Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/183/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213788
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617213788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárnovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičíkovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47969692, proti žalovaným: 1/ H. R., Q.. X.XX.XXXX,
W. U. T. Y. R., R. Q. XXX/XX, a 2/ H. U., Q.. XX.X.XXXX, W. U. T. Y. R. T. N. XXX/X, o zaplatenie
9.661,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 9Csp/259/2017 - 77 z 13.03.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 9Csp/259/2017 - 107 z 08.04.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 9Csp/259/2017-107 z 8.4.2019 vo

výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 7.391,70 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 19.7.2014 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovaným zaplatiť priznanú
istinuaúrokyzomeškaniavmesačnýchsplátkachpo180,-eur,splatnýchvždydo25.tehodňavmesiaci,
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkami straty výhody splátok. Konanie

čo do zaplatenia istiny vo výške 266,15 eur zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu trov konania v rozsahu 12 % o výške ktorých
bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava
domáhala zaplatenia zostatku nesplateného úveru s prísl.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., Bratislava ako veriteľ
uzatvorila so žalovanými ako spoludlžníkmi dňa 23.8.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 10.000,- eur. V článku 3 Zmluvy
sú uvedené základné údaje týkajúce sa tohto úveru a to
- výška úveru 10.000,- eur,
- výška mesačnej splátky 176,- eur,
- celková výška nákladov 4 929,27 eur,

- dátum konečnej splatnosti 15.8.2020,
- dátum prvej platby 15.9.2013,
- úroková sadzba v % 11,9 ročne,- dátum ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci,
- počet mesačných splátok 84,
- priemerná RPMN 13,44 %,

- RPMN banky 13,32 %.
Z článku 2 zmluvy zistil, že žalovaní požiadali o poistenie schopnosti splácať úver a to o základný súbor
poistenia. Ďalej vychádzal zo zistenia, že výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.6.2014
adresovanej žalovaným, boli žalovaní upozornení, že ku dňu 16.6.2014 je pohľadávka banky viac ako
3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 706,11 eur a boli vyzvaní na úhradu tejto sumy do 15 dní

od doručenia výzvy. Zároveň boli žalovaní upozornení na to, že ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy,
banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo
prípisom zo dňa 3.7.2014, ktorý zároveň obsahoval výzvu na úhradu dlžnej sumy vo výške 9.946,17 eur
pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 9.661,44 eur, úroku vo výške 280,31 eur a poplatku za upomienky
vovýške4,42eur,všetkovlehote10dníoddoručeniavýzvy.Predmetnávýzvažalovanýmboladoručená
do vlastných rúk 8.7.2014. Z listiny označenej ako Aktuálny stav úveru ku dňu 31.8.2015 zistil, že právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- eur. Žalovaní uhradili splátky spolu
vo výške 2.342,15 eur.

4. Žalobca písomným podaním z 29.11.2017 zobral žalobu späť čo do zaplatenia sumy 266,15 eur, ktorá
suma bola uhradená žalovanými po podaní žaloby, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred
začatím pojednávania, súd v súlade s § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, 2 C.s.p. zastavil v tejto časti.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 1 OZ, § 1 ods. 1, 2,

§ 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, prihliadajúc
na výsledky vykonaného dokazovania konštatoval, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Mal preukázané, že právny predchodca
žalobcu na základe zmluvy o úvere zo dňa 23.8.2013 poskytol žalovaným úver vo výške 10.000,-
eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť v 84 mesačných splátkach po 176,- eur. Žalovaní v konaní

tvrdili, že na základe predmetnej zmluvy im bol vyplatený len úver vo výške 1 000,- eur. Toto tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázali, naopak tvrdili, že poskytnutý úver sú ochotní splácať v splátkach.
Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu pritom vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške
10.000,- eur. Prihliadajúc na obsah zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 23.8.2013 zistil, že do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov boli zahrnuté splátky istiny úveru a úrokov. Celková výška nákladov

za úver bola vyčíslená sumou 4.929,27 eur, preto spolu podľa zmluvy by mali žalovaní za úver vrátane
sumy poskytnutého úveru 10.000,- eur uhradiť sumu 14.929,27 eur. Prepočtom výšky mesačnej splátky
uvedenej v zmluve vo výške 176,- eur počtom splátok 84 však je zrejmé, že žalovaní za úver by mali
uhradiť sumu 14 784,- eur a teda celkove náklady žalovaných tak predstavujú sumu 4.784,- eur. Z
Je teda zrejmé, že rozdiel t.j. suma 145,27 eur predstavuje splátky poistného. Splátky poistného mali

byť uhrádzané žalovanými počas celej doby trvania úverového vzťahu. Táto suma však do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov zahrnutá nebola. Poplatok za poistenie úveru boli pritom žalovaní
podľa zmluvy povinní uhrádzať počas celého trvania úverového vzťahu a súd z dokazovania mal za to,
že v danom prípade platenie poistného sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru potom, čo došlo medzi
predchodcom žalobcu a žalovanými k dohode o poistení úveru. Vzhľadom k tomu poistné malo byť

zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Okrem toho žalovaní v zmluve, ktorá bola
formulovaná a vopred pripravená predchodcom žalobcu, nemali možnosť vyznačenia skutočnosti, že
nežiadajú poistenie schopnosti úver splácať. Mohli vyznačiť len to, či žiadajú základný súbor poistenia
alebo komplexný súbor poistenia. Pokiaľ žalobca tvrdil, že poistenie úveru nebolo povinné, v zmluve
sa mala nachádzať aj kolónka, že spotrebiteľ poistenie nežiada. Z uvedených dôvodov mal za to, že

ročná percentuálna miera nákladov a výška celkových nákladov uvedených v zmluve o úvere, bola
uvedená nesprávne, v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov. Keďže tieto údaje v zmluve nie sú
uvedené správne, konštatoval, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
g) a j) zákona č. 129/2010 Z.z., preto podľa § 11 ods. 1 cit. zák. platí, že žalovaným poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur, doposiaľ

uhradili splátky vo výške 2.608,30 eur považoval žalobu za dôvodnú iba pokiaľ ide o zaplatenie istiny
úveru v sume 7.657,85 eur t.j. rozdielu medzi sumou poskytnutou žalovaným vo výške 10.000,- eur a
sumou, ktorú z úveru doposiaľ uhradili vo výške 2.608,30 eur. Preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie
istiny vo výške 7.391,70 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.6. O povinnosti žalovaných zaplatiť úrok z omeškania rozhodol s poukazom ust. § 517 ods. 2 OZ a §
3 nar. č. 87/1995 Z.z.

7. Vychádzajúc z § 232 ods. 3 C.s.p. umožnil žalovaným splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach
po 180,- eur, vychádzajúc z osobných a zárobkových pomerov žalovaných, keďže príjmom žalovaného
v 1. rade je už iba starobný dôchodok a príjmom žalovanej v 2. rade je čiastočný invalidný dôchodok.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Keďže žalobca
bol v konaní úspešný vo výške 56 % žalovanej sumy v časti o zaplatenie vo výške 44 % nebol úspešný,
jeho pomer úspechu v konaní je teda 12 % a v tejto výške mu bola priznaná aj náhrada trov konania s
tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

9. Opravným uznesením č.k. 9Csp/259/2017 - 107 z 08.04.2019 opravil zrejmú nesprávnosť v označení

žalobcu, ktorým je BENCONT COLLECTION, a.s, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 969
692. O vydaní opravného uznesenia rozhodol s poukazom na ust. § 224 C.s.p. z dôvodu, že uznesením
zo 07.12.2017 bola pripustená zmena na strane žalobcu a v dôsledku chyby v písaní v písomnom
vyhotovení rozsudku zo dňa 13.03.2018 bolo uvedené nesprávne označenie žalobcu.

10. Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol napadol včas podaným
odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p, žiadal rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť,
žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovaných zaviazať na náhradu trov konania vrátane trov právneho
zastúpenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasil s tvrdením súdu týkajúcim sa

skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov, ako aj o
výške RPMN. Dal do pozornosti súdu rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 07.02.2018, ktorým bolo
rozhodnuté, že ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR. Nebolo mu zrejmé, na základe akých skutočností súd tvrdil, že údaj o celkovej

výške nákladov je nesprávny a zároveň výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Poukazoval na to,
že zaslal súdu listinu s výpočtom RPMN vypočítaného podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Prepočet súdu, ktorý si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku
nákladovtak,ževynásobilpočetmesačnýchsplátokuvedenýchnaúverovejzmluvekrátvýškumesačnej
splátky,nepovažovalzasprávny.Zdôrazňoval,žesúdsineprepočítalcelkovúvýškunákladovnazáklade

rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, poukázal ďalej na to, že predposlednou splátkou
zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je vo
výške 121,28 eur, tak žalobca zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi
túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je z dôvodu,
že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti

má možnosť zvoliť výšku úveru, ako aj dobu splácania úveru v rokoch a z dôvodu, že výška mesačnej
splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Poukazujúc na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol,
že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových
nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. nezapočítavajú poplatky
za nepovinné poistenie k úveru. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta len

ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. Takto celkové
náklady na úver boli vo výške 4.929,28 eur (83 x 176 + 121,28 = 14.729,28 - 9.800 (suma 10.000
eur ponížená o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,- eur) - 4.929,28 eur), nie 4.784,- eur, ako
to nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere
vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS - om. Z uvedených dôvodov podľa neho hodnota RPMN

ako aj celková výška nákladov bola vypočítaná správne. Namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazujúc na to, čo má obsahovať odôvodnenie citujúc čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť, aby rozhodnutia súdu
boli zdôvodnené a presvedčivé. Ďalej poukazoval na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS1551/08
časť odôvodnenia, ktorého citoval, takisto poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/25/2007, časť

odôvodnenia tohto rozhodnutia takisto citoval a citoval aj časti odôvodnení ďalších nálezov Ústavného
súdu SR. V ďalšej časti odvolania poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/1201/2009, z
ktorého vyplýva, že ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti
ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Zdôrazňoval, že žalobca (správne žalovaní - poznámka odvolaciehosúdu) uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku. Citoval časť odlišného stanoviska sudcu,
zároveň podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka k otázke ochrany práva spotrebiteľa.

11. Odpis odvolania žalobcu bol žalovaným doručený 19.04.2018.

12. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

13. Rozsudok vo výroku, ktorým žalobe bolo čiastočne vyhovené, nebol napadnutý odvolaním, stál sa

právoplatný a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu bola iba napadnutá časť rozsudku v jeho zamietavej časti a vo
výroku o trovách konania (ďalej len rozsudok).

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p.
a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.

16.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.02.2020 o 9.30 hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13.02.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 C.s.p.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého úver poskytnutý
žalovaným právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.04.2014 t.j. v čase uzavretia úverovej

zmluvy, lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02. 12. 2012 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. j/ cit. zák. (v súčasnosti § 9 ods. 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z.z.), a to správnu celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani správnu výšku RPMN.

21. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.)

na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
(písm. h/), a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (písm. l/).

22. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Podľa ust. § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1,

b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

25. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že v úverovej zmluve
nie je uvedená správna výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ani správna výška RPMN,

keďže do výpočtu celkovej čiastky a do výpočtu RPMN žalobca nezahrnul náklady spojené s úhradou
poistenia úveru. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie možno vyvodiť jednoznačný
záver o tom, že žalovaní nemali možnosť odmietnuť poistenie schopnosti splácať úver, mohli vyznačiť
len, ktorý z ponúkaných súborov poistenia si uplatnia, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.

26. Odvolacia argumentácia žalobcu o upravenej výške splátok, ktorá by mala vyplynúť z listu žalobcu
adresovaného žalovanému pred poslednou splátkou, neobstojí. Ako už bolo skôr uvedené, z obsahu
znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že údaj o celkovej sume, ktorú ba mal spotrebiteľ
za úver zaplatiť je obligatórnou náležitosťou zmluvy, teda musí sa stať jej súčasťou v písomnej forme.
Jej nedostatok spôsobuje následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. a/ spomínaného zákona. Nedostatok

tejto náležitosti teda nemožno zhojiť dodatočne listom adresovaným zo strany žalobcu žalovanému,
keďže nejde o dokument, ktorý by bol súčasťou zmluvy a bol by podpísaný oboma zmluvnými stranami.

27. Pokiaľ ide o záver súdu o nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd

ohľadne tohto záveru odkazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a s
dôvodmi v tejto časti sa v plnom rozsahu stotožňuje.

28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a výška
RPMN nie sú vyjadrené dostatočne, určitým a zrozumiteľným spôsobom, nevyvolávajúcim pochybnosti

u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a o výške RPMN.

29. Spotrebiteľ tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť a výšky
RPMN nemá možnosť bez akýkoľvek pochybnosti posúdiť rozsah svojho záväzku.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu
prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej zamietavej časti vrátane výroku o trovách
konania, ako vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, keďže odvolací súd jeho odvolaniu
nevyhovel. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, týmto však preukázateľné trovy v odvolacom
konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).