Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/16/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108200800
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7108200800.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobkyne: L. R., U.. XX.

XX. XXXX R. H. T. Č.. XX, právne zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Antolom, AK Košiciace, ul.
Zbrojničná 12, proti žalovanej: Nemocnica svätého Michala, a.s., ul. Satinského I.7770/1, Bratislava,
IČO:44570783právnezastúpenej:Vojčík&Partners,s.r.o.,ul.Rázusova28,Košice,IČO:36866563za
účasti intervenienta na strane žalovaného : Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové námestie
1v konaní o určenie, že poškodenie zdravia je pracovným úrazom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a mi e t a .

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Intervenientovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 34C/16/2008-397 zo dňa 4.11.2014 rozhodol tak, že konanie o
náhradu úrazovej dávky a náhradu mzdy za dovolenku vo výške priemernej mzdy zastavil (I.); žalobu
zamietol (II.); o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy
konania vo výške 1.333,31 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalovaného (III.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne, ktorý uplatnila na tunajšom súde žalobou podanou dňa 11.1.2008
a ktorý upravila v priebehu konania podaním zo dňa 18.3.2009 a ktorým žiadala, aby súd rozhodol: 1)
poškodeniezdraviažalobkynezaradenédopoložkyč.29(jednostrannénadmernéadlhodobézaťaženie
horných končatín) je chorobou z povolania; 2) iné poškodenie zdravia žalobkyne je zaraditeľné do
položky č. 47 (poškodenie chrbtice) je chorobou z povolania; 3) poškodenie zdravia žalobkyne z 26.
októbra 2006 je pracovným úrazom; 4) uplatnila si náhradu škody resp. úrazovú dávku, ktorá bude

preukázaná v priebehu konania; 5) na uplatnený nárok na náhradu mzdy za dovolenku vo výške jej
priemernej mzdy.

3. Uznesením zo dňa 3.6.2014 č.k. 34C/16/2008-385 súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie
nárokžalobkyneuvedenýpodbodomč.1,tedažepoškodeniezdraviažalobkynejezaradenédopoložky
č. 29 (jednostranné nadmerné a dlhodobé zaťaženie horných končatín je chorobou z povolania a pod
bodom 2), teda že iné poškodenie zdravia žalobkyne zaraditeľné do položky č. 47 - poškodenie chrbtice

je chorobu z povolania a taktiež nárok uvedený pod č. 4, teda nárok na náhradu škody resp. úrazovej
dávky v súvislosti s vyššie uvedeným poškodením zdravia, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.11.2014.4. Proti rozsudku prvej inštancie č.k. 34C/16/2008-397 zo dňa 4.11.2014 podala žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

5. O tomto odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č.k. 9Co/531/2015-473 zo dňa 30. septembra
2016 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v
zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Košiciach v tomto uznesení v bode 19 uviedol, že v danom prípade z hľadiska

skutkového niet pochýb o tom, že k poškodeniu zdravia žalobkyne dňa 26.10.2006 došlo (odstrhnutie
musculus biceps brachii - svalu), ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov predložených žalobkyňou. Avšak
vzhľadomnapovahutohtopoškodenia,aleajopisúrazovéhodeja,ktorýniejejednoznačnýazjavný,ako
aj s prihliadnutím na zdravotné problémy žalobkyne, ktoré poškodeniu zdravia predchádzali, nemožno
v tomto štádiu konania učiniť jednoznačný záver o tom, či ide o pracovný úraz. Odvolací súd uviedol,
že pre zodpovedanie otázky, či k poškodeniu zdravia došlo v príčinnej súvislosti s výkonom práce,

resp. pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a či sa tak stalo krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov nezávisle od vôle žalobkyne, nie je totiž daný dostatočný
skutkový základ. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že bez odborného posúdenia načrtnutých
rozhodujúcich skutočností znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia nie je možné zodpovedať právnu
otázku, či v danom prípade išlo o pracovný úraz. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie pochybil,

pokiaľ na zistenie rozhodujúcich skutočností nenariadil znalecké dokazovanie a odborné otázky posúdil
sám.

7. Taktiež záver súdu prvej inštancie, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri opakovaných,
viacnásobných úkonoch v priebehu viacerých dní, a preto nie je možné uzavrieť, že ide o pracovný úraz,

možno považovať za predčasný, a z tohto dôvodu za nesprávny. Súd prvej inštancie preto pochybil,
pokiaľ sa vyššie uvedenými úvahami pri svojom rozhodovaní neriadil a tieto pri rozhodnutí vo veci
nezohľadnil. Vbode27.predmetnéhouzneseniaodvolacísúduviedol,žeúlohousúduprvejinštanciepo
vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až následne opätovne vo veci rozhodnúť.

8. Podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle vyššie cit. rozhodnutia

nariadil pojednávanie na deň 27.6.2017, kde sa strany sporu a intervenient vyjadrili, že v súlade so
záverom krajského súdu je potrebné, aby súd nariadil v tomto konaní znalecké dokazovanie.

10. Uznesením č.k. 34C/16/2008-505 zo dňa 25. mája 2018 nariadil znalecké dokazovanie znalcom v
odbore zdravotníctvom a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. A. R., ktorý je zapísaný v

zozname znalcov s evidenčným číslom 914259. V uznesením uložil znalcovi vyjadriť sa, či k poškodeniu
zdravia žalobkyne, ktoré je ňou popísané ako úrazový dej, ku ktorému došlo dňa 26.10.2006, došlo v
príčinnej súvislosti s výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto
plnením a či sa tak stalo krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajším vplyvom nezávisle od
vôle žalobkyne.

11. Súdom ustanovený znalec vo veci podal znalecký posudok č. 47/2018, ktorý bol súdu doručený dňa
26.10.2018.

12. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v zmysle záverov krajského súdu a po zhodnotení

všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo vo vzájomnej súvislosti mal za to, že žaloba je nedôvodná a
túto na pojednávaní konanom dňa 7.5.2019 zamietol.

13. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala v pracovnom pomere od 16.
júla 1979 v pracovnom zaradení rehabilitačná zamestnanec. Pri výkone tejto práce 17 rokov vykonávala

komplexnéareflexnémasáževpodmienkach,kdedochádzakprofesnýmpoškodeniamzdravia,pretože
pri rehabilitačných výkonoch ide o náročnú a fyzicky namáhavú prácu. Od nástupu do zamestnania 17
rokov vykonávala prácu masérky, čo sa odrazilo na jej zdravotnom stave - bolesťami v šiji a horných
končatinách. Uviedla, že jej zdravotné problémy sa začali prejavovať okolo roku 1999. Pre bolestihorných končatín a ramien bola viackrát liečená práve u žalovanej. Jej zdravotné problémy spočívajú
v bolestiach kĺbov, rúk, ramien a chrbtice, pociťuje tŕpnutie rúk, bolesti jej spôsobujú poruchy spánku,
má nižšiu úchopovú schopnosť a vypadávajú jej predmety z rúk. Musela sa podrobiť ťažkej a životu

nebezpečnej operácii, pričom reálna bola hrozba ochrnutia horných a dolných končatín. V čase podania
návrhu na začatie konania bola stále práceneschopná, pričom k 8.12.2007 si podala žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku. V roku 2007 keďže jej problémy stále pretrvávali a sa zhoršovali, bola nútená
požiadať o vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach a u žalovaného
sa zúčastnila tzv. hygienického prieskumu pracoviska. Následne bol požiadaný Vojenský ústav hygieny

a epidemiológie v Košiciach o zaslanie stanoviska, s tým, že stanovisko bolo negatívne . Žalobkyňa
uviedla, že vojenský regionálny hygienik celú záležitosť zistil a posúdil nedostatočne. V deň 26.októbra
2006 v dopoludňajších hodinách cvičila s ťažko postihnutými pacientmi . Po obedňajšej prestávke
pokračovala v tejto činnosti až do kritického okamihu, kedy pri cvičení a rozťahovaní spasticity dolných
končatín mladej pacientke , s námahou vyvíjajúcimi a vystretými rukami v neprirodzenej, ohnutej, tzv.
vynútenej polohe pocítila prudkú bolesť v ľavom ramene. Po tejto udalosti - pracovnom úraze mala silné

bolesti rúk a ruka sa stala nevládna, ako ochrnutá. Bolela ju hlava, krk , rameno, chrbát, nevedela rukou
hýbať. Žalobkyňa uviedla, že bezprostredne po tejto udalosti odišla na neurologickú ambulanciu na
vyšetrenie. Od 30.10.2006 je práceneschopná a táto práceneschopnosť trvala ja v čase podania návrhu
na začatie konania. Dňa 11.09.2007 počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie v Košiciach pre pretrvávajúce bolesti v ľavom ramene bola odoslaná na vyšetrenie, pri ktorom

jej lekár zistil odtrhnutie svalu v ľavom ramene, v dôsledku čoho sa musela v mesiaci september podrobiť
operácii. O poškodení zdravia po celodennom ťažkom cvičení spastických pacientov a vzniknutej
udalosti v popoludňajších hodinách bol informovaný jeden z nadriadených a to MUDr. G. iba niekoľko
minút po samotnej udalosti. Žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že zamestnávateľ a jeho odborníci
nediagnostikovali správne charakter jej zdravotného postihnutia za žiadnych okolností nemôže ísť na

ťarchu jej ako poškodeného zamestnanca.

14. V podaní zo dňa 26.08.2008, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.08.2008 (čl. 48 - 50 spisu)
žalobkyňa uviedla, že v žalobnom návrhu v časti týkajúcej sa pracovného úrazu žalobkyňa okrem iného
argumentovala tým, že utrpenú ujmu na zdraví oznámila svojmu nadriadenému MUDr. G.. V tomto

podaní žalobkyňa okrem iného uviedla, že s ňou bolo odmietnuté spísanie záznamu o pracovnom úraze
( vrátane Inšpektorátov práce ) s tým, že údajne pracovný úraz neoznámila bezodkladne, pričom podľa
nej jej tvrdenia potvrdil aj sám MUDr. G. vo svojom písomnom stanovisku. Poukázala na rozhodnutie
R 24/1965. Uviedla, že ona si svoju povinnosť splnila a svoju povinnosť si nesplnil jej zamestnávateľ,
keď aj na priek tomu, že prijal oznámenie o vzniku poistnej udalosti, neurobil potrebné kroky, ktoré mu

vyplývali z jeho funkčného postavenia, vrátene povinností zamestnávateľa vo všeobecnosti, ktoré sú
upravené v právnych predpisoch. Vzhľadom k tomu navrhla, aby súd okrem nárokov uplatnených ňou
v žalobnom návrhu rozhodol tak, že výšku náhrady škody, resp. úrazovej dávky, ktorá bude preukázaná
v priebehu konania ako aj trovy konania ponecháva na konečné rozhodnutie vo veci.

15. Fakultná nemocnica L. Pasteura sa podaním zo dňa 01.06.2009, ktoré bolo súdu doručené
dňa 04.06.2009 ( čl. 79 spisu ) vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd voči nej žalobu zamietol z
dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie a s poukazom na ustanovenie § 195 ods.4 Zákonníka práce,
podľa ktorého za škodu zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých

vzniká choroba za povolania, ktorou je postihnutý. Žalobkyňa s účinnosťou od 01.01.2009 pracuje u
žalovanej ( Letecká vojenská nemocnica L. Pasteura Košice ) na základe dohody o zmene obsahu
pracovnejzmluvyakodokumentátorkasdruhompráce-organizovanieazabezpečovaniedokumentácie
na oddelení.

16. Podaním zo dňa 11.05.2010 žalovaný - Letecká vojenská nemocnica, a.s. prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podal stanovisko k návrhu na začatie konania ( čl. 101 - 102 spisu ) v ktorom
uviedol, že pokiaľ ide o poškodenie zdravia pod bodom 1 a 2, ktorých určenia sa domáha žalobkyňa je
na posúdení Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukázala
žiadnymi podkladmi a z toho dôvodu navrhol žalovaný žalobu v tejto časti zamietnuť. Pokiaľ ide o

určenie, že poškodenie zdravia žalobkyne z 26. októbra 2006 je pracovným úrazom, žalovaný uviedol,
že žalobkyňa žiadnym spôsobom ňou tvrdenú skutočnosť o tom, že bezprostredne po udalosti, ktorú
opísala ako pracovný úraz odišla na neurologickú ambulanciu. Poukázal na ustanovenie § 195 ods.2
Zákonníkapráce,vktoromjedefinovanýpojempracovnéhoúrazu stým,ženato,abyurčitépoškodeniezdravia mohlo byť klasifikované ako pracovný úraz, musí súčasne spĺňať všetky zákonné podmienky
uvedené v Zákonníku práce. Ohľadom pracovného úrazu žalobkyne zasadla dňa 05.02.2007 komisia
v zložení G.. G., D.. T., C.. D., G.. R., B. F. a výsledkom predmetného zasadnutia bol zápis, v ktorom

závere sa uvádza, že dňa 26.10.2006 žalobkyňa neutrpela pracovný úraz. O výsledkoch zasadnutia
komisie bola žalobkyňa informovaná listom zo dňa 06.02.2007, v ktorom je uvedený záver zo zasadnutia
komisie spolu s odôvodnením. Žalovaný poukázal na prehlásenie pani L., ktorá v deň 26.10.2006
spolu so žalobkyňou pracovala na pracovisku a rehabilitačnú činnosť vykonávali spoločne, ktorá o
žiadnom úraze nevedela. Zároveň žalovaný poukázal na ja Záznam Inšpektorátu práce Košice zo dňa

07.05.2007 v ktorom je uvedené, že neboli naplnené všetky podmienky potrebné na to, aby poškodenie
zdravia žalobkyne bolo možné klasifikovať ako pracovný úraz v zmysle ustanovenia § 195 ods.2
Zákonníka práce. Keďže podľa žalovaného žalobkyňa dňa 26.10.2006 neutrpela pracovný úraz v zmysle
ustanovenia § 195 ods.2 Zákonníka práce, lebo nedošlo k naplneniu všetkých znakov pracovného úrazu
t.j. krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, navrhol žalovaný, aby súd žalobu zamietol
a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

17. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 12.12.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.12.2011
( čl. 129 - 133 spisu ) k tomuto vyjadreniu žalovaného uviedla, že podanie žalovaného považuje
za nesprávne, ktoré nerešpektuje obsah právnej úpravy riešiacej uplatňovanú náhradu škody a tzv.
objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, preto zotrváva na svojom návrhu v zmysle podanej žaloby.

Uviedla, že bezprostredne po udalosti, ktorú popísala v návrhu na začatie konania odišla na vyšetrenie
na neurologickú ambulanciu a vyšetrenie absolvovala u MUDr. H., ktorá jej napísala lekársku správu,
pričom v psychickom rozpoložení po ceste na neurologickú ambulanciu na dvore iba niekoľko minút
po udalosti stretla MUDr. G., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva žalovanej. Opätovne
poukázala na rozhodnutie R 24/1965 Zbierky súdnych rozhodnutí - „ že síce základným spôsobom

dokázania úrazu je záznam o pracovnom úraze, ale nárok na odškodnenie pracovného úrazu nezávisí
od toho, či pracovník úraz ohlási alebo nie, ani od toho, či sa spísal alebo nespísal záznam o úraze .
Skutočnosť, že k pracovnému úrazu došlo, možno dokázať aj svedectvom spolupracovníkov alebo
tretích osôb. Aj výpoveď svedka, ktorý nebol bezprostredným ( očitým ) svedkom úrazu, môže prispieť
k zisteniu skutočného stavu veci.“ Podľa žalobkyne komisia ktorá rokovala ohľadom pracovného úrazu

dňa 26.10.2006 sa nezaoberala skutkovou otázkou a ani zdravotnými ťažkosťami, ktorými od tohto dňa
trpela žalobkyňa. Až odborné vyšetrenie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach preukázalo
príčinu dlhotrvajúcich bolestí v dôsledku poškodenia ľavého ramena a táto bolesť trvala až do operácie
v jeseni 2007 a až operačným zákrokom sa opätovne ľavá horná končatina stala plne funkčná a je
porovnateľná so stavom v dopoludňajších hodinách dňa 26.10.2006 ale pretrváva bolesť a obmedzenie

pohyblivosti v ľavom ramene a krčnej chrbtici. Tieto skutočnosti považuje žalobkyňa za jednoznačný
dôkazotom,žekjejpoškodeniuzdraviavzmysleust.§195Zákonníkaprácebolospôsobenévýlučnepri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, násilným a
náhlym pôsobením vonkajších vplyvov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemôže obstáť ani tvrdenie pani L..
PaniL.podľažalobkynenemôžepoprieťto,žepoutrpenomúrazovomdejijejžalobkyňaoznámila,žemá

silné bolesti, že už nevládze, čoho dôkazom je aj jej bezprostredný odchod k lekárke. To čo sa odohralo v
organizme-vľavomramenesivšaknemohlazobjektívnychpríčinuvedomiť.Zanajpodstatnejšímoment
žalobkyňa považuje to, že do objektu žalovaného vstúpila zdravá, v priebehu dňa cvičila s pacientmi pri
plnení pracovných úloh, v priebehu dňa objekt neopustila a po opísanom úrazovom deji ľavú končatinu
nedokázala dvihnúť ani na kľučku.

18. Na pojednávaní dňa 23.02.2012 navrhol žalovaný aby do konania na strane žalovaného vstúpila
ako vedľajší účastník Sociálna poisťovňa.

19. Uznesením zo dňa 03.06.2014 č. konania: 34C/16/2008 - 385 súd vylúčil na samostatné konanie

nárok žalobkyne na určenie, že poškodenie zdravia žalobkyne zaradené v položke č. 29 - jednostranné,
nadmerné a dlhodobé zaťaženie horných končatín je chorobou z povolania; nárok žalobkyne na určenie,
že iné poškodenie zdravia žalobkyne zaraditeľné do položky číslo 47 - poškodenie chrbtice je chorobou
z povolania; nárok na náhradu škody a úrazovej dávky v súvislosti s týmto poškodením zdravia a nárok
na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2014.

20. Súd nárok žalobkyne na určenie že poškodenie zdravia z 26. októbra 2006 je pracovným úrazom
prejednal na pojednávaniach na ktorých vykonal dokazovanie - listinnými dôkazmi predloženýmižalobkyňou, výsluchom navrhnutých svedkov, výsluchom žalobkyne a znaleckým dokazovaním a zistil
tento skutkový stav :

21. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.1979 nastúpila žalobkyňa dňa 16.07.1979 do práce do
Vojenskej nemocnice v Košiciach ako rehabilitačný pracovník ( čl. 7 spisu ). Z opisu funkčnej náplne
zamestnanca zo dňa 02.01.1995 ako aj zo dňa 01.04.2002 ( čl. 8 a 9 spisu ) bolo zistené, že žalobkyňa
bola u žalovaného zaradená na funkciu rehabilitačný asistent, pričom z charakteristiky tejto funkčnej
náplne vyplýva, že vykonávala náročné rehabilitačné výkony na lôžkových oddeleniach nemocnice a

ambulantnej časti fyziatricko - rehabilitačného oddelenia.

22. Zo zápisnice zo zasadnutia komisie na prešetrenie žiadosti pani R., ktoré sa uskutočnilo dňa
05.02.2007 ( čl. 105 spisu ) vyplýva, že komisia zistila, že pani R. v deň 26.10.2006 a ani bezodkladne po
26.10.2006tentoúraznikomunenahlásilatak,akojejtoukladajúpredpisybezpečnostiaochranyzdravia
pripráci. Komisiaďalejzistila,žeanipaniL.,ktoráspaniR.pracovalavtendeňnaOARIManipracovníci

OARIM o žiadnom úraze nevedia, čo potvrdili písomne. Ďalším šetrením komisie bolo zistené, že dňa
26.10.2006sanechalapaniR.vyšetriťnaneurologickejambulanciiavšakschronickoudiagnózouaniev
dôsledku pracovného úrazu, dňa 27.10.2006 bola vyšetrená na všeobecnej ambulancii a od 30.10.2006
bola vypísaní PN ale nie s úrazovou diagnózou ale z dôvodu chronických zdravotných ťažkostí. Bolo
ďalej zistené, že až po návrate z PN po 16 dňoch sa spýtala pána F., či by dodatočne nemohol spísať

pracovný úraz. V zápisnici je ďalej konštatované, že primár MUDr. R. sa prvý krát dozvedel o tom, že
by mohlo ísť o pracovný úraz od žalobkyne až po ukončení jej prvej PN po 16 dňoch. Záverom je v
zápisnici uvedené, že členovia komisie konštatovali, že sa nejedná o pracovný úraz, ale o chronické
ochorenie, na ktoré sa žalobkyňa dlhodobo lieči a toto ochorenie nespĺňa kritéria pracovného úrazu.

23. Listom zo dňa 06.02.2007 ( čl. 106 - 107 spisu ) žalovaný oznámil žalobkyni výsledok prešetrenia
jej žiadosti na zasadnutí komisie dňa 05.02.2007, v zmysle ktorého komisia po prešetrení žiadosti
žalobkyne konštatovala, že v jej prípade sa nejedná o pracovný úraz ( písomné potvrdenia svedkov a
ostatných; doklady, ktoré preukazujú, že sa neliečila a nebola na PN z dôvodu úrazu ale bola na PN z
iným chronickým ochorením ). Zároveň žalovaný v liste poukázal na to, že bola žalobkyňa pravidelne

tak ako ostatní zamestnanci preškoľovaná v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a že bola
poučená o postupe, ktorý je zamestnanec povinný dodržať pri vzniku a nahlásení pracovného úrazu.
Podľa žalovaného jej konaním boli porušené resp. neboli dodržané ustanovenia zákona č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to bezodkladné oznámenie vzniku pracovného úrazu
zamestnávateľovi. Žalovaný mal z výsledkov vykonaného šetrenia za to, že u žalobkyne k žiadnemu

pracovnému úrazu nedošlo.

24. Zo záznamu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 07.05.2007 ( čl. 109 spisu ) je zrejmé, že výkon
inšpekcie práce bol u žalovaného zameraný na preverenie skutočností týkajúcich sa vzniku poškodenia
zdravia pani R., nar.: XX.XX.XXXX zamestnankyne žalovaného v pracovnom zaradení rehabilitačný

pracovník, ku ktorému podľa tvrdenia postihnutej pani R. došlo počas pracovnej zmeny dňa 26.10.2006
pri výkone práce na ARO. Z obsahu tohto záznamu vyplýva, že inšpekciou práce bolo zistené, že
žalobkyňa dňa 26.10.2006 vykonávala rehabilitačnú činnosť na oddelení OARIM spolu s pani L., ktorá vo
svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá toho, aby došlo k poškodeniu zdravia pani R. pri vykonávaní
rehabilitačnej činnosti, ktorú v tom čase spolu vykonávali na základe poverenia pána B. F. vrchného

oddelenia fyziatricko - rehabilitačného. Inšpekcia na základe predloženej lekárskej správy poškodenej
L. R. vystavenej MUDr. N. H., neurológom Vojenskej leteckej nemocnice, a.s., ako aj závodným lekárom
MUDr. W. ak aj na základe podaní osôb k zisťovaným skutočnostiam a to MUDr. G., G.. R., B. F., G.
L., zistila, že nie sú naplnené všetky podmienky potrebné na to, aby poškodenie zdravia pani R. bolo
možné klasifikovať ako pracovný úraz v zmysle ust. § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z . Zákonník

práce v platnom znení.

25. Vedľajší účastník na pojednávaní dňa 19.04.2012 uviedol, že žiada, aby súd zamietol žalobu.

26.Žalobkyňaprisvojomvýsluchunapojednávanídňa19.04.2012popísalasúduskutočnostidotýkajúce

sa jej pracovného pomeru, náplne práce, pracovného času ako aj chodu na oddelení. Uviedla, že
denne vykonala v priemere 5 až 6 masáži, pričom počet masáži sa zapisoval do denníka. V kritický deň
26.10.2006vdopoludňajšíchhodináchcvičilasťažkopostihnutoupacientkou,ktorámala27až28rokov,
bola umiestnená na ARO ako ťažko chorá a pri cvičení a rozťahovaní a masáži jej spastických dolnýchkončatín pocítila prudkú bolesť v ľavom ramene. Žalobkyňa uviedla, že túto pacientku s kolegyňou G. L.
masírovali už dva dni predtým, v prvý deň trikrát počas dňa, dňa 25.10.2006 dvakrát a dňa 26.10.2006
tiež doobeda a poobede keď sa aj stala tá udalosť. V jej prípade išlo o náročný zdravotný stav a museli

zabezpečovať masáže dve z dôvodu, že kolegyňa L. jej musela masírovať druhú nohu a zdvíhať, pretože
ak by neudržala jednu nohu, táto by sa zdvihla spoločne s tou druhou. Žalobkyňa uviedla, že už doobeda
pociťoval ťažkosti, nevoľnosť pri manipulácii s pacientkou, ale vykonala u nej masáž aj v popoludňajších
hodinách okolo 13:30 hod. Vtedy zacítila prudkú bolesť v tele, rozbolela ju hlava, krk, ramená, chrbát a
bolo jej tak zle, že pocítila až nutkanie na vracanie. Točila sa jej hlava, nevedela o svete, preto povedala,

že sa necíti dobre a išla krížom cez nemocnicu, kde stretla MUDr. G., ktorý sa jej spýtal, čo jej je a
to niekoľko minút po samotnej udalosti. Žalobkyňa uviedla, že išla na neurológiu, pretože ani sama
v tomto rozpoložení nevedela, ktoré oddelenie má navštíviť. Na neurológii ju vyšetrovala MUDr. H. a
odporučila jej infúzie a vypísala ju. Po vyšetrení išla hneď za MUDr. G., bolo to už neskoro okolo 15:30
hod. alebo 15: 40 hod. a ten jej odporučil aby na druhý deň , keďže on nebude prítomný v práci išla za
vrchným B. F.. Musela si zavolať manžela, aby po ňu prišiel a ten sa jej spýtal, prečo túto skutočnosť

neoznámila nadriadeným pracovníkom., pričom ona mu odpovedala, že úraz sa stala poobede, musela
vyhľadať neodkladne zdravotnú starostlivosť a poobede nie je možné už túto situáciu komu hlásiť. Na
druhý deň išla za všeobecným lekárom, ktorý ju vypísal na PN a išla za vrchným B. F., aby mu oznámila,
že bude PN, pričom od neho žiadala, aby celú túto udalosť zaznamenal ako pracovný úraz, pričom on
jej povedal, že podľa jeho názoru to nie je pracovný úraz a ešte k tomu povedal, že nevie, čo chce ona z

toho vytĺcť a že robí zle, ak sa dáva vypísať PN. Inak túto situáciu riešiť nevedela a potom to už nechala
tak. Od 30.10.2006 bola práceneschopná, následne na vyšetrení na magnetickej rezonancii bolo zistené
vážne porušenie, roztrhnutie puzdra platničiek, diagnóza poškodenie chrbtice stavcov C2,C3, následne
bola práceneschopná od 16.01.2007 do 18.03.2008 . Dňa 13.3.2007 absolvovala operáciu platničiek a
od 02.07.2007 do 12.07.2007 bola žalobkyňa hospitalizovaná na Klinike pracovného lekárstva, pričom

dňa 11.07.2007 bola konziliárne vyšetrená u MUDr. G., ktorý skonštatoval odtrhnutie musculus biceps
brachii ( svalu ) a navrhoval operačné riešenie. Následne absolvovala kúpeľnú liečbu, dňa 12.09.2007
mala operované rameno - biceps a dňa 8.12.2007 sa zúčastnila konania pred posudkovou komisiou, kde
jej bol priznaný dôchodok vo výške najprv 45% , neskôr to bolo zmenené na 55%, ktorý jej bol priznaný
z dôvodu ochorenia chrbtice a ľavého ramena. Jej práceneschopnosť bola ukončená dňa 18.03.2008,

po jej skončení bola zaradená opäť na rehabilitačné oddelenie ako evidentka do prijímacej kancelárie
s výrazným znížením platu. Keď sa rušila Letecká vojenská nemocnica, od 01.04.2009 bola presunutá
ako evidentka do Fakultnej nemocnice L. Pasteura. Koncom decembra 2011 požiadala o výpoveď zo
zdravotných dôvodov a od 01.01.2012 pracuje na UPJŚ Košice pre lekársku fakultu na pľúcnej klinike
v spánkovom laboratóriu.

27. Svedok MUDr. G. pri svojom výsluchu dňa 31.05.2012 uviedol, že v čase, keď sa stala táto udalosť,
pôsobil ako zástupca generálneho riaditeľa a so žalobkyňou sa pozná len pracovne. Niekedy v októbri sa
stretli pred budovou riaditeľstva, pričom žalobkyňa mu povedala o určitých jej zdravotných ťažkostiach,
bolestiach rúk chronického charakteru, išlo len o neoficiálny rozhovor a odporúčal jej vyšetrenie u jej

lekárky. Neskôr asi o dva až tri mesiace bol poverený riaditeľom nemocnice uskutočniť prešetrenie
žiadostižalobkyneoprešetreniepracovnéhoúrazu,pričombolprítomnýnazasadnutíkomisievofebruári
2007 z tohto dôvodu. Uviedol, že si pamätá, že komisia prijala jednoznačný záver o tom, že v prípade
žalobkyne sa nejedná o pracovný úraz ale o chronické ochorenie, na ktoré sa žalobkyňa dlhodobo
liečila. Uviedol, že v prípade pracovného úrazu je potrebné tento hlásiť hneď primárovi, resp. vrchnej

sestre, neskôr zasadá úrazová komisia, pričom v prípade žalobkyne bola zodpovednou osobou PhDr.
T.. Dôležitú úlohu tu zohráva odborné vyšetrenie lekára.

28. Svedkyňa G. L. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 31.05.2012 uviedla, že žalobkyňa je jej
dlhodobou kolegyňou a sú skôr v priateľskom ako kolegiálnom vzťahu. Podľa jej udania bola žalobkyňa

v kritický deň keď cvičila s pacientkou v pohode. Pokiaľ ide o školenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci uviedla, že každý rok sa robili školenia, z toho sú záznamy, zápisy, pričom zamestnanci
boli poučení o tom, že v prípade pracovného úrazu majú ísť k lekárovi na odborné vyšetrenie, oznámiť
to nadriadenému pracovníkovi, následne sa zvolá komisia a pracovný úraz je potrebné hlásiť do 3 dní.
Pokiaľ ide o priebeh cvičenia s pacientkou dňa 26.10.2006 popísala, že išlo o mladú pacientku, ktorá

ležala na oddelení ARO, ktorá po nejakej dovolenke bola nakazená neznámym vírusom, v dôsledku
ktorého ochrnula na horné a dolné končatiny. Cvičenie bolo psychicky náročné. K pacientke prišli obidve,
s tým, že svedkyňa sa postavila k lôžku, kde ležala pacientka z jednej strany a žalobkyňa z druhej strany.Vykonávali pasívne cvičenia horných a dolných končatín, mala ich vo flexii s tým, že jedna jej končatinu
držala a druhá druhú končatinu rozťahovala. Cvičili s ňou doobeda aj poobede, na viac si už nepamätá.

29. Svedok B. F. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2012 uviedol, že žalobkyňa bola istý čas
jeho podriadenou a na skutočnosti súvisiace s predmetom konania si nepamätá.

30. Z listín predložených žalovaným ( čl. 192 - 198 spisu ) označených ako Školenie pracovníkov bolo
zistené, že Školenia za účelom oboznámenia so Smernicou o Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

sa v dňoch 15.06.2006, 15.08.2005, zúčastnila aj žalobkyňa, čo potvrdila svojim podpisom na týchto
listinách.

31. Svedok MUDr. G. R. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2012 uviedol, že v kritickom
čase bol primárom fyziatricko-rehabilitačného oddelenia nemocnice, pričom o tom, že sa mal stať
žalobkyni pracovný úraz sa dozvedel nepriamo s podstatným časovým odstupom asi dva týždne po

týchtoudalostiach,pričomnáslednehovolalidorôznychkomisií,kdesapreskúmavaliskutočnosti,čiboli
splnené všetky náležitosti zo strany žalobkyne na to, aby boli tieto veci posudzované ako pracovný úraz.
Uviedol, že pracovný úraz nebol nahlásený podľa právnych predpisov a ani podľa interných inštrukcií
nemocnice.Pokiaľideipostupprihlásenípracovnéhoúrazuuviedol,žeotomtojepotrebnébezodkladne
informovať nadriadených pracovníkov, v tomto prípade to bol pán F. a primár oddelenia. Žalobkyňa však

takéto niečo nehlásila.

32. Svedkyňa MUDr. N. H. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2012 uviedla, že niekedy
v októbri prišla za ňou žalobkyňa do ambulancie na neurologické oddelenie, teda do neurologickej
ambulancie vo vojenskej nemocnici s tým že prišla na vyšetrenie, že sa v poslednej dobe zle cíti, tŕpne jej

šija, má bolesti rúk, ramien a bolesti v šiji, uviedla, že v roku 2000 a 2005 mala žalobkyňa uskutočnené
vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Dokumentáciu má len od roku 2006, pretože ju predtým neviedla
v počítačovej forme. Uviedla, že si nepamätá od kedy má v evidencii žalobkyňu, mohlo to byť aj pred
rokom 2006. V novembri nepamätala si presne kedy to bolo, za ňou prišla žalobkyňa s tým, že sa jej
to stalo v práci, pri pracovnom úraze.

33. Svedkyňa PhDr. T. pri výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2012 uviedla, že pokiaľ ide o pracovný
úraz žalobkyne, táto za ňou neprišla, túto udalosť sa dozvedela od vedúceho fyzioterapeuta F., že
žalobkyňa prišla za ním niekedy po skončení práceneschopnosti s tým, že tento mal dodatočne
vypísať, že išlo pracovný úraz. Uviedla, že sa pamätá, že sa uskutočnilo zasadnutie komisie za účelom

prešetrenia žiadosti žalobkyne, kde každý, kto mal do toho čo povedať sa písomne vyjadril, pričom
oslovili aj vedúcich zamestnancov ARO a vyjadrila sa k nemu aj kolegyňa, ktorá vykonávala fyzioterapiu
v ten deň spolu so žalobkyňou. Prijal sa záver, že sa nejedná o pracovný úraz ale o chronické ochorenie.
Uviedla, že sa vykonala aj Inšpekcia Inšpektorátom práce a neboli zistené žiadne pochybenia zo strany
žalovaného a tiež bolo skonštatované, že sa nejedná o pracovný úraz

34. Svedok M. R. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.10.2012 uviedol, že jeho manželka
dňa 26.októbra odišla do práce zdravá a poobede mu volala, že sa necíti dobre, nevie zájsť domov
autobusom, pretože jej tŕpne ľavá noha. Mala bolesti v rukách a musel ju obliecť a zobrať jej veci do auta,
pretože jej tŕpli ruky. Až v aute sa dozvedel, že pri fyzioterapii, ktorú robila na ARO došlo k pracovnému

úrazu. Po ošetrení na neurológii nehlásila však pracovný úraz nikomu, pretože on ju vyzdvihol až okolo
16:30 hod a už na oddelení nikto nebol. On jej povedal ,že pracovný úraz musí nahlásiť, a na druhý deň
tak urobila, avšak s takým výsledkom, že jej vedúci oddelenia povedal, že sa nejedná o pracovný úraz,
že čo chce z toho vytĺcť. Svedok uviedol, že od toho obdobia nemohla vykonávať žiadne domáce práce,
musel zabezpečovať starostlivosť o ňu a musel jej aj variť. Od tej doby mala žalobkyňa závrate, nespala

po nociach. Bolesti trvajú až doteraz. Svedok uviedol, že predtým žiadnymi bolesťami netrpela.

35. Svedok MUDr. B. G. pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 26.11.2013 uviedol, že žalobkyňa bola
jeho pacientkou a začala k nemu chodiť preto, že mala problémy s ramenom. Chodila k nemu podľa
potreby alebo podľa ťažkostí a boli aj pravidelné kontroly, pričom bolo to v období pred operáciou. U

žalobkyne bola realizovaná konzervatívna liečba s tým, že tam boli aj nejaké obstreky a následne s
odstupom času sa dopracovali k operatívnej liečbe. Pokiaľ ide o konziliárne vyšetrenie v období keď
žalobkyňa bola hospitalizovaná na Klinike pracovného lekárstva, na jeho priebeh si nepamätá takisto
nevedel uviesť v akom stave a s akými ťažkosťami bola žalobkyňa v čase konziliárneho vyšetrenia.36. Na pojednávaní konanom dňa 25.02.2014 právny zástupca žalovaného ako aj vedľajší účastník
uviedli, že majú za to, že nebolo preukázané že by došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a k

pracovnému úrazu a to ani listinnými dôkazmi a ani výpoveďou svedkov a ani výpoveďou samotnej
žalobkyne.

37. Na pojednávaní dňa 25.02.2014 žalobkyňa podrobne popísala priebeh poškodenia zdravia popisom
jednotlivých lekárskych správ, ktoré zároveň doložila do spisu.

38. Zo žalobkyňou predložených lekárskych správ ( čl. 281 - 298 spisu ) bolo zistené nasledujúce :

Z lekárskej správy MUDr. H., neurologická ambulancia zo dňa 26.10.2006 o 14:15 hod ( čl. 281 spisu )
je zrejmé, že žalobkyňa prišla na ambulanciu so subjektívnymi ťažkosťami - a to v poslednom období
výrazné zhoršenie bolesti v šiji s propagáciou do ramien a do celých horných končatín, ktoré tŕpnu.

Žalobkyňa pri popise zdravotného stavu uviedla, že pani doktorka nezapísala jej výpoveď, kde jej
oznamuje, že ide z ARA a že cvičila s pacientkou.

Z lekárskej správy MUDr. H. , neurologická ambulancia zo dňa 09.11.2006 ( čl. 282 spisu ) je zrejmé,
že po subjektívnej stránke - žalobkyňa dobrala infúzie, má pocit slabosti ľavej hornej končatiny, tŕpnu

jej všetky prsty na ľavej ruke.

Z lekárskej správy zo dňa 23.11.2006 o výsledku magnetickej rezonancie ( čl. 284 spisu ) bolo zistené,
že žalobkyňa absolvovala vyšetrenie magnetickou rezonanciou už v roku 2000 a 2005a následne dňa
23.11.2006 s výsledkom tlak na miechu a poškodenie platničiek C3 a C4.

Z lekárskej správy zo dňa 27.11.2006 MUDr. C. R., neurochirurgická ambulancia ( čl. 285 spisu ) je
zrejmé, že žalobkyňa subjektívne udáva bolesti v ľavej hornej končatine, poruchy jej citlivosti. Zároveň
dňa 08.12.2006 MUDr. M. indikoval neurochirurgickú operáciu krčnej chrbtice.

Z lekárskej správy MUDr. H. zo dňa 29.11.2006 ( čl. 286 spisu ) na neurologickej ambulancii so
subjektívneho stavu je zrejmé, že subjektívne, sa žalobkyňa nemá lepšie, má bolesti v šiji, všetky prsty
na ľavej ruke jej tŕpnu, aj celá ľavá horná končatina, prestala ju cítiť po cvičení s pacientmi na OARIM.

Z lekárskej správy MUDr. C. zo dňa 13.12.2006, neurologická ambulancia ( čl. 287 spisu ) je zrejmé, že

žalobkyňa subjektívne udáva začiatok ťažkostí od 26.10.2006 po fyzickej námahe.

ZprepúšťacejsprávyLeteckejvojenskejnemocnice,a.s.jezrejmé,žežalobkyňabolahospitalizovanána
neurologickom oddelení v čase od 16.01.2007 do 25.01.2007 ( čl. 289 spisu ), ako dôvod hospitalizácie
je uvedené, že asi 8 rokov má časté bolesti v šiji s propagáciou do oboch horných končatín, prevažne

vľavo a tŕpnutie všetkých prstov ľavej hornej končatiny., pričom po cvičení s pacientom na OARIM sa
jej stav náhle zhoršil, pocítila prudkú bolesť v šiji, ľavá horná končatina jej oslabla, celá stŕpla.

Z prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach ( čl. 290 spisu )bol zistené, že
žalobkyňa bola v dňoch 07.03.2007 do 15.03.2007 hospitalizovaná na neurochirurgickej klinike, kde dňa

13.03.2007 sa podrobila operácii krčnej chrbtice s náhradou dvoch medzistavcových platničiek.

39. Z ďalších lekárskych správ zo dňa 14.05.2007, zo dňa 10.04.2007,15.5.5007 ( čl. 290 -292 spisu ),
je zrejmé, že žalobkyňa pri vyšetreniach udávala, že aj po operácii krčnej chrbtice u nej pretrváva bolesť
v ľavom ramene.

40. Zo správy zo dňa 11.07.2007 (čl. 293 spisu) je zrejmé, že pri ultrazvukovom vyšetrení bol u pacientky
zistený „stav po ruptúre dlhej hlavy možný“.

41. Z prepúšťacej správy vystavenej ANTES Plus spol. s r.o. zo dňa 13.09.2007 ( čl. 294 spisu ) je

zrejmé, že žalobkyňa sa dňa 12.09.2007 podrobila operácii ľavého ramena, boli vykonané zákroky
ako - bursectomia ( odstránený zápal burzy ), acromioplastica (odstránenie kostných výrastkov alebo
zakrivenia akromionu), ASK ( artroskopia ), SAD a debriment acromii et biceps pulley ( odstránenie
odumretých častí bursy a kapsuloligamentózneho úponu bicepsu ).42. Z ďalších žalobkyňou predložených lekárskych správ ( čl. 295 - 298 spisu ) je zrejmé, že žalobkyňa
následne absolvovala rehabilitácie a kúpeľnú liečbu.

43. Zo žiadanky na vyšetrenie magnetickou rezonanciou na ktoré bola žalobkyňa objednaná dňa
13.09.2005 ( čl. 20 spisu ) z epikrízy jej zdravotného stavu bolo zistené, že už v tom čase u žalobkyne
asi 6 rokov trpí bolesťami v šiji s propagáciou do oboch horných končatín a sú u nej prítomné algie
akrálne do oboch horných končatín.

44. Z vyplneného záznamu o prerokovaní vývoja obnovy pracovnej schopnosti zo dňa 28.09.2007 ( čl.
211 spisu ) z epikrízy je zrejmé, že u žalobkyne sa 8 rokov vyskytujú časté bolesti v šiji s propagáciou
do oboch horných končatín, prevažne vľavo a lateral. Plocha ramena s tŕpnutím prstov, od októbra 2006
po cvičení sa pacientom na OARIM sa jej stav zhoršil.

45. V podaní zo dňa 06.04.2014 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že
týmto zasiela súdu upresňujúce vyjadrenie. Uviedla, že do areálu nemocnice prišla dňa 26.10.2006
zdravá, takmer celý deň si plnila svoje pracovné povinnosti pri vykonávaní ťažkej a namáhavej práce
cvičením s pacientmi na oddeleniach. Po opísanom skutku, ktorý je podľa žalobkyne úrazovým dejom,
v dôsledku poškodenia zdravia bola nútená vyhľadať lekárskej ošetrenie. Cestou do ambulancie stretla

s plačom MUDr. G., ktorému stručne opísala úrazový dej (rupnutie po cvičení so spastickou pacientkou)
ale MUDr. G. jej povedal, že sa ponáhľa, že to má oznámiť pánovi Tkáčovi. Po skončení ošetrenia
žalobkyňa musela volať manžela, aby po ňu prišiel na pracovisko. Podľa nej ona si svoji povinnosť
splnila, kompetentnej osobe - MUDr. G., ktorý bol v tom čase členom predstavenstva , opísala celý
úrazový dej, skutkovú okolnosť, ktorá je rozhodujúcou skutočnosťou pri skúmaní príčinnej súvislosti. V

tomto podaní žalobkyňa poukázala na celý rad rozhodnutí slovenských ale aj českých súdov.

46. V závere znaleckého posudku č. 47/2018 súdom ustanovený znalec uviedol tieto skutočnosti :

V znaleckej dokumentácií žalobkyne chýba v deň udávaného úrazu záznam o úraze. Prvotné vyšetrenie

udávané po úraze zo dňa 26.10.2006, v ňom nie je žiadna zmienka o úraze, len o chronických obtiažach
pacienta. Prvá zmienka o udávanom úrazovom poškodení sa objavuje s veľkou časovou latenciou až
dňa 29.11.2006 na neurologickom vyšetrení u MUDr. H.. Znalec ďalej v závere uviedol, že žalobkyňa
mala dlhodobo obtiaže kvôli ochoreniu krčnej chrbtice. Toto ochorenie krčnej chrbtice bolo sledované
a liečené neurológom dlhodobo pred udávaným úrazovým incidentom. V závere znalec aj uviedol,

že porovnanie NMR vyšetrenia pred a po udávanom vyšetrení nepoukazuje na vznik akýchkoľvek
úrazových zmien, aj klinická symptomatológia bola obdobná pred a po udávanom úraze. Podľa znalca
jednalo sa jednoznačne o liečbu ochorenia, nie úrazu krčnej chrbtice. Takisto aj operačná liečba
ochorenia krku nebola pre úraz, ale pre zhoršenie chronických degeneratívnych zmien na krčnej chrbtici.
V zdravotnej dokumentácií žalobkyne je dostupná zmienka o ochorení a obtiažiach s pravým ramenom

z roku 2004 (ide o ortopedické vyšetrenie MUDr. L.). Prvá zmienka o obtiažiach s ľavým ramenom
žalobkyne je až z traumatologického vyšetrenia žalobkyne počas hospitalizácie na klinike pracovného
lekárstva (rok 2007 MUDr. G.). Znalec v závere uviedol, že pacient nemusí vedieť, že obtiaže s ramenom
nemuseli súvisieť s ochorením krčnej chrbtice, napr. ako v prípade žalobkyne, ani nemusela dokázať
oddiferencovať, ktoré obtiaže majú pôvod v krčnej chrbtici, ktoré v ľavom ramene. Táto oneskorená

diagnóza poranenia ramena je teoreticky možná, avšak zriedkavá, atypická. Nález na artroskopickom
vyšetrení u žalobkyne zo septembra 2007, kde je popis poškodenia pútka bicepsu a čiastočného
poškodenia subkapsulárneho svalu, by mohol podľa literatúry svedčiť o úrazovom pôvode, ale vzhľadom
na doložený operačný nález nie je možné retrospektívne stanoviť dátum možného vzniku úrazového
poškodenia. Dané poškodenie na ramene okrem úrazového poškodenia môže podľa znalca vzniknúť

aj opakovaním rovnakých pohybov, čiže môže sa jednať aj ochorenie z neúrazových príčin, v tomto
smere odkázal na literatúru v posudkovej časti úkonu, pričom jednoznačné rozlíšenie retrospektívne nie
je možné.

47. Intervenient vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 7.2.2019 uviedol, že znalecký

posudok bol vypracovaný precízne s odbornou erudíciou. Poukázal na to, že znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že v zdravotnej dokumentácií absentuje deň udávaného pracovného úrazu
žalobkyňou.Neurologickévyšetreniepoudávanompoškodenízdraviazodňa26.10.2006sanezmieňuje
o úraze, ale iba o chronických ťažkostiach žalobkyne. Záver znaleckého posudku na strane 25 -26 znalec popísal zdravotné problémy žalobkyne s tým, že sú všeobecného charakteru - ochorenie
krčnej chrbtice, ktoré sú potvrdené aj NMR vyšetrením. Na tomto stanovisku intervenient zotrvá aj
na pojednávaní dňa 7.5.2019. Zároveň uviedol, že zo znaleckého dokazovania vyplýva, že nie je to

jednoznačné, že poškodenie zdravia vzniklo tak, ako bolo popísané.

48. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 7.2.2019 uviedol, že sa
stotožňuje so závermi znaleckého posudku a má za to, že znalec správne poukázal na skutočnosti,
na ktoré bolo poukázané zo strany žalovanej a taktiež intervenienta a to najmä na nasledovné, že

v zdravotnej dokumentácií nie je zo dňa 26.10.2006 záznam o úraze - nielen o evidencii pracovného
úrazu vo vzťahu k žalovanej ako zamestnávateľovi, ale ani žiadna lekárska správa - záznam z tohto dňa
ohľadom neurologického vyšetrenia uvádza chronické obtiaže žalobkyne a zároveň v závere znaleckého
posudku poukázal znalec na to, že žalobkyňa bola dlhodobo liečená kvôli ochoreniu krčnej chrbtice a
taktiež mala zdravotné problémy s pravým ramenom ešte dlho pred dátumom 26.10.2006. Žalovaný
uviedol, že znalec žiadnym spôsobom nepotvrdil, že by v tomto prípade došlo dňa 26.10.2006 k

poškodeniu zdravia žalobkyne v príčinnej súvislosti s výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s tým doplnením, a teda že by sa tak malo stať krátkodobým náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvom nezávislé od vôle žalobkyne. Zo znaleckého posudku je možné vyvodiť
záver, že znalec má za to, že dňa 26.10.2006 nedošlo k takému poškodeniu zdravia žalobkyne, ktoré by
bolo možné označiť za pracovný úraz. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 7.5.2019 zotrval na tomto

svojom stanovisku, zároveň v prednese uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne uviedol, že znalec
nevylúčil úrazový dej, žalovaný má za to, že to nevylúčil, ale ani ho nepotvrdil, čiže pokiaľ je predmetom
konania určovacia žaloba, a teda určenie, či došlo k pracovnému úrazu, či poškodenie zdravia je
pracovným úrazom alebo nie, zo záveru znaleckého posudku nevyplýva, aby v ňom znalec vyslovil
záver, že došlo k poškodeniu zdravia, ktoré je pracovným úrazom a že sa to stalo dňa 26.10.2006. Má

za to, že tu nie je daná dôkazná povinnosť žalovanej dokazovať, že sa niečo nestalo, ale je tu dôkazné
bremeno na strane žalobkyne. Žalovaný má za to, že žalobkyňa v tomto konaní neuniesla dôkazné
bremeno v takom rozsahu, aby súd mohol vysloviť záver, že dňa 26.10.2006 došlo k pracovnému úrazu.

49. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 10.4.2019, ktoré bolo súdu doručené

dňa 15.4.2019, uviedla, že podaný znalecký posudok v plnej miere preukázal závažnosť poškodenia
zdravia (stav po ruptúre dlhej hlavy bicepsu vľavo) zo dňa 26.10.2006 ako aj sprievodné komplikácie. Má
zato,žeznalecvznaleckomposudkunevylúčilžalobkyňouopísanýúrazovýdejakajtvrdeniažalobkyne,
ktoré potvrdzujú okolnosti pracovného úrazu (úrazového deja) v súlade s celým priebehom dokazovania.
Žalobkyňa poukázala vo vyjadrení na to, že znalec k posudzovanej veci sa vyjadril, že vzhľadom

na doložený operačný nález nie je možné retrospektívne stanoviť dátum možného vzniku úrazového
poškodenia ale pre samotné právne posúdenie je podstatné, že popis poškodenia pútka bicepcu
a čiastočného poškodenia supkapsulárneho svalu - podľa jednoznačného vyjadrenia znalca - môže
svedčiť podľa literatúry o úrazovom pôvode. V uvedenom je zo strany znalca, teda podľa žalobkyne
kladne zodpovedaná aj nosná otázka týkajúca sa možnosti poškodenia zdravia tak, ako ho opísala

žalobkyňa, čo vylučuje potrebu nového znaleckého skúmania. Žalobkyňa má za to, že uvedené postoje
zamestnávateľa nevylučujú úrazový dej tak, ako ho žalobkyňa opísala. Z postojov zamestnávateľa je
preukázané, že tento vecou sa odmietol zaoberať, rovnako nepristúpil k požadovanému vyšetreniu
predmetného úrazu včas ale ani v neskoršom období. Žalovaná vlastným zavinením tak nedisponuje
výsledkami prešetrenia vzniku pracovného úrazu. Táto skutočnosť nemôže byť k ujme žalobkyni. Pri

takomto skutkovom stave a postoji žalovaného tak žalovaný nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
svojich rozhodnutí. Žalobkyňa ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že celkový nedostatok dôkazov vzniku
pracovného úrazu a jeho okolností idú výlučne na vrub žalovanej. Dôkazné bremeno spočíva na
zamestnávateľovi, ktorý musí preukázať, že zamestnanec buď porušil právne alebo ostatné predpisy či
pokyny na zaistenia bezpečnosti zdravia pri práci, čo znamená, že ide o zavinenie, porušenie predpisov

zamestnanca, hoci s nimi bol riadne oboznámený a zamestnávateľ ich znalosť sústavne vyžadoval a
kontroloval a uvedené skutočnosti boli skutočne jedinou príčinou škody a musí preukázať zamestnávateľ
taktiež to, že zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou alebo vplyvom iných omamných či
psychotropných látok, ak uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody a zamestnávateľ ich škode
nemohol zabrániť. Žalobkyňa taktiež poukázala na ustanovenia Zákonníka práce, ktoré počítajú s

okolnosťami, za akých zamestnávateľ sa môže svojej zodpovednosti sčasti zbaviť. Má za to, že žalovaná
sa nemôže zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti v situácii, keď sama porušením súboru viacerých
právnych predpisov (Zákonník práce, BOZP a iné) odmietla pristúpiť k vyšetreniu okolnosti pracovného
úrazu, ktorý vznikol za daných okolností v uzatvorenom komplexe patriaci žalovanej pri obvyklých anevyhnutých úkonoch (rehabilitačná činnosť pacientom postihnutým ťažkým stupňom spasticity (pri
činnosti napr. zamestnávateľa), teda v priamej a príčinne súvislosti s plnením pracovných úloh. Na týchto
svojich vyjadreniach žalobkyňa zotrvala aj na pojednávaním konanom dňa 7.5.2019.

50. Na pojednávaní konanom dňa 7.5.2019 advokát žalovaného oznámil, že 1. máju 2019 došlo k
zlúčeniu Leteckej vojenskej nemocnice so sídlom v Košiciach so Nemocnicou svätého Michala so sídlom
v Bratislave, kde Nemocnica svätého Michala v Bratislave je právnym nástupcom, a teda pokračuje sa
vo všetkých konaniach tým, že vlastne žalovanou je už Nemocnica svätého Michala. K tomuto súdu na

pojednávaní predložil výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde v oddieli Sa, vložka
č. 4677/B je zapísaná Nemocnica svätého Michala, a.s. so sídlom Satinského I.7770/1, Bratislava, IČO:
44 570 783 s tým, že z tohto výpisu je zrejmé, že spoločnosť je právnym nástupcom od 1.5.2019 v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Letecká vojenská nemocnica, a.s., ul. Murgašova 1, Košice.

51. Na pojednávaní dňa 27.06.2017 žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil v tomto konaní pozíciu

intervenienta v zmysle ust. § 81 CSP a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 178 a § 179 zákona o
sociálnom poistení, nakoľko je pozícia intervenienta v tomto konaní neopodstatnená a nezákonná. Na
pojednávaní dňa 07.05.2019 žalobkyňa uviedla, že na tomto návrhu netrvá.

52. Podľa ust. § 14 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len Zákonník práce)

spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú
a rozhodujú súdy.

53. Podľa ust. § 195 ods. 1 Zákonníka práce Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za

škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.

54. Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho

vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

55. Podľa ust. § 195 ods. 3 Zákonníka práce Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na
ceste do zamestnania a späť.

56. Podľa ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak
preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý
zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s
nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a

kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok
alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

57. Podľa ust. § 196 ods.2 Zákonníka práce Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže,
že a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo

pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že
zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi
vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že
hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.

58. Podľa ust. § 196 ods.3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí
sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v

odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody.

59. Podľa ust. § 196 ods.4 Zákonníka práce Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých
si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.

60.Podľaust.§196ods.5Zákonníkapráce Zaľahkomyseľnékonaniepodľaodseku2písm.c)nemožno
považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

61. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,

ktorá je predmetom pracovnej cesty.

62. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

63. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
64. Predmetom tohto konania je určenie, či poškodenie zdravia zo dňa 20.10.2006 tak ako ho popísala

žalobkyňa, je pracovným úrazom.

65. Pôvodným žalovaným v tomto konaní bola Letecká vojenská nemocnica, a.s., ul. Murgašova 1,
Košice, IČO : 36 601 578. Keďže v konaní bolo preukázané, že pôvodný žalovaný zanikol zlúčením
s terajším žalovaným a to Nemocnicou svätého Michala, súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní

s týmto právnym nástupcom a to podľa podľa ust. § 64 CSP, podľa ktorého ak strana zanikne počas
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym
nástupcom. Súd poukazuje na to, že právny nástupca prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu (§ 65 ods. 1 CSP).

66. Ako bolo vyššie uvedené v zmysle ust. § 195 ods.2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie
zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

67. Vychádzajúc z tejto definície stanovenej zákonom je potrebné, aby pre naplnenie pojmu pracovný

úraz boli splnené kumulatívne tieto skutočnosti :
a/ musí ísť o poškodenie zdravia
b/ poškodenie zdravia musí byť spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
c/ a k poškodeniu zdravia musí dôjsť krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

68. Existencia pracovnoprávneho vzťahu je jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za
pracovný úraz. Tento predpoklad musí byť v zásade splnený vždy. Výnimky Zákonník práce pripúšťa len
výnimočne, a to v ustanovení § 215. Pokiaľ ide o plnenie pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním, to, čo sa považuje za plnenie pracovných úloh, definuje ustanovenie § 220 ods.1 Zákonníka
práce a pokiaľ ide o plnenie v priamej súvislosti s ním, definuje § 220 ods.2 Zákonníka práce. Pod

poškodením zdravia treba rozumieť nielen poškodenie telesné, ale aj poškodenie psychické. Zároveň
k tomuto všetkému musí dôjsť pri krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov. Pri
pracovnom úraze musí ísť o náhle poškodenie zdravia a musí nastať pri náhlom vypätí síl, veľkej
námahe, prípadne neobvyklom úsilí. Pracovný výkon môže presiahnuť hranice obvyklej, každodennej
práce vykonávanej alebo ak ide o prácu, ktorú obvykle zamestnanec vykonáva

69. Skutkovo veľmi zložitou otázkou pri posudzovaní, či v danom prípadne ide, alebo nejde o pracovný
úraz, je otázka príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom. Táto príčinná súvislosť
je totiž predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz. Pre zodpovednosť
zamestnávateľa za pracovný úraz stačí, ak poškodenie zdravia vyvolal len jeden faktor, preto nie je

významné, či zamestnanec mal vrodené alebo inak získané predpoklady pre možnosť poškodenia jeho
zdravia. Táto skutočnosť je z hľadiska hodnotenia úrazu ako pracovného bezvýznamná. Ako sme už
uviedli, príčinná súvislosť je daná, ak úrazový dej bol jednou z príčin poškodenia zdravia, pričom saspravidla vyžaduje, aby išlo o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú, alebo príčinou, ktorá len zavŕši
predchádzajúci nepriaznivý zdravotný stav zamestnanca.

70. V danej veci súd skúmal, či žalobkyňou popísaný úrazový dej ku ktorému podľa nej došlo dňa
26.10.2006 spĺňa podmienky pracovného úrazu.

71.Vkonanínebolospornéto,žežalobkyňabolavrozhodnomčasedňa26.10.2006vpracovnoprávnom
vzťahu ku žalovanému a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.1979 ( čl. 7 spisu ). Takisto

nebolo sporné to, že v tento deň žalobkyňa plnila svoje pracovné úlohy v zmysle pracovnej zmluvy
tak, ako jej to vyplývalo z funkčnej náplne, čo potvrdila aj svedkyňa G. L. pri svojom výsluchu dňa
31.05.2012, ktorá spolu so žalobkyňou v sporný deň cvičila s pacientkou na oddelení OARIM. V konaní
bolo súdu preukázané listinami predloženými žalobkyňou ( lekárske správy nachádzajúce sa v spise )
ako aj jej výpoveďou na pojednávaní dňa 19.04.2012 a takisto aj výpoveďou MUDr. H. na pojednávaní
dňa 11.12.2012 ako aj výpoveďou MUDr. B. G. na pojednávaní dňa 26.11.2013, že žalobkyňa trpí

ochorením chrbtice a ľavého ramena, pričom z predložených listín ako je - záznam o prerokovaní vývoja
obnovy pracovnej schopnosti zo Sociálnej poisťovne zo dňa 28.09.2007 ako aj zo žiadanky o vyšetrenie
magnetickou rezonanciou zo dňa 13.09.2005 ( čl. 20 spisu ) je zrejmé, že žalobkyňa už pred rokom
2007, resp. pred rokom 2005 trpela minimálne 6 rokov bolesťami v šiji s propagáciou do oboch horných
končatín a sú u nej prítomné algie akrálne do oboch horných končatín.

72. Sporné bolo v tomto konaní to, či k takémuto poškodeniu zdravia ako popísala žalobkyňa v žalobe a
následne pri svojom výsluchu, t.j. že po cvičení s pacientkou na OARIM dňa 26.10.2006 pocítila prudkú
bolesť v ľavom ramene a po tejto udalosti mala silné bolesti rúk a ruka sa stala nevládna, ako ochrnutá,
s tým, že ju bolela ju hlava, krk , rameno, chrbát, nevedela rukou hýbať a následne jej bol dňa 11.07.2007

zistený stav po ruptúre dlhej hlavy svalu ramena možný, došlo pri úrazovom deji dňa 26.10.2006 tak
ako ho popísala žalobkyňa.

73. Súd mal po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne za to, že úrazový
dej, tak ako ho popísala žalobkyňa nemožno vyhodnotiť v zmysle ust. § 195 ods.2 Zákonníka práce

ako pracovný úraz, nakoľko tu chýba okolnosť, že k žalobkyňou prezentovanému poškodeniu zdravia,
ku ktorému podľa nej došlo dňa 26.10.2006, došlo pri krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení
vonkajších vplyvov., teda že k nemu došlo v príčinnej súvislosti s výkonom práce, resp. pri plnení
pracovných úloh dňa 26.10.2006, čo v tomto konaní nebolo preukázané ani znaleckým dokazovaním.
Táto skutočnosť, že sa tomu tak stalo dňa 26.10.2006 nevyplýva ani z jej výpovede na pojednávaní

19.04.2012, keď sama žalobkyňa uviedla, že s pacientkou na oddelení AORIM cvičila spolu s kolegyňou
L. už dva dni predtým, a to prvá deň trikrát počas dňa, dňa 25.10.2006 dvakrát a dňa 26.10.2006 tiež
doobeda a poobede a teda za takejto situácie ( pričom išlo o opakované viacnásobné úkony v priebehu
viacerých dní ) mal súd za to, že hoci išlo o ťažko chorú pacientku u ktorej žalobkyňa vykonávala masáž
v tomto prípade nebolo možné daný úrazový dej vyhodnotiť tak, tak ako ho popísala žalobkyňa že k

nemu došlo pri krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov, pri výkone práce dňa
26.10.2006. Zároveň z vyššie uvedených listín - zo žalobkyňou predložených lekárskych správ je zrejmé,
že žalobkyňa už minimálne 6 rokov predtým trpela chronickým ochorením krčnej chrbtice s prorogáciou
do oboch horných končatín. Je síce pravdou, že u spastických pacientov s akými pracovala aj žalobkyňa
je potrebné vynaložiť pri masáži väčšiu námahu, prípadne neobvyklé úsilie pri cvičení s nimi, avšak

za danej situácie, keďže cvičenia - masáže žalobkyňa vykonávala u danej pacientky opakovane už
tretí deň, a vykonávala prácu na ktorú bola zvyknutá a ktorú vykonávala pravidelne ako rehabilitačná
zamestnankyňa - masérka od roku 1979, kedy bola prijatá do pracovného pomeru k žalovanému a
teda bola zvyknutá na to, že pri takýchto cvičeniach musí vynaložiť určitú silu na prekonanie odporu
pri cvičeniach a pri zhodnotení týchto okolností a všetkých vykonaných dôkazov mal súd za to, že pri

priebehu úrazového deja ako ho popísala žalobkyňa nedošlo k okamžitému, neobvyklému a násilnému
pôsobeniu vonkajších vplyvov, ktoré mali za následok poškodenie zdravia žalobkyne dňa 26.10.2006.
To, že k poškodeniu zdravia žalobkyne pri cvičení tak ako to žalobkyňa popísala nedošlo potvrdzuje aj
výpoveď svedkyne G. L. na pojednávaní dňa 31.05.2012, ktorá uviedla, že si pamätá že žalobkyňa bola
v ten deň pri cvičení v pohode, a takisto to potvrdzuje aj výpoveď MUDr. N. H., lekárky na neurologickom

oddelení zo dňa 11.10.2012, ktorá síce uviedla, že niekedy v októbri 2006 za ňou prišla žalobkyňa do
ambulancie na vyšetrenie avšak prišla tým, že sa v poslednej dobe cíti zle, tŕpne jej šija, má bolesti
rúk, ramien a bolesti v šiji. Takisto to, že k takémuto poškodeniu nedošlo dňa 26.10.2006 potvrdzuje aj
lekárska správa zo dňa 26.10.2006 zo 14:15 hod vystavená MUDr. N. H., teda zo dňa, kedy sa podľažalobkyne odohral úrazový dej, v ktorej sa vôbec nespomína tento úrazový dej a ktorá len potvrdzuje
to, že žalobkyňa v poslednom období zvýšené bolesti šije s propagáciou do ramien a celých horných
končatín, ktoré jej tŕpnu. Takisto túto skutočnosť - že úrazový dej nie je pracovným úrazom potvrdzuje

aj výpoveď MUDr. K. G. na pojednávaní dňa 31.05.2012, ktorý uviedol, že niekedy v októbri sa stretli
so žalobkyňou pred budovou riaditeľstva a išlo o taký neoficiálny rozhovor o tom, že má určité ťažkosti,
bolesti rúk chronického charakteru a odporúčal jej návštevu lekára. Táto jeho výpoveď vyvracia tvrdenie
žalobkyne o tom, že „pracovný úraz „ oznámila MUDr. K. G., ktorý bol v tom čase členom predstavenstva,
nakoľko mu pri rozhovore nespomenula, že by mohlo ísť o pracovný úraz a ani mu nepopísala úrazový

dej, tak ako ho popísala vo svojom návrhu na začatie konania. V neprospech žalobkyne je aj výsledok
šetrenia Inšpektorátu práce Košice uvedený v zázname zo dňa 07.05.2007, ktorá po prešetrení nezistila
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posúdiť ňou popísaný úrazový dej ako pracovný úraz. A takisto v
neprospech žalobkyne je aj to, že po tejto udalosti bola práceneschopná, avšak pre chronickú diagnózu
a nie pre úrazovú, čo vyplynulo z listinného dôkazu - zo zápisnice zo zasadnutia komisie na prešetrenie
žiadosti pani R. zo dňa 05.02.2007. Pokiaľ ide o výpoveď vrchného Takáča, túto súd považoval za

nevierohodnú a pokiaľ ide o výpoveď manžela žalobkyne tento nevypovedal vierohodne ohľadne toho,
že manželka - žalobkyňa pred touto udalosťou netrpela žiadnymi bolesťami, nakoľko to vyvracajú listinné
dôkazy , ktoré v epikríze vývoja zdravotného stavu uvádzajú, že žalobkyňa asi 6 rokov trpí bolesťami
v šiji s propagáciou do oboch horných končatín a sú u nej prítomné algie akrálne do oboch horných
končatín. A napokon to, že k poškodeniu zdravia žalobkyne tak ako ho popísala a ku ktorému podľa

nej malo dôjsť dňa 26.10.2006 v príčinnej súvislosti s výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním a či sa tak stalo krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších
vplyvov nezávisle od vôle žalobkyne nedošlo dňa 26.10.2006 vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku
č.47/2018 vypracovaného znalcom MUDr. R.. Súd mal za to, že znalecký posudok č. 47/2018 znalca
MUDr. R. je presvedčivý, úplný, jeho závery sú náležite odôvodnené, zo záveru je zrejmé, z akých

podkladov znalec vychádzal a ako dospel k jednotlivým hodnoteniam tam uvedeným. Vychádzajú z toho,
mal súd za to, že znalec žiadnym spôsobom nepotvrdil, že by znalec žiadnym spôsobom nepotvrdil,
že by v tomto prípade došlo dňa 26.10.2006 k poškodeniu zdravia žalobkyne v príčinnej súvislosti s
výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým doplnením, a teda že
by sa tak malo stať krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvom nezávislé od vôle

žalobkyne. Zo znaleckého posudku je možné vyvodiť záver, že znalec má za to, že dňa 26.10.2006
nedošlo k takému poškodeniu zdravia žalobkyne, ktoré by bolo možné označiť za pracovný úraz.

74. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a zhodnotenie všetkých dôkazov mal súd za to, že nárok
žalobkyne nie je dôvodný a preto žalobu zamietol.

75. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

76. Keďže bol žalovaný v tomto konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu v zmysle vyššie cit.
ustanovenia § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

77. V konaní bol vzhľadom na úspech žalovaného úspešný aj intervenient, tento však náhradu trov
konania nežiadal a ako je zrejmé zo spisu ani mu účelne vynaložené trovy nevznikli, preto o jeho nároku
rozhodol súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania.

78. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).