Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276258
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118276258.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX,

Z. X. X,XXX XX N., právne zastúpený: Advokátska kancelária AGM partners s.r.o., Hlavné námestie 3,
811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 586 proti žalovanému: F. W., S.. XX.XX.XXXX, Z. X, N.,
o zaplatenie 3 200,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne počítaným zo sumy 3.200,-eur od 17.05.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote
do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
90,44 % trov, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. ŽalobkyňasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystrica(upomínacísúd)dňa18.05.2018
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
počítaným zo sumy 5.000,- eur od 10.05.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je spoločne so žalovaným podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, okres Trnava, obec Trnava,
na LV č. XX, katastrálne územie Trnava, a to:
- stavby so súpisným číslom XXXX, postavenej na par. č. XXXX/X, par. registra „C“, zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 331 m2
- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 331 m2

- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2
- parcely č. XXXX/X, parc. registra „C“, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 22 m2
- parcely č. XXXX, parc. registra „C“, záhrady vo výmere 380 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“),
a to vo veľkosti spoluvlastníckych podielov- žalobca 42/60 z celku a žalovaný 3/30 z celku a 6/30 z
celku. Predmetná nehnuteľnosť bolo spočiatku v podielovom spoluvlastníctve F. Q. (v podiele 3/20 z
celku), Z. J. (v podiele 3/20 z celku), O. V. (v podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku), X. W. (v podiele
1/30 z celku), X. J. (v podiele 1/30 z celku), P. W. (v podiele 1/30 z celku) a F. W./žalovaného (v

podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku). Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli vyššie uvedení vlastníci do
podielového spoluvlastníctva pred rokom 2009. Od doby nadobudnutia tejto nehnuteľnosti napriek
tomu, že medzi pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, uvedenými vyššie a žalovaným nebola uzatvorená
nijaká nájomná či iná zmluva ani dohoda, predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne žalovaný. Za výlučnéužívanie celej predmetnej nehnuteľnosti pritom neposkytol ostatným spoluvlastníkom nijakú finančnú
náhradu vo výške, ktorá by zodpovedala užívaniu celej nehnuteľnosti žalovaným v pomere podielov
ostatných spoluvlastníkov. Nakoľko ostatným spoluvlastníkom nebolo umožnené užívanie spoločnej

nehnuteľnosti v rozsahu určenom ich podielmi, vzniklo ostatným spoluvlastníkom v súlade s ust. § 451
zák. č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému. Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26. 1. 2016 sa preto vyššie uvedení
vlastníci (vrátane žalobcu) domáhali od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetné
konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom je vedené na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. 14C/27/2016. V konaní vedenom pod sp. zn. 14C/27/2016 sa vlastníci nehnuteľnosti najprv
domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za výlučné užívanie nehnuteľnosti žalovaným za obdobie
od februára 2014 do januára 2016. Následne zmenou žaloby zo dňa 5. 4. 2017 tento
nárok rozšírili aj za ďalšie obdobie, počas ktorého žalovaný užíval sám danú nehnuteľnosť, t. j. za
obdobie od 1. 2. 2016 do 31. 12. 2016. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie
celej nehnuteľnosti vychádzali jednotliví vlastníci z odborného vyjadrenia, ktoré stanovovalo trhovú

hodnotu prenájmu takejto nehnuteľnosti na sumu vo výške 500 eur. Žalovaný bol vlastníkom 3/30 z
celku a 6/30 z celku nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu výška nájmu, ktorá by pripadala na užívanie
nehnuteľnosti vo veľkosti podielu žalovaného predstavuje sumu 150 eur. Nakoľko však žalovaný užíval
celú predmetnú nehnuteľnosť, finančná náhrada ostatných spoluvlastníkov predstavuje sumu 350 eur
mesačne. Vyššie uvedení vlastníci si v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/27/2016 uplatňujú nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, v ktorom boli všetci spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti
(t. j. za obdobie od februára 2014 do decembra 2016). V priebehu mesiacov január až apríl 2017
žalobca postupne uzatváral s ostatnými spoluvlastníkmi kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudol
žalobca spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti aj ostatných spoluvlastníkov (Z. J., O. V.,
X. W., X. J. a P. W.M.), s výnimkou podielu žalovaného. V súčasnosti sú tak predmetné nehnuteľnosti z

dôvodu scudzovacích právnych úkonov v prospech žalobcu v podielom spoluvlastníctve iba žalobcu a
žalovaného. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo veľkosti 42/60 z celku a žalovaný
v podiele 3/30 z celku a 6/30 z celku (18/60 z celku). Žalovaný pokračuje v samostatnom užívaní
predmetnej nehnuteľnosti aj naďalej. Žalobcovi pritom neposkytol, ani v súčasnosti neposkytuje nijakú
finančnú náhradu. Žalobca sa preto podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia za

užívanie celej nehnuteľnosti žalovaným, a to za obdobie máj 2017 až december 2017, teda za obdobie,
v ktorom už bola predmetná nehnuteľnosť iba v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného. Za
účelom vyčíslenia sumy, resp. výšky nájmu za užívanie celej nehnuteľnosti požiadal žalobca obdobne,
ako v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/27/2016 o poskytnutie odborného vyjadrenia. Trhová hodnota
prenájmu predmetnej nehnuteľnosti za obdobie roku 2017 bola na základe daného stanoviska určená

na sumu 600 eur mesačne. S prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného, ktorý
predstavuje 9/30 z celku, výška nájmu, ktorá by pripadala na užívanie nehnuteľnosti vo veľkosti podielu
žalovaného činí sumu 180 eur. Nakoľko však žalovaný užíva celú predmetnú nehnuteľnosť, finančná
náhrada žalobcu predstavuje sumu 420 eur mesačne. Žalobca sa touto žalobou opäť z procesnej
opatrnosti domáha čiastky vo výške 400 eur mesačne, a to za obdobie máj 2017 až december 2017 (8

mesiacov), teda sumy vo výške 3.200 eur. Nakoľko žalovanému vzhľadom na vyššie uvedené vznikla
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, teda povinnosť platobná, uplatňuje si žalobca zároveň úrok
z omeškania v zákonnej výške, a to odo dňa podania žalobného návrhu, teda odo dňa 10. 5. 2018.
Žalobca právne odôvodnil žalobu tým, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie.

3. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie v súlade so zákonom Okresnému súdu Trnava. Súd
vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor, a preto súd uznesením
platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že nie je pravda, že užíva celok nehnuteľností tak,

ako je uvedené v žalobnom návrhu. Uviedol, že nehnuteľnosti riadne užíva len v rozsahu jeho
podielu, tj. reálne užívam jednu miestnosť, sociálne zariadenie, čiastočne kuchyňu a pozemok.
Nehnuteľnosti užívam v len rozsahu, ktorý zodpovedá jeho podielu a na druhej strane sa riadne stará
o nehnuteľnosti v celku, ako aj hradí náklady spojené s celkom nehnuteľností. Uviedol, že ako užívateľ
časti nehnuteľností nikdy nebránil žalobcovi - vlastníkovi zvyšného podielu v nehnuteľnostiach, aby

nehnuteľnosti užíval spolu so mnou, ani sa nebránil dohode o určení užívacích práv k nehnuteľnostiam.
Naopak, žalobcu niekoľko krát vyzval, aby svoje užívacie práva a majetkovo - právne pomery k
nehnuteľnostiam dohodli ku prospechu oboch strán. Žalobca takéto návrhy opakovane odmietol.
Konanie žalobcu označil za účelové, nejestvuje žiadny právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanejsumy z titulu bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu, že bezdôvodným obohatením je predovšetkým
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
plnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadol,znepoctivýchzdrojov(§451ods.2ObčianskehoZákonníka)

a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na základe tohto nie
je žiadny z dôvodov žaloby zo strany žalobcu podľa žalovaného naplnený. Účelovosť podania žaloby
zo strany žalobcu na jeho osobu je hlavne v tom, že sa žalobca snaží účelovo dostať jeho osobu do
finančne absolútne nevýhodnej pozície a zaplatenie žalovanej sumy, pričom zaplatenie uvedenej sumy
by žalované malo spôsobiť takú škodu, ktorá by bola pre neho finančne likvidačná.

5. Žalobca sa vyjadril k odporu tak, že žalovaný síce vo svojom odpore vylúčil, že by sa v danom prípade
jednalo o bezdôvodné obohatenie. K uvedenému žalobca zastáva ten názor, že právo spoluvlastníka
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu
podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), t. j.
z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu.

Pokiaľ sa spoluvlastník na takomto užívaní nepodieľa a súčasne mu nie je poskytnutá náhrada
(vo forme peňažného vyrovnania), spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu vzniká bezdôvodné obohatenie, s odkazom na ust. § 451 ods. 1 OZ. V zmysle
uvedenéhoustanoveniasazabezdôvodnéobohateniepovažujeajmajetkovýprospechzískanýplnením
bez právneho dôvodu. Ako už žalobca uviedol v odôvodnení svojho žalobného návrhu, predmetná

nehnuteľnosť je užívaná výlučne žalovaným, a to bez akejkoľvek dohody o bezodplatnom alebo
odplatnom užívaní. Právnym následkom absencie tejto dohody je vznik bezdôvodného obohatenia a
povinnosť žalovaného toto obohatenie vydať. Ďalej uviedol, že žaloba o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bola podaná práve z toho dôvodu, že žalovaný užíva sústavne a výlučne sám celú
nehnuteľnosť. V užívaniu nehnuteľnosti žalobcom žalovaný bráni a odmieta ho ako väčšinového

spoluvlastníka vpustiť do nehnuteľnosti. Žalobca adresoval žalovanému už niekoľko výziev a žiadostí
o sprístupnenie nehnuteľnosti. Žalovaný na ne žiadnym spôsobom nereaguje. Poslednú výzvu žalobca
adresoval dňa 20. 9. 2018, pričom ju žalobca aj priložil. Žalobca tiež uviedol, že má záujem
túto nehnuteľnosť zrekonštruovať a uviesť ju do spôsobilého a funkčného stavu. Keď dal žalobca
nehnuteľnosť vyčistiť, žalovaný zavolal na žalobcu policajtov. Na znečistenie pozemku sa pritom sťažujú

žalobcovi aj susedia žalovaného. Z daného dôvodu prišla žalobcovi a žalovanému výzva z mestského
úradu dostaviť sa na pozemok a tento vyčistiť. Žalovaný výzvu ignoroval. Z podnetu susedov bolo začaté
aj konanie na Lesnom a pozemkovom odbore kvôli zanedbaniu porastov na pozemku. Uloženú pokutu
má znášať žalobca, ktorý zároveň hradí aj väčšiu časť dane z nehnuteľnosti. Žalobca tiež uviedol,
že Tvrdenia žalovaného, že sa riadne stará o nehnuteľnosť nie sú preto podľa žalobcu v žiadnom

smere pravdivé. V ponímaní žalobcu ich žalovaný uvádza čisto účelovo s úmyslom prezentovania sa
ako spoluvlastníka, ktorý užíva nehnuteľnosť len v rozsahu svojho vlastníctva a súčasne sa primerane
podieľa na jej oprave. Pokiaľ by tieto tvrdenia mali byť pravdivé, žalobca by už 7 rokov neviedol voči
žalovanému spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nevykladal by nemalé finančné náklady
spojené so súdnym konaním. Pre preukázanie vyššie uvedených tvrdení navrhuje žalobca súdu v

prípade potreby vykonať v konaní ako dôkaz obhliadku nehnuteľnosti. Po prezretí nehnuteľnosti na
mieste samom, teda prezretí jej vonkajšieho a vnútorného stavu, rozsahu zariadených a užívacích
izieb bude zrejmé, že nehnuteľnosť nie je vôbec opravovaná, po stavebnej stránke udržiavaná, chátra
a súčasne je celá obývaná žalovaným. Žalobca sa domáha svojich práv voči žalovanému všetkými
možnými právnymi formami. Napriek tomu, že je väčšinovým spoluvlastníkom, nehnuteľnosť užívať

nemôže, nakoľko ho do nej žalovaný nevpustí. Spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
vedený od roku 2012, keďže žalovaný kategoricky odmieta akýkoľvek návrh žalobcu na vyporiadanie.
Žalobca pritom ponúkol žalovanému vyporiadanie nehnuteľnosti odkúpením podielu s ponukou sumy
vyššou, ako znalecký posudok, čo žalovaný samozrejme odmietol. Keď sa žalobca domáha za užívanie
celej nehnuteľnosti finančnej náhrady, žalovaný prezentuje súdu, že túto nehnuteľnosť neužíva celú a

teda nie je povinný nič hradiť. Žalobca je vstavaný do patovej situácie, nakoľko je zo strany žalovaného
dlhodobo a účelovo ukracovaný na svojich majetkových právach. Stav, aký je v súčasnosti žalovanému
vyhovuje, keďže užíva celú nehnuteľnosť, žalobcovi za jej užívanie nič nehradí, na výzvy nereaguje,
súdne konania účelovo predlžuje. Zo strany žalovaného ide o zneužitie práva, pričom jeho jediným
cieľom je predaj nehnuteľnosti tretej osobe.

6. Žalovaný opäť tvrdil, že neužíva celok nehnuteľností tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu.
Nehnuteľnosti riadne užíva len v rozsahu jeho podielu, tj. reálne užíva jednu miestnosť, sociálne
zariadenie, čiastočne kuchyňu a pozemok. Nehnuteľnosti užíva v len rozsahu, ktorý zodpovedámôjmu podielu a na druhej strane sa riadne stará o nehnuteľnosti v celku, ako aj hradím náklady
spojené s celkom nehnuteľností. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, teda ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne upravený
v Občianskom zákonníku, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.4Cdo277/2009, sp. zn.6Cdo
184/2010. Žalobca správne uviedol, že vo vzťahu k užívaniu veci spoluvlastníkom nad rámec
jeho spoluvlastníckeho podielu sa vyslovila judikatúra už v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. 9. 1979 sp.zn. 2 Cz 54/79, podľa ktorého, ak jeden zo spoluvlastníkov v rozpore s

dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov, sám užíva predmet spoluvlastníctva, musí ostatným
spoluvlastníkom poskytnúť náhradu. Súdna prax sa však ustálila v závere, že neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože iba v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci
spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo
väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Takýto nárok ale nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva

len časť, veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, alebo ak nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi (v danom prípade žalobcovi ), aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení
v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník
prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Ako užívateľ časti nehnuteľností nikdy nebránil
žalobcovi - vlastníkovi zvyšného podielu v nehnuteľnostiach, aby nehnuteľnosti užíval spolu so mnou,

ani som sa nebránil dohode o určení užívacích práv k nehnuteľnostiam. Naopak, žalobcu niekoľko
krát vyzval, aby sme svoje užívacie práva a majetkovo - právne pomery k nehnuteľnostiam dohodli
ku prospechu oboch strán. Žalobca takéto návrhy z mojej strany opakovane odmietol. 0 predmetnú
nehnuteľnosť sa v rozsahu mojich vlastníckych práv riadne starám, vyjadrenie žalobcu, že nehnuteľnosť
chátra je absolútne neopodstatnená, nazakladá sa na pravde. Žalobca uvádza vo svojom vyjadrení,

že sa na súde domáha vysporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že prikáže vlastnícke právo
do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou peňažnej náhrady. Uvádza, že v tejto veci žalovaný
odmieta prijať jeho návrhy, čo je nepravdivé tvrdenie, pretože sám žalobca takéto návrhy účelovo mení
a sám tým spôsobuje prieťahy v tomto konaní. Návrh žalobcu na obhliadku nehnuteľnosti označil za
absolútneirelevantnývzhľadomnaskutočnosť,ženiejemožnéreálneporovnaťstavnehnuteľnostiteraz

a v období, do ktorého žalobca smeruje začiatok svojho právneho nároku. Konanie žalobcu považuje za
účelové, nejestvuje žiadny právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného
obohatenia a to z dôvodu, že bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho Zákonníka) a bezdôvodne sa obohatil

aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Na základe tohto nie je žiadny z dôvodov
žalobyzostranyžalobcunaplnený.Nehnuteľnosťužívalenvrozsahusvojichvlastníckychprávanebráni
žalobcovi, aby nehnuteľnosť užívať spolu so mnou. Účelovosť podania žaloby zo strany žalobcu na
moju osobu je hlavne v tom, že sa žalobca snaží účelovo dostať moju osobu do finančne absolútne
nevýhodnej pozície a zaplatenie žalovanej sumy by mi malo spôsobiť takú škodu, ktorá by bola pre mňa

finančne likvidačná. Navrhol žalobu zamietnuť.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.09.2019, na ktoré sa dostavili obe sporové strany. Strana
žalobcu zotrvala na doterajších tvrdeniach, a to, odkázala na písomné podania založené v spise.
Uviedli, že paralelne prebiehajú dva spory o obohatenie na tomto súde. Ide im o to, aby žalovaný

pochopil, že časť nehnuteľnosti obýva bez nároku. Tá nehnuteľnosť chátra. Pravdou je, že súd
prvej inštancie v konaní o vyporiadaní spol. k nehnuteľnosti, že žalovanému ako minoritnému spol.
bola pridelená do vlastníctva a má zaplatiť žalobcovi stanovenú čiastku, bolo tam podané odvolanie.
Žalobca sa dlhodobo domáha od žalovaného akúkoľvek starostlivosť o túto nehnuteľnosti a keďže sa
to nedeje tak sa domáha takéhoto bezdôvodného obohatenia. Stanovil si výšku podľa vyjadrenia

realitnej kancelárii a bolo to predtým ako išli ceny vyššie hore. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva
jeho postoj. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že odkazujeme na písomné podania založené
do spisu trváme na podaniach ktoré boli doručené súdu. Poukazujeme na skut., že so žalovaným
vedieme súdne spory približne od roku 2012, keď ešte bolo účastníkov na strane žalobcov asi 7 . V
dôsledku skúpenia podielov spoluvlastníkov na nehnuteľnosti už zostal žalobca. Ako predchádzajúci

spol. ako aj môj klient žalobca sa dlhodobo domáha zmierlivého vyriešenia sit. a svojich práv
vyplývajúcich mu z práva nehnuteľnosti, avšak žalovaný nereaguje. Z uvedeného dôvodu trvajú na
nároku, ktorý je predmetom tohto sporu. Odkázali na žalobný petit a požadovali priznanie náhrady
trov právneho zastúpenia.8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má na pojednávaní dôkaz, že užíva akurát časť domu -
stavba. Má tam trvalé bydlisko. Užíva si časť domu, ktorá zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

Voľakedy sa o to staral, ale keď ho začali naháňať po súdoch tak už tak nie. Krátkou cestou žalovaný
predložil dva písomné doklady, jedno o kúpe nehnuteľnosti a druhú o sprístupnení nehnuteľnosti.
Žalovanývyhlásil,že užívalensvojučasť.Vykuruje celúnehnuteľnosť ato lenpretoaby to nechátralo.
Na otázku súdu na doplnenie skutkových tvrdení, či žalobca vlastní kľúče od nehnuteľnosti žalovaný
uvádza, že od domu nie, avšak tieto nikdy nepýtal, od pozemku má. Na otázku súdu, či volal

žalovaný políciu keď žalobca chcel sprístupniť pozemok, žalovaný uvádza, že áno, ale z toho
dôvodu, že tam chceli vstupovať tretie osoby a vykonávať búracie práce a vypilovať stromy volal
mestskú políciu. Žalovaný v rámci vyjadrenia uviedol, že nesúhlasí s protistranou, nakoľko užíva si len
svoju časť, ktorá mu patrí, nemá záujem si užívať viac. Má tam trvalé bydlisko v žiadanom prípade
sa neobohacuje platí všetky energie, stará sa, aby to fungovalo a nie, aby si tam niekto spravil
sklady na povale, kde nie sú ani schody.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, žalobou č.l. 1-4, potvrdením o cene č.l.7, výpis z LV č.l.
8, opravou žaloby .l. 17, odporom č.l. 47-48, vyjadrením žalobcu č.l. 53-54, výzvou na sprístupnenie
nehnuteľnosti č.l. 56, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.06.2019 č.l. 59-61, výzvou zo dňa 20.09.2018
predloženou žalovaným na pojednávaní dňa 10.09.2019, ( totožná výzvu na č,l. 56), potvrdenie zo

dňa 10.01. a 10.04.2016, dokladom o ponuke nehnuteľnosti na predaj, potvrdením o platení inkasa
za plyn a elektrinu.

10. Súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nebolo sporné spoluvlastníctvo nehnuteľnosti.
Spornou bola otázka rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovaným a vylúčenie žalobcu z užívania

nehnuteľnosti. Nesporným bola aj hodnota obdobných hodnôt prenájmov nehnuteľnosti. Súd sa pri
dokazovaní zameral na zistenie toho, či žalovaný užíva nehnuteľnosť samostatne, a či žalobca

11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

12. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa . § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania tak
vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v

spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

16. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

17. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu
občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva

20 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.21. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie

dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

24. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

25. Podľa ČL. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

26. Súd konštatuje, že z obsahu výpisu listu vlastníctva č.l. 8 ako aj z obsahu skutkových tvrdení oboch
strán mal nesporne preukázané spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam,
rovnako ako z nesporných tvrdení oboch strán. Rovnako bola nesporná aj hodnota prípadného
obohatenia, ktorú mal súd preukázanú z vyjadrenia č.l. 7 zo dňa 10.04.2018, ktorú realitná kancelária

stanovila na 600,- eur mesačne, a ktorú žalovaný nerozporoval, a teda na spoluvlastnícky podiel
žalovaného by predstavovala hodnota 180,- eur mesačne a obohatenie hodnotu 420,- eur. Z
nesporných tvrdení plynie, že žalobca sa domáha náhrady za nadužívanie majetku za obdobie máj
2017 až december 2017, t.j. 8 mesiacov x 400,- eur (uplatnená suma) =3200,- eur. Súd posúdil
sumu požadovanú ako nadužívanie za nespornú, nakoľko žalovaný nerozporoval jej výšku počas

konania, ako ani neuvádzal, iné hodnoty, ktoré by odôvodňovali skúmať uvedenú sumu, pričom svoju
obranu postavil na tom, že nehnuteľnosť neužíva v rozsahu zodpovedajúcom jeho podielu. Rovnako
nespornou skutočnosťou v konaní je, že žalobca nemá od nehnuteľnosti kľúče, ako aj skutočnosť, že
dlhodobo prebiehajú spory medzi stranami, a to jednak o vyporiadanie nehnuteľnosti, ako aj náhrady za
nadužívanie nehnuteľností v inom konaní.

.
27. Žalobca právne odôvodnil svoj nárok bezdôvodným obohatením zo strany žalovaného, ktorý ako
menšinový spoluvlastník užíva celý majetok. Súd konštatuje, že nie je viazaný právnym posúdením
uvedeným v žalobe a otázka právneho posúdenia skutkovo zdôvodneného nároku je na strane
súdu. Žalobca riadne skutkovo zdôvodnil žalobu, kde uviedol, že je spoluvlastník nehnuteľnosti,

pričom je mu bránené v užívaní nehnuteľnosti žalovaným ako menšinovým spoluvlastníkom. Súd
vec posúdil podľa § 136 OZ ako aj § 137 OZ, ktorý vymedzuje rozsah oprávnení k nehnuteľnosti.
Súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/184/2010 zo
dňa 27.10.2010, v ktorom boli vyjadrené nasledovné závery: „Nárok spoluvlastníka na náhradu za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137

ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom
(ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú
vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej

miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej
časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak
by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by
medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci

v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej
časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej
časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“. To

znamená, že nárok na náhradu za nadužívanie majetku je samostatným nárokom podľa § 137 ods. 1
OZ. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania (nesporných skutkových tvrdení) mal preukázané,
že žalovaný je jedinou osobou, ktorá má od nehnuteľnosti kľúče, pričom súčasne žalovaný zamedzil
vstupu osôb, ktoré poveril údržbou (odstraňovaním konárov, resp. náletových drevín a rastlín), a to
tak že na nich zavolal políciu. Rovnako zamedzil vstupu osôb poverených žalobcom vo vzťahu k

úpravám nehnuteľnosti, ktoré by mali slúžiť na ich stavebnú úpravu na sklad listín, čo sám žalovaný
potvrdil mimo iné aj v záverečnej reči. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný reálne neumožňuje užívať nehnuteľnosti v rozsahu primeranom
podielu žalobcovi, pričom následne je už právne nevýznamné, v ako rozsahu užíva nehnuteľnosť sám
žalovaný. Súd má za to, že v súlade s článkom 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má
právo užívať nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom a vtedy v primeranom rozsahu,

pričom ak mu druhý spoluvlastník v tom bráni, tak tento postupuje v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj Čl. 20 ods..1 a 3 ústavy, a teda takéto konanie nepožíva právnu ochranu nakoľko je v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj ústavnými právami. Žalovaný nemusí užívať väčšiu časť domu, resp.
pozemku, ako jej jeho spoluvlastnícky podiel, ak však reálne bráni v užívaní nehnuteľnosti druhému
spoluvlastníkovitaknapĺňadôvodnosťtejtožaloby,leboreálneznemožnilužívanienehnuteľnosti,apreto

je povinný za to platiť náhradu. Keďže ako je uvedené vyššie bolo preukázané, že žalovaný reálne bránil
užívaniu nehnuteľnosti žalobcovi v primeranom rozsahu, či už neposkytnutím kľúčov, znemožneniu
prístupu prostredníctvom polície, uzamknutím budovy, tak súd nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť
v požadovanej čiastke 3200,- eur, prestavujúcej náhradu 8x 400,- eur za obdobie od mája 2017 do
decembra 2017, kedy hodnota prípadného prenájmu obdobnej nehnuteľnosti by predstavovala sumu

600,- eur (nesporná a súčasne preukázaná č.l. 7). Súd k argumentácii žalovaného, že žalobca kľúče
nežiadal konštatuje, že táto po nevpustení oprávneného spoluvlastníka po viacerých rokoch súdnych
sporov, kedy už jedno konanie o vyplatenie takéhoto nároku prebieha je nedôvodná a v presnom opaku
k skutkovému stavu. Rovnako ako argumentácia o platení výdavkov na nehnuteľnosť, kde žalobcu
nevpustí nemá na uvedené vplyv, keďže nehnuteľnosť je vo faktickej moci žalovaného, bez ohľadu

na to, koľko z nej reálne užíva. Súd ďalšie navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko ich považoval
za nepodstatné pre vec samu vzhľadom na zistený stav a ich vykonávanie by bolo nehospodárne
(ohliadka, pripojenie iných súdnych spisov), pričom sporové strany pred ukončením dokazovania
nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.

28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu 21.02.2019 bola vo výške 0,00%.

30. Súčasne súd zaviazal žalovaného na náhradu úroku z omeškania v požadovanej výške, avšak
od momentu doručenia žaloby (platobného rozkazu) + 2 dva dní, nakoľko žalovaný mohol nasledujúci
deň po doručení platobného rozkazu plniť dobrovoľne (doručený 15.05.2019, dobrovoľné plnenie mohlo
byť 16.05.2019 až následne by bol žalovaný v omeškaní), a teda až následne sa dostal žalovaný do
omeškania, t.j. dňa , ktorý nastal dňa 17.05.2019, nakoľko súd nemá preukázané, že žalobca by bol

vyzýval žalovaného na zaplatenie pred podaním žalobného návrhu, a teda úroky z omeškania priznal
až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a vo zvyšku žalobu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní 2./až 6./ ako účastníci plne úspešní v konaní, nakoľko
žaloba bola zamietnutá voči nim v celom rozsahu.

35. O náhrade trov konania voči žalovanému ./ súd rozhodol d podľa vyššie uvedených citovaných

zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastníčka úspešnejšia v konaní
a to pomerom úspechu a neúspechu tak, že jej priznal náhradu v rozsahu 90,44%. Pomer úspechu a
neúspechu bol vypočítaný tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3200,- eur a vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 214,35 eur /(dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 3414,35 eur, pričom
úspešný bol čo do zaplatenia sumy 3200,- eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 51,28 eur, tj.
suma celkom 3251,28 eur. Pomer úspechu vypočítaný ako 3251,28 eur /3414,35 eur = 95,22 % -100 %

sarovnáúspechžalovaného4,78 %,ktorýsaodpočítaod95,22%úspechužalovaného,čímdostaneme,
čistý úspech žalobcu 90,44 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.