Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/344/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108200800
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7108200800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: L. R., U.. XX.XX.XXXX R.
H. T. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 proti
žalovanej: Nemocnica svätého Michala, a.s., so sídlom v Bratislave, Satinského I.7770/1, IČO: 44 570
783, zastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, za
účasti intervenienta na strane žalovaného Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach,
Festivalové námestie 1, o určenie, že poškodenie zdravia je pracovným úrazom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 07.05.2019 č.k. 34C/16/2008 - 614 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a intervenientom n e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že poškodenie zdravia je pracovným úrazom. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok

na náhradu trov konania vo výške 100 %. Intervenientovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 14, § 195
ods. 1 až 3, § 196 ods. 1 až 5, § 220 ods. 1 Zákonníka práce, berúc do úvahy právny názor odvolacieho
súdu vyslovený uznesením zo dňa 30.09.2016 č.k. 9Co/531/2015 - 473 dospel k záveru, že pokiaľ
sa žalobkyňa domáha určenia, že poškodenie zdravia zo dňa 20.10.2006 tak, ako ho popísala, je
pracovným úrazom, jej žaloba nie je opodstatnená, preto žalobu zamietol.

3. V súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovanej uviedol, že pôvodne žalovaným v konaní bola Letecká
vojenská nemocnica a.s., so sídlom v Košiciach, Murgašova 1, IČO: 36 601 578, ktorý zanikol zlúčením
s terajšou žalovanou, Nemocnicou svätého Michala a.s., so sídlom v Bratislave, Satinského I7770/1,
IČO: 44 570 783, preto v súlade s § 64 C.s.p. rozhodol, že bude pokračovať v konaní s týmto právnym
nástupcom pôvodne žalovaného.

4. Vychádzajúc z predmetu konania, špecifikovaného žalobkyňou v žalobe, a ktorým bolo určenie, že
poškodenie zdravia zo dňa 20.10.2006 tak, ako ho popísala žalobkyňa je pracovným úrazom, súd prvej
inštancie zameral svoju pozornosť na zistenie, či v danom prípade dňa 20.10.2006 došlo k pracovnému
úrazu.5. Vychádzajúc z definície pracovného úrazu uvedeného v § 195 ods. 2 Zákonníka práce skúmal,
či boli naplnené kumulatívne podmienky uvedené zákonom pre posúdenie daného úrazového deja

ako pracovného úrazu a to, že išlo o poškodenie zdravia; poškodenie zdravia muselo byť spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a k poškodeniu zdravia muselo dôjsť
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

6. Jedným z predpokladov zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz je existencia

pracovnoprávneho vzťahu, o ktorom v danom prípade nebolo pochýb, keďže v konaní nebolo sporným,
že žalobkyňa v rozhodnom čase dňa 26.10.2006 bola v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.1979. V konaní nebolo sporným ani to, že v tento deň plnila
svoje pracovné úlohy v zmysle pracovnej zmluvy tak, ako vyplývalo z jej funkčnej náplne.

7. Úrazový dej, ku ktorému podľa tvrdení žalobkyne malo dôjsť dňa 20.10.2006 k poškodeniu jej zdravia,

popísala žalobkyňa v žalobe a následne pri svojom výsluchu tak, že po cvičení s pacientkou na OARIM
dňa 26.10.2006 pocítila prudkú bolesť v ľavom ramene a po tejto udalosti mala silné bolestí rúk, ruka
sa stala nevládna, ako ochrnutá, pričom trpela bolesťami hlavy, krku, ramien, chrbta, nevedela rukou
hýbať. Dňa 11.07.2007 jej bol zistený stav po rubtúre dlhej hlavy svalu ramena, pričom podľa jej tvrdení
k telesnému poškodeniu došlo práve pri úrazovom deji dňa 26.10.2006.

8. V tej súvislosti súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa už pred dňom 26.10.2006 trpela ochorením
chrbtice a ľavého ramena, a to minimálne pred rokom 2007 trpela 6 rokov bolesťami šijí s propagáciou
do oboch horných končatín, pričom boli u nej prítomné algie akrálne do oboch horných končatín,
ako vyplynulo z listinných dôkazov obsiahnutých v spise (napr. žiadanka o vyšetrenie magnetickou

rezonanciou zo dňa 13.09.2005 a iné).

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa v danom
prípade nepreukázala, žeby dňa 26.10.2006 došlo u nej k poškodeniu zdravia v príčinnej súvislosti s
výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením a že by sa

tak stalo krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov nezávisle od vôle žalobkyne.

10. K týmto záverom súd prvej inštancie dospel na základe znaleckého posudku č. 47/2018
vypracovaného znalcom MUDr. Burdom, z ktorého vyplynulo, že dňa 26.10.2006 nedošlo u žalobkyni k
takému poškodeniu zdravia, ktoré by bolo možné označiť za pracovný úraz, ale aj z ďalších vykonaných

dôkazov - listinných dôkazov a výpovedí svedkov. Ani z výpovede samotnej žalobkyne nebolo možné
posúdiť daný úrazový dej zo dňa 26.10.2006 tak, že by k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri
krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov. Je pravdou, že u spastických pacientov,
s akými pracovala aj žalobkyňa, je potrebné vynaložiť pri masáži väčšiu námahu, prípadne neobvyklé
úsilie pri cvičení s nimi, avšak za popísanej situácie, keď žalobkyňa masáže u danej pacientky

vykonávala opakovane už 3. deň, pričom išlo o prácu, na ktorú bola zvyknutá a ktorú vykonávala
pravidelne ako rehabilitačná zamestnankyňa - masérka od roku 1979 niet pochýb, že bola zvyknutá na
to, že pri takýchto cvičeniach musí vynaložiť určitú silu na prekonanie odporu. Pri zhodnotení všetkých
okolností a vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že spôsobom popísaným žalobkyňou
nedošlo k okamžitému, neobvyklému a násilnému pôsobeniu vonkajších vplyvov, ktoré by mali za

následok poškodenie zdravia žalobkyne.

11. Poškodenie zdravia spôsobom opísaným žalobkyňou nepotvrdzuje ani výpoveď svedkyne G. L.,
ktorá bola v uvedený deň pri cvičení žalobkyne s pacientkou prítomná, ale ani výpoveď G.. N. H.A.,
lekárky na neurologickom oddelení, ktorá vyšetrovala žalobkyňu bezprostredne po danom incidente.

Lekárska správa vystavená touto lekárskou dňa 26.10.2006 o 14.15 hodine nepopisuje úrazový dej, len
potvrdzuje, že žalobkyňa v poslednom období trpela zvýšenými bolesťami šije s propagáciou do ramien
a celých horných končatín, ktoré jej trpnú. Ani z výpovede svedka G.. K. G., ktorý sa so žalobkyňou
stretol v októbri 2006 pred budovou riaditeľstva, a ktorý so žalobkyňou viedol rozhovor, nevyplynulo, že
by mu táto popísala úrazový dej v daný deň. Z výpovede tohto svedka nevyplynulo, že by žalobkyňa

spomenula, že by v daný deň mohlo ísť o pracovný úraz. V neprospech žalobkyne vyznieva aj výsledok
šetrenia Inšpektorátu práce Košice, ktorý v zázname zo dňa 07.05.2007 uviedol, že po prešetrení
nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posúdiť žalobkyňou popísaný úrazový dej z predmetného dňa
ako pracovný úraz. Výpoveď svedka F. a rovnako aj výpoveď manžela žalobkyne súd prvej inštanciepovažoval za nevierohodné, keďže manžel žalobkyne pri svojej výpovedi uviedol, že pred spomínanou
udalosťou žalobkyňa netrpela žiadnymi bolesťami, ktorú skutočnosť jednoznačne vyvracajú listinné
dôkazy obsiahnuté v spise.

12. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade neboli naplnené podmienky
pre určenie, že žalobkyňou popísaný dej zo dňa 26.10.2006 spĺňa znaky pracovného úrazu, preto žalobu
zamietol.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Vychádzajúc z pomeru úspechu a
neúspechu strán v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %. Intervenientovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania nevznikli.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnila

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že žalovaná
neodôvodnene vyčítala žalobkyni porušenie ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z., a to bezodkladné
oznámenie vzniku pracovného úrazu zamestnávateľovi. Žalobkyňa informácie o úrazovom deji z
predmetného dňa oznámila G.. G., ktorý bol toho času štatutárnym orgánom - členom predstavenstva
právneho predchodcu žalovanej. Následne mala preto konať ohľadom predmetného pracovného úrazu

žalovaná. Žalovaná neposkytla žalobkyni pre prípad dvíhania alebo polohovania ťažko postihnutých
osôb také technické prostriedky, ktoré boli na danú činnosť potrebné - zdvíhacie a polohovacie
zariadenia a žalovaná nepoznala zdravotný stav žalobkyne teda, či mohla dohodnutú prácu aj
vykonávať, ku ktorej otázke nebola ani preškolená. Nepostačuje len všeobecné preškolenie o existencii
zákona č. 124/2006 Z.z. pre informáciu, že pracovný úraz treba hlásiť a podpísať na prezenčnej listine.

Žalovaná porušila právne predpisy, pokiaľ o pracovnom úraze nevykonala záznam. Súd prvej inštancie
v súvislosti s hodnotením výsledkov dokazovania znaleckým posudkom prehliadol, že u žalobkyni
dňa 26.10.2006 došlo k rubtúre, čo znamená trhline, zlome - ako medzere utvorenej roztrhnutím,
rozdvojením niečoho, puknutím niečoho, škáry, štrbiny, pukliny, ktorá len zavŕšila predchádzajúci
nepriaznivý zdravotný stav zamestnankyne. Znalec v znaleckom posudku nevylúčil žalobkyňou opísaný

úrazový deň, pričom k poškodenia pútka bicepsu a čiastočného poškodenia subkapsulárneho svalu
podľa vyjadrenia znalca môže dôjsť aj na základe úrazu, o čom svedčí podľa znalca literatúra. V danom
prípade je potrebné dať prednosť logickému výkladu. Komisia posudzovala zdravotný stav žalobkyne
a nie prácu, pracovné podmienky, výkon a spôsobilosť na výkon tejto práce. Žalobkyňa vytkla súdu
prvej inštancie, že za objektívnu a logickú nepovažoval výpoveď jej manžela, bez toho, aby si ujasnil,

či jeho výpoveď bola myslená všeobecne, keď takými bolesťami, akými trpela v inkriminovaný deň,
predtým netrpela. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie súvislosti. Na pracovisku žalovanej v tom čase
utrpela pracovný úraz p. T. E. (kuchárka). Žalobkyňa si spomenula na toto stresujúce obdobie, keď vládlo
u žalovanej ohľadom tohto úrazu napätie, keď sa diskutovalo, že žalovaná nechcela uznať pracovný
úraz tejto zamestnankyni. Dala do pozornosti aj prípad p. G. C. (upratovača), ktorá sa pri práci pichla

neodborne likvidovanou injekčnou ihlou, a ktorá z obavy o prácu o pracovnom úraze radšej mlčala.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil pred ním vykonané dôkazy. Záver súdu prvej inštancie a
rozhodnutie o zamietnutí žaloby považuje žalobkyňa za prekvapivé. Súdna prax zo svojej rozhodovacej
činnosti dospela k záveru, že príčinnú súvislosť nie je možné vylúčiť iba preto, že protiprávne konanie
škodcu dovŕšilo už existujúci nepriaznivý stav poškodenej osoby. Vecná súvislosť príčiny a následku

je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Podľa názoru
žalobkyne z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 26.10.2006 utrpela pracovný úraz pri cvičení
s pacientkou s ťažkým stupňom spasticity, boli tak splnené všetky podmienky pre kvalifikáciu tohto
úrazového deja ako pracovného úrazu. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, v tej súvislosti uviedla,
že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalovaná je naviazaná na štátny rozpočet, teda minimálne

na iné verejné zdroje a zamestnáva i vlastného právnika. Súd preto nemal priznať žalovanej nárok na
náhradu trov konania. Žalobkyňa podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.07.2019, teda po
uplynutí odvolacej lehoty doručila súdu znalecký posudok č. 3/2019 znalkyne MUDr. Márie Krivdovej z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie choroby z povolania.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré
považuje za správne. Z obsahu rozhovoru s G.. G. nevyplýva, že ním zo strany žalobkyne došlo k
oznámeniupracovnéhoúrazu,čovyplynulozvýpovedetohtosvedka.Svedokuviedol,žežalobkyňoubollen všeobecne informovaný o jej zdravotných ťažkostiach, nie o údajnom pracovnom úraze. V súvislosti
so zdravotnými problémami je odporučil odborné vyšetrenie. Tvrdenia žalobkyne o tom, že nebola
poučená ako pracovať na pracovisku, nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom a ani odkazom

na právny predpis. Navyše tieto tvrdenia s konaním vo veci samej ani nesúvisia. Znalec v znaleckom
posudku nepotvrdil, že by došlo k pracovnému úrazu tak, ako ho opísala žalobkyňa. Z výpovede
svedkyne p. L. nevyplýva to, čo uvádza žalobkyňa v odvolaní. Žalovaná je súkromným subjektom práva
založeným Obchodným zákonníkom a nie je žiadnym spôsobom napojená na štátny rozpočet. Nejde
ani o rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu. V čase doručenia návrhu nemala v pracovnom pomere

žiadneho právnika a nemala vytvorené ani právne oddelenie.

16. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Súd prvej
inštancie správne aplikoval právne predpisy na danú vec a správne zhodnotil aj skutkový stav veci.

17. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného a intervenienta zotrvala na svojej odvolacej

argumentácii.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

19.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.06.2020 o 10.05 hodine v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolizverejnenédňa16.06.2020naúradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvKošiciachvzmysle
ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

21. Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. teda, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú

naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil aj správny právny záver, pričom konanie netrpí ani inou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva

odpoveď na argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní, pričom žalobkyňa v odvolaní argumentuje
skutočnosťami, ktoré uviedla už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite
a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky žalobkyne tak nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správnou aplikáciou ust. § 195 Zákonníka práce, po
vyhodnotení všetkých dôkazov pred ním vykonaných jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti dospel
k správnemu záveru, že nárok žalobkyne o určenie, že poškodenie zdravia zo dňa 20.10.2006 je
pracovným úrazom nie je dôvodný, preto správne žalobu zamietol.

26. Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom
pomere.27. Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo
zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho

vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

28. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, za pracovný úraz zákon výslovne považuje
poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním nezávisle na jeho vôli, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov. Zákon

koncipuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vyplývajúcu zo spomínaných zákonných ustanovení
ako zodpovednosť objektívnu, ktorej predpokladom je vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť
medzi škodnou udalosťou a škodou. Pre naplnenie pojmu pracovný úraz je tak potrebné kumulatívne
splnenie podmienok, ktorými sú poškodenie zdravia, príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia,
ktoré je spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zároveň, že k tomuto
poškodeniu musí dôjsť krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

29. Nakoľko v danom prípade existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu nebola
spornou, správne súd prvej inštancie zameral dokazovanie na zistenie, či v danom prípade boli splnené
všetky kumulatívne podmienky stanovené zákonom pre vyvodenie záveru, či žalobkyňou popísaný
úrazový deň, ku ktorému podľa nej došlo dňa 26.10.2006 spĺňa podmienky pracovného úrazu.

30. V prejednávanej veci sa stala spornou otázka, či žalobkyňa dňa 26.10.2006 utrpela také poškodenie
zdravia, ktoré napĺňa znaky pracovného úrazu.

31. V prejednávanej veci dôkazné bremeno o tom, že dňa 26.10.2006 žalobkyňa utrpela poškodenie

zdravia v dôsledku pracovného úrazu zaťažovalo žalobkyňu, keďže žalovaná poprela, že by k takémuto
úrazovému deju uvedeného dňa došlo. V tomto smere sa žalobkyňa dostala do dôkaznej núdze, keďže
po spomínanom úrazovom deji, ku ktorému podľa jej tvrdení malo dôjsť dňa 26.10.2006 si nesplnila
svoju povinnosť vyplývajúcu z § 17 ods. 1 zák.č. 124/2006 Z.z., keď bezodkladne po tomto tvrdenom
pracovnom úraze neoznámila zamestnávateľovi jeho vznik. Za takéto oznámenie vzniku pracovného

úrazu nemožno považovať skutočnosti ňou uvedené G.. G. pri rozhovore s ním uvedeného dňa,
keďže pri náhodnom stretnutí s ním sa síce žalobkyňa zmienila o určitých jej zdravotných ťažkostiach
(bolestiach rúk chronického charakteru), išlo však len o neoficiálny rozhovor, počas ktorého jej tento
svedok odporučil vyšetrenie u jej lekárky. Skutočnosti uvedené žalobkyňou pri tomto rozhovore G..
G. bez uvedenia relevantných údajov pre oznámenie pracovného úrazu, a to aj za situácie, keď išlo

o zástupcu generálneho riaditeľa, teda nadriadeného žalobkyne, nemožno považovať za oznámenie
vzniku pracovného úrazu zamestnávateľovi tak, ako má na mysli spomínané zákonné ustanovenie.

32. Nakoľko o oznámení pracovného úrazu nebol spísaný žiaden záznam, dôkazné bremeno o
preukázaní skutočnosti, že v uvedený deň došlo k telesnému poškodeniu žalobkyne pri plnení

pracovných úloh a že išlo o pracovný úraz tak zaťažovalo žalobkyňu. Na tomto závere nemení nič
ani skutočnosť, že žalobkyňa so značným časovým odstupom pracovný úraz žalovanému ako svojmu
zamestnávateľovi oznámila, ktorý po vykonaní šetrenia vyhodnotil, že o pracovný úraz v daný deň nešlo.

33. V súlade s ust. § 132 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje

a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z
dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie (§ 187 ods. 2 C.s.p.). Neoznačenie dôkazov nie je vadou
žaloby. Nesplnenie povinností tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci samej, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.

34. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade z vykonaných
dôkazovnemožnovyvodiť,žežalobkyňautrpeladňa26.10.2006pracovnýúraz.Žalobkyňatotižvkonaní
nepreukázala, že príčinou tvrdeného poškodenia zdravia (odtrhnutie musculus biceps brachii svalu) bola

fyzická námaha, vynaložená ňou dňa 26.10.2006 pri plnení pracovných úloh.

35. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žiadny dôkaz vykonaný pred súdom prvej inštancie nesvedčí o
tom, že by k takémuto poškodeniu zdravia žalobkyne v uvedený deň došlo a že by išlo o poškodeniezdravia spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré sú svojím charakterom krátkodobé. V danom prípade sa
možno len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že k tvrdenému poškodeniu zdravia došlo pri práci,
na ktorú je žalobkyňa zvyknutá a ktorá nie je neprimeraná jej telesným možnostiam, nebolo preukázané,

že by bola nútená okamžitým, usilovným vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a tak zvýšiť náhle,
neobvykle a nadmerne svoju námahu, teda žeby boli v danom prípade naplnené znaky pracovného
úrazu.

36. Skutočnosť, že poškodenie zdravia žalobkyne bolo vyvolané úrazovým dejom, nebola v konaní

preukázaná výpoveďami svedkov a ani znaleckým skúmaním, keď zo záveru znaleckého posudku č.
47/2018 znalca MUDr. Rastislava Burdu PhD. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia nevyplynul taký záver, že by príčinou poškodenia zdravia žalobkyne bola fyzická námaha
pri plnení pracovných úloh. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne v prípade žalobkyne vylúčil
úrazový vznik poškodenia zdravia.

37. K odvolacím námietkam žalobkyne, že znalec v znaleckom posudku pripustil aj možnosť vzniku
poškodenia pútka bicepsu a čiastočného poškodenia subkapsulárneho svalu na úrazovom základe je
potrebné uviesť, že znalec síce v posudkovej časti pripustil možnosť, že takýto nález by podľa literatúry
mohol svedčiť o úrazovom pôvode, zároveň však v tej súvislosti uviedol, že vzhľadom na doložený
operačný nález žalobkyne nie je možné retrospektívne stanoviť dátum možného vzniku úrazového

poškodenia. Znalec uviedol, že dané poškodenie na ramene okrem úrazového poškodenia môže vznikať
aj opakovaním rovnakých pohybov, čiže môže ísť aj o ochorenie z neúrazových príčin. Zároveň uviedol,
že príčinou poškodenia pútka bicepsu spôsobeného úrazom môže byť aj pád na vystretú končatinu v
plnej vnútornej, či vonkajšej rotácii, taktiež pád dozadu na ruku a lakeť.

38. Zo záverov znaleckého posudku tak vyplýva, že znalec síce pripustil možnosť úrazového pôvodu
danéhopoškodenia-pútkabicepsu,avšakvzhľadomnazistenéokolnostidanejvecivprípadežalobkyne
jednoznačne vylúčil úrazový vznik ochorenia.

39. Odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že dňa 26.10.2006 utrpela pracovný úraz, je potrebné považovať
na základe výsledkov vykonaného dokazovania, za správny.

40. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že zo strany žalovanej jej neboli poskytnuté technické
pomôcky, ako sú zdvíhacie a polohovacie zariadenia a že nebola poučená ako pracovať s ťažko chorými

pacientmi a ako ich polohovať, ide o prostriedky procesného útoku, ktoré žalobkyňa neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie a ktoré z tohto dôvodu nemožno v odvolacom konaní použiť (§ 366 C.s.p.).
Navyše nejde o také skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok konania v prospech žalobkyne
vzhľadom na predmet tohto konania, ktorým bolo určenie, že úrazový dej popísaný žalobkyňou zo dňa
26.10.2006 je pracovným úrazom. Tieto žalobkyňou uvedené dôvody by boli významné len z hľadiska

uplatnenia konkrétneho nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanej.

41. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania, keď na ich náhradu v celom rozsahu
zaviazal neúspešnú žalobkyňu. Ako vyplynulo z vyjadrenia žalovanej, táto nemá v pracovnom pomere
žiadneho právnika v čase doručenia žalobného návrhu a nemá vytvorené ani právne oddelenie. Podľa

názoru odvolacieho súdu v danom prípade neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. a
nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej.

42. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni.
Intervenientovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).