Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215217240
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4215217240.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaGregušaačlenovsenátuJUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Martiny Balegovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XXX/X, X., o vymoženie
peňažného plnenia vo výške 314,-- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1451/2015 - 35 z 27. augusta 2018,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1451/2015 - 35 z 27. augusta 2018 r u š
í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,

rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 veta prvá
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 39, § 53 a
nasl. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku posúdil žiadosť súdneho exekútora, návrh oprávneného a exekučný titul z hľadiska súladu
so zákonom, teda či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie poverenia pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie. Z predložených listín zistil, že oprávnený poskytol povinnému na
základe zmluvy o úvere č. 409100914 zo dňa 28.02.2013 úver vo výške 1.000,-- eur, ktorý sa povinný

zaviazal zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom za jeho poskytnutie, celkovo vo výške 1.968,-- eur.
V čl. II. predloženej rozhodcovskej zmluvy bola obsiahnutá dohoda na riešení sporov, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere č. 409100914 uzavretej dňa 28.02.2013. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v prejednávanej veci spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne

na vôli dodávateľa, t. j. oprávneného. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah
je daný vopred) a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná.
Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy,
pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená.
Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nespĺňa záujem na

ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je vrozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, pretože právo na súdnu ochranu je zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivý súdny proces je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva
práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa
na všeobecný súd. Ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ ako prvý

obráti na všeobecný súd, v tom prípade nemôže už dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to
vo väčšine prípadov neúčinné, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je
sám zaviazaný. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne

vykonateľným exekučným titulom. Keďže rozhodcovská zmluva je v prejednávanej veci vzhľadom na
už uvedené neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je
materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Súd
prvejinštancievychádzajúczozákonnýchustanovenícitovanýchvodôvodnenísvojhorozhodnutiapreto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním oprávnený ako
odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne

skutkovézistenia.Malzato,žeexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených

podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak
ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi. Poukázal na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného

titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie,
o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to,
že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Podľa jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia

exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho
posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom

ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K nesprávnym skutkovým
zisteniam veci súdom prvej inštancie uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho

úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci
všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto
skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v
zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku
zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považujesa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho
súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom
v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, poukázal na odôvodnenie

zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na
odvolacie dôvody obsiahnuté v odvolaní navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), a zistil, že neboli splnené procesné podmienky (pri vydaní napadnutého uznesenia). Odvolací
súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 26.02.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 21.09.2015 požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku sp. zn. SR 14476/14 zo dňa 12.11.2014. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. V priebehu odvolacieho
konania súd prvej inštancie zistil, že pôvodný povinný K. D., nar. XX.XX.XXXX., naposledy trvale bytom
Q. XXX/X, X., zomrel dňa XX.XX.XXXX (teda ešte pred tým, ako súd prvej inštancie dňa 27.08.2018

rozhodol napadnutým uznesením, v ktorom konal ako s povinným so subjektom, ktorý už v tom čase
nemal procesnoprávnu ani hmotnoprávnu subjektivitu), a preto po vyžiadaní uznesenia o dedičstve
Okresného súdu Komárno sp. zn. 4D/42/2017 z 27. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
27.04.2017, uznesením č. k. 6Er/1451/2015 - 56 z 27. septembra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.10.2018, rozhodol o pokračovaní v konaní s jediným dedičom (pôvodného) povinného, ktorým

je K. A., nar. XX.XX.XXXX., trvalý pobyt Q. XXX/X, X..

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského

konania zaväzovať.

14. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktoréhopredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

15. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

16. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, proti inému než tomu,

kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť
doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie

zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

17. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ak k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
pokračujeexekútorvovykonávaníexekúcienazákladepôvodnéhopoverenia,kuktorémupriložíoriginál
právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

18. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

19. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením
konania o dedičstve.

22. Podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné
opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

24. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno

preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

25. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

26. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.27. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje, že procesno-právne
legitimovaníakoúčastníciexekučnéhokonaniajevšeobecneten,ktopodalnávrhnavykonanieexekúcie

(oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto
označené osoby aj hmotno-právne legitimované, t. j. či je možné na základe návrhu exekúciu vykonať,
je dané tým, či sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd (§ 45 Exekučného
poriadku) skúma hmotno-právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno-právnej legitimácie je dôvodom na

zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku).

28. Hmotno-právne legitimovaný je aj ten, na koho prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu.
Ustanovenie § 36 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku je preto potrebné vykladať tak, že hmotno-
právne legitimovaný je každý nadobúdateľ práva z exekučného titulu, bez ohľadu na to, či právo
nadobudol právnym úkonom, alebo na základe inej právnej skutočnosti.

29. Prechod práv a povinností z exekučného titulu môže nastať pred začatím exekučného konania alebo
po jeho začatí (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

30. V prípade, že prechod práva alebo povinnosti nastal až po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2

Exekučnéhoporiadku),závisíprocesnýpostupodtoho,čiideouniverzálnualebosingulárnusukcesiudo
práva alebo povinnosti. Ustanovenia § 37 ods. 3, 4 a 5 Exekučného poriadku sa vzťahujú na singulárnu
sukcesiu v plnom rozsahu. Na univerzálnu sukcesiu sa vzťahujú iba v takom rozsahu, v akom to povaha
veci nevylučuje.

31. Univerzálnou sukcesiou sa rozumie taký prechod práva alebo povinnosti, ktorý nastal zánikom
právnej subjektivity pôvodného nositeľa práva (oprávneného) alebo povinnosti (povinného). Zánik
právnej subjektivity môže v zásade nastať zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby.

32. Ak k strate procesnej subjektivity účastníka exekučného konania, ktorým bola fyzická osoba, dôjde

počas exekučného konania, súd prvej inštancie je povinný zisťovať, či účastník zanikol bez právneho
nástupcu alebo s právnym nástupcom. V prípade smrti fyzickej osoby sú jej právnym nástupcom tí,
na ktorých jej smrťou prešli jej práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť mať práva a
povinnosti (právnu subjektivitu) narodením (pričom túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí
živé) (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Táto spôsobilosť zanikne smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2

Občianskehozákonníka).Zuvedenéhovyplýva,žefyzickéosobysastávajúsubjektmipráv-nadobúdajú
právnu subjektivitu, a teda aj procesnú subjektivitu, ktorá sa odvíja od hmotnoprávnej subjektivity (§
61 CSP), dňom narodenia, pričom túto spôsobilosť má už počatý plod v tele matky (nasciturus), pod
odkladacou podmienkou, že sa narodí živý.
33.Právnaúpravadedeniavychádzazozásadyuniverzálnejsukcesie,ktoráznamená,žededičvstupuje

do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu, pokiaľ nezanikli jeho
smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Dedič zodpovedá
za dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku. Ak poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom
majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné, dochádza k prechodu tohto
majetku na dedičov.

34. Ak fyzická osoba zomrela a v dôsledku univerzálnej sukcesie vstúpil do jej majetkovoprávnych
vzťahov dedič, resp. viacerí dedičia, prechádzajú všetky jej práva a povinnosti (s limitmi uvedenými v
predchádzajúcom odseku) na právneho nástupcu, resp. právnych nástupcov. Pri univerzálnej sukcesii,
ak bol pôvodný účastník konania fyzickou osobou, ktorá zanikla s právnym nástupcom, súd nerozhoduje

o pripustení zmeny účastníkov konania výlučne podľa § 37 ods. 3 až 4 Exekučného poriadku (teda len
na návrh súdneho exekútora). Súd je povinný na univerzálnu sukcesiu práva alebo povinnosti z fyzickej
osoby, ktorá zomrela a do ktorej majetkovoprávnych vzťahov vstúpil dedič, resp. dedičia, prihliadnuť z
úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či ju účastníci konania oznámia.

35. Preto po zistení, že účastník konania, ktorý bol fyzickou osobou, zomrel, je súd povinný (obligatórne)
podľa § 63 CSP zisťovať, či do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil v
dôsledku univerzálnej sukcesie jej dedič, resp. dedičia alebo či fyzická osoba nemá žiadnych právnych
nástupcov. Rovnako je exekučný súd povinný posúdiť, či vymáhaná pohľadávka má majetkový charaktera či nezanikla smrťou účastníka exekučného konania. Ak účastník exekučného konania v procesnom
postavení povinného, ktorým bola fyzická osoba, zomrel, v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka
má majetkový charakter a do majetkovoprávnych vzťahov účastníka exekučného konania vstúpil jej

dedič, príp. viacerí dediči, rozhodne exekučný súd podľa § 63 CSP o pokračovaní v konaní s každým
dedičom povinného, s ktorými koná v rozsahu, v ktorom na nich podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorej vymoženie v exekučnom konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 CSP však exekučný súd v prípade smrti povinného v čase
od jeho úmrtia do právoplatnosti dedičského rozhodnutia koná so všetkými osobami, ktoré sú zistené

ako okruh dedičov, keďže exekučné konanie nemožno prerušiť ani z dôvodu prebiehajúceho dedičského
konania po poručiteľovi, ktorý bol účastníkom exekučného konania v procesnom postavení povinného.
Ak fyzická osoba, ktorá bola účastníkom exekučného konania zomrela a do jej majetkovoprávnych
vzťahov nevstúpili žiadni dedičia alebo ak smrť účastníka exekučného konania spôsobila zánik práva
alebo povinnosti, exekučné konanie (alebo už prebiehajúca exekúcia) musí byť zastavené.

36. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov exekučného konania, ktoré musia byť
splnené na to, aby sa dosiahol cieľ exekučného konania vyplývajúci z Exekučného poriadku (napr.
procesná subjektivita). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd aj vtedy,
keď neboli v odvolacích dôvodoch odvolateľom uplatnené.

37. Odvolací súd už zo samotného obsahu spisu zistil, že povinný zomrel dňa 06.12.2016. Z uvedeného
vyplýva, že v čase, kedy súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením - t. j. dňa 27. augusta
2018, povinný už viac ako rok a pol nedisponoval procesnou subjektivitou. Súd prvej inštancie pri vydaní
napadnutého uznesenia teda konal za stavu absencie splnenia všetkých procesných podmienok, za
ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

38. Za situácie, keď súd prvej inštancie ako exekučný súd bol povinný podľa § 161 ods. 1 CSP
kedykoľvekpočaskonaniaprihliadaťnato,čisúsplnenéprocesnépodmienky(t.j.podmienky,zaktorých
môže konať a rozhodnúť), bolo jeho povinnosťou aspoň pred vydaním rozhodnutia preskúmať procesné
podmienky - okrem iného aj procesnú subjektivitu povinného. Ak by súd prvej inštancie postupoval
uvedeným spôsobom, z lustrácie povinného v registri obyvateľov by zistil, že povinný dňa 06.12.2016

zomrel. Za uvedenej procesnej situácie bol súd prvej inštancie následne povinný podľa § 63 CSP
konať do právoplatnosti dedičského rozhodnutia so všetkými osobami, ktoré by zistil ako osoby tvoriace
okruh dedičov povinného a zisťovať, či povinnosť splniť v exekučnom konaní vymáhanú pohľadávku
(ktorá má majetkový charakter, nakoľko ide o peňažnú pohľadávku) prešla na dediča, resp. dedičov
povinného ako jeho právnych nástupcov. V prípade, ak vymáhaná pohľadávka prešla na dediča, resp.

dedičov povinného, bol exekučný súd povinný rozhodnúť o pokračovaní v konaní na mieste povinného
s každým jeho dedičom a s nimi konať v rozsahu, v ktorom na nich prešli záväzky poručiteľa. Iba
v prípade dodržania uvedeného procesného postupu bol súd prvej inštancie oprávnený rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

39. Keďže súd prvej inštancie nedodržal uvedené kogentné procesné normy, dopustil sa takej procesnej
vady v konaní (konkrétne procesnej vady spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia pri nesplnení procesných
podmienok, keď povinný v čase vydania napadnutého uznesenia nemal procesnú subjektivitu), ktorá
bránila rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

40. Z už uvedených dôvodov bol odvolací súd povinný podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

41. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvej inštancie si je popísaného nesprávneho
procesného postupu vedomý a tento sa snažil odstrániť v čase po vydaní napadnutého uznesenia,

keďže po jeho vydaní si súd prvej inštancie správne zaobstaral uznesenie o dedičstve po (pôvodnom)
povinnom, z ktorého správne zistil, že uložená povinnosť, o ktorej vymoženie v tomto exekučnom konaní
ide, a ktorá má majetkový charakter, prešla na povinného, uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia (K. A.),
a preto aj správne rozhodol uznesením č. k. 6Er/1451/2015 - 56 z 27. septembra 2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.10.2018, o pokračovaní v konaní v procesnom postavení povinného práve s K. A..

Ani uvedeným konaním však už nemožno zvrátiť skutočnosť, že v čase vydania napadnutého uznesenia
konal súd prvej inštancie v procesnom postavení povinného so subjektom bez právnej subjektivity
(procesnoprávnej i hmotnoprávnej).42. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 a 3 CSP povinný, vzhľadom na už
správne vykonané úkony popísané v predchádzajúcom bode (aj keď až v čase po vydaní napadnutého
rozhodnutia, avšak predtým, ako nadobudlo právoplatnosť a ktoré mali byť správne vykonané ešte pred

tým, ako o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prvýkrát rozhodol),
už len opätovne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pričom tentokrát bude dbať na to, aby rozhodoval za stavu splnenia všetkých procesných podmienok
konania.

43. Odvolací súd záverom výslovne zdôrazňuje, že v tomto zrušujúcom rozhodnutí nevyslovil záver, že
napadnuté uznesenie je vecne nesprávne alebo že je nesprávne jeho odôvodnenie, keďže napadnuté
uznesenie vzhľadom na zistené závažné procesné vady, ktoré viedli k jeho zrušeniu, nebolo predmetom
meritórneho odvolacieho prieskumu.

44. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP

nerozhodoval.

45. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.