Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vyskočová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31CoE/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606201030
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2606201030.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Terézie Mecelovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 16,
Bratislava, proti povinnej: K. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. G. XXX, o vymoženie 1.013,74 eur s prísl.,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. 2Er/2031/2008-24 zo dňa 5.

novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom ani súdnej exekútorke sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vykonávanú súdnou exekútorkou JUDr.

Evou Šteinerovou pod sp. zn. EX 233/2006 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na odôvodnenie
uviedol, že oprávnená ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli 22. marca 2005 zmluvu o úvere
č. 3440283, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, v ktorom povinná splnomocnila advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pretože povinná záväzok
voči oprávnenej nesplnila, splnomocnenec pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom do notárskej
zápisnice N 4651/2005, NZ 43188/2005 urobil 17. septembra 2005 vyhlásenie o uznaní právneho

záväzku povinnej a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinnou Mgr. Kušnírovi je neplatné, lebo je neurčité
a široko koncipované. Ďalej dospel k záveru, že záujmy splnomocnenca sú v rozpore so záujmami
splnomocneného, keď splnomocnenec mal konať skôr v záujme oprávneného. Splnomocnenie udelené
Mgr. Tomášovi Kušnírovi je tak neplatné pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
to splnomocnenec nebol oprávnený urobiť vyhlásenia o súhlase s exekúciou, v dôsledku čoho notárska

zápisnica nevyhovuje náležitostiam § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por. Nie je teda vykonateľným exekučným
titulom, na čo musí súd prihliadať aj ex offo a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Ex. por. zastaviť.
O trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu súdnej exekútorke nepriznal.

2. Včas podaným odvolaním sa oprávnená domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie.Odvolanieodôvodnilapodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)Civilnéhosporovéhoporiadku.Mgr.

Kušnír ako advokát bol oprávnený dať sa zastúpiť substitútom, povinná ako dlžník mohla plnomocenstvo
podľa § 33b Obč. zák. kedykoľvek vypovedať. Jeho udelením sa dlžník nevzdal práva uznať záväzok,
dlh v čase udelenia splnomocnenia bol určitý. Exekučná zápisnica má umožniť exekúciu bez toho,
aby súd skúmal hmotnoprávny vzťah, ako aj formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Plnomocenstvo je
zrozumiteľné a splnomocnenec konal v rámci svojho oprávnenia. Uznanie záväzku nemožno považovať
za konanie v rozpore so záujmami povinnej, keďže k nemu došlo z dôvodu, že povinná si neplnila

svoje záväzky. Exekučné konanie nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., naopak, za také treba považovať konanie povinnej, ktorá nesplnila záväzokz úverovej zmluvy. Dohoda o plnomocenstve bola uzavretá so súhlasom oboch strán a ako celok
je platná a udržateľná. Prípadný nedostatok vôle nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou. Súd prvej
inštancie nemohol skúmať platnosť udeleného plnomocenstva a zastavením exekúcie postupoval v

rozporesprávnymipredpismiaprávomoprávnenejnasúdnuochranu.Súdužpreskúmalsúladnotárskej
zápisnice so zákonom tým, že vydal poverenie.

3. Povinná ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávneným
subjektom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 58 Ex. por.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 C.
s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

5. V prerokúvanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdnej exekútorky 27. januára 2006,
v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 30. novembra 2006 (§ 240
ods. 1 Ex. por.).

6. Podľa odvolacieho súdu sú tu dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods.

1 písm. g) Exekučného poriadku v cit. znení. Súd prvej inštancie pritom správne skúmal prípustnosť
exekúcie počas celého konania aj potom, čo už udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie
exekúcie. Podľa judikatúry totiž platí, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená (R 58/1997). Už preto sú nedôvodné námietky oprávnenej, že súd nemohol rozhodnúť
o zastavení exekúcie potom, čo udelil poverenie na jej vykonanie. Naopak, z citovaného judikátu je
zrejmé, že tak urobiť mohol a musel. Udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Ex. por. nepredstavuje
prekážku rozhodnutej veci pre rozhodovanie o zastavení exekúcie podľa § 57 Ex. por. Napokon, už zo
samotnej logiky zákona vyplýva, že zastaviť možno len exekúciu, ktorá sa začala, teda v ktorej bolo

udelené poverenie. Sám zákon teda predpokladá, že o zastavení exekúcie sa rozhoduje potom, čo už
bolo poverenie udelené. Z judikatúry (porov. R 79/2015) možno vyvodiť len toľko, že je neprípustné,
aby súd dvakrát posúdil rovnakú situáciu rozdielne. Ak teda súd na základe notárskej zápisnice v jednej
exekúcii poverenie udelil, nemôže v neskoršej exekúcii žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. To mu
však nebráni, aby rozhodol o jej zastavení, ak sú na to dôvody.

7. Úvahy oprávnenej o vylúčení právomoci súdu skúmať náležitosti notárskej zápisnice nie sú správne.
Z § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. nevyplýva nijaké obmedzenie toho, v čom môže spočívať neprípustnosť
exekúcie, ktorá odôvodňuje jej zastavenie. Vychádzajúc z judikátu R 58/1997 tak táto neprípustnosť
môže spočívať aj v každom nedostatku materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,

ak tento dôvod nemožno subsumovať pod iné písmeno. Rámec prieskumu exekučných titulov pritom
neobmedzuje samotný Exekučný poriadok, ale len osobitné zákony upravujúce účinky jednotlivých
exekučných titulov. Inak povedané, súd nemôže skúmať vecnú správnosť exekučného titulu len vtedy,
ak to vyplýva z osobitného zákona. Naopak, ak zákon takéto skúmanie nevylučuje, nič súdu nebráni
robiť to v exekučnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) nemožno vyvodiť, že by notár mal byť orgánom, ktorý by mal mať právomoc
záväzne rozhodovať o tom, či obsah právneho úkonu v notárskej zápisnici zodpovedá zákonu alebo
dobrým mravom. Právomoc rozhodovať spory z občianskoprávnych vzťahov, a teda aj rozhodovať o
súlade občianskoprávnych úkonov so zákonom, patrí podľa § 3 C. s. p. zásadne súdom.

8. Odvolací súd sa v prerokúvanej veci stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo
udelené povinnou ako súčasť zmluvy o úvere z 22. marca 2005 je neplatné pre rozpor záujmov zástupcu
a zastúpeného. Tento záver je v zhode s judikatúrou (porov. judikát R 63/2007 týkajúci sa rovnakej
situácie). Súhlas advokáta Mgr. Tomáša Kušníra so svojím uvedením v predtlači zmluvy o úvere súviselo
s tým, že minimálne do 26. septembra 2003 mal tento advokát s oprávnenou uzatvorenú dlhodobú

zmluvu o spolupráci (porov. rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn.
DS X-10/08:689/2007, uverejnené v Bulletine slovenskej advokácie č. 4/2011). Podľa odvolacieho súdu
zodpovedá logike a bežným skúsenostiam, že uvedený advokát by len ťažko trpel svoje uvádzanie
do predtlače zmluvy o úvere oprávnenou, ak by s týmto postupom nebol uzrozumený. Okrem toho jezrejmé, že tento advokát nebol za svoje služby poskytnuté povinnej na základe tohto splnomocnenia
platený povinnou, ale (celkom zrejme) oprávnenou, prípadne jej prostredníctvom. V takom prípade ale
táto samotná dohoda zakladá rozpor medzi záujmami zástupcu (advokáta) a zastúpeného (povinnej),

pretože advokát je motivovaný konať v súlade so záujmami oprávnenej, od ktorej je závislé reálne
získanie jeho odmeny, nie so záujmami povinnej. Možnosť povinnej splnomocnenie kedykoľvek
vypovedať nehojí prípadný rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného, preto ani nemá na neplatnosť
splnomocnenia podľa § 22 ods. 2 Obč. zák. žiaden vplyv.

9. Neplatnosť splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere znamená, že pri
spisovaní notárskej zápisnice N 4651/2005 konal za povinnú bez splnomocnenia. Oprávnená, ktorej
bol tento úkon určený, o tomto nedostatku splnomocnenia z už uvedených dôvodov vedela (sama
predtlačila do zmluvy o úvere splnomocnenie s vopred vybraným advokátom), takže podľa § 33 ods. 3
Obč. zák. nie je vôbec potrebné zaoberať sa následkami podľa § 33 ods. 2 Obč. zák. Úkon takéhoto
„splnomocnenca“ povinnú neviaže. Prejavy obsiahnuté v notárskej zápisnici urobené Mgr. Kušnírom tak

nemožno pričítať povinnej, v dôsledku čoho notárska zápisnica neobsahuje výslovný prejav povinnej, že
súhlasí s vykonateľnosťou. Táto notárska zápisnica tak nevyhovuje náležitostiam § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku a nie je teda formálne vykonateľným exekučným titulom proti nej. To robí exekúciu
neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie správne zastavil.

10. Vzhľadom na to odvolací súd jeho vecne správne uznesenie podľa § 387 C. s. p. potvrdil (výrok I).

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení § 396 ods. 1 C. s. p.,
keď oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, povinnej ani súdnemu exekútorovi však kvôli ich
neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II).

12. Uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie (§ 202 ods. 4 Ex. por.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.