Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413217646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413217646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: O. A., G. Z. X, G., zastúpenej
JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom Konventná 9, Bratislava, proti žalovanému: Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov G. - H. I., N. N. S.H. XX/A, G., zastúpenému JUDr. Annou
Dugovou, advokátkou so sídlom Lazaretská 4, Bratislava, o zaplatenie 4.856 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11. októbra 2016, č. k.
24C/334/2013 - 126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalobkyne v celom rozsahu a
rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

Uviedol, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 24C/284/2011
ako žalovaná uplatnila si vzájomný návrh voči žalovanému, ktorý vylúčil na samostatné konanie a ktorým
sa proti žalovanému (v konaní sp. zn. 24C/284/2011 žalobcovi) domáhala zaplatenia sumy
4. 856 eur titulom náhrady škody z dôvodu, že v období od 1/2007 - 1/2001, najmä v máji 2010 jej
vznikla na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku nachádzajúcom sa v byte č. XX I. I. XX/A G.E. O., N..
Č.. XXXX na S. W. I. G., L. I. D. H.M. Ú. I. G., N. H. pre E. S. N. V. G. na X. Č..

XXXX, H. Ú.: H. I., v jej vlastníctve škoda spôsobená zatekaním dažďovej vody v dôsledku zanedbaného
stavu bytového domu. Žalovaný podľa jej názoru zanedbával prevenčnú povinnosť vyplývajúcu mu z
§ 415 Občianskeho zákonníka, ako aj povinnosť v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, t. j. realizovať z peňažných prostriedkov akumulovaných vo
fonde prevádzky, údržby a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných
nebytových priestorov, príslušenstva, priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu, v dôsledku čoho zodpovedá žalobkyni za vzniknutú škodu podľa

§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalovaný namietol pravosť žalobkyňou predložených
faktúr, a to faktúr č. 20100049/2010 a č. 20100072/2011 a k nim príjmové pokladničné doklady bez čísla,
ktoré doklady nemajú náležitosti účtovných dokladov; namietol, že spoločnosť Milasta s. r. o., ktorá mala
byť údajným dodávateľom fakturovaných služieb, mala do 5/2011 sídlo v Poprade a až od 5/2011 mala
sídlo na Zámockej 30 v Bratislave, avšak uvedené doklady, aj otlačok pečiatky nachádzajúcich sa na
nich, uvádza sídlo spoločnosti na Zámockej 30 aj dňa 22.10.2010, 07.02.2011 a z toho dôvodu namietal

ich pravosť; poukázal na to, že zhotoviteľ, ktorým mal byť S. H. L. I. mal 29.10.2008
poradové číslo faktúry č. 36, a to v októbri, ale na druhý rok mal dňa 26.02.2009 poradové číslo faktúry
č. 44, ale zároveň v tom istom roku dňa 30.11.2009 mal poradové číslo faktúry 47, čo by evokovalo,že od februára 2009 je to tretia ďalšia faktúra. Zhotoviteľ S. H. podľa výpisu zo Živnostenského registra
nemá oprávnenie na živnosť uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ani maliarske práce a tiež obidvaja títo
zhotovitelia nevykonávajú už podnikateľskú činnosť. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvu o prácach uzatvorila

ústne a dodávateľom poskytla na základe zálohových dokladov finančné prostriedky v 100 % výške,
čomu predchádzali cenové ponuky na vykonané práce, ktoré boli vystavené na základe obhliadky bytu
a následne v roku 2014 požiadala dodávateľov, aby jej vystavili riadne faktúry, ktoré jej boli následne
doručené, nakoľko išlo o zálohové platby. Uviedla, že S. H. má vo výpise zo živnostenského listu
uvedené - sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, pričom

stavebná činnosť sa považuje za voľnú živnosť a nemusí byť špecifikovaná v živnostenskom liste a
uviedla, že S. H. prakticky sprostredkoval, nerobil vo svojom mene stavebnú činnosť jej nehnuteľnosti,
ale sprostredkoval to cez firmu Milasta. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že faktúry a príjmové
pokladničné bloky predložené žalobkyňou žalovaný spochybnil a preukázal, že ich pravosť je veľmi
rozporuplná a nepravdepodobná. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 7b
ods. 4, 5, § 7d ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov a stotožnil sa s námietkou žalovaného, že tento nie je subjektom, ktorý
má byť žalovaný; vychádzal z § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona, podľa ktorého sa spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zriaďuje na správu domu, čo je správa domu uvádza
§ 6 ods. 1 citovaného zákona a taktiež podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona spoločenstvo je právnická
osoba, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a nebytové priestory, ktoré sú

v spoluvlastníctve vlastníkov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Podľa § 7b
ods. 2 citovaného zákona spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome podľa zákona a žalovaný tak v konaní vedenom pod sp. zn.
24C/284/2011 využil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z uvedeného ustanovenia a vymáhal plnenie
povinností žalovanej, ktorá napriek dlhodobému užívaniu bytu neuhrádzala žiadne platby. Žalobkyňa

vzájomný návrh odôvodnila tým, že v období od 1/2007 - 1/2011, najmä v máji 2010 jej vznikla na
hnuteľnom a nehnuteľnom majetku nachádzajúcom sa v predmetnom byte škoda, spôsobená zatekaním
dažďovej vody v dôsledku zanedbaného stavu bytového domu; žalovaný zanedbával svoju prevenčnú
povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj povinnosť v zmysle § 10 ods. 3 citovaného
zákona, t. j. realizovať z peňažných prostriedkov akumulovaných vo fonde prevádzky, údržby a opráv

spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva,
priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj výdavky na obnovu a modernizáciu a rekonštrukciu domu,
v dôsledku čoho zodpovedá za žalobkyni vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uvedené tvrdenie žalobkyňa v konaní nepreukázala, ak bola nespokojná so stavom v bytovom dome,
v ktorom sa nachádza jej byt, mala viacero možností upriamiť pozornosť vlastníkov bytov a nebytových

priestorovnaproblémovýstavbytovéhodomu,alepredovšetkýmmalamožnosťreklamovaťkonštrukčné
a iné vady spoločnosti Stavoprojekt Bratislava a. s. - zhotoviteľa stavby, a nie žalovaného. Zamietol preto
vzájomný návrh žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že čistý pomer úspechu žalovaného vo veci
predstavuje 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania v
rozsahu 100 % proti žalovanému, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky na vyhlásenie
napadnutého rozsudku, resp. súd nesprávnym postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a
súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. V konaní
upozorňovala na skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, avšak súd sa v napadnutom rozsudku
s jej námietkami nevysporiadal, nevysvetlil dostatočne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, nevysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé. V konaní
preukázala zmenšenie majetku v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, ktorý porušil prevenčnú
povinnosť predchádzať škodám podľa § 415 Občianskeho zákonníka, právnu povinnosť zabezpečiť
plnenie spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov podľa § 7 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov a povinnosť uhrádzať z fondu výdavky spojené s nákladmi na prevádzku,
údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov,
príslušenstva, výdavky na modernizáciu a rekonštrukciu domu podľa § 10 ods. 3 uvedeného zákona.
Pasívna legitimácia žalovaného v spore je daná § 7 ods. 1 vety druhej zákona o vlastníctve bytova nebytových priestorov, kde práve len povinnosťou správcu (a nie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov) je zabezpečovať plnenie spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov domu, uhrádzať
výdavky a náklady na prevádzku, údržbu, opravu a obnovu. Ustálená súdna prax potvrdzuje správnosť

označenia spoločenstva vlastníkov bytov ako pasívne legitimovaného subjektu v konaní, čo vyvracia
nesprávny právny názor súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, čo žalobkyňa preukázala doložením
rozhodnutia ÚS 646/04 zo dňa 08.03.2005 (N49/36 SbNU 525). Podľa nálezu
platí, že vecne pasívne je legitimované spoločenstvo, ak má právnu subjektivitu. Je potrebné rozlišovať
konanie spoločenstva vykonávajúceho správu bytového domu podľa príslušných ustanovení Zákona

o vlastníctve bytov a podľa zmluvy o spoločenstve vlastníkov a toto oddeliť od rozhodovania orgánu
(členskej schôdze - zhromaždenia vlastníkov) priamo nezasahujúce túto sféru. Akékoľvek napadnutie
rozhodnutia spoločenstva dosiahnutého hlasovaním na zhromaždení vlastníkov vo veci, ktorá nie je
upravenávzmluveospoločenstvevlastníkovaleboniejeexpres.verbismenovanáv§6a§7b(182/1993
Z. z.) je nevyhnutné žalovať voči ostatným členom - iba tí majú v týchto prípadoch vecnú pasívnu
legitimáciu. S poukazom na § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov namietala, že

ak má spoločenstvo vecnú aktívnu legitimáciu, musí mať aj pasívnu. Správnosť označenia žalovaného
ako pasívne legitimovaného subjektu preukázala aj predložením rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystricisp.zn.15Co/1128/2014(vúplneobdobnejveci,kdesavlastníkbytuvočispoločenstvuvlastníkov
bytov domáhal náhrady škody/odstránenie plesní/titulom porušenia právnych povinností spoločenstva),
kde súd i keď zamietol žalobu z iného dôvodu, považoval spoločenstvo za pasívne legitimovaný subjekt

v konaní, keďže zabezpečuje správu domu, vytvárajú ho vlastníci na správu a zabezpečuje údržbu
a starostlivosť. V konaní preukázala zmenšenie majetku spočívajúce v úhrade faktúr dodávateľom
služieb, ktoré súviseli s dlhodobým zatekaním do jej bytu, kde žalovaný v rozpore so svojou zákonnou
povinnosťou nezabezpečil plnenia spojené s užívaním bytu v bytovom dome. Správnosť vedenia
účtovníctva dodávateľov služieb pri označovaní účtovných dokladov, či oprávnenie podnikať v oblasti,

za ktorú dodávatelia prijímajú plnenie, nemá právny ani faktický vplyv na skutočnosť, že tieto služby na
odstránenie havarijného stavu spôsobeného zatekaním boli reálne vykonané a za tieto služby žalobkyňa
riadne zaplatila. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď odmietol vykonať dokazovanie
výsluchom ňou navrhnutých svedkov a dopytom na SHMÚ k počasiu, aké bolo v predmetnom období
zatekania do bytu, čím došlo k porušeniu základného práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces

spočívajúci v odmietnutí prístupu k súdu. Súd vyslovil právny názor, že je nevyhnuté žalovať osoby -
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t. j. všetkých spoluvlastníkov bytového domu, teda
aj samotnú žalobkyňu, čo je nesprávny právny názor súdu. Potom je nutné podať žalobu iba voči
spoluvlastníkom, ktorí zapríčinili, že opravy navrhnuté žalovaným (ak sa tak vôbec stalo - v konaní sa
nepreukázalo, že k tomuto došlo) svojím hlasovaním odmietli opravy spojené s odstránením závadného

stavu a spoločných zariadení. Ak však návrhy vznesené žalobkyňou na orgán spoločenstva, tento
nenavrhol vo forme vhodnej na rozhodovanie zhromaždeniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, tak sa takýto vlastník (žalobkyňa) pri takomto nesprávnom výklade súdu nemá ako domáhať
náhrady škody. Ďalej vo svojom odvolaní poukázala na ustanovenia § 7, § 7b ods. 1,2, 3, 5, § 7c ods. 1,
2, 4, 9, § 9 a § 10 ods. 3 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých podľa jej názoru

vyplýva, že vecne pasívne legitimovaný voči nároku vlastníka spojeného so stavom bytového domu,
spoločných priestorov a zariadení, ako aj stavu lodžií a balkónov je len spoločenstvo.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. Nestotožnil
sa s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní, zotrval na svojej námietke nedostatku jeho pasívnej

legitimácie v konaní a stotožnil sa s výrokom aj odôvodnením napadnutého rozsudku.
Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že ak má spoločenstvo aktívnu legitimáciu na vymáhanie nedoplatkov,
tak má automaticky aj pasívnu legitimáciu v tomto spore; tento názor nemá oporu v zákone č. 182/1993
Z. z. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenia, ktoré
boli žalovaným náležite spochybnené. Z obsahu pôvodného spisu č. 24C/284/2011, ako aj z tohto spisu

vyplýva, že žiadne právo na spravodlivý proces nebolo žalobkyni upreté. Uviedol, že žalobkyňa mala
od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu možnosť a právo reklamovať konštrukčné a ďalšie vady na
bytovom dome a byte u zhotoviteľa stavby, spoločnosti STAVOPROJEKT Bratislava a. s. (najskôr od
r. 1996), a toto svoje právo nevyužila.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom odvolaní a dôvodoch v

ňom uvedených a namietala, že vyjadrenie žalovaného vecne, ani právne nespochybňuje jej tvrdenia
a dôkazy, a to o pasívnej legitimácii žalovaného v konaní, o preukázaní zmenšenia majetku v
príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný konal v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou (najmä § 415
Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 druhá veta a § 10 ods. 3 Zákona o vlastníctvebytov a nebytových priestorov) predchádzať škodám, zabezpečiť plnenia spojené s užívaním bytu v
bytovom dome a uhrádzať z FPÚaO výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva,

ako aj výdavky na modernizáciu a rekonštrukciu domu a opravy balkónov a lodžií. Okolnosť, či a kedy
reklamovala žalobkyňa vady bytu u zhotoviteľa stavby, nemá žiadny vplyv na zákonom stanovené
povinnosti žalovaného.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Predmetom konania bol žalobkyňou uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 4.856
eur titulom náhrady škody spôsobenej jej v období od 1/2007 - 1/2011, najmä v máji 2010, na
hnuteľnom a nehnuteľnom majetku nachádzajúcom sa v jej byte, zatekaním dažďovej vody v dôsledku

zanedbaného stavu bytového domu a za ktorú podľa jej názoru zodpovedá žalovaný podľa § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keď zanedbával svoju prevenčnú povinnosť, vyplývajúcu mu z § 415
Občianskehozákonníka,akoajpovinnosťzabezpečovaťplneniaspojenésužívanímbytovanebytových
priestorov domu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a povinnosť uhrádzať z fondu opráv
výdavky a náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení

domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva, priľahlého pozemku, balkónov a lodžií, ako aj
výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Žalobkyňou vyčíslená škoda predstavuje ňou
vynaložené úhrady dodávateľom služieb a tovaru za rekonštrukčné práce.
7. Základnými zákonom stanovenými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka, o preukázaní splnenia ktorých zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu v konaní

o náhradu škody, sú: porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody, pričom zavinenie škodcu, ktoré je ďalším zákonom stanoveným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, sa predpokladá.
8. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním, ale aj opomenutím toho,

čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je protiprávny vtedy, ak ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré bol škodca povinný
dodržiavať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V zásade sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým

ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody.
9. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi protiprávnym konaním a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale

ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (R21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R7/1979).
V postupnom slede javov každá príčina je niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý s
ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako priama príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

10. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný porušil povinnosť zabezpečiť plnenia spojené s užívaním bytu
a povinnosť uhrádzať z fondu opráv výdavky spojené s nákladmi na prevádzku a údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva,
výdavky na modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z. vyplýva, že spoločenstvo spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,

nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo
a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. V zmysle uvedeného ustanovenia spoločenstvo ďalej
zabezpečuje plnenia spojené s užívanom bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenie § 7b
ods. 1 citovaného zákona stanovuje, že spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmtozákonom, pričom v zmysle tohto ustanovenia hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie
služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi a taktiež

hospodári s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona
z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a
opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu a taktiež aj opravy

balkónov a lodžií. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosti, ktoré žalovaný podľa tvrdení žalobkyne porušil,
mu vyplývajú z uvedených ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; to znamená,
že je nositeľom týchto hmotnoprávnych povinností. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný v konaní o náhradu škody, ktorá mala žalobkyni
vzniknúť porušením týchto právnych povinností žalovaným. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/1128/2014 zo dňa 10.02.2016, predmetom ktorého bol taktiež nárok

na náhradu škody uplatnený aj proti spoločenstvu vlastníkov bytov a v ktorom odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, avšak z iných dôvodov ako z dôvodu
nedostatku pasívnej legitimácie spoločenstva vlastníkov bytov v konaní o náhradu škody spôsobenej
porušením právnych povinností spoločenstva.
11. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaný porušil tieto

ňou uvedené zákonné povinnosti spoločenstva a taktiež nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti
medzi porušením týchto povinností žalovaným a vznikom škody. Žalobkyňa v konaní len všeobecne
namietala porušenie povinností žalovaným vyplývajúcich mu z ustanovenia § 7 ods. 1 vety druhej a
§ 10 ods. 3 citovaného zákona, avšak neuviedla, aké konkrétne plnenie spojené s užívaním bytov
a nebytových priestorov v dome žalovaný nezabezpečil, a to z plnení uvedených v ustanovení §

10 ods. 6 citovaného zákona, upravujúceho čo sa považuje za plnenia, ktoré je správca povinný
zabezpečovať a podľa ktorého sa okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome uhrádza priamo dodávateľovi, považuje za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru, najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov,
upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody do vodárenských spoločností a odvádzanie

odpadových vôd. Pokiaľ ide o porušenie povinností žalovaného uhrádzať z fondu výdavky spojené s
nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, z ustanovenia § 7b ods. 1 citovaného
zákona vyplýva, že spoločenstvo hospodári okrem iného aj s fondom prevádzky, údržby a opráv,
tvoreným z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom ustanovenie § 10
ods. 3 citovaného zákona, na ktoré žalobkyňa poukazovala, upravuje, ktoré výdavky sa z tohto fondu

financujú. Žalobkyňa však neuviedla, aké konkrétne výdavky bol žalovaný povinný z fondu uhradiť a
neuhradil, v dôsledku čoho jej má vzniknúť škoda. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že spoločenstvo zabezpečuje v rámci správy domu činnosti uvedené v § 6 ods. 2
citovaného zákona a hospodári s fondom prevádzky, údržby a opráv, z ktorého sa financujú aj náklady
na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, avšak len z finančných prostriedkov vytvorených

vlastníkmi, ktoré sú k dispozícii a zároveň môže vykonávať len investície odsúhlasené vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov vzhľadom na to, že zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako
spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov je v zmysle § 14 ods. 1 citovaného zákona
právom aj povinnosťou vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,

a ani netvrdila, že by rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov, prijatým hlasovaním (§
14 cit. zákona) vznikla žalovanému povinnosť uhradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv konkrétne
výdavky na údržbu a opravy bytového domu za účelom zabránenia pretekania dažďovej vody. Správne
preto súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na možnosť žalobkyne upriamiť pozornosť
aj ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na problémový stav bytového domu, pokiaľ s

týmto stavom nie je spokojná. Nedôvodne žalobkyňa namieta, že spoločenstvo jej návrhy nenavrhlo vo
vhodnej forme na rozhodovanie zhromaždeniu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keď
ustanovenie § 11a citovaného zákona upravuje aj právo štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome zvolať schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie, ak na ich žiadosť nezvolal schôdzu vlastníkov
alebo zhromaždenie správca alebo rada do 15 dní od doručenia žiadosti.

12. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa
nepreukázala svoje tvrdenia, najmä nepreukázala porušenie zákonom stanovenej povinnosti žalovaným
a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom aj samotné
tvrdenia žalobkyne o príčine zatekania jej bytu dažďovou vodou sú rozporné, keď ako príčinu uvádzazanedbaný stav bytového domu, spôsobený porušením povinností žalovaného, avšak na pojednávaní
dňa 19.04.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/284/2011 sa žalobkyňa vyjadrila, že je presvedčená
o existencii závažných konštrukčných vád, ktoré boli pri kolaudácii zámerne zakrývané a zároveň

uviedla, že vlastníci sa dohodli, že budú postupovať proti investorovi stavby, ktorým bol Stavoprojekt, u
ktorého osobne reklamovala konštrukčné a iné vady v byte, a to písomne. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonom stanovených predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobkyňou, ktorej príčinou mal byť zanedbaný stav
bytového domu, spôsobený porušením právnych povinností žalovaným.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou aleboodborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).