Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/244/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816207223.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U., proti žalovanému: O., o
zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 22.júna 2018, č.k. 14C/105/2016-113, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100% trov
konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tamojšom súde dňa 27.5.2016
sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.000,- EUR s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15.7.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že bol majiteľom
osobného motorového vozidla značky W. XXXd, VIN: K ev. č. F rok registrácie 2008. So žalovaným
uzatvoril poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie uvedeného
motorovéhovozidlapreprípadpoškodenia,zničenia,odcudzenia,alebostraty.Dňa29.5.2012,vskorých

ranných hodinách v obci F. D., pri športovom areáli X. došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bolo
poistené vozidlo zničené. Škodová/poistná udalosť bola riadne nahlásená a likvidácia tejto udalosti mala
byť vedená pod číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný do dňa podania žaloby likvidáciu škodovej poistnej
udalosti neukončil, resp. neoznámil výsledok likvidácie poistnej udalosti a teda ani neposkytol žalobcovi
poistné plnenie. Listom zo dňa 11.7.2012 žalovaný oznámil žalobcovi ako poškodenému z poistnej
udalosti, že podľa posudku technika - spoločnosti X.., vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli

hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a poisťovňa vyhlásila škodu na motorovom
vozidle za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Dňa 23.7.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že pre
výpočet plnenia bola ku dňu vzniku škody na motorovom vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla
v sume 18.360,-EUR s DPH a v prípade, ak by mal žalobca záujem, môže využiť možnosť poškodené
motorové vozidlo odpredať za hodnotu predajných zvyškov vozidla vo výške 3.060,-EUR. Vychádzajúc
z uvedeného, ako aj z trhových cien obdobných vozidiel v čase poistnej udalosti mal žalobca za to,

že titulom vyplatenia poistného plnenia mu mala byť vyplatená suma minimálne 15.000,-EUR, ktorú si
zároveň žalobou uplatňuje. Na podporu svojich tvrdení ohľadom trhovej ceny vozidla, žalobca pripojil k
žalobe výpisy z internetovej inzercie zo dňa 25.5.2016 na predaj obdobného vozidla W., X. rady,
typu XXXxd, s rokom výroby 2008, za cenu 15.199,-EUR, pričom v ponuke sú uvedené aj iné vozidlá
tohto typu s podobnými špecifikáciami, z ktorých je možné si všimnúť, že tieto sa v čase podania
žaloby pohybovali v kúpnej cene nad 15.000,-EUR, z čoho vyplýva, že v čase poistnej udalosti, v polovici

roka 2012, trhová cena motorového vozidla žalobcu nemohla byť nižšia ako bola v čase podania žaloby.
Žalovaný do dňa podania žaloby neuspokojil nárok žalobcu ani čiastočne, na základe čoho sa žalobcarozhodol podať žalobu na súde. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75%
zo žalovanej sumy od 15.7.2012 do zaplatenia. Začiatok omeškania stanovil vy zmysle § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vydal dňa 29.6.2016 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor, ktorý odôvodnil tým,
že žalovaný nárok považuje za nedôvodný. Dňa 10.7.2012 uskutočnil žalobca oznámenie o vzniku
škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zn. W. s evidenčným číslom F ku ktorej
podľa oznámenia došlo dňa 29.5.2012. Na základe oznámenia žalobcu začal žalovaný realizovať

vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Z oznámenia o
vzniku škodovej udalosti vyplýva, že nehoda je šetrená políciou v T. X.. Pre skončenie vyšetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť je relevantné práve skončenie vyšetrovania
orgánov činných v trestnom konaní v trestnej veci, najmä určenie vinníka dopravnej nehody, resp. vodiča
motorového vozidla v čase nehody. Pokiaľ OR PZ T. X. neskončilo vyšetrovanie dopravnej nehody,
nemožno legitímne očakávať od žalovaného, aby si informácie relevantné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie, medzi ktoré v danom prípade patrí nepochybne aj zistenie, či
žalobca (ne)bol vodičom motorového vozidla v čase dopravnej nehody, zabezpečil skôr, resp. inak, než
orgány činné v trestnom konaní. Nakoľko vyšetrovanie škodovej udalosti ešte nie je skončené, nenastal
okamih splatnosti poistného plnenia. Žalobca v žalobe taktiež nereflektuje na odpočítanie dojednanej
spoluúčasti vo výške 5%, čo pri sume 18.360,63 EUR predstavuje 918,-EUR. Súd na návrh žalobcu

prerušil konanie do skončenia trestného konania.

3. Za aplikácie ust. § 797 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, pretože poistné plnenie ešte nie je splatné pre neukončenie

vyšetrenia poistnej udalosti žalovaným a žalovaný teda podľa názoru súdu nemohol porušiť svoju
povinnosť tým, že by ho žalobcovi včas nevyplatil, čím nie je ani v omeškaní. Podľa jeho názoru žaloba
bola podaná predčasne. Tiež uviedol, že vzhľadom na dĺžku doby, ktorá od uvedeného oznámenia
uplynula je možné, že žalovaný porušuje svoje povinnosti tým, že do dnešného dňa ešte neukončil
vyšetrovanie poistnej udalosti, avšak žalobca voči takémuto postupu (resp. nečinnosti) žalovaného sa

mohol brániť podaním žaloby na súde, ktorou by sa domáhal aby súd zaviazal poisťovateľa skončiť
vyšetrovanie poistnej udalosti. Nárok žalobcu nebolo možné posúdiť ani ako nárok na primeraný
preddavok poistného plnenia v zmysle § 77 ods. 3 druhá veta OZ, keďže tento je podmienený žiadosťou
žalovaného, ktorej existenciu tento nepreukázal. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný mal vo veci plný
úspech, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho
žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené a bude mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100%. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/

CSP (nesprávne právne posúdenie) a posúdiac obsah odvolanie tiež dôvody uvedené v ust. § 365
ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové závery) namietal
správnosť záveru súdu prvej inštancie, keď tento vyhodnotil podanú žalobu ako predčasnú, tvrdiac,
že nenastala splatnosť poisteného plnenia. Takéto právne posúdenie veci podľa jeho názoru je v
rozpore s jeho právom ako poisteného na zaplatenie poistného plnenia, pričom poukázal na to, že

žalobca podal žalobu v posledných dňoch plynutia premlčacej lehoty počítanej odo dňa vzniku poistnej
udalosti, a teda pokiaľ by žalobu nebol podal, nárok by si už nemohol uplatniť z dôvodu oslabenia jeho
práva, na ktorý základný argument poukazoval tiež v priebehu celého konania. Pokiaľ do času podania
žaloby ani po štyroch rokoch od poistnej udalosti žalovaný tvrdí, že neukončil jej vyšetrenie, je to v
prvom rade on, kto porušuje svoje povinnosti. Žalobca je toho názoru, že takáto nečinnosť žalovaného

nemôže požívať právnu ochranu pričom prostredníctvom napadnutého rozhodnutia bol žalobca zbavený
možnosti uplatniť si nárok na poistné plnenie v prípade, ak mu ho žalovaný zamietne. Súd prvej inštancie
svojím rozhodnutím poskytol ochranu strane, ktorá porušuje svoje povinnosti, koná tak bez zjavného
dôvodu. Poukázal na to, že ani na pojednávaní žalovaný, resp. jeho právny zástupca nevedel uviesť, čo
bráni žalovanému v ukončení šetrenia poistnej udalosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že šetrenie poistnej

udalosti nebolo ukončené ani v čase podania odvolania, t.j. viac ako šesť rokov odkedy sa poistná
udalosť stala. Súdom naznačovaný postup, podľa ktorého by sa mal žalobca domáhať na súde určenia
povinnosti poisťovateľa skončiť vyšetrenie poistnej udalosti, podľa názoru žalobcu nie je správny ani
hospodárny, keďže by neprimerane zaťažil poisteného, ktorý je naviac v postavení spotrebiteľa. Žalobcazastáva názor, že pokiaľ žalovaný neukončil šetrenie poistnej udalosti bez zbytočného odkladu ako mu
to ukladá ust. § 797 ods. 3 OZ napriek tomu, že ukončeniu šetrenia nebránila objektívna prekážka,
mal súd pasivitu žalovaného posúdiť ako zamietnutie nároku poisťovňou, t.j. ako ukončenie likvidácie

poistnej udalosti bez poskytnutia plnenia. V opačnom prípade by pasivita žalovaného ako poisťovne
predstavovala spôsob, akým sa poisťovňa môže vyhnúť povinnosti plniť a poistený bude následne
odkázaný na vedenie ďalších sporov o určenie povinnosti ukončiť vyšetrenie poistnej udalosti, či o
zaplatenie poistného plnenia, všetko za predpokladu samozrejme, že prvý uvedený súdny spor skončí
v premlčacej lehote od vzniku poistnej udalosti. Nemožno totiž opomenúť, že aj v prípade, ak by si

žalobca skutočne podal žalobu o určenie povinnosti poisťovne ukončiť vyšetrenie poistnej udalosti,
takého konanie nemusí skončiť v rámci premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na poistné plnenie.
Na základe uvedeného mal za to, že závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie,
nie sú správne. Nestotožnil sa ani s tým, že právne posúdenie veci súdom vychádza z dostupnej
judikatúry. Žalobcovi nie je známy ani jeden rozsudok súdu vyššieho stupňa, ktorým by bol prezentovaný
súdom prvej inštancie prijatý názor. Namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže

odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Predovšetkým sa v
ňom súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a neuviedol v ňom, ako posúdil jeho
právne argumenty. Samotné konštatovanie, že žaloba bola podaná predčasne, je pre odôvodnenie
rozhodnutia nedostačujúce, o to viac, že prostredníctvom argumentácie žalobcu mala byť riešená
dôležitá právna otázka určujúca pre správnosť záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby. Riadne

odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu, v súvislosti s čím
poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 327/2010.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a požadoval priznať

mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru uplatnené odvolacie námietky nie sú
dôvodné, vydaný rozsudok je vecne správny, právne udržateľný, v súlade so stabilnou rozhodovacou
praxou. Pokiaľ nebol ustálený právny základ na poistné plnenie, nemohla vzniknúť na strane žalovaného
povinnosťplniť,atedaanisplatnosťpoistnéhosplnenia.Jenesporné,žešetreniepoistnejudalostivčase
podania žaloby ukončené nebolo, nie z dôvodov pasivity na strane žalovaného, čo vyvracajú dôkazné

prostriedky. Neznalosť, pasivita a nedostatočná súčinnosť žalobcu nemôžu byť na ťarchu žalovaného. K
ukončeniušetreniapoistnejudalostinedošlovinoužalovaného.Žalobcasamoholdomáhaťsvojhopráva
podaním žaloby na súde o skončení vyšetrovania poistnej udalosti a následne až poistného plnenia a
tiež o poskytnutie preddavku. Moment skončenia šetrenia je predmetom bohatej judikatúry, v súvislosti
s čím odkázal na rozhodnutie NS SR 2Cdo 122/2002, v zmysle záverov ktorého vyšetrovanie treba

považovať za skončené len čo bol so súhlasom poisťovateľa alebo s jeho dodatočným schválením
dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím.
Zo strany žalovaného nedošlo k poskytnutiu plnenia, jeho určeniu ani jeho odmietnutiu, ale naopak
k šetreniu poistnej udalosti, a tak je jediný možný logický záver, a to neexistencia uplatňovaného
nároku. I keď trestné konanie, ktoré bolo vedené voči žalobcovi je ukončené a tento bol spod obžaloby

oslobodený, nemožno pre neposkytnutie súčinnosti z jeho strany pristúpiť k ukončeniu vyšetrovania.
V trestnom konaní neboli riešené podstatné záležitosti pre prípadné poistné plnenie. V konaní pred
civilným súdom tak bolo nevyhnuté objasniť samotné podmienky a priebeh škodovej udalosti, aby
mohlo byť vyhodnotené, či a v akom rozsahu vznikne nárok na náhradu škody, či poistné plnenie.
Naviac sú tú ďalšie zásadné skutočnosti, a to porušenie povinnosti žalobcom, spoluúčasť a pod., ktoré

neboli žalobcom preukázané. Samotná existencia škodovej udalosti neumožňuje poskytnutie poistného
plnenia, keď nie je určiteľné, v akom rozsahu sa má poistné plnenie vyplatiť. Nedošlo k porušeniu práva
žalobcu, ktorý mal viacero právnych možností, ako sa domôcť svojho práva, on ich nevyužil, čo nemôže
ísť na ťarchu žalovaného. Je potrebné rozlišovať, keď poisťovne svojvoľne nevyšetrujú škodovú/poistnú
udalosť a vyhýbajú sa tak poistnému plneniu, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Ústavného súdu

SR III. ÚS 596/2017 zo dňa 28.09.2017 a prípady ako je podľa neho aj tento, kedy je poisťovňa aktívna
a chce ukončiť šetrenie poistnej udalosti, avšak pre nečinnosť poisteného tak učiniť nemôže, pretože
prípadné plnenie by bolo v rozpore so zákonom a neodzrkadľovalo by priebeh a následky poistnej
udalosti.

6. Žalobca vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, ako aj na jeho dôvodoch. Nestotožňuje
sa s názorom žalovaného, že z dôvodu, že svojvoľne neukončil šetrenie poistnej udalosti by nemal
mať žalobca nárok na poistné plnenie, čo by zakladalo nebezpečný precedens, na základe ktoréhoby poisťovne odďaľovali poistné plnenie. Na podporu svojej argumentácie poukazoval na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, a to uznesenie č.k. III.ÚS 596/2017 (na ktoré poukazoval tiež žalovaný), pričom
práve z právnych záverov tohto uznesenia vyplýva, že ak nedošlo medzi poisťovateľom a poisteným

k dohode o rozsahu plnenia ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie, vec je
predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia
právoplatným rozhodnutím súdu. Tento názor vychádza z právneho názoru judikovaného v rozhodnutí
NS SR sp. zn. 2Cdo 122/2002 z 27.03.2003, v zmysle ktorého vyšetrenie treba považovať za skončené,
len čo bol so súhlasom poistiteľa, alebo s jeho dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah

plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím. V citovanom rozhodnutí bola
predmetom posudzovania obdobná situácia, keď vyšetrenie poistnej udalosti nebolo skončené pred
začatím konania a poistná udalosť bola vyšetrená až v priebehu súdneho konania. Žalobca má za
to, že pokiaľ by sa aj odvolací súd nestotožnil s jeho právnym názorom, že pasivitu žalovaného bolo
potrebné vyhodnotiť ako zamietnutie nároku poisťovňou, teda ukončenie likvidácie poistnej udalosti
bez poskytnutia plnenia, mal postupovať v súlade s vyššie uvedeným judikovaným názorom a vyšetriť

poistnú udalosť tak, že splatnosť plnenia v prípade úspechu žalobcu by bola založená až rozhodnutím
súdu. Len takýto postup možno podľa jeho názoru považovať za postup v súlade s právom, keď žalobca
opätovne poukazoval na to, že porušovaniu povinnosti, a to neukončeniu vyšetrenia poistnej udalosti
bez zbytočného odkladu žalovaným, nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Poznamenal, že žalovaný
vyšetrenie neukončil ani doposiaľ napriek tomu, že mu v tom žiadna objektívna prekážka nebráni a

žiadne konkrétne podklady si od žalobcu za týmto účelom ani nežiadal. Na podporu svojho názoru,
že vyšetrenie poistnej udalosti nemôže trvať neprimerane dlhú dobu, poukázal na názor uvádzaný v
komentári k Občianskemu zákonníku vyhotovenému JUDr. Imrichom Fekete CSc., druhý diel, strana
2349, kde sa výslovne uvádza: „Splatnosť poistného plnenia je teda stanovená pevnou lehotou, ale jej
začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva šetrenie, pre ktoré

nie je doba trvania predpísaná, ale jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností prípadu. Z toho však
nemožno vyvodzovať, že vyšetrenie poisťovateľa by mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých
mesiacov, alebo dokonca rokov, a neprichádza do úvahy, že by po dobu, po ktorú prebieha trestné
stíhanie poisteného, neplynula lehota určená v § 797 ods. 3 OZ a prebiehajúce trestné konanie vedené
proti poistenému nie je dôvodom, ktorý by mal za následok zmenu doby splatnosti poistného plnenia.“

7. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike na repliku žalobcu uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou,
trvá na svojom vyjadrení. Žaloba bola podaná predčasne. V čase podania žaloby nebol ustálený právny
základ uplatňovaný žalobcom, ani preukázaný samotný nárok žalobcu na prípadné poistné plnenie,
k čomu nedošlo v dôsledku konania žalobcu. Preto nemožno uvažovať o splatnosti nároku. Tvrdená

pasivita žalovaného je účelová. V ďalšom prakticky takmer doslovne replikuje skutočnosti, ktoré uvádzal
už vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu.

8.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších

predpisov.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.b/, c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP). Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

13. Žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na poistné plnenie vo výške 15.000,-
EUR odvodzujúc tento nárok od skutočnosti, že pri dopravnej nehode dňa 29.5.2012 v obci F. bolo
poškodené ním identifikované osobné motorové vozidlo značky W. XXXd, ktorého jeho vlastníkom,
pričom so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu predmetom ktorej je havarijné poistenie tohto
vozidla pre prípad zničenia, odcudzenia, alebo straty. Žalobcovi riadne vznik škodovej udalosti, ktorá

podľa neho napĺňa tiež znaky poistnej udalosti definovanej zmluvou oznámil, poskytol mu požadovanú
súčinnosť, na čo mu tento písomne oznámil, že škodu na jeho vozidle posúdil ako totálnu, súčasne
mu oznámil vypočítanú všeobecnú hodnotu vozidla z ktorej sa bude vychádzať pri výpočte poistného
plnenia a tiež hodnotu predajných zvyškov vozidla. Tvrdil, že napriek niekoľkým rokom, ktoré od nehody
uplynuli, si žalovaný svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil a poistné plnenie mu nepoukázal.

14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, založiac svoje rozhodnutie na závere o predčasnosti podanej
žaloby, keďže v dôsledku neukončenia vyšetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného (ktorú
skutočnosť mal za preukázanú), nedošlo k splatnosti poistného plnenia.

15. Žalobca odvolaním namieta správnosť právnych a vychádzajúc z obsahu odvolania tiež skutkových

záverov,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilvjehoneprospechvydanérozhodnutieatiežnedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v čom vzhliada voči nemu porušenie práva na spravodlivý
proces (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ , h/ a tiež b/ CSP) tvrdiac, že
jeho závery sú neudržateľné, sú založené len na tvrdeniach žalovaného o neukončení vyšetrenia
poistnej udalosti, súd sa však nevysporiadal s tým, že od doby, ako k nej došlo ubehlo už niekoľko

rokov, počas ktorých je žalovaný vo vzťahu k uspokojeniu nároku žalobcu na poistné plnenie nečinný,
účelovo všeobecne tvrdiaci, že nedisponuje rozhodujúcimi skutočnosťami pre ukončenie vyšetrenia
potrebného pre záver tak o vzniku nároku na poistné plnenie, ako aj na zistenie rozsahu jeho prípadného
plnenia, čo je neudržateľné a súd takémuto konaniu poskytol právnu ochranu prostredníctvom vydaného
rozhodnutia. Podľa jeho názoru, o výške poistného plnenia môže vzhľadom na nečinnosť žalovaného

rozhodnúť aj v tomto konaní súd, čím reagoval na názor súdu prvej inštancie, že vhodným prostriedkom
právnej ochrany žalobcu vzhľadom na okolnosti, má byť podanie žaloby o uloženie povinnosti
žalovanému ukončiť vyšetrenie poistnej udalosti, či žaloby o poskytnutie mu preddavku na poistné
plnenie, nie žaloby ktorú zvolil, ktorou sa priamo domáha ním nárokovanej výšky poistného plnenia.

16. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli
v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti

alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

18. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného

odvolania.

19. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 29.5.2012 v obci F. D. došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo značky W. XXXd, VIN: K ev. č. F rok registrácie2008, ktorého vlastníkom bol žalobca. Žalobca v priebehu konania nepopieral, že vozidlo v čase nehody
riadil. Žalobca má so žalovaným uzatvorenú poistnú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej
je havarijné poistenie uvedeného motorového vozidla pre prípad poškodenia, zničenia, odcudzenia,

alebo straty. Žalobca oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti listom zo dňa 28.6.2012, doručeným
žalovanému dňa 10.7.2012. Listom zo dňa 11.7.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že škodu na vozidle
žalobcu vyhlásil za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Listom zo dňa 23.7.2012 oznámil žalovaný
žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná
hodnota vozidla sume 18.360,63 EUR s DPH. Žalovaný zároveň poskytol žalobcovi možnosť odpredaja

zvyškov havarovaného vozidla, pričom prieskumom trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov
vozidla na sumu 3.060,-EUR s DPH. Ponuka na odkúpenie vozidla bola platná do 8.8.2012, žalobca
ju nevyužil. Nehoda bola šetrená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v T. X.. Na žalobcu
bola na Okresnom súde T. X. podaná obžaloba pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.5.2012 viedol motorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho mal spôsobiť spomínanú dopravnú nehodu. Rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/148/2015-182 zo dňa 7.11.2016, právoplatným dňa 6.3.2017
bol žalobca spod obžaloby oslobodený, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Žalovaný tvrdil, že doposiaľ neukončil vyšetrovanie nehody ako poistnej udalosti, dôvodiac nedostatkom
potrebných, ním však bližšie nešpecifikovaných informácií a tiež tvrdiac nekonkretizovanú nesúčinnosť
žalobcu. Sporným nebolo, že doposiaľ neposkytol žalobcovi z uvedeného havarijného poistenia žiadne

poistné plnenie. Žalobca sa u žalovaného preukázateľne domáhal ukončenia vyšetrovania poistnej
udalosti telefonickými a tiež mailovými urgenciami.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.
23. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

24.Podľa§795ods.1Občianskehozákonníka,povinnosťpoistiteľaplniťajehoprávonapoistnévznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

25. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

26. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

27. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

29. Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku3. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo

povolaniu.
30. Primárne odvolací súd preskúmaním veci považuje za potrebné uviesť (čím sa súd prvej inštancie
nezaoberal), že zmluvný vzťah medzi stranami sporu, založený poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX
uzatvorenou stranami sporu (uzatvorenie ktorej v konaní sporným nebolo) je potrebné považovať za
vzťah spotrebiteľský, vzhľadom na to, že pri uzatvorení poistnej zmluvy vystupoval žalovaný ako

dodávateľ v zmysle čl. 2 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy
a žalobca mal v tomto právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle čl. 2 písm. b) smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy.

31. Dôvodom uzatvorenia poistnej zmluvy žalobcom, bolo zabezpečenie poistnej ochrany pre prípad
vzniku náhodnej udalosti, za ktorú jednak patrilo žalovanému ako poisťovateľovi právo na poistné, ale
zároveň mu v prípade vzniku poistnej udalosti vznikla aj povinnosť poistné plnenie poskytnúť.

32. Vznik práva na plnenie a jeho splatnosť je vo vzťahu k poistnému plneniu upravený osobitne a to v

ust. § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

33. Vychádzajúc z ich dikcie, zákon rozlišuje na jednej strane okamih vzniku práva na poistné plnenie,
ktoré vzniká poistnou udalosťou (§ 797 ods. 2 OZ) a na strane druhej samotnú splatnosť poistenia (§
797 ods. 3 OZ).

34. Z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vznik práva na poistné plnenie súvisí
so vznikom poistnej udalosti, pričom to, čo v konkrétnostiach každej veci možno za túto považovať s
následkom poisťovateľa plniť, vyplýva zo zmluvy a poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy. Rozhodujúcim pre vznik povinnosti plniť je existencia samotnej udalosti, ktorá môže mať inak

za následok povinnosť plniť, a tiež aj to, že v dôsledku nej nastali následky predpokladané zmluvou.

35. Z ust. § 797 ods. 3 OZ vyplýva, že poistné plnenie je splatné do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a hoci doba, po ktorú môže poistiteľ
vykonávať šetrenie nie je zákonom stanovená, toto musí byť vykonané bez zbytočného odkladu, bez

neúčelných prieťahov v podobe žiadnych, či neadresných formálnych úkonov smerujúcich k vyšetreniu
a prijatiu záveru v požadovanom smere, pričom jeho trvanie rádovo v niekoľkých mesiacoch, nehovoriac
o rokoch, je z hľadiska interpretácie uvedenej povinnosti poistiteľa z hľadiska ochrany práva z poistenia
oprávneného subjektu (v zmysle nároku na poistné plnenie) neudržateľným.

36. Otázkou splatnosti poistného plnenia vo svetle citovaných zákonných ustanovení, sa súdy tak
odvolacie, ako aj vyšší vo svojich rozhodnutiach už opakovane zaoberali i keď primárne vo vzťahu k
posúdeniu vzniku omeškania v nadväznosti na uplatnený nárok na úrok z omeškania ako príslušenstva
prisúdeného poistného plnenia (príkladmo Krajský súd Prešov v rozsudku zo dňa 27.4.2016 č.k. 23Co
89/2015-179, NS SR v rozsudku zo dňa 27.3.2003 sp. zn. 2Cdo 122/2002 a na časovej osi tiež ďalšie)

a vyslovili názor, že žalované poistné plnenie nadobudne splatnosť až po tom, ako poistiteľ skončil
vyšetrovanie, ktoré je potrebné považovať za skončené, ak bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho
dodatočným schválením dohodnutý s poisteným rozsah plnenia, alebo dňom určenia rozsahu plnenia
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý názor odobril a o niečo precizoval vo svojom rozhodnutí Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo dňa 28.09.2017 č.k. III.ÚS 596/2017-10, v ktorom vyslovil, že: „...hoci

splatnosť poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne
okolnosti na strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale
jeho dĺžka závisí od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia
poisťovateľa, keď už právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poisteného
plnenia výslovne na skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť

zo strany poisťovňou, je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne
o oprávnenosti nároku poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrovania sa
poisťovateľ dostáva do pozície dlžníka a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania.
Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poisťovateľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, akoaj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania,
vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím
súdu. Tieto osobitosti predpokladov vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy

poistenia v Občianskom zákonníku a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na
druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje povinnosti pri vykonaní vyšetrenia či vyšetrenie nezačne bez
zbytočnéhoodkladu,ztohtodôvoduvzniknepoistenémuškoda,môžesapoistenýdomáhaťjejnáhrady.“

37. Od vyššie uvedeného právneho názoru nemá dôvod odchýliť sa odvolací súd ani v posudzovanej

veci, pričom paradoxne na toto rozhodnutie odkazuje nielen žalobca, ale aj žalovaný (účelovo však
uvádzajúc v ňom vyslovený názor len čiastočne), a vychádzajúc z ktorého nemožno pochybovať
o tom, že žaloba na plnenie, prostredníctvom ktorej aj v posudzovanej veci žalobca svoj nárok na
poistné plnenie proti žalovanému ako poistiteľovi uplatnil, je vhodným prostriedkom právnej ochrany aj v
prípade, ak by medzi zmluvnými stranami bola spornou samotná danosť právneho základu na plnenie,
teda aj za existencie sporu o tom, či žalobcom tvrdenú škodovú udalosť možno zároveň posúdiť

tiež ako udalosť poistnú, s následkami predpokladanými zmluvou, a súčasne tiež v prípade, ak by
žalovaný spochybňoval (či už v nadväznosti, alebo bez sporu o samotnom vzniku práva na plnenie
na plnenie) tiež rozsah poistného plnenia, tvrdiac ako v posudzovanej veci, že doposiaľ nedošlo k
skončeniu vyšetrovania (čo samozrejme znamená tiež, že nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k
dohode o rozsahu plnenia), ktoré sporné skutočnosti sa tak stávajú predmetom posudzovania súdom

prvej inštancie, pričom vyšetrovanie sa bude takto považovať za skončené dňom určenia rozsahu
plnenia právoplatným rozhodnutím súdu, a po uplynutí vykonateľnosti rozsudku nastáva tiež splatnosť
súdom priznaného poistného plnenia.

38. Záver súdu prvej inštancie, na ktorom tak založil v neprospech žalobcu vydané rozhodnutie,

spočívajúci v tom, že v dôsledku toho, že nenastala ešte splatnosť poistného pre neukončenie vyšetrenia
žalovaným, teda že žaloba je podaná predčasne, nie je správny, naviac založený na nesprávnom
(predčasnom) závere o tom, že vyšetrenie poistnej udalosti zo strany žalovaného doposiaľ ukončené
nebolo. Takéto zistenie nemá pôvod v doposiaľ vykonanom dokazovaní, ani obsahu spisového
materiálu. Je pravdou, že takéto tvrdenie produkoval opakovane žalovaný v rámci svoje procesnej

obrany, doposiaľ však nepredložil zodpovedajúci dôkaz, za ktorý je možno považovať spis týkajúci
sa šetrenia predmetnej škodovej/poistnej udalosti (pričom ním predložené listinné dôkazy , ktoré sú
založené v spise a majú dokazovať, že šetrenie naďalej reálne prebieha, sú staré niekoľko rokov), z
ktorých by bolo možné ustáliť, že takéto vyšetrovanie naďalej nielen reálne prebieha, ale tiež posúdiť
jeho dôvodnosť (keďže nemožno vylúčiť, že v dôsledku jeho neadresnosti, neúčelnosti, či jeho reálnej

neexistencie možno prijať záver o tom, že už dávno skončilo) a v neposlednom rade hodnovernosť
takéhoto tvrdenia spôsobuje aj fakt, že žalovaný v konkrétnostiach ani len netvrdil dôvody, pre ktoré
by toto nebolo malo byť ukončené. Len vo všeobecnosti sa odvoláva na nesúčinnosť žalobcu, či
nedostupnosť informácií, ktoré majú byť rozhodné pre posúdenie nielen výšky nároku, ale aj samotného
vzniku nároku, čo je skutočne vo vzťahu žalobcovi neudržateľné, o to viac, že v posudzovanej veci od

doby oznámenia, že došlo k poistnej udalosti žalobcom žalovanému, čo bolo v roku 2012, už len ku
dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie prešlo 6 rokov a následne tiež uplynulo ďalšie obdobie vymedzené
odvolacím konaním, pričom odvolací súd ani ku dňu svojho rozhodnutia nedisponuje informáciou o tom,
že by došlo k zmene tohto stavu. V nadväznosti na to, za správny nemožno považovať ani záver
súdu prvej inštancie, že prípustným prostriedkom právnej ochrany na strane žalobcu, v tomto prípade

namiesto žaloby na plnenie, má byť žaloba na uloženie povinnosti žalovanému ukončiť vyšetrenie
potrebné pre stanovenie rozsahu poistného plnenia, či žaloba na poskytnutie preddavku, pretože
jednak, ako už bolo uvedené vyššie, súdna prax žalobcom zvolenú žalobu akceptuje, jej podanie nie
je z hľadiska žiadneho relevantného zákonného ustanovenia na danú problematiku sa vzťahujúceho,
podmienenésúdomprvejinštancietvrdenýmižalobami(požadovaťpreddavokžalobcomjejehoprávom,

nie povinnosťou) a naviac, by podľa názoru odvolacieho súdu išlo len o reťazenie súdnych konaní,
keď vezmúc do úvahy postoj žalovaného (jeho dlhoročnú nečinnosť a s tým spojené vmanévrovanie
žalobcu do postavenia svojho rukojemníka), by išlo o neudržateľný formalizmus popierajúci zmysel a
účel súdneho konania, ktorým je vydanie takého rozhodnutia, ktoré zabezpečí spravodlivé usporiadanie
vzťahov medzi účastníkmi, a to v konaní o takej žalobe, ktorá je spôsobilá, predovšetkým s konečnou

platnosťou aj sporné vzťahy medzi účastníkmi usporiadať, za ktorú možno opodstatnene považovať aj
žalobcom zvolenú žalobu. Pravdou síce je, že súdna prax pozná a akceptuje tiež žalobu o uloženie
povinnosti poistiteľovi ukončiť šetrenie o rozsahu plnenia, za existujúcich okolností (predovšetkým
doba, ktorá prešla od dopravnej nehody, od ktorej odvodzuje tento nárok na poistné plnenie, ktorá sadatuje nie na mesiace, ale roky), ako aj vo svetle možného oslabenia práva v podobe jeho premlčania,
či spornosti samotného základu, nie je udržateľný dôvod od žalobcu jej podanie spravodlivo požadovať,
keďže všetky sporné otázky môžu byť predmetom posúdenia v tomto konaní.

39. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný spochybňuje nielen rozsah plnenia, ale aj samotný vznik
nároku žalobcu na poistné plnenie, teda samotný právny základ nároku, avšak len prostredníctvom
produkovania všeobecných tvrdení o nedostupnosti informácií, či nesúčinnosti žalovaného, v
konkrétnostiach však nielenže nepreukazuje, ale ani skutkovo netvrdí, vo vzťahu k zisteniu akých

skutočností potrebných pre vyšetrenie, by mal byť žalobca pasívny, či nespolupracujúci, alebo aké
informácie v konkrétnostiach, o čom a od koho sa mu doteraz nepodarilo zabezpečiť (čo samozrejme
predpokladá, že vôbec vynaložil iniciatívu na ich zabezpečenie). Netvrdí, že by mu žalobca na
jeho výzvu nepredložil nejaký konkrétny listinný doklad, niečomu sa nepodrobil a podobne. Napriek
tomu však doposiaľ nevydal rezultát o tom, že vzniknutú škodovú udalosť posúdil ako poistnú, resp.
o tom, že odmieta poistné plnenie z dôvodov konkrétne uvedených skutočností, ktoré by podľa jeho

názoru nezakladali vznik práva žalobcu na poistné plnenie. Niekoľko rokov teda ponecháva žalobcu
v neistote už len v otázke právneho základu uplatneného nároku bez toho, aby svoju nečinnosť v
tomto smere nielen voči žalobcovi, ale aj voči súdu prvej inštancie, či odvolaciemu súdu náležitým
spôsobom (v konkrétnostiach) odôvodnil, pričom identickými nedostatkami sú poznamenané tiež
jeho ďalšie tvrdenia o nemožnosti vyšetriť rozsah poistného plnenia ( čo samozrejme predpokladá

záver o vzniku nároku), v kumulatíve čoho je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že za týchto okolností
by sa prostredníctvom rozhodnutia súdu prvej inštancie akceptoval neudržateľný stav, vytvárajúci
priestor poistiteľovi nielen v tejto veci, ale aj v ďalších, neprikročiť niekoľko rokov k plneniu len so
zovšeobecňujúcim odôvodnením, že stále je potrebné vykonávať ďalšie doplňujúce vyšetrenie, čím by
ani fakticky k plneniu prikročiť nemusel, ktorý stav by nebolo možné vylúčiť ani v posudzovanej veci, o

to viac za reťazenia nadbytočných žalôb, neriešiacich samotnú podstatu sporu.

40. Je síce pravdou, že zákon číselne nevyjadruje lehotu, v ktorej má byť vyšetrenie skončené, avšak
použitie termínu „bez zbytočného odkladu“ nemožno interpretovať podľa názoru odvolacieho súdu inak,
ako bez neodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia,

kde za žiadnych okolností za takéto nemožno považovať šetrenie, ktoré by malo prebiehať, keďže
podľa tvrdení žalovaného neskončilo, 7 rokov. Jediné v konkrétnostiach uvedené skutočnosti
žalovaným, ktoré podľa jeho názoru bránia uzavretiu tejto škodovej/poistnej udalosti, sú uvedené v
odpore proti vydanému platobnému rozkazu v tomto konaní, kde žalovaný uvádza, že nedisponuje
informáciou kto bol vodič osobného motorového vozidla, na ktorom vznikla škoda a tiež, že polícia

neukončila vyšetrovanie danej nehody, pričom ide o prípad, keď žalobca je podozrivý ako páchateľ
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Nad rámec toho, že tieto tvrdenia už nie sú aktuálne,
keďže žalobca v priebehu súdneho konania nespochybňuje, že v čase nehody predmetné motorové
vozidlo riadil a tiež medzičasom nielenže bolo skončené vyšetrovanie dopravnej nehody na úrovni
polície, ale tiež rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 1T/148/2015-182 zo dňa 07.11.2016,

právoplatným dňa 06.03.2017 (teda pred viac ako 2 rokmi) bol žalobca oslobodený spod obžaloby
trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona, keďže nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, ale nad rámec toho odvolací súd vo vzťahu k
relevantnosti týchto námietok poukazuje na to, že vplyvom šetrenia polície na šetrenie poisťovateľa
v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka sa súdy opakovane zaoberali (príkladmo rozhodnutie NS ČR

25Cdo/4634/2008) a vyslovili názor, že šetrenie polície alebo iného verejnoprávneho orgánu, hoci vo
veci, ktorá s poistnou udalosťou bezprostredne súvisí, nemožno stotožňovať so šetrením poisťovateľa
v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a prebiehajúce trestné konanie vedené proti poistenému
niejedôvodom,ktorýbymalzanásledokzmenudobysplatnostipoistnéhoplnenia.Zaneakceptovateľné
v tomto smere považujú, že po tom, čo poisťovni bolo oznámené políciou, že proti žalobcovi sa vedie

trestné stíhanie, táto sama žiadne šetrenie nevyvíjala a čakala len na výsledok trestného konania.
Súčasťou spisového materiálu v posudzovanej veci, doposiaľ nie je spis žalovaného týkajúci sa
dotknutej škodovej/poistnej udalosti, pričom nemožno vzhľadom na dobu, ktorá prešla od oznámenia
poistnej udalosti žalobcom vylúčiť, že o takýto prípad nečinnosti by mohlo ísť tiež v posudzovanej veci.

41. Keďže súd prvej inštancie uplatnený nárok z hľadiska uvedených rozhodujúcich skutočností a
vo svetle vyššie naznačených teoretických východísk neposudzoval, pričom dokazovanie, ktoré je
nevyhnutné vykonať pre posúdenie rozhodujúcej právnej otázky o vzniku nároku žalobcu na poistné
plnenie a v prípade pozitívneho zistenia o rozsahu poistného plnenia, presahuje rámec hospodárnostijeho vykonania odvolacím súdom, pri súčasnom zistení, že argumentačne vo vzťahu k žalobcom
produkovaným tvrdeniam jeho odôvodnenie neobstojí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z
dôvodov uvedených v ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

42. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v procese ďalšieho konania a nového rozhodovania
o veci bude postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, vykonať dokazovanie
v naznačenom smere, prípadne aj ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie rozhodujúcich

právnych otázok , čo súdu umožňuje spotrebiteľský charakter sporu, výsledky vykonaného dokazovania
vyhodnotiť v zmysle zásad daných ustanovením § 191 CSP jednotlivo a tiež v ich vzájomných
súvislostiach, vysporiadať sa so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní, teda odstrániť
všetky nedostatky tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom rozhodnutí a vo veci
opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.

43. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).