobudli právoplatnosť.

43. Nakoľko žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, odvolací súd II. a III. výroku o

nároku žalobcu a znalca na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ ako vecne správny v zmysle § 387
ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim
sa na tieto výroku a na toto poukazuje. Reagujúc na odvolací dôvod žalovaného 1/, ktorý podľa obsahu
odvolania spočíva v ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci dopĺňa nasledovné:

44. Žalovaný 1/ apelujúc na článok 2 ods. 1 základných princípov C. s. p. sa v podstate podľa obsahu
odvolania domáha aj pre prípad jeho neúspechu v spore aplikácie ust. § 257 C. s. p., t.j. výnimočného
nepriznania náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ vzhľadom na okolnosti prípadu.
Odvolací súd však na to nevidí dôvod. Aj keď je pravdou, že podiel na podaní žaloby a vzniku sporu mali

aj žalovaný 2/ a 3/ zľahčovaním situácie a neinformovaním žalobcu, k vzniku sporu prispel aj žalovaný 1/
tým, že nárok žalobcu uplatnený žalobou neuznával, v konaní sa voči nemu aktívne bránil. Je potrebné si
uvedomiť, že rozsudok konštatujúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je rozsudkom deklaratórnym,
deklaruje neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastala zo zákona už v minulosti. Žalovaný 1/ teda mohol
pred podaním žaloby akceptovať námietky žalobcu, že zmluvu ani zmenku nepodpísal a nedomáhať sa

následne exekúcie aj voči nemu, navrhnúť jej zastavenie vo vzťahu k žalobcovi, čo však neurobil ani
potom, keď už aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania bolo evidentné, že žalobca zmluvu ani
zmenku nepodpísal, ale naďalej spochybňoval naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe.
Preto si odvolací súd nemyslí, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému
1/ by predstavovalo spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov strán sporu.

45. Keďže aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, nakoľko odvolanie žalovaného 1/ nie je
dôvodné,odvolacísúdvzmysle§396ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.1C.s.p.a§255C.s.p.priznal
žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Ako už bolo
uvedené vyššie vzhľadom na nepodanie odvolania žalovanými 2/ a 3/, ktorí ohľadne výrokov o náhrade

trov konania tvoria so žalovaným 1/ samostatné spoločenstvo, týchto odvolací súd na náhradu trov
odvolaciehokonanianezaväzoval.Ovýškeaprijímateľovináhradytrovkonaniarozhodnevzmysle§262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa
§ 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

46. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).