Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117229463
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117229463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: APOZ.SK s.r.o., so sídlom Ambroseho
10, Bratislava, IČO: 31 399 886, zastúpený: Mgr. Nina Szalóová, advokátka Advokátskej kancelárie
SZALÓOVÁ & PARTNERS so sídlom Stromová 6, Trnava, IČO: 42 404 835, proti žalovaným: 1/ H. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, B., 2/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, K., o zaplatenie
sumy 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10.
septembra 2018 č. k. 12C/116/2017-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 10. septembra 2018 č. k. 12C/116/2017-91
pri právnom posúdení podľa § 642 Obchodného zákonníka zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči
žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur s príslušenstvom rukou spoločnou a
nerozdielnou.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu žalovaným v 1. a 2.

rade nepriznal napriek ich úspechu vo veci, pretože žiaden zo žalovaných si trovy neuplatnil.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd podanú žalobu zamietol, pretože dospel k tomu záveru,
že žalovaní v tomto konaní nie sú pasívne vecne legitimovaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z
hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda
tá, ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej

povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 10.000 eur
s príslušenstvom, z titulu uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní, že poskytol sumu 10.000 eur ako
investíciu do obchodu so surovým repkovým olejom, pričom došlo k dohode o zhodnotení poskytnutých
finančných prostriedkov do výšky 37.000 eur. Podstatným je však to, že zmluvu o sprostredkovaní
uzatvoril žalobca so spoločnosťou Morfone, s.r.o., avšak nie s H. W. a ani s A. S., ktorých v žalobe

žalobca označil za žalovaných v 1. a 2. rade.

4. Rovnako aj sumu10.000 eur poskytol žalobca spoločnosti Morfone s.r.o. a nie žalovaným v 1. a 2.
rade, pričom nič nemení na skutočnosti to, že žalovaný konal na základe plnej moci za spoločnosťMorfone s.r.o. a že žalovaná bola v tom čase konateľkou tejto spoločnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade
zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom neuzatvorili, uzatvorila ju právnická osoba. Žalobca v žalobe
nesprávne ako žalovaných označil fyzické osoby, a preto súd bol toho názoru, že žalovaní v 1. a 2.

rade nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní. Žalovaní neboli zmluvnou stranou predmetnej zmluvy
o sprostredkovaní a neboli ani účastníkom právneho úkonu - zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva o
sprostredkovaní bola uzatvorená medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a spoločnosťou Morfone
s.r.o., čo boli účastníci daného zmluvného vzťahu a iba medzi nimi môže ísť o predmetný spor, resp.
medzi žalobcom a právnym nástupcom spoločnosti Morfone, s.r.o.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý požiadal Krajský súd v Nitre, aby po
náležitom preskúmaní a vyhodnotení, ako odvolací súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 10.000 eur, príslušenstvo vo výške 25.800 eur
predstavujúce nezaplatenú zmluvne dohodnutú províziu s ich klientom sprostredkovaných obchodov
a náhradu trov konania a právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Eventuálne, ak by odvolací súd nemal za dostatočne podložené vynesenie uvedeného rozsudku,
navrhol, aby rozhodol o vrátení veci súdu prvého stupňa na nové konanie.

6. Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní absolútne nezaoberal zákonnou úpravou zodpovednosti
štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, pričom žalovanú v 2. rade zbavil jej zodpovednosti na

základe jej tvrdenia, že bola konateľkou spoločnosti Morfone s.r.o. v roku 2013. V tomto období bol
medzi ňou a žalovaným v 1. rade vzťah. Žalovaný v 1. rade nechcel mať spoločnosť Morfone s.r.o.
vedenú na vlastné meno. Žalovaná v 2. rade dala plnú moc žalovanému v 1. rade, pričom žalovaný v
1. rade riešil všetko sám. K zmluve o sprostredkovaní sa žalovaná v 2. rade nevie vyjadriť a zároveň
od nikoho nezobrala žiadne peniaze. Vzhľadom k tomu, že už nechcela figurovať v tejto spoločnosti,

prostredníctvom internetu ju predala.
Z uvedeného je zrejmé účelové konanie žalovaných, kedy je skutočné konanie v mene spoločnosti od
počiatku vedome v rozpore s oficiálnymi zápismi v obchodnom registri.
Nie je možné konateľku spoločnosti zbaviť zodpovednosti ako štatutárneho orgánu spoločnosti iba na
základe jej tvrdenia, že ona nič nepodpisovala a nič o úkonoch splnomocneného zástupcu - žalovaného

v 1. rade nevedela.

7. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku zmohol iba na konštatovanie
vo všeobecnej rovine, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je nástupnická spoločnosť spoločnosti
Morfone s.r.o. Uvedený záver prijal súd bez individuálneho skúmania špecifík prejednávaného prípadu.

Spoločnosť Morfone s.r.o. zanikla spleťou obskúrnych prevodov obchodných podielov a zlúčení, z
ktorýchjejasné,žetietobolivykonanéúčelovosjedinýmcieľom-nevymožiteľnostipohľadávokveriteľov.
To bol dôvod prečo sa žalobca zaplatenia svojej pohľadávky nedomáhal u nástupníckej spoločnosti.

8. Žalobca je presvedčený, že žalovaný v 1. rade ako splnomocnený zástupca, ktorý od neho prevzal

finančné prostriedky a žalovaná v 2. rade ako štatutárny zástupca spoločnosti Morfone s.r.o. nesú plnú
zodpovednosť za vznik vymáhanej pohľadávky, a teda sú plne pasívne legitimovaní k tomu, aby boli
súdomzaviazaníkjejzaplateniu.VzhľadomnavysokoneprehľadnúschémuzánikuspoločnostiMorfone
s.r.o. má žalobca za to, že odkazovanie k vymáhaniu pohľadávky od nástupníckej spoločnosti je podľa
neho praktickým príkladom, kedy súdna moc sama prispieva k neúčinnej ochrane práv a oprávnených

záujmov veriteľov voči čomu považuje za potrebné sa prostredníctvom odvolacieho súdu ohradiť.

9.Žalovanáv2.radevpísomnomvyjadrenínaodvolaniežalobcuuviedla,žeprevodfirmynepovažujeza
špekulatívny, pretože firmu predala dňa 04.08.2016 a žalobca sa jej prvýkrát ozval až v septembri 2017.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.01.2019 na písomné vyjadrenie žalovanej v 2. rade
uviedol, že tento argument považuje za nelogický a použitý vyslovene účelovo. Pán W. ho opakovane
ubezpečoval o tom, že žalobcovi bude vyplatené všetko, čo mu podľa zmluvy vyplatené byť malo.
Obidvaja žalovaní si boli veľmi dobre vedomí, že žalobca trvá na svojom nároku a na riadnom plnení zo
zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade vykonávajú podnikateľskú činnosť podvodne, o čom svedčia overiteľné

fakty, akými sú prebiehajúce súdne konania, ako aj účelové prevody firiem jednoznačne zamerané na
to, aby sa u nich veritelia nemohli riadne domôcť svojich oprávnených nárokov.Taktiež je potrebné považovať za absurdnosť to, že doposiaľ sa nijako nevyjadril žalovaný v 1. rade
a súd pripúšťa takúto argumentáciu dlžníkov spočívajúcu na faktami vyvrátenými a nezmyselnými
vyjadreniami žalovanej v 2. rade.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), dospejúc k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd pri hodnotení dôvodnosti podaného odvolania zo strany žalobcu v rámci odvolacieho

konania dospel k tomu záveru, že pokiaľ ide o napadnutý - zamietajúci prvoinštančný rozsudok, tak
tento je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Súd prvej inštancie rozhodujúc
o uplatnenom nároku žalobcu, viazaný jeho skutkovým vymedzením, avšak nie právnym posúdením, v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj správne posúdil podľa ním odcitovaného ustanovenia
hmotnoprávneho predpisu, t. j. § 642 Obchodného zákonníka.

14. Na margo skutkových tvrdení, tak ako sú obsiahnuté v podanom návrhu žalobcu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 27.10.2017 je potrebné uviesť, že tieto sa jednoznačne vzťahujú na priznanie
plnenia v sume 10.000 eur s príslušenstvom, rezultujúceho z uzavretej zmluvy o sprostredkovaní dňa
27.10.2014. Z obsahu týchto skutkových tvrdení nie je možné čo i len čiastočne dospieť k tomu záveru,

že žalobca by sa vo vzťahu k žalovaným domáhal ako ku konateľom, resp. spoločníkom náhrady škody
v zmysle § 135c ods. 2 a § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka. Takisto ani z obsahu podanej žaloby
nie je možné vyvodiť, že by zo strany žalobcu boli spomínané esenciálne prvky zodpovednosti za
škodu v danom prípade a ich eventuálne naplnenie, ako základného predpokladu zodpovednosti za
škodu. Tobôž ani zo strany žalovaných neboli možné byť prípadne použité liberačné dôvody, pretože z

obsahu žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu (skutkových tvrdení v nich obsiahnutých)
nevyplývalo, že ide o návrh na náhradu škody podľa § 135a ods. 2 a § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka.
Svoje skutkové tvrdenia, ktoré by primäli prvoinštančný súd rozmýšľať v tých intenciách, že zo strany
žalobcu ide o uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody rezultujúci zo zodpovednosti štatutárneho
orgánu spoločnosti Morfone s.r.o., žalobca nerozšíril ani na jedinom pojednávaní uskutočnenom pred

prvoinštančným súdom dňa 10.09.2018, ktorého sa žalobca a ani jeho právna zástupkyňa nezúčastnili.

15. V kontexte uvedeného následne odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok vyhodnotil ako
vecne správny a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože
prvoinštančný súd na základe skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného

rozkazu vychádzal zo žalovaného plnenia vyplývajúceho zo sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej
dňa 27.10.2014 medzi žalobcom a spoločnosťou Morfone s.r.o. Nitra, čo následne znamená správne
zamietnutie žaloby prvoinštančným súdom pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaných v 1. a 2. rade, keď správne žalovaným subjektom s dostatkom pasívnej vecnej legitimácie
mala byť spoločnosť Morfone s.r.o. Nitra, resp. jej právny nástupca.

16. Záverom odvolací súd poznamenáva, že tvrdenia žalobcu ohľadne zákonnej úpravy zodpovednosti
štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, resp. konateľa boli prvýkrát v tomto spore pertraktovanéaž v odvolacom konaní a nie už v prvoinštančnom konaní, pričom v danom prípade nejde o novoty v
odvolacom konaní podľa § 366 CSP.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
s tým, že ich náhradu úspešným žalovaným v 1. a 2. rade v tomto konaní nepriznal, pretože im žiadne
odvolacie trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).