Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200245
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: AJCOR
RECYCLING spol. s r.o., Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, právne zastúpený: JUDr. Martin Kanás,
advokát, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104474776/2016 zo dňa 13.
decembra 2016 konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/44/2017-211 zo dňa 28. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho
zástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104474776/2016 zo dňa
13.12.2016 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103458590/2016 zo dňa 07. 07. 2016 a vec

vrátil Daňovému úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím
správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
november 2010 v sume 11.604,88 € z dodávateľských faktúr vystavených od dodávateľa IALOMITA
s.r.o. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2.Krajskýsúdzobsahuadministratívnehospisužalovanéhoasprávcudanezistil,žesprávcadanezačal

dňa 02.03.2011, na základe oznámenia zo dňa 07.02.2011, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a za zdaňovacie obdobie január až december 2010.
Rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa 28.06.2011 o
medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“), do dňa obdržania odpovede na predmetné žiadosti.

3. Žiadosťou zo dňa 13.03.2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie

daňovej kontroly podľa ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992
Zb“) v nadväznosti na ust. § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“).
Žiadosti správcu dane žalovaný vyhovel podaním zo dňa 19.03.2013.

4. Oznámením zo dňa 17. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05. 03. 2013 pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Rozhodnutím zo dňa 26.06.2013 správca dane
prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie
rozhodnutiazaslanímsiedmychžiadostíoMVIzodňa11.06.2013,doobdržaniaodpovedenapredmetné
žiadosti. Podaním zo dňa 31.03. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30.03.2016 pominuli

prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

5. Výzvou zo dňa 18.04.2016 správca dane vyzval žalobcu na písomné vyjadrenie a predloženie
dokladov a dôkazov na preukázanie dôvodnosti odpočítania DPH pri deklarovanom obchode s
dodávateľom IALOMITA s.r.o., ktorý vystavil pre žalobcu dve faktúry zo dňa 11.11.2010 a zo dňa
16.11.2010 (tovar špecifikovaný ako Pb ingoty), na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane

z pridanej hodnoty v sume spolu 11.604,88 € a na predloženie dokladov preukazujúcich deklarovaný
predaj tovaru odberateľovi INNOVEX s.r.o. na základe odberateľských faktúr zo dňa 11.11.2010 a zo
dňa 16.11.2010 za tovar označený ako olovené ingoty. Žalobca vo vyjadrení k zdaňovaciemu obdobiu
november 2010 zo dňa 21.04.2016 uviedol, že tovar mu bol dodaný do Komárna, nevie, kde bol
tovar naložený a kto bol pri nakládke, vyložený bol v Komárne, pri vykládke bol prítomný konateľ

žalobcu a za spoločnosť dodávateľa bol prítomný p. G. alebo vodič dodávateľa, pri vykládke bol použitý
vysokozdvižný vozík. K dodaniu tovaru spoločnosti INNOVEX s.r.o. uviedol, že tovar bol predaný v deň
jeho dodania, dodávateľa zastupoval konateľ, tovar za spoločnosť odberateľa prevzal p. I.. Žalobca
prepravu nezabezpečoval.

6. Dňa 31.05.2016 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie
obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Správca dane využil ako dôkaz protokol
o určení dane podľa pomôcok zo dňa 07.03.2012 spísaný na základe daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2010 u odberateľa INNOVEX s.r.o. Správca dane uviedol, že žalobca nepredložil
žiadne doklady a dôkazy preukazujúce pôvod tovaru, resp. jeho prepravu. Nebolo možné potvrdiť

existenciu preverovaného druhu tovaru v deklarovanej kvalite u dodávateľa IALOMITA s.r.o., ktorý bol
nekontaktný. Protokol z daňovej kontroly bol prerokovaný so zástupcom žalobcu dňa 29.06.2016.

7. Dňa 07.07.2010 (správne mal byť uvedený rok 2016) vydal správca dane dodatočný platobný
výmer, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11.604,88 € na DPH za zdaňovacie obdobie

november 2010. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré dodatočne
doplnil. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.12.2016 dodatočný platobný výmer
vydaný správcom dane potvrdil, v ktorom sa stotožnil sa s postupom správcu dane a s posúdením
skutkového stavu veci.

8. Krajský súd k námietke žalobcu, týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly, sa prioritne zameral na
zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie január až december 2009 a január až december 2010. V tejto súvislosti poukázal na
nesprávnu citáciu ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z., ktorý v prejednávanej veci nemožno aplikovať, s
poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia. K dĺžke daňovej kontroly, resp. jej prerušenia, krajský

súd uviedol, že správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.07.2011, z
dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch
žiadostí zo dňa 28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom v odôvodnení tohto
rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú,
resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. Krajský súd uviedol, že v predloženom administratívnom

spise sa nachádza jedna žiadosť adresovaná rakúskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti
MONTANWERKE BRIXLEGG AG. Ani v ďalšom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly zo dňa
26.06.2013 nie je uvedené o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa týkajú, resp. finančnej
správe ktorého štátu sú určené. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej
finančnej správe týkajúca sa spoločnosti MARTIN METALS Kft.. Vzhľadom na to, že v administratívnom

spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a ani odpovede na
ne, krajský súd dospel k záveru, že nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej
kontroly. Podľa názoru krajského súdu bolo podstatné, že žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly s
týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený s výsledkami dokazovania a nemohol sa knimvyjadriť.Správcadanevýzvouzodňa18.04.2016žalobcuvyzvalnapredloženiedôkazovadokladov
k výkonu daňovej kontroly, resp. na predloženie písomného vyjadrenia k jednotlivým kontrolovaným
zdaňovacím obdobiam v zmysle formulovaných otázok, ale žalobca nebol informovaný o skutočnostiach

zistených na základe deviatich žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

9. S poukazom na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a námietky žalobcu ohľadom dĺžky
daňovej kontroly, krajský súd skonštatoval, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach
dĺžkou daňovej kontroly nezaoberali, napriek tomu, že s dvoma prerušeniami trvala viac ako päť rokov.

Vzhľadom na to, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácii a odpovede na ne, nebolo možné, aby súd preskúmal a posúdil žalobcom
vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.

10. K námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia práva vyjadrovať sa ku skutočnostiam zisteným v
priebehudaňovejkontroly,krajskýsúduviedol,žežalobca,akbychcelnavrhnúť,abybolijehovyjadrenia

k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v protokole, musel byť najskôr s týmito
skutočnosťamioboznámený,čosavpredmetnejvecinestalo.Knámietkežalobcuohľadomnevykonania
výsluchovnímnavrhovanýchsvedkovkrajskýsúduviedol,ževrámcidaňovejkontrolyužalobcusprávca
dane použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u odberateľa žalobcu INNOVEX s.r.o., pričom toto
právo správcu dane vyplýva priamo z ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa názoru krajského

súdu nebolo povinnosťou správcu dane upovedomiť žalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci
daňovejkontrolyuinéhodaňovéhosubjektu,správcadanebolvšakpovinnýstaktozískanýmapoužitým
dôkazom oboznámiť žalobcu a dať mu priestor, aby sa k tomuto dôkazu vyjadril, resp. navrhol doplnenie
dokazovania ešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Krajský súd bol
toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov (ktoré v predmetnej veci

sú), bolo potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených
účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky.

11. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane bolo
potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou

správnosťou rozhodnutí podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

2.

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g), SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. V
zdaňovacom období november 2010 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 11.604,88 €
na základe konkrétnych faktúr od dodávateľa IALOMITA s.r.o. Predmet každej faktúry je špecifikovaný
ako tovar Pb ingoty, tovar nie je bližšie definovaný a žalobca neposkytol jeho bližšie technické či
chemické parametre. Žalovaný uviedol, že dokazovaním nebolo preukázané, že tovar bol žalobcovi

skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdí na základe predložených faktúr.
Zo zákona mal správca dane na výkon daňovej kontroly k dispozícii dvanásť mesiacov, pričom lehota
na ukončenie daňovej kontroly sa automaticky posúva o dobu, počas ktorej bola kontrola prerušená.
Zamestnanec správcu dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly dňa 31.05.2016, ktorý spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie správca dane doručil žalobcovi dňa 03.06.2016.

Žalobca svoje zákonné právo nevyužil a k protokolu sa nevyjadril. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 13
zákona č. zákona č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola ukončená dňom prerokovania protokolu, t. j.
29.06.2016. Žalovaný uviedol, že daňová kontrola trvala 358 dní.

14. Žalovaný zdôraznil, že žalobca námietku, týkajúcu sa medzinárodných dožiadaní a ich vplyvu na

prerušenie daňovej kontroly nevzniesol ani v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu odvolacieho
konania, ale až v žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného. Z dôvodu, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly nenamietal medzinárodné dožiadania a ani dĺžku daňovej kontroly, správca dane vo svojomrozhodnutí uviedol len chronologický priebeh výkonu daňovej kontroly, pričom jasne definoval kedy bola
daňová kontrola začatá, kedy bola ukončená a v akom období bola prerušená.

15. Žalovaný uviedol, že správca dane k odvolaciemu konaniu predložil len žiadosti o medzinárodnú
výmenudaňovýchinformáciíaodpovedenane,ktorébolirozhodnéprezačiatokakoniecplynutialehoty,
pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, nakoľko výrok rozhodnutia správcu dane nie je založený
na uvedených medzinárodných dožiadaniach. Žalobca ani v priebehu odvolacieho konania nevzniesol
námietku ohľadne nezákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, a žalovaný tak nemal dôvod venovať

sa podrobne tejto skutočnosti vo svojom rozhodnutí.

16. Žalovaný nesúhlasil s názorom krajského súdu, že posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia
daňovej kontroly nebolo možné z dôvodu, že v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti
o medzinárodnú výmenu daňových informácií a odpovede na tieto žiadosti. Uviedol, že krajskému
súdu boli predložené žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií a odpovede na ne, ktoré

sú rozhodné pre určenie dátumov uvedených v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly a v
oznámeniachopokračovanívdaňovejkontrole.Nazákladetýchtožiadostíaodpovedíjerovnakomožné
posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia.

17. K záveru krajského súdu, že žalobca nebol oboznámený so zistenými skutočnosťami a nemal

priestor vyjadriť sa k nim, k spôsobu ich zistenia, resp. navrhnúť doplnenie dokazovania žalovaný
zdôraznil, že správca dane v protokole z daňovej kontroly uviedol aké žiadosti o medzinárodnú výmenu
daňových informácií zaslal, aj kedy obdržal odpovede k nim. Žalobca sa k medzinárodným dožiadaniam
ako takým, ako aj k prerušeniu daňovej kontroly nevyjadril a nevzniesol žiadne námietky. Žalovaný
zdôraznil, že v konečnom dôsledku informácie získané z medzinárodnej výmeny daňových informácií

nemajú žiadny vplyv na výšku vyrubenej dane, no na druhej strane bol správca dane povinný prešetriť
všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správne určenie dane.

18. K záveru krajského súdu, že je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie
hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť

mu klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že správca dane vyzval žalobcu na splnenie si svojej
dôkaznej povinnosti tým, že v stanovenej lehote poskytne správcovi dane vyjadrenia ku konkrétnym
otázkam a tieto vyjadrenia preukáže aj predložením relevantných dokladov a dôkazov. Žalobca na výzvu
správcudanereagoval,správcovidanevšaknepredložilnijakénovédokladyadôkazyasvojevyjadrenia
k otázkam správcu dane poňal všeobecne a bez snahy čo najúplnejšie objasniť skutkový stav.

19. Kontrola u žalobcu bola začatá dňa 02.03.2011 a ukončená dňa 29.06.2016, preto bol žalobcovi
reálne vytvorený dostatočný priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov
a v danom smere nebol na svojich procesných právach nijako ukrátený. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v
priebehu daňovej kontroly nenavrhol vypočutie nijakého svedka, svoje námietky predniesol až vo svojom

odvolaní zo dňa 27.09.2016. Žalovaný uviedol, že výpoveď O. G. v danej veci sa správca dane pokúšal
zabezpečiť za pomoci viacerých procesných úkonov. Výpoveď E. I. bola zabezpečená v priebehu iného
konania a identita a dôkazné možnosti troch zamestnancov žalobcu v období január 2009 neboli známe.
S výpoveďami všetkých menovaných v postavení svedkov sa vysporiadal žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

20. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

3.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

24. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

25. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav,
z ktorého vyplýva, že správca dane (pôvodne Daňový úrad Komárno) na základe oznámenia č.
621/320/7614/2011/Csó zo dňa 07.02.2011 začal dňa 02.03.2011 u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a za zdaňovacie obdobie január až
december 2010.

26. Správca dane rozhodnutím č.621/320/46046/2011/2011/Šer zo dňa 18.07.2011 rozhodol o prerušení
daňovej kontroly odo dňa 05.08.2011 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o MVI zo dňa 28.06.2011, do dňa obdržania odpovede na
predmetné žiadosti.
27. Žiadosťou č. 9410401/5/972695/2013/Šer zo dňa 13.03.2013 správca dane (Daňový úrad Nitra,

pobočka Komárno) požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa ust. §
15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Oznámením zo dňa 19.03.2013 žalovaný žiadosti vyhovel a lehotu
na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o 6 mesiacov, o čom správca dane upovedomil žalobcu listom
zo dňa 17.04.2013.

28. Oznámením č. 9410401/5/1464765/2013/Šer zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobcovi oznámil,
že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

29. Rozhodnutím č. 9410401/5/3044867/13/Šer zo dňa 26.06.2013 správca dane opätovne prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia

zaslaním 7 žiadostí zo dňa 11.06.2013 o MVI. Oznámením č. 372534/2016 zo dňa 31.03.2016 správca
daneoznámilžalobcovi,žedňa30.03.2016pominuliprekážky,prektoráboladaňovákontrolaprerušená.

30. Výzvou č. 491992/2014 zo dňa 18.04.2016 správca dane vyzval žalobcu na písomné vyjadrenie a
predloženie dokladov a dôkazov k výkonu daňovej kontroly. Na výzvu správcu dane žalobca reagoval

vyjadrením zo dňa 21.04.2016.

31. Dňa 31.05.2016 správca dane spísal Protokol č. 961219/2016 z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty u žalobcu za kontrolované obdobia január až december 2009 a január až december 2010,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručený žalobcovi dňa

03.06.2016. Na výzvu žalobca nereagoval. Dňa 29.06.2016 spísal správca dane zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 103418534/2016, predmetom ktorého bolo záverečné prerokovanie protokolu z daňovej
kontroly.

32. Dňa 07.07.2016 (v rozhodnutí je nesprávne uvedený rok 2010) vydal správca dane dodatočný

platobný výmer č. 1034585901/2016, ktorým vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november
2010 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.604,88 €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 13.721,67 € na základe dodávateľských
faktúr č. 010-2010 a č. 011-2010 od tuzemského dodávateľa IALOMITA s.r.o. za dodanie tovaru
Pb ingoty. Pri dokazovaní použil správca dane ako dôkaz protokol č. 941041/1/381309/2012/Krá zo

dňa 07.03.2012 vyhotovený v súvislosti s iným konaním-kontrolou oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 u daňového subjektu INNOVEX s.r.o., v
rámci ktorej preveroval pôvod tovaru, kúpeného subjektom INNOVEX s.r.o. od predávajúceho AJCOR
RECYCLING, spol. s r.o. (žalobca), ktorému bol dodaný od dodávateľov IALOMITA s.r.o. a C.Motors
Racing, s.r.o. Na základe zistení správcu dane nebola preukázaná reálna existencia tovaru a pôvod

tovaru u dodávateľa IALOMITA s.r.o. Z dôvodu nekontaktnosti dodávateľa nebolo možné preveriť jeho
účtovníctvo a považovať tak faktúry vystavené spoločnosťou IALOMITA s.r.o. za vierohodné. Správca
dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a §
49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 z dodávateľských faktúr nemohol vzniknúť nárok na odpočítaniedane, nakoľko subjekty reálne nepotvrdili žiadne dodanie tovaru, ktorý mohol byť predmetom ďalšieho
predaja.

33. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, doplnené podaním zo dňa 27.09.2016.
Žalovaný rozhodnutím č. 104474776/2016 zo dňa 13.12.2016 rozhodnutie správcu dane ako vecne
správne potvrdil. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote na Krajský
súd v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.

34. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/44/2017-211 zo dňa 28.11.2018, ktorým zrušil rozhodnutia finančných orgánov oboch stupňov a
vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného a
správcu dane , najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

4.
35. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH (ďalej „zákon o DPH“), predmetom dane
je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby.

36. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

39.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi chránia záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a

právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

42. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a
to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej

daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa
§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vráteniadane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia
tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

43. Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a
kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až

po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt
písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak

sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného
vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho

vyhodnotenia správcom dane, správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

44. Podľa § 15 ods. 13 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom
prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

45. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide
o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného

zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

46. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa

odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

47. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.; správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa
začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie
rozhodnutia.

48. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

49. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

50.Podľa§29ods.4zákonač.511/1992Zb.,akodôkazmožnopoužiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

51. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.52. Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona

(zákon nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2012 t.j. až po začatí daňovej kontroly v tejto veci - kontrola
bola začatá dňa 2. marca 2011) sa dokončí podľa doterajších predpisov. S poukazom na citované
ustanovenia zákonov, daňové orgány procesne správne na dané konanie a rozhodnutie aplikovali zákon
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.

5.
53. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

54. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného

a predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či finančný orgán vecne
príslušnýnakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveci
skutočnýstavdostatočneariadne,čikonalvsúčinnostisúčastníkmikonania,čirozhodnutiebolovydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi

predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu krajský
súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou
konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

55. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Nitre potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to,
aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú

dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

56. V súvislosti s námietkou žalovaného, že námietky žalobcu týkajúce sa dĺžky daňovej kontroly vo
väzbe na medzinárodné dožiadania žalobca vzniesol až v podanej žalobe, kasačný súd uvádza, že
podľa súčasnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné uplatniť v správnej

žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy.
Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v
správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní (napr. uznesenie sp. zn.
5Sžf/32/2011 z 29. februára 2012, rozsudok sp. zn. 5Sžf/32/2011 z 31. mája 2012). Kasačný súd preto
považuje postup krajského súdu spočívajúci v posúdení otázky zákonnosti prerušení daňovej kontroly

správcom dane a dodržania zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie november 2010 za vecne správny.

57. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom daňového konania je zistenie, či si
daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu

rozpočtu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti
ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle zásady zákonnosti

daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány
majúpovinnosťdbaťnazachovávanieprávaprávomchránenýchzáujmovdaňovýchsubjektovaďalších
osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
58. Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah

orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou
proporcionality a ustanovenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly je prejavom tejto zásady. Z ust. § 5
ods. 16 a § 25 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva oprávnenie správcu dane daňovú kontrolu prerušiť.59. Daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku a preto prerušenie daňovej
kontroly musí byť v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých
skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná.

Dôvodom prerušenia konania musia byť skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie a predstavujú
tak závažné prekážky, ktoré správcovi dane dočasne bránia v konaní. Pre posúdenie toho, či existovali
alebo neexistovali takéto skutočnosti je potrebné skúmať dôvody prerušenia kontroly.

60. Z obsahu predloženého administratívneho spisu má kasačný súd preukázané, že k prvému

prerušeniu daňovej kontroly (od 05.08.2011 do 05.03.2013) došlo rozhodnutím správcu dane č.
621/320/46046/2011/Šer zo dňa 18.07.2011, z dôvodu zaslania troch žiadostí o medzinárodnú výmenu
daňových informácií č. 621/320/42011/11/Šer, č. 621/320/42012/11/Šer a č. 621/320/42013/11/Šer zo
dňa 28.06.201l. Kasačný súd rovnako ako krajský súd poukazuje na skutočnosť, že z rozhodnutia
správcu dane vôbec nevyplýva, akých subjektov a ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú,
resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené a v v administratívnom spise sa predmetné žiadosti

nenachádzajú. Rovnako sa to týka i rozhodnutia správcu dane č. 9410401/5/3044867/13/Šer zo dňa
26.06.2013, ktorým bola daňová kontrola opätovne prerušená (od 26.06.2013 do 30.03.2016) z dôvodu
zaslania siedmych žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9410401/5/2661916/2013/
Šer, č. 9410401/5/2662165/2013/Šer, č. 9410401/5/2662039/2013/Šer,č.9410401/5/2663821/2013/
Šer,č. 9410401/5/2663348/2013/ Šer, č. 9410401/5/2670859/2013/Šer a č. 9410401/5/2670936/2013/

Šer zo dňa 11.06.2013.

61. Z obsahu protokolu z daňovej kontroly kasačný súd zistil, že predmetné žiadosti sa týkali preverenia
skutočností v súvislosti s nadobudnutím tovaru od dodávateľov:
- S.C. CELULOZA SI OTELSA., Rumunsko v zdaňovacom období jún 2009,

- EUROCAST IPARI Krt, Maďarsko v zdaňovacom období júl 2009 a august 2009,
- MARTIN METALS...Kft, Maďarsko v zdaňovacom období september 2009 a júl 2010,
- METCOM FEÉMFELDOGOZÓ,Kft, Maďarsko v zdaňovacom období júl 2010,
- MONTANWERKEBRIXLEGG AG, Rakúsko v zdaňovacom období december 2010 a v súvislosti s
dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane odberateľovi ROXI 2010

SPÓLKA Z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Poľsko v zdaňovacom období december 2010.

62. Predmetom preskúmania správnym súdom bola zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
Dodatočný platobný výmer č. 103458590/2016 vydaný správcom dane dňa 07.07.2016, ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie november 2010, v ktorom si žalobca uplatnil

právo na odpočítanie dane z dvoch dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa IALOMITA s.r.o.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu november 2010 nebolo zisťovanie informácií prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií podstatné a preto vyššie žiadosti správcu dane o MVI zo dňa 28.06.201l a 11.06.2016

nemohli byť podľa názoru kasačného súdu dôvodom prerušení daňovej kontroly vo vzťahu k tomuto
zdaňovaciemu obdobiu. Z protokolu z daňovej kontroly a z odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov
jednoznačne vyplýva, že správca dane sa z odpovedí na žiadosti o MVI nedozvedel žiadnu skutočnosť,
týkajúcu sa zdaniteľných obchodov realizovaných žalobcom v mesiaci november 2010, pretože
dokazovanie oprel predovšetkým o zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 u daňového subjektu
INNOVEX s.r.o. (odberateľ žalobcu), v rámci ktorej preveroval reálnu existenciu deklarovaného tovaru
a jeho dodanie v rámci obchodného reťazca IALOMITA s.r.o. - žalobca - INNOVEX s.r.o. Protokol z
daňovej kontroly spoločnosti INNOVEX s.r.o. č. 9410401/1/381309/2012/Krá bol vyhotovený správcom
dane dňa 07.03.2012.

64. Najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu č. III. ÚS 24/2010-57 z 29.06.2010, z ktorého
vyplýva, že lehota, ktorá je ustanovená v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., je lehotou zákonnou
a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť
uskutočňovanej daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka
primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3
zákona o správe daní a poplatkov). Ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej
kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. ale aj zásadu primeranostia zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Takáto daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom
a protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom
konaní nemožno použiť. V prípade ak použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti

a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas zákonnej daňovej
kontroly a zachytených v protokole o tejto kontrole, je rovnako nezákonné.

65. Najvyšší súd poukazuje na právny názor vyslovený vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo
dňa 17. decembra 2013, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku

(protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového
subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu
počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti
(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu“.

66. V danej veci je bez sporu preukázané, že v zdaňovacom období november 2010 sú predmetom
sporných faktúr len tuzemské obchodné prípady a nejedná sa o intrakomunitárne obchodné transakcie
žalobcu.Ikeďsprávcadanevykonávaldaňovúkontrolusčasovýmohraničenímakozdaňovacieobdobie
január až december 2009 a január až december 2010 bol povinný právomoc mu zverenú zákonom
uplatňovať len v rozsahu, v akom mu bola zverená, t.j. postupovať v súlade so zákonom a na základe

zákona.

67. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý mu
predchádzal. Pokiaľ súd v rámci súdneho prieskumu zistí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu bolo vydané na základe nezákonného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

je to dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Pretože dôvodom prerušení daňovej kontroly u žalobcu boli žiadosti o MVI, ktoré sa však netýkali
zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom v zdaniteľnom období november 2010, nemohlo dôjsť
k zákonnému prerušeniu plynutia lehôt v zmysle ustanovenia § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2010 tak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku

trvania daňovej kontroly a protokol z daňovej kontroly č. 961219/2016 zo dňa 31.05.2016 nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že zo
žiadnehozákonnéhoustanovenianevyplývapovinnosťvydaťjedenspoločnýprotokolkdaňovejkontrole
vedenej spoločne k viacerým zdaňovacím obdobiam na základe jedného oznámenia o zahájení daňovej
kontroly. Kasačný súd má za to, že správca dane nebol povinný vyčkať na výsledky medzinárodnej

výmeny informácii v rozsahu celej daňovej kontroly, teda aj v rozsahu zdaňovacích období bez
interkomunitárnych obchodných transakcií.

68. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že správca dane nepostupoval v
preskúmavanej veci v súlade s uvádzanými zásadami daňového konania, teda výkon daňovej kontroly

v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani požiadavke primeranosti (proporcionality)
zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Vydaniu rozhodnutí daňových orgánov
týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia november 2010 predchádzal nezákonný postup spočívajúci v
prekročení zákonom stanovenej dĺžky výkonu daňovej kontroly. Správca dane prerušil daňovú kontrolu
en bloc za celé kontrolované obdobie január až december 2009 a január až december 2010 dva

razy z dôvodu zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácii. Správca dane však nerozlišoval
zdaňovacie obdobia, kedy medzinárodná výmena informácií nebola potrebná. Keďže predmetom
fakturácie v posudzovanom období boli len tuzemské obchodné transakcie prerušenie daňovej kontroly
vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu o predmete len tuzemských obchodných transakcií potom nemá
oporu v zákone.

69. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zmysle § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel kasačnej
sťažnosti, pretože výkon daňovej kontroly v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani

požiadavke primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu a
krajský súd postupoval preto vecne správne, keď zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Kasačný súd ďalej poukazuje, že bude
úlohou finančných orgánov vysporiadať sa aj s otázkou dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly,keďže z obsahu administratívneho spisu bolo kasačným súdom zistené, že v posudzovanom mesiaci
nebolo potrebné vykonávať medzinárodné zisťovanie.

6.
70.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168
SSP). Úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania
(§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednomyseľne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.