Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207732
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416207732.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátuJUDr.MichaelyFrimmelovejaJUDr.ZuzanyKučerovejvprávnejvecižalobkyne:M.I.,L..XX.XX.
XXXX, J. K. A.. Č.. XX, J., zastúpená: Bardač s. r. o., IČO: 47 243 252, Lovinského ul. č. 22, Bratislava,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, Bratislava, o zaplatenie
istiny 717 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 23. januára 2020, č. k. 6Csp/51/2016 - 174, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni istinu vo výške 754 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 117 eur od
01. júna 2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 637 eur od 03. januára 2018 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. § 52 ods. 1, 2, 5, 6, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, §
3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 382/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vecne tým, že po vrátení
veci (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. apríla 2019, č. k. 10Co/20/2019 - 139, ktorým
bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušený, pozn. odvolacieho
súdu) na ďalšie konanie postupoval v zmysle intencií a pokynov odvolacieho súdu a opätovne posúdil

nárok žalobkyne a nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne vylúčil, že by zmluva bola
bezúročnáabezpoplatkovázdôvodovpodľaust.§9ods.2písm.a),c),f),g),k)ai)zák.č.129/2010Z.z.,
čo aj náležite odôvodnil, pri novom rozhodovaní opätovným skúmaním nesplnenia podmienok úverovej
zmluvy v zmysle týchto ustanovení zákona sa už nezaoberal, avšak v zmysle pokynov odvolacieho súdu
skúmal, či zmluva neobsahuje iné neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali zjavnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že po preskúmaní
listinných dôkazov (zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227, č. l. 10 spisu, dohoda o plnení v

splátkach, č. l. 11, potvrdenie čiastkových plnení, č. l. 14, potvrdenie o zrážkach zo mzdy, č. l. 16-17,
súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za II. 1 rok 2014,
č. l. 18, VP poskytnutia spotrebiteľského úveru, č. l. 28, potvrdenie zamestnávateľa o zrážkach zo
mzdy zo dňa 03.01.2018, č. l. 81, potvrdenie ÚPVSaR BA o evidencii uchádzačov o zamestnanie,č. l. 154) zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 je platnou zmluvou, pričom ide o
typicky formulárovú zmluvu vopred pripravenú, ktorej podmienky a obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ
nemohla ovplyvniť s tým, že na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový úver

vo výške 300 eur, keď celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli dojednané na 288
eur (t. j. žalobkyňa mala spolu uhradiť sumu 588 eur a celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom mali predstavovať 64 % ročne a RPMN v zmysle zmluvy mala byť 32 %, pričom žalobkyňa sa
zaviazal (správne zaviazala, pozn. odvolacieho súdu) úver splatiť do 22. 09. 2015, pričom v rovnaký
deň zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a dohodu o splátkach v rámci

ktorej sa dohodli, že žalobkyňa sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku 588 eur v dvanástich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 49 eur vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 25. 10.
2014 a v tejto dohode žalobkyňa zobrala na vedomie výšku RPMN v rozsahu 300, 29 % a výšku
priemernej hodnoty RPMN v rozsahu 14, 36 %. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o plnení v splátkach
uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere
nie je samostatnou zmluvou, ale je zmenou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom k tomu,

že v pôvodnej zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné poskytnutý úver zaplatiť jednorazovo,
spolu s príslušnými poplatkami naraz, k istému dátumu, pričom dohoda o splátkach umožnila celý
tento poskytnutý úver spolu s poplatkami uhradiť v splátkach s tým, že dohodou o plnení v splátkach
došlo ku zmene uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti termínu zaplatenia celkovej čiastky
588 eur, pričom v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že uvedenú sumu, ak nie

je dohodnuté inak, je potrebné zaplatiť do 22. 09. 2015, ale následne bol v rámci dohody o plnení
v splátkach dohodnutý iný termín splatnosti 25. 10. 2015, čím došlo k zmene pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v tejto časti. Poukázal na fakt, že v dohode o plnení v splátkach je uvedené,
že žalobkyňa berie na vedomie, že výška RPMN je 300, 29 %, pričom priemerná hodnota RPMN na
poskytnutý úver bola ku dňu podpísania zmluvy 14, 36 %, a preto je zrejmé, že RPMN vo výške 300,

29 % je mnohonásobne vyššia ako priemerná hodnota RPMN v danom čase s tým, že takáto hodnota
RPMN, ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj
ďalšie poplatky súvisiace s úverom je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a rovnako aj odplatu vo
výške 288 eur pri úvere 300 eur (t. j. 96 %) je potrebné v zmysle zákona považovať za neprimeranú,
keďže prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú príslušným nariadením vlády SR, a preto takéto

dojednanie hodnoty RPMN aj odplaty vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné, na základe čoho považoval
súd prvej inštancie za potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol,
že z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je známa praktika žalovaného v postavení
veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý s dlžníkmi tak, ako aj so žalobkyňou v danom prípade
uzatváral v jeden deň zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň aj dohodu o plnení v splátkach k tejto

zmluve a týmto spôsobom došlo k navýšeniu pôvodne uvedenej RPMN, v danom prípade z rozsahu
32 % na 300, 29 %, pričom takúto praktiku žalovaného ako veriteľa možno jednoznačne považovať
za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru s tým,
že takéto konanie žalovaného je bezpochyby nekalou obchodnou praktiku, ktorá je zakázaná, o čom

svedčí aj rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. GUV-709/2016 zo dňa 07. 06. 2016,
ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohľadu nad finančným
trhom č. OFS-13342/2015-1 zo dňa 23. 11. 2015, v znení opravy č. OFS-13342/2015-2 zo dňa 07. 01.
2016 o vydaní predbežného opatrenia, ktorým spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (veriteľovi v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov pre spotrebiteľov) bolo podľa § 25 ods.1 v spojení s

§35eods.3Zákonaodohľadenadfinančnýmtrhomuloženépredbežnéopatrenie,atopovinnosťzdržať
sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v
bezprostrednejčasovejnáslednostiuzatváranázmluvaospotrebiteľskomúveresplatnomjednorazovoa
dohoda o splátkach toho istého úveru. Poukázal na skutočnosť, že aj samotná hodnota RPMN uvedená
v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 32 % je uvedená nesprávne, nakoľko na základe výpočtu

dosadením hodnôt do vzorca, ktorý tvorí prílohu č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu 22. 09. 2014 vyplýva, že hodnota RPMN mala byť 96 % a nie 32 % ako
bolo uvedené v zmluve, a preto bola žalobkyňa žalovaným uvedená do omylu, keď bola v zmluve
uvedená nesprávne RPMN v jej neprospech, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) spôsobuje bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru s tým, že hodnota RPMN 96 % je navyše niekoľko násobne vyššia, ako prípustný

dvojnásobok vtedajšej priemernej hodnoty RPMN, ktorá v zmysle tabuľky vydanej Ministerstvom financií
SR pri spotrebiteľských úveroch nad 6 do 12 mesiacov bola 16, 49 %. Súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že mal na základe uvedeného preukázané, že zaplatením sumy 1.
054 eur došlo vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle citovaných ustanovenízákona k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 754 eur. Priznanie príslušenstva
k judikovanej istine odôvodnil súd prvej inštancie právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 1, § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vecne omeškaním žalovaného s úhradou bezdôvodného obohatenia,
z dôvodu ktorého mu uložil povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, výška ktorých mu je známa z
rozhodovacej činnosti, a to v súlade so žalobnou žiadosťou zo sumy 117 eur odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému a zo sumy 637 eur odo dňa vystavenia potvrdenia zamestnávateľa
žalobkyne o celkovej sume zrazených mzdových prostriedkov. Zamietnutie žaloby vo zvyšku, t. j. v

časti nároku na finančné zadosťučinenie, odôvodnil vecne tým, že v zmysle odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu mal za to, že žalobkyni ujma v súvislosti s poskytnutým úverom nevznikla, nakoľko
právnu ochranu nie je možné poskytnúť žalobkyni, keďže prvá porušila zmluvnú povinnosť, na ktorú
sa zmluvou zaviazala, keď napriek tomu, že bola povinná splácať úver splátkami po 49 eur a celý
úver mala splatiť do 22. 09. 2015, uhradila iba dňa 24. 10. 2014 splátku v dohodnutej sume 49 eur
a následne v rozpore so zmluvou splátku 5 eur dňa 23. 06. 2015 a splátku 10 eur dňa 27. 08. 2015,

t. j. za 11 mesiacov uhradila len sumu 64 eur, tzn. nebola uhradená ani samotná požičaná suma 300
eur. K tvrdeniam žalobkyne, ktorá sa snažila nesplácanie úveru a nárok na jej finančné zadosťučinenie
odôvodniť tým, že sa starala o dve nezaopatrené deti a od 01. 02. 2015 bola ako nezamestnaná
evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo aj potvrdením z ÚPSVaR preukázala uviedol,
že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že splátky prestala uhrádzať už v mesiaci november

2014, t. j. v čase kedy zamestnaná ešte bola a do mesiaca február 2015 neuhradila ani jednu riadnu
splátku, a preto mal zhodne s odvolacím súdom za to, že ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvným podmienkami nie je možné stotožňovať s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli a
svoje povinnosti z nej vyplývajúce si vôbec plniť nezačali, resp. plnili svojvoľne a v rozpore so zmluvou,
nakoľko ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské právo, nesmie viesť k porušeniu zásady

rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy predávajúcim, či veriteľom. Výrok, ktorým
rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 2 C. s. p. a vecne tým,
že žalobkyňa mala úspech iba čiastočný (plný úspech v časti vydania bezdôvodného obohatenia a
neúspech v časti nároku na finančné zadosťučinenie, ako aj v zastavených určovacích výrokov, keďže
z jej zavinenia došlo v tejto časti k zastaveniu konania) a aj napriek čo do počtu úspešnosti výrokov

žalovaného, bol úspech žalobkyne v „ťažiskovom“ výroku o úhrade bezdôvodného obohatenia zrejmý,
nakoľkobyvšakpriznanieplnejnáhradytrovkonaniažalobkyničižalovanémunebolvsúladespomerom
ich úspechu vo veci, vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

2.

Proti tomuto rozsudku do vyhovujúceho výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C. s. p.), a k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutom
rozsahu (výrok I.) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na bod 1. Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, z ktorého vyplýva, že sa veriteľ zaväzuje na žiadosť spotrebiteľa bez zbytočného
odkladu po podpise Zmluvy dohodnutým spôsobom poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver v sume
300 eur, z čoho vyplýva, že nie je možné hovoriť o absencii údaju o druhu spotrebiteľského úveru,

keďže je uvedený v bode 1. Zmluvy a zároveň je nepochybné, že žalobkyňa svojim podpisom na Zmluve
potvrdila svoju vôľu byť viazaná Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čím si voči nej splnil
svoju informačnú povinnosť, ako aj podmienku písomnej zmluvy o úvere. Uviedol, že žalobkyňa sa v
zmysle bodu 2. Zmluvy zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 588 eur, ak nie je dohodnuté inak do 22. 09.
2015, z dôvodu ktorého nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, keďže sa ako dlžníčka zaviazala uhradiť jednu splátku vo výške 588 eur s termínom
splatnosti dňa 22. 09. 2015, pozostávajúcu z istiny 300 eur, z administratívnych nákladov vo výške 96
eur a úroku 192 eur (64 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím bola zachovaná
zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je na

prednej strane určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (300 eur + 96 eur + 192 eur = jedna
splátka 588 eur). Namietol, že nakoľko vyhlásenie o absencii údaju o celkovej výške úveru a konkrétnej
mene spotrebiteľského úveru sú obsiahnuté v Zmluve o úvere, konštatovanie o ich absencii, správne
nie je. K nesprávne uvedenej výšky RPMN uviedol, že žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohouje preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje a je vypočítaná
v zmysle platných právnych predpisov, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov s tým, že výška RPMN je vypočítaná

v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Poukázal na skutočnosť, že dlžník
bol dostatočne informovaný o RPMN tým, že údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy
a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere odovzdaná, a preto si splnil svoje informačné povinnosti k predmetnej zmluve

o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobca potvrdil prevzatie formuláru o Štandardných európskych
informáciách o spotrebiteľskom úvere ako aj informácie o RPMN a skutočnosti, že sa s tlačivom
oboznámil. Uviedol, že priemerná výška RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je vo výške 16, 49 %,
pričom na základe nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok hodnoty RPMN, čo v danom prípade
je 32, 98 % (16, 49 % x 2 ), pričom RPMN dohodnutá v zmluve bola vo výške 32 % a teda neprekročil
zákonom stanovený limit. Poukázal na skutočnosť, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca berie

na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
a je vo výške 32 % a v zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty
ročnejRPMNnaposkytnutýspotrebiteľskýúverplatnejkudňupodpísaniatejtozmluvyospotrebiteľskom
úvere je vo výške 16, 49 % z čoho vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v

súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej
ročnej RPMN. Namietol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon, nakoľko žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola
nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech

získal žalovaný z poctivých zdrojov. K úmyselnému bezdôvodnému obohateniu uviedol, že Občiansky
zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania
osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve s tým, že zavinenie je budované na
dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy
a nepriamy, pričom na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia

všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné,
v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že
v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje, pričom nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie
súspotrebiteľskýmvzťahomaztohodôvodujeprístupzohľadňujúcizáujemslabšejstranynežiaduci,ale

potrebnéjezachovávaťrovnosťstrán.Poukázalnaskutočnosť,žesožalobcomuzatvorilzmluvuoúvere,
pričom veriteľ sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a
dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky, pričom
skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver,
keďže je to činnosť, ktorou sa v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie,

nakoľko mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu
sporné nebolo, avšak táto skutočnosť nedokazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie, keďže v
časeuzatvoreniazmlúvoúverenemoholmaťvedomosť,anipredpokladaťto,žeoniekoľkorokovneskôr
môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje
podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

3.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedla, že strany uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

102303227 dňa 22. septembra 2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver 300 eur,
Dohodu o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 102303227 dňa 22. septembra 2014,
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a Rozhodcovskú zmluvu s tým, že na základe týchto zmlúv
bolo z jej strany (či už dobrovoľne, alebo na základe zrážok zo mzdy) žalovanému plnená spolu suma 1.
054 EUR (z uvedenej sumy považuje sumu prevyšujúcu 300 eur za bezdôvodné obohatenie na strane

žalovaného). Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného v podanom odvolaní týkajúcimi sa nesprávnej výšky
RPMN v Zmluve o úvere, nakoľko síce nenamieta, že by neniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia
nesprávnej výšky RPMN v Zmluve o úvere, ale toto dôkazné bremeno v danom prípade uniesla, keď na
nesprávnosť údaja o výške RPMN v Zmluve o úvere poukazovala v žalobe, v replike z 22. novembra2017, na pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2018, vo vyjadrení z 12. októbra 2018, vo vyjadrení
k odvolaniu z 29. januára 2019, vo vyjadrení z 02. júla 2019 a napokon na pojednávaní konanom dňa
23. januára 2020, pričom je pozoruhodné, že žalovaný na údajnú správnosť svojho výpočtu poukazuje

až v odvolaní, keď počas konania bol v tomto smere pasívny a ňou dokázané tvrdenia ani nerozporoval,
keďže už v podaní z 12. októbra 2018 upozorňovala na to, že podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné“, avšak žalovaný nijako nereagoval na jej repliku z 22.
novembra 2017, v ktorom uviedla (správny) výpočet RPMN v Zmluve o úvere. Uviedla, že žalovaný

nekriticky prehliada skutočnosť, že dojednaná odplata je nielen v rozpore s právnou úpravou, ale aj v
rozpore s dobrými mravmi a to už na „prvý pohľad“, nakoľko nemožno považovať z hľadiska dobrých
mravov za akceptovateľné, aby za úver vo výške 300 eur inkasoval žalovaný odplatu ďalších 754 eur
(t. j. spolu musela žalovanému plniť 1. 054 eur), pričom odplata je aj v rozpore s právnou úpravou (§
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka), z čoho vyplýva,

že najvyššia prípustná odplata pre Zmluvu o úvere v znení bez Dohody o plnení bola 32, 98 % a pre
Zmluvu o úvere v znení Dohody o plnení bola 28, 72 % s tým, že pre určenie konkrétnej výšky odplaty
pri poskytnutí peňažných prostriedkov zo Zmluvy o úvere bez Dohody o plnení sa jednoducho spočíta
ročný úrok uvedený v bode 2 Zmluvy o úvere a poplatok uvedený v bode 2 Zmluvy o úvere označený
ako „administratívny poplatok“, ktoré spolu tvoria sumu 288 eur uvedenú v bode 1 Zmluvy o úvere, a

tento sa vydelí sumou poskytnutého úveru 300 eur a prevedie na % (teda vynásobí sa koeficientom
100),čímdostanemehodnotu96%,ktorájedohodnutouodplatoupriposkytnutípeňažnýchprostriedkov
podľa Zmluvy o úvere bez Dohody o plnení. Uviedla, že nakoľko sa uzavretím Dohody o plnení zároveň
zrejme posunul aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru z pôvodného 22. septembra 2015
na 25. septembra 2015, splatnosť úveru tak presiahla jeden rok, ale súčasne nedošlo k zvýšeniu

sumy úrokov, hodnotu konkrétnej odplaty, ktorú bola vypočítaná nemožno použiť, ale túto hodnotu je
potrebné prepočítať na presne jeden rok s tým, že prepočítaním výšky odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov v zmysle predchádzajúcej vety dostaneme hodnotu 95, 22 %, ktorá je dohodnutou odplatou
pri poskytnutí peňažných prostriedkov podľa Zmluvy o úvere po zohľadnení zmien vykonaných na
základe Dohody o plnení, avšak bez ohľadu k tomu, či sa vypočíta odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkov podľa Zmluvy o úvere so zohľadnením alebo bez zohľadnenia Dohody o plnení, táto
je vždy oproti príslušnej maximálnej prípustnej odplate podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
takmer trojnásobne vyššia, a preto sú Zmluva o úvere a Dohoda o plnení neplatné podľa § 39 a § 39a
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Namietla,
že žalovaný preto nemá nárok na zaplatenie akýchkoľvek nákladov spojených s poskytnutím úveru, ale

len na zaplatenie (vrátenie) istiny úveru, ktorá je vo výške 300 eur a nakoľko plnila v sume 1. 054 eur,
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.

4.

Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu doručené dňa 11. 05. 2020, sa k nemu
nevyjadril.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust.
§ 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C.
s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2020 podľa ust. § 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219
ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.),
pričomotermíneverejnéhovyhláseniarozsudkubolistranysporuaichprávnizástupcoviaupovedomení

zákonným spôsobom.

6.

K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom

právnomposúdeníveci(odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.h/C.s.p.),odvolacísúduvádza,že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, aksúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7.

Odvolacísúdrozsudokvnapadnutomvyhovujúcomvýrokuakovecnesprávnypotvrdil,pretožesúdprvej
inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného

dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

8.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické

a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť
totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalovaného), ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom
sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Obsahom základného
právanaspravodlivýprocesniejeaniprávonarozhodnutievsúladesprávnymnázoromsporovejstrany,
resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný

súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil (v súlade s ust. § 220
ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými
skutočnosťami, a aj so všetkými námietkami žalovaného, ktoré v konaní prezentoval.

9.

Vposudzovanejveciideovporadídruhýrozsudoksúduprvejinštancie,keďrozsudokzodňa25.októbra
2018, č. k. 6Csp/51/2016 - 105 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. apríla 2019, č.
k. 10Co/20/2019 vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu v sume 754
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 117 eur od 01. júna 2017 do zaplatenia

a vo výške 5 % ročne zo sumy 637 eur od 03. januára 2018 do zaplatenia a vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume 150 eur a vec mu v tomto
rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

10.

Nosným dôvodom (ratio decidendi) zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bola skutočnosť, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil Zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli ako bezúročnú a
bez poplatkov z dôvodu absencie náležitosti v zmysle ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), i) zákona o
spotrebiteľských úveroch a uložil mu v ďalšom konaní posúdiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné

podmienky, a opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobkyňou titulom finančného zadosťučinenia.

11.

Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým žalobe žalobkyni domáhajúcej sa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu 754
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že
hodnota RPMN, ktorá vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a okrem úrokovej miery v sebe
zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, ako aj odplata
vo výške 288 eur pri úvere 300 eur (t. j. 96 %) neprimeraná, keďže prevyšuje najvyššiu prípustnú

odplatu stanovenú príslušným nariadením vlády SR, a preto takéto dojednanie hodnoty RPMN aj odplaty
vyhodnotil ako neprijateľné a neplatné, z dôvodu ktorého úver poskytnutý žalobkyni úver za bezúročný
a bez poplatkov.12.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom prvoinštančného súdu stotožnil v celom rozsahu, nakoľko v

konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver (RPMN) poskytnutý žalobkyni v sume 300 eur je v absolútnom rozpore
s dobrými mravmi a so zákonom, ako aj odplata za poskytnutý úver v sume 288 eur, a ide o nekalú
obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá je zakázaná.

13.

K tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že sa na úkor žalobkyne prijatím sumy 754 eur úmyselne
neobohatil odvolací súd uvádza, že nakoľko úver poskytnutý žalovaným žalobkyni sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému iba to, čo na základe zmluvy
skutočne dostala, teda istinu úveru, preto ak nad rámec istiny 300 eur uhradila žalovanému sumu 754

eur, tak sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a je povinný
žalobkyni bezdôvodné obohatenia vydať.

14.

Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp.
tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,

a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

15.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods.
2 C. s. p. tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).