Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118011260
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118011260.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného L. F., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného a poškodeného T. G.
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 9T/39/2018-523 zo dňa 26.11.2019, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 07.07.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora, obžalovaného L. F., nar.
XX.XX.XXXX, a poškodeného T. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 9T/39/2018-523 zo dňa 26.11.2019 bol
obžalovaný L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. U. XXX, uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa §

149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,

že

obžalovaný v čase asi o 11.22 hod. dňa 01.08.2016, v katastrálnom území mesta Trnava, na ceste
III/1295, v kilometri 5,0, ako vodič osobného motorového vozidla Mercedes- Benz E 220, EČ BL-755LH,
jazdil v smere od obce Suchá nad Parnou na Trnavu, kde nesprávnou technikou jazdy prešiel s vozidlom
do protismeru a čelne sa zrazil s oproti jazdiacim osobným motorovým vozidlom Škoda Felícia EČ
HC-194BT, ktoré riadil v smere od Trnavy vodič R. G., v dôsledku zrážky oboch vozidiel došlo k

mnohopočetnýmporaneniamavnútornémukrvácaniuuvodičaR.G.,bytomW.,ktorýnanásledkytýchto
poranení pri prevoze do nemocnice v čase o 12:38 zomrel, jeho spolujazdcom vo vozidle Škoda Felícia
EČ HC-194BT a to T. F., bytom M. Q., bola spôsobená zlomenina 8. a 9. rebra vľavo, pneumothorax,
obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomenina 4. bedrového stavca, zlomenina priečnych výbežkov 2-4.
bedrového stavca, tržná rana lakťa vpravo, zlomenina stehnovej kosti vľavo, zlomenina vonkajšieho
členka vpravo s dobou liečenia 4 mesiace a L. B., bytom A., boli spôsobené zranenia a to zlomenina 2.

rebra vľavo, pneumothorax, zlomenina hrudnej kosti, pomliaždenie pľúc, roztrhnutie sleziny 1. stupňa,
tržnárananosa,predkoleniaapalcaľavejnohy,pomliaždenieaodreninapredkoleniavpravo,roztrhnutie
predného krížového väzu kolena vľavo a roztrhnutie vnútorného menisku kolena vľavo s dobou liečenia
5 týždňov, pričom obvinený svojím konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 2 písm.
c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej

mu podľa zákona, inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a inému z nedbanlivosti spôsobilťažkú ujmu na zdraví a to závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona.

Za tieto skutky uložil okresný súd obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona súd zároveň obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného
uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Trestného

zákona stanovil obžalovanému pri určení probačného dohľadu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Zároveň
okresný súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona
obžalovanému uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť
poškodenému T. F., nar. XX.XX.XXXX v A., bytom M. Q. XXX. Okresný súd taktiež uložil obžalovanému
podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu
nadobu8rokov.Onáhradeškodyrozhodolokresnýsúdtak,ževzmysle§288ods.1Trestnéhoporiadku

poškodených L. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A. X, T. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom
M. Q. XXX, T. G., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom A. XXX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, Sociálnu poisťovňu,
so sídlom: Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava a Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35 942 436, so
sídlom Einsteinova 25, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 523-526.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22.07.2019 prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o

tom, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, pričom vykonal dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste a náhrade škody. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že obžalovaný
je ženatý, má dve deti. Obžalovaný uviedol, že je živnostníkom, jeho mesačný príjem je 0 eur, už
tri roky od 01.08.2016, t.j. odo dňa nehody, je práceneschopný, má zranené obe ramená a kolená,
nevie s nimi hýbať. Z výpisu registra priestupkov na obžalovaného okresný súd zistil, že obžalovaný

má v zázname vedených 15 priestupkov pre porušenie pravidiel cestnej premávky riešené prevažne
blokovými pokutami. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo uložených celkom šesť
blokových pokút. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne
trestaný a to ešte v roku 1998, avšak na páchateľa sa hľadí, akoby nebol súdne trestaný. Pretože
obžalovaný sa dopustil spáchania skutkov na podklade obžaloby v jednočinnom súbehu, okresný súd

mu ukladal trest podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t.j.
podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona. Okresný súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, preto súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona a trest ukladal
v trestnej sadzbe od 2 do 5 rokov. Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na trestnú minulosť

obžalovaného, skutočnosť, že tento sa v minulosti dopúšťal priestupkov na úseku cestnej dopravy
rôznej závažnosti, avšak obžalovaný nebol súdne trestaný. Rozhodujúcim kritériom pre okresný súd
pri rozhodovaní o výške trestu bola skutočnosť, že ide o nedbanlivostný trestný čin. Obžalovaný sa
poškodeným prítomným na hlavnom pojednávaní ospravedlnil, okrem poškodeného T. F., ktorý nebol
prítomný na pojednávaní. Obžalovaný taktiež nahradil poškodenému L. B. náhradu škody vo výške asi

4.000,- eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd ustanovil v trvaní 5 rokov. Zároveň
obžalovanému uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo písomne sa ospravedlniť
poškodenému T. F.. Súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého

druhu v trvaní 8 rokov. O náhrade škody poškodených rozhodol tak, že všetkých poškodených - L. B.,
T. F., T. G., Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Sociálnu poisťovňu a Dôveru zdravotnú poisťovňu
odkázal so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2019 (č.l. 532)

odvolanieokresnýprokurátorčodovýrokuotrestevneprospechobžalovaného.Obžalovaný,poškodený
L. B. a splnomocnenec poškodeného T. G. si ponechali lehotu, avšak následne v zákonnej lehote podali
odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcuna č.l. 537-539 ako aj poškodený T. G., ktorý odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu na č.l. 529-530.

Okresný prokurátor vo svojom odvolaní zo dňa 21.01.2020 (č.l. 532-533) uviedol, že vzhľadom na
závažnosť spáchaného skutku a ťažký následok považuje uložený trest za príliš mierny, v rozpore so
zásadami primeranosti trestu a jeho proporcionality ako aj v rozpore s požiadavkou ochrany spoločnosti
pred páchaním trestnej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že v čase spáchania skutku obžalovaný
pracoval ako vodič - SZČO a teda ako vodič z povolania mal venovať zvýšenú pozornosť v cestnej

premávke a mohol lepšie ako bežný vodič odhadnúť vzdialenosť auta poškodeného a predvídať, že mu
vytvorínáhluprekážkuvjazde.Obžalovanýbolpredspáchanímskutku15krátpriestupkovopostihnutýa
uvedené nerešpektovanie pravidiel cestnej dopravy vyústilo do dopravnej nehody v dôsledku závažného
porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov, pri ktorej obžalovaný spôsobil obzvlášť závažný následok a to
smrť jedného človeka a ťažkú ujmu na zdraví ďalším dvom osobám.

Obžalovaný vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu zo dňa 24.01.2020 (č.l. 537-539)
uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom súdu o treste, pretože súd nepriznal obžalovanému jednu
poľahčujúcu okolnosť a to okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona s odôvodnením, že priznanie
obžalovaného k spáchaniu skutku a s tým logicky súvisiace popísanie priebehu skutku bolo zohľadnené

už pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal
na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.06.2017 sp. zn. Tpj/55/2016 ohľadom zjednotenia otázky
priznania/nepriznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Trestného zákona
v prípade vyhlásenia viny obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku,
podľa ktorého poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje,

aby páchateľ pomáhal orgánom činným v trestnom konaní a súdu, avšak neznamená to, že páchateľ
musí bezpodmienečne napomáhať všetkým dotknutým orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie
jednotlivýchštádiítrestnéhokonania.Podľaobžalovanéhoneprihliadnutiesúdunapoľahčujúcuokolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je nezrozumiteľné, pretože obžalovaný tým, že vyhlásil vinu zo
spáchania skutku, zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Súd má preto obžalovanému

priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a ukladať obžalovanému trest
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, teda podľa prevahy poľahčujúcich okolností, pri ktorom sa znižuje
horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v rozmedzí 2 až 4 roky. Výsledný trest by preto
mal byť miernejší. Taktiež trest zákazu činnosti v trvaní osem rokov považuje vzhľadom na uvedené
skutočnosti za neprimerane prísny. Poukázal taktiež na znalecký posudok znalca Expert Group a.s.

zo dňa 17.10.2016 č. 123/2016, z ktorého vyplýva, že u nebohého R. G. bola zistená koncentrácia
alkoholu krvi vo výške 0,57 ‰ a alkoholu v močí 0,14 ‰ a vzhľadom na zranenia poškodeného
možno konštatovať, že zrejme nebol pripútaný, čo má význam pre spoluzavinenie dopravnej nehody. Z
uvedených dôvodov navrhoval napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a odsúdiť obžalovaného
podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm.

h) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na miernejší trest
odňatia slobody a zároveň uložiť miernejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu.

Poškodený vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa
03.12.2019 (č.l. 529-530) uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nie je spokojný

s uloženým trestom. Smrťou jeho syna zavinenou výlučne obžalovaným došlo k mimoriadne
traumatizujúcej udalosti, v dôsledku čoho musela jeho manželka vyhľadať odbornú pomoc. Uloženým
trestom sa podľa poškodeného nedosiahne účel trestu u obžalovaného. Podľa jeho názoru bezpečne
preukázal všetky položky uplatneného nároku, preto súd nemusel vykonávať žiadne dokazovanie a
mohol mu priznať uplatnenú škodu. Navrhoval zrušiť napadnutý rozsudok čo do výroku o treste a

o výroku o náhrade škody a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju opätovne prejednal a rozhodol,
alternatívne aby odvolací súd vo veci rozhodol sám.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 07.07.2020 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obhajcu obžalovaného, poškodeného T. G. a splnomocnenca poškodeného,

na ktorom oboznámil zúčastnených s napadnutým rozsudkom, odvolaním prokurátora, odvolaním
obžalovaného, odvolaním poškodeného a podstatným obsahom spisu. Verejného zasadnutia sa
nezúčastnil obžalovaný (ktorý podaním zo dňa 07.07.2020 svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby
sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti), a poškodení (okrem poškodeného T. G.), načo senát odvolacieho súdu vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v ich
neprítomnosti, pretože v danej veci boli splnené podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v
neprítomnosti obžalovaného a poškodených v zmysle § 293 ods. 6 Trestného poriadku a contrario.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave navrhol zrušiť výrok o treste a vec vrátiť súdu prvého stupňa ,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol eventuálne aby odvolací súd vo veci rozhodol
sám tak, že uloží obžalovanému prísnejší trest, pretože trest uložený súdom prvého stupňa považoval za
trest v rozpore s požiadavkou ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Splnomocnenkyňa

poškodeného sa pripojila k návrhu prokurátorky a odkázala aj na svoje písomné odvolanie. Obhajca
obžalovaného sa pridržal svojho písomného odvolania.

Podľa ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že

odvolania okresného prokurátora, obžalovaného L. F. a poškodeného T. G. nie sú dôvodné, v dôsledku
čoho sú splnené podmienky pre ich zamietnutie v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že okresný prokurátor a obžalovaný napadli rozsudok okresného
súdu výlučne čo do výroku o treste a poškodený napadol čo do výroku o treste a výroku o náhrade škody,

preto predmetom odvolacieho konanie je preskúmanie rozsudku vo vzťahu k výroku o treste a výroku
o náhrade škody. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný L. F. urobil na hlavnom pojednávaní
dňa 26.11.2019 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo
spáchaniaskutkovnapodkladeobžaloby,pričomokresnýsúdnanávrhprokurátoratotovyhlásenieprijal.
Nakoľkoinštitútuznaniavinysvojoupovahouvylučujepreskúmavanieskutkovéhostavukonštatovaného

výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, odvolací súd teda ani nemohol preskúmať tento výrok z
hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako
opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu sp.
zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

Úvodom odvolací súd poukazuje na to, že v dvojstupňovom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa
a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale
stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.

januára 2018). Práve preto odvolací súd považuje vzhľadom na rozsiahle a vyčerpávajúce odôvodnenie
rozsudku okresného súdu za nadbytočné opakovane odôvodnenie v rozsahu celého dokazovania, preto
sa zameria len na výslovné odvolacie námietky.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona, do úvahy prichádzalo uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného
zákona podľa trestnej sadzby skutku najprísnejšie trestného, t.j. prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2
Trestného zákona, za ktorý možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 2 až 5 rokov. Okresný

súd správne vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, čo odôvodňovalo ukladanie trestu
v trestnej sadzbe 2 až 5 rokov bez potreby modifikácie tejto hranice.

Odvolací súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu plne súhlasí s výškou uloženého trestu v trvaní

3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody za súčasného uloženia probačného
dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a so stanovením skúšobnej doby v trvaní päť
rokov. Takto uložený trest odvolací súd považuje za primeraný a dostatočný, zabezpečujúci nápravu
páchateľa a zároveň ochranu spoločnosti.K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúce sa nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. n) Trestného zákona odvolací súd uvádza, že tieto považuje za irelevantné. Vyhlásenie viny

obžalovaným nemôže byť automaticky posudzované ako poľahčujúca okolnosť podľa citovaného
ustanovenia, pretože trestné činy sa objasňujú v prípravnom konaní a nie na hlavnom pojednávaní.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na závery stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona v

prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo písm.
c) Trestného poriadku, podľa ktorého súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a
obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu
veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto
samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej

trestnej činnosti, vyžaduje si aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti a to najmä vo
forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej
hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení
trestného činu.

Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a logického
výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona, odvolací súd konštatuje, že pre priznanie
poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti
sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je
objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu

určitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov
činných v trestnom konaní. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prípravnom konaní bolo vypočutých
množstvo svedkov a bol aj vpracovaný znalecký posudok znalca Ing. Martina Lukašika, ďalšie dva
znalecké posudky, boli zabezpečené správy zo súdnej pitvy, lekárske správy, zápisnica, záznam
a fotodokumentácia z dopravnej nehody a ďalšie dôkazné materiály, teda vo veci prebehlo riadne

vyšetrovanie spáchaného skutku. V zmysle uvedeného preto nie je možné prijať záver, že obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže z obsahu spisu (ani z obsahu vyšetrovacieho
spisu) nevyplýva, akým významným spôsobom obžalovaný napomáhal v objasňovaní jeho trestnej
činnosti, aby mu mala byť priznaná aj táto poľahčujúca okolnosť. Ani obhajoba v podanom odvolaní
neuviedla, v čom mala spočívať „pomoc“ obžalovaného orgánom činným v trestnom konaní a súdu

pri objasňovaní skutku. Okrem priznania sa k skutku a opísania priebehu skutku obžalovaný nijakým
výraznejším spôsobom nebol aktívny pri objasnení trestnej činnosti. Argumentácia obhajoby, že
postupom obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, bolo umožnené prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a v tom má

spočívať napomáhanie obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti, v žiadnom prípade neobstojí a
to s poukazom na už vyššie uvedené. Odvolací súd opätovne uvádza, že poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej
činnosti, k čomu v prípade obžalovaného nedošlo. Navyše v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že
pokiaľ by sa obžalovaný k spáchaniu skutku nepriznal, v konaní bolo zabezpečených dostatok dôkazov,

na základe ktorých by bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná.

S námietkami okresného prokurátora, podľa ktorého uložený trest je príliš mierny a v rozpore so
zásadami primeranosti a jeho proporcionality, sa odvolací súd nestotožnil.

Vtejtosúvislostipoukazujenajednozozákladnýchkritérií,ktorémusísúdpriukladanítrestuzohľadniť,a
to účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok
generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Odvolací súd zdôrazňuje, že z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jeden
krát súdne trestaný, pričom na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 15 krát priestupkovo

postihnutý, pričom sa však jednalo o priestupky menej závažného charakteru. Obžalovaný bol vodičom
z povolania, preto uvedený počet priestupkov nemožno považovať za extrémne vysoký vzhľadom na
každodenné vedenie motorového vozidla obžalovaným. Argumentácia prokurátora, že obžalovaný ako
vodič z povolania mal venovať zvýšenú pozornosť v cestnej premávke a mohol lepšie ako bežný vodič
odhadnúť vzdialenosť auta poškodeného sa odvolací súd nestotožňuje.

Odvolací súd prihliadol najmä na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, obdobného
konania sa v minulosti nedopustil, spáchané priestupky boli všetky menej závažného charakteru,
jednalo sa o nedbanlivostný trestný čin, ako aj na okolnosti prípadu, na preukázané spoluzavinenie
nebohého na spôsobenom následku tým, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom a taktiež na kajúcny
postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, skutok úprimne oľutoval, ospravedlnil sa

poškodeným priamo na hlavnom pojednávaní a aj zaplatil už časť náhrady škody poškodeným.

Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému,
je trestom primeraným a zákonu zodpovedajúcim, ktorého zmyslom je viesť obžalovaného k tomu, aby
viedol riadny život, je postačujúcim trestom na nápravu obžalovaného a to tak z hľadiska individuálnej

prevencie ako aj generálnej prevencie. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by v prípade
obžalovaného bolo neprimerane prísne a nezohľadňovalo by prvky individuálnej prevencie.

Pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v zmysle § 61
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, aj v tomto smere je trest zákonným a spravodlivým. V tomto smere

odvolacísúdprimeranepoukazujeajustálenújudikatúru(porovnajjudikátRI./1966),podľaktorejúčelom
trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto jeho uloženie je plne
odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti
alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. V tomto prípade možno jednoznačne konštatovať,
že obžalovaný svojim konaním (s prihliadnutím na závažný následok spáchaného skutku a to smrť

jedného človeka a spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví ďalším dvom osobám ako aj predchádzajúce
početné dopravné priestupky, hoci menej závažného charakteru), dôvodne vyvolal pochybnosť o svojej
spoľahlivosti a spôsobilosti vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla a uloženie tohto trestu na dobu
osem rokov sa v tomto prípade javilo nielenže spravodlivým, ale výslovne žiaducim.

V tejto súvislosti si odvolací súd neodpustí reagovať na námietku obžalovaného v podanom odvolaní,
ktorý považoval uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní osem
rokov za nepochybne prísny trest, že uložený trest zákazu činnosti je nanajvýš primeraný vzhľadom
na závažnosť skutku a najmä na následky tohto skutku, keď došlo k usmrteniu jednej mladej osoby,
ktorá mala život pred sebou a k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví ďalším dvom osobám. Pripomienky

obžalovaného k výške trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vyznievajú v tomto smere sebecky
a absolútne nesebakriticky.

K námietkam poškodeného T. G., ktorý prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v odvolaní
uviedol, že podáva odvolanie čo do výroku o treste a výroku o náhrade škody, pretože napadnutý

rozsudok považuje za nezákonný, odvolací súd v prvom rade uvádza, že poškodený nie je oprávnený
podať odvolanie čo do výroku o treste a vôbec mu v zmysle Trestného poriadku neprislúcha právo
vyjadrovať sa k nezákonnosti, neprimeranosti ako aj k výške uloženého trestu.

K námietkam poškodeného, týkajúcich sa odkázania poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody

na civilný proces, odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a to s odkázaním poškodeného T. G. s jeho nárokom na civilný proces, pretože poškodený T. G.
si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 103.667,02 eur, z čoho výška 100.000,- eur
predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, a zároveň sám pri svojom výsluchu uviedol, že od spoločnosti
Kooperativa poisťovňa, a.s. dostal pomernú náhradu škody vo výške 2.623,20 eur a v súčasnosti

je voči obžalovanému vedené aj civilné konanie. Z tohto dôvodu nebolo možné v rámci adhézneho
konania bez potreby doplnenia dokazovania určiť presnú sumu, ktorá by poškodenému prináležala
ako nárok na náhradu škody, zdôrazňujúc, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné vždy
starostlivo preskúmať a v tomto smere vykonať dokazovanie ohľadom opodstatnenosti uplatnenéhonároku, čo jednoznačne presahovalo rámec adhézneho konania v danom prípade. Preto súd prvého
stupňa správne odkázal poškodeného T. G. s uplatneným nárok na náhradu škody na civilný proces,
ktorý mimochodom podľa vyjadrenia samého poškodeného už v súčasnosti prebieha.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolania okresného prokurátora,
obžalovaného a poškodeného T. G. podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.