Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216265
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714216265.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: Y. V., nar. X.XX.XXXX,
bytom B. XXX, PSČ: XXX XX(do 30.6.2016 zastúpený opatrovníkom R. B.), v rade 2/: Z. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. D. X, S. P. XX X Z., W. S. B. O. U. W. Í., štátna občianka W. S. B. O. U. W. Í., v rade

3/: H.. S. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q., ul. V.. R.. Z. XX, XXX XX Q., štátny občan Slovenskej
republiky, v rade 4/: H.. J. Č., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Ž., T.. R. XX, štátna občianka
Slovenskej republiky, žalovaní v rade 2/ až 3/ zastúpení právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom,
advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, O13 13 Rajecké Teplice, v konaní o určenie neexistencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B., obec B., okres Q., zapísané na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Q., a to pozemok parc. reg. C, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo XXX/XX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo XXX,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo
XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere XX m2, stavba súp. č. XXXX, postavená na parc. reg.
C, parcelné číslo XXX, nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania

v prospech H.. S. Č., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V..R.. Z. XX, XXX XX Q. a H.. J. Č.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX Ž., ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Q. dňa
10.11.2014 pod č. B. XXXX/XX.

Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní, spoločne a nerozdielne, nahradiť žalobcovi trovy konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 1.330,67 Eur a iné trovy konania vo výške 132,50, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B., obec B.Ú.,
okres Martin, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Q., a to:
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
116 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2,

- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
28 m2,- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1261 m2,
- pozemok parc. reg. „C“, parcelné číslo: XXX, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2,

- stavba, súp. č. XXXX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX,
nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania v prospech žalovaných
v rade 2/ a 3/, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Martin dňa 10.11.2014 pod č. B. XXXX/XX.

V odôvodnení uviedol, že právomoc slovenského súdu je daná podľa prvej vety článku 22 odst. 1

Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Miestna príslušnosť Okresného súdu Martin je určená podľa § 88 ods. 1 písm.
h) OSP.
Žalobca uviedol, že dňa 3.8.2012 uzavrel ako veriteľ so spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za
plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 ako dlžníkom zmluvu o financovaní č. 426 013 0707
(ďalej len „zmluva o úvere“). Obsah zmluvy o úvere bol modifikovaný dodatkom č. 1 zo dňa 21.12.2012,

dodatkom č. 2 zo dňa 9.7.2013, dodatkom č. 3 zo dňa 20.12.2013 a dodatkom č. 4 zo dňa 23.6.2014,
na základe ktorých boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 4.700.000,- Eur.
Pohľadávka bola zabezpečená záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 zo dňa 3.8.2012, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území B., obec B., okres Q., zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Q., a to:

pozemky:
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 116 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 16 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX výmera 28 m2
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX výmera 1261 m2

zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX výmera 97 m2
stavba:
administratívna budova súp. č. XXXX, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX, v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň
20.9.2014. Dlžník poskytnutý úver nevrátil žalobcovi riadne a včas, v dôsledku čoho pristúpil žalobca

k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností. Poznámka o začatí výkonu
záložného práva bola v časti „B“ LV č. XXXX zapísaná dňa 8.10.2014 pod č. V. XXX/XX.
Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. 4K/25/2014 (zverejnené v OV č. 204/14
dňa 28.10.2014) bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz.
Žalovaní v rade 1/ a 2/, evidentne motivovaní hroziacim postihom zo strany žalobcu, v snahe sťažiť a

znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, zriadili
bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru vecné bremeno k nehnuteľnostiam, spočívajúce v
práve doživotného užívania v prospech žalovaných v 3. a 4. rade. Vklad vecného bremena bol Okresným
úradom Martin (katastrálny odbor) povolený dňa 8.11.2014 pod č. B. XXXX/XX. Žalovaný v 1. rade
ako povinný a žalovaná v 4. rade ako oprávnená z vecného bremena boli v čase zriadenia vecného

bremena členmi predstavenstva dlžníka. Z toho dôvodu mali nepochybne vedomosť o nepriaznivej
finančnej situácii dlžníka, jeho platobnej neschopnosti a nemožnosti splácať svoje peňažné záväzky voči
žalobcovi.
Podľa žalobcu mimoriadne zarážajúcou je aj skutočnosť, že vecné bremeno spočívajúce v práve
doživotného užívania žalovanými v rade 3/ a 4/ ako fyzickými osobami bolo zriadené k nehnuteľnostiam,

ktoré primárne slúžia na podnikateľskú činnosť, nie na trvalé bývanie. Zriadenie vecného bremena
takéhoto charakteru k administratívnej budove a zastavaným pozemkom je vysoko neštandardné a
zjavne účelové. Takýto právny úkon je vo flagrantnom rozpore s dobrými mravmi. Možno legitímne
konštatovať, že jediným účelom zriadenia identifikovaného vecného bremena bolo znemožniť žalobcovi
uspokojenie jeho úverovej pohľadávky. Prezentovaný postup žalovaných v 1. a 2. rade s prihliadnutím

na okolnosti daného prípadu hraničí až s trestným činom poškodzovania veriteľa [§ 239 ods. 1 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov].
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby v rozsahu dispozičného
oprávnenia, ktoré tvorí obsah jeho vlastníckeho práva. Žalobca zdôraznil, že k zriadeniu vecného
bremena došlo bezprostredne po zlyhaní úveru a rozhodnutí žalobcu začať vymáhať pohľadávku

prostredníctvom výkonu záložného práva. V danom prípade je predmetom vecného bremena doživotné
užívanie nehnuteľností, čo bude nepochybne odrádzať potenciálnych záujemcov v procese núteného
speňaženia zálohu a v konečnom dôsledku nepriaznivo ovplyvní výsledný výťažok zo speňaženia
nehnuteľností.Ak má splniť uhradzovacia funkcia záložného práva svoj účel, musí mať záložný veriteľ istotu, že
zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať pri zriadení
záložného práva. Z uvedeného dôvodu ustanovenia § 151i ods. 1 OZ ukladá záložcovi, aby sa

zdržal všetkých úkonov, v dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Je pritom
nepochybné, že na ujmu záložného veriteľa sa záloh znehodnotí nielen faktickým konaním záložcu
(napr. poškodením budovy), ale aj v dôsledku právnych úkonov, týkajúcich sa zálohu. Bezvýznamnou
nie je ani skutočnosť, že po dobu trvania vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného
užívania nehnuteľností nemôže vlastník, ktorého vecné bremeno obmedzuje, prenechať nehnuteľnosti

do užívania tretej osobe na základe nájomnej zmluvy (R 19/2012). Takéto obmedzenie definitívne
spôsobí znížený záujem o predmetné nehnuteľností, najmä ak ide o nehnuteľnosti, ktoré slúžia
na podnikateľskú činnosť.
Uzavretím záložnej zmluvy vznikla žalovaným v rade 1/ a 2/ zákonná povinnosť zdržať sa všetkého,
čím by došlo k znehodnoteniu predmetu záložného práva ( § 151 i. ods. OZ). Žalovaný v 1. a 2.
rade túto povinnosť nielenže flagrantne porušili, ale k zriadeniu vecného bremena pristúpili v čase

bezprostredného výkonu záložného práva, kedy nevyhnutne vedeli, že konajú na ujmu žalobcu ako
záložného veriteľa.
Žalobca uviedol citáciu § 39 OZ, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi ( rozsudok NS SR sp. zn. 3CdO/137/2003, 4Cdo/15/2008 zo dňa 28.7.2008), že

dobré mravy sú korektívom hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Posúdenie súladu s dobrými
mravmi je spravidla tým správnym meradlom pre zodpovedanie otázky, kedy sa stáva oprávnený
výkon subjektívneho práva jeho zneužitím. Požiadavka súladnosti výkonu subjektívnych práv v súlade
s dobrými mravmi je jednou zo základných požiadaviek objektívneho práva. Právny úkon sa môže

z formálno-právneho hľadiska javiť ako správne použitý (zriadenie vecného bremena), jeho cieľom
však môže byť iný zamýšľaný výsledok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (zmarenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa z predmetu vecného bremena). Obdobne judikovala aj česká rozhodovacia prax,
podľaktorejnemožnovylúčiťaplikáciuust.§3OZibanazákladeúvahy,ževýkonpráva,ktorýzodpovedá
zákonu, je automaticky vždy v súlade s dobrými mravmi (uznesenie NS zo dňa 30.9.2008 sp. zn.

28CdO/2774/2006; nález Ústavného súdu ČR zo dňa 23.10.2007 sp. zn. III ÚS 594/07).
Žalobca uviedol, že súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať vždy komplexne
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, za ktorých k spornému výkonu
subjektívneho práva došlo. Špecifikum danej veci podľa žalobcu predstavujú nasledovné skutočnosti:
1. vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľnosti, a to konkrétne

zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené v prospech fyzických osôb napriek
tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;
2. k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;
3. medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke, rodinné vzťahy.

Časová náväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom rade
charakter zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/
a 2/ znemožniť nerušený výkon záložného práva a oddialiť, resp. úplne zmariť speňaženie
založenýchnehnuteľností.Spoločnýakoordinovanýpostupvšetkýchžalovanýchmožnopritomdôvodne
predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka, ale aj s

prihliadnutím na ich rodinné väzby. V tomto prípade osobitne akcentuje, že skúmanie účelu výkonu
subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie
identifikovaného vecného bremena je prima facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí už
so zneužitím subjektívneho práva žalovaných v rade 1/ a 2/.
Uviedol citáciu § 80 písm. c) OSP.

Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je nemá vždy iba
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná k
žalobe o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie
žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie (rozsudok NS ČR zo dňa 15.6.1999 sp.
zn. Cdon/1690/97).

Naliehavý právny záujem na požadovanou určení bude spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia
bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Ak má veriteľ voči dlžníkovi splatnú neuspokojenú pohľadávku, má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o prevode majetku medzi dlžníkom a treťou osobou, ak v dôsledku tohto prevoduvznikla objektívna neistota o možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka (uznesenie
NS ČR zo dňa 21.6.2007, sp. zn. 28 Cdo/2160/2007).
Zriadením sporného vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v rade 3/ a

4/ došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci výkonu
záložného práva. Právo žalobcu na uspokojenie jeho splatnej pohľadávky zo speňaženia zálohu je
bezprostredne ohrozené, nakoľko namietaným úkonom žalovaných v rade 1/ a 2/ sa záloh objektívne
znehodnotil, čo spôsobí nedostatočný záujem o nehnuteľnosti. Určovacia žaloba je v danom prípade
jediným legitímnym prostriedkom ochrany subjektívneho práva žalobcu, pričom požadované určenie je

pre žalobcu tak naliehavé, že jeho neistota môže byť odstránená výlučne určovacím výrokom.

Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe nevyjadril.

Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom ich PZ (č.l. 238) namietali
absenciu naliehavého právneho záujmu, že žalobca sa domáha iba určenia negatívnej skutočnosti.

Negatívne určovacie žaloby sú v prevažnej časti neprípustné. Pre odstránenie rozpornosti môže
mať výzvam nie otázka neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale otázka neplatnosti
zmluvy o vecnom bremene. Iba na základe určovacieho výroku rozsudku o neplatnosti Zmluvy o vecnom
bremeneOkresnýúrad,katastrálnyodbor,môžezapísanévecnébremenovymazaťzáznamomvkatastri
nehnuteľnosti. Na základe výroku súdu v zmysle žaloby v katastri nehnuteľnosti nemožno vykonať

záznam, tj., podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné. Poukázal na ust. § 32 ods. 4 Katastrálneho
zákona, že ak by sa teoreticky i vyhovelo určovaciemu návrhu, neodstránil by sa stav právnej neistoty
žalobcu a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne postavenie, v dôsledku
čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalšou žalobou o neplatnosť zmluvy o zriadení vecného
bremena.

Rozporovali neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznili, že žalovaní 1/, 2/ sú voči
žalobcovi nie dlžníkmi, ale záložcami, ktorým žalobca nikdy neposkytol úver - bolo iba dobrou vôľou
žalovaných 1/, 2/, že žalobcovi poskytli zabezpečenie (cudzej) pohľadávky zálohom v ich vlastníctve.
Žalovaní 1/, 2/ zmluvu o zriadení vecného bremena B. XXXX/XXXX uzavreli niekoľko týždňov pred
začatím konkurzu a nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť. Výkon tohto

práva a práva disponovať s vecou rozhodne nemôže byť proti dobrým mravom. Vecné bremeno môže
byť zriadené v prospech fyzickej ako aj právnickej osoby a v praxi nie je neobvyklé, ak na nehnuteľnosti
viaznu vecné bremená rôznych druhov v prospech rozličných právnych subjektov.
Uviedli, že Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) priamo nehovorí o zákaze zaťaženia zálohu vo fáze pred
výkonom záložného práva a ani o hodnote zálohu, nakoľko táto môže kolísať v dôsledku opotrebenia

a amortizácie zálohu, zmeny tržných cien a pod. OZ iba ustanovuje, že osoba, ktorá má počas výkonu
záložnéhoprávazálohuseba,jepovinnázdržaťsavšetkého,čímbysahodnotazálohuzmenšila,okrem
bežného opotrebovania. Uvedená situácia sa však týka iba fázy výkonu záložného práva a navyše,
zdržanie sa faktického nepoškodzovania zálohu. V danom prípade však nedošlo k výkonu záložného
práva.

Uviedli, že žalobca zamlčal, že jeho pohľadávka bola zabezpečená i notárskou zápisnicou ako
exekučným titulom, kde zabezpečenie poskytli žalovaní 1/ a 3/ ako ručitelia, hoci tak neboli povinní
urobiť. Zaručili sa za cudzie záväzky v prospech žalobcu celým svojim majetkom. Súčasne, pri plnení z
titulu ručenia by prichádzala do úvahy ex lege zákonná cesia a prechod samotného zabezpečovacieho
záložného práva k nehnuteľnostiam na ručiteľa, ktorý plnil.

Žalobca zamlčal, že jeho pohľadávka voči spoločnosti PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555,
bola taktiež zabezpečená záložným právom k pohľadávkam spoločnosti PB Power Trade, a.s. voči jej
odberateľom, z ktorých žalobca získal nemalé finančné plnenie.
Žalobca taktiež neuviedol, že k záväzku dlžníka na základe notárskej zápisnice K. XXX/XXXX, K.
XXXXX/XXXX pristúpila i spoločnosť PBPT Holding, a.s., čím došlo k ďalšiemu zabezpečeniu

jeho pohľadávky.
Vyššie súdy (napr. Krajský súd v Košiciach) judikovali, že pre vyriešenie otázky platnosti obmedzenia
možnosti disponovať s predmetom záložného práva (štandardne nehnuteľnosťou), je nutné v prvom
rade posúdiť povahu samotného záväzku. Najmä v minulosti bolo obdobné obmedzenie vnímané
ako istá forma vecného bremena (nakoľko ale obmedzeniu vlastníka nekorešponduje žiadne oprávnenie

tretej osoby vo vzťahu k zálohu, možno ustáliť, že nejde o vecné bremeno, a ako také nemôže byť
ani predmetom zápisu do katastra nehnuteľností). Preto dohodu o zákaze scudzenia, darovania alebo
zaťaženia nehnuteľnosti v prospech iného s účinkami voči tretím osobám, ktorá by bola spôsobilou,
vkladu schopnou listinou so zápisom vecného práva, podľa OZ platne uzavrieť nemožno.V prípade porušenia zmluvného záväzku, tj. zmluvného zákazu zaťaženia zálohu, tak môže prichádzať
do úvahy iba náhrada škody, pri splnení zákonných predpokladov.
Žalobca však netvrdí, že žalovaní porušili podmienky záložnej zmluvy, iba odkazuje na dobré mravy.

Založená nehnuteľnosť má pritom vady. Ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá má určité problémy so statikou
a technickým stavom a vecné bremeno nemôže tak objektívne ovplyvniť jeho hodnotu. Hodnotu zálohu
ovplyvňuje jeho technický stav. Žalobca hovorí o lukratívnej nehnuteľnosti, čo nezodpovedá realite.
Žiadali, aby súd žalobcu zamietol.

Žalovaní 2/, 3/, 4/ v písomnom vyjadrení zo dňa 14.3.2016 (č.l. 329) uviedli, že záväzok v záložnej
zmluve, podľa ktorej sa záložca zaväzuje nepredať záloh, mu nielen bráni vo výkone absolútneho
vlastníckeho práva, ale je aj v absolútnom rozpore so zákonom, § 574 ods. 2 OZ, podľa ktorého dohoda,
ktorousaniektovzdávapráv,ktorémôževzniknúťažvbudúcnosti,jeneplatná(napr.právapredaťzáloh,
prenajať ho alebo zriadiť na založenej veci ďalší záloh). Uvedené záväzky sú preto v rozpore s dobrými
mravmi, priečia sa zákonu (§ 39 OZ). Právo vlastníka nakladať s vecou (ako práva, ktoré je podstatou

vlastníctva a môže prislúchať len vlastníkovi) nemôže byť obmedzené inak než výslovným ustanovením
zákona, čo sa deje len výnimočne a poukázal na ust. § 128 ods. 2, § 140, § 145 ods. 1, § 603 ods.
2 OZ. Obmedzovanie dispozičného práva nad rámec zákona je obchádzaním zákona, že ust. § 39
OZ o neplatnosti právnych úkonov je nutné považovať za kogentné, od ktorého sa nemožno odchýliť a
nemožno teda dohodnúť ďalšie dôvody neplatnosti právnych úkonov a toto ustanovenie nepočíta s tým,

že by ďalšie dôvody neplatnosti úkonov mohli byť rozširované zmluvou. S odkazom na českú súdnu prax
uviedli, že záložné právo zásadne nebráni vlastníkovi zálohu (záložný dlžník) nakladať so zálohom. Ak
zákonneustanovujeniečoiné,môžezáložnýdlžníkzálohscudziť,znovuhozaložiť,zriadiťknemuvecné
bremeno, dať do nájmu alebo iného užívania a pod. Záložné právo je vybudované ako vecné právo na
princípe priority práve preto, aby - na rozdiel od skoršieho inštitútu obmedzenia prevodu nehnuteľnosti

- umožnilo, v záujme riadneho a účelného hospodárskeho využitia zálohu, uvedené nakladanie so
zálohom bez toho, aby tým boli (mohli byť) dotknuté práva záložného veriteľa. Prípadné dojednanie,
ktorým by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takomto nakladaní so
zálohom, odporuje účelu (zmyslu) záložného práva zákonom sledovanému a je preto podľa § 39 OZ
ČR neplatným právnym úkonom (rozsudok NS ČR z 13.7.2003, sp.zn. 21Cdo 296/2003). Poukázal na

aplikáciu ust. § 574 OZ, § 39 OZ a § 123 OZ.

Súd Uznesením č.k. 18Cb/207/2014-397 zo dňa 8.6.2016 ustanovil žalovanému v rade 1/ opatrovníka
v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 OSP.

Súd dňa 30.6.2016 vykonal pojednávanie v neprítomnosti opatrovníka žalovaného v rade 1/, ktorý
predvolanie na pojednávanie prevzal 15.6.2016 (doručenka č.l. 404/rub), opatrovník svoju neúčasť na
pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd má za to, že boli naplnené zákonné predpoklady
ust. § 101 ods. 2 OSP, aby pokračoval v konaní v neprítomnosti opatrovníka žalovaného v rade 1/, ktorý
bol na pojednávanie riadne predvolaný, odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nežiadal a ani svoju

neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobca a žalovaní v rade 2/-4/ boli zastúpení právnymi
zástupcami (ďalej len „PZ“), ktorí neúčasť svojich klientov na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili, aby
sa vykonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.
Súd vypočul PZ žalobcu, PZ žalovaných v rade 2/-4/, vykonal dokazovanie listinami doloženými do
spisu a zistil:

Zmluvu o financovaní č. 426 013 0707 (č. l. 9) bola uzatvorená medzi Sberbank Slovensko, a.s., (v tom
čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321 123 ako veriteľom a dlžníkom PB
Power Trade, a.s. , IČO 44 063 555. K zmluve boli uzatvorené dodatky č. 1 (č.l. 13), č. 2 ( č.l. 18), č. 3
(č.l. 20), č. 4 (č.l. 22). Podľa zmluvy v znení jej dodatkov žalobca poskytol dlžníkovi finančné prostriedky

spolu 4 700 000 Eur. Konečným dňom splatnosti úveru bol deň 20.9.2014.
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 426 013 0707 ( č.l. 23) bola uzatvorená medzi
Sberbank Slovensko, a.s., (v tom čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO 17 321
123 ako záložným veriteľom a PB Power Trade, a.s. ako záložcom, záloh je definovaný v čl. III tejto
zmluvy:

nehnuteľnosti, pozemky zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Q., obec Q., k. ú. Q., parc. č. XXXX,
výmera 16275 m2, ostatné plochy
č. XXXX/X, výmera 178 m2, ostatné plochy
č. XXXX/X, výmera 131 m2, zast. plochy a nádvoriač. XXXX/X, výmera 39 m2, zast. plochy a nádvoria
č. XXXX/XX, výmera 164 m2, zast. plochy a nádvoria
č. XXXX/XX, výmera 65 m2, ost. Plochy

Spoluvlastnícky podiel záložcu záložcu k zálohu je 1/1.
Podľa výpisu z LV č. 6684 (č. l. 58) KÚ Martin pre obec Q., k.ú. Q. bol začatý výkon záložného práva
na pozemky, ktoré tvoria predmet zálohu podľa záložnej zmluvy na č.l. 23.
Podľa výpisu z LV č. XXXX (č. l. 27) KÚ Martin pre obec B., okres Q., k.ú. B. ( č.l. 27) bol začatý výkon
záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú totožné s nehnuteľnosťami v zmysle návrhu vo veci samej,

a to pre záložného veriteľa - žalobcu, formou dobrovoľnej dražby - V., zápis vykonaný dňa 8.10.2014-
B., XXXX/XX, vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ v 1/1.
K nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet žaloby, je v časti C: Ť. pod por. č. 1 zapísané vecné bremeno
spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania týchto nehnuteľností v prospech žalovaného v
rade 3/ a žalovanej v rade 4/.
Podľa výpisu z Obchodného registra spol. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555 žalovaný v rade 1/ bol

členom predstavenstva od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/ od 6.4.2011 do 16.12.2014.

Dňa 8.9.2014 bola podpísaná Zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanými v rade 1/ a 2/
ako povinnými z vecného bremena a medzi žalovanými v rade 3/ a 4/ ako oprávnenými z vecného

bremena. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností označených v zmluve
o zriadení vecného bremena (pozemky: zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera
16 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 116 m2; zastavané plochy
a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 28 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č.
XXX, výmera 1261 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX, výmera 97 m2; stavba:

administratívna budova súp. č. XXXX, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX, zapísané na LV č. XXXX v KN
prek.ú.B.).Zmluvnéstranysadohodlinazriadenívecnéhobremenaspočívajúcehovprávebezplatného
doživotného užívania nehnuteľností uvedených v tejto zmluve v prospech oprávnených, so súhlasom
povinných z vecného bremena, aby Okresný úrad Q. vykonal v KN pre k.ú. B. zápis vo forme vkladu
vecného bremena v prospech oprávnených na LV č. XXXX.

Podľa výpis z LV č. XXXX (č.l. 27/rub) je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného
doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalovaného v rade 3/ a 4/ na základe Zmluvy o
zriadenívecnéhobremena-B.,vkladzodňa10.11.2014-VZ-XXXX/XX.Kpredmetnýmnehnuteľnostiam
je zapísané tiež záložné právo č. XXXXXXXXXX v prospech Volksbank Slovensko, a.s. IČO: 17 321
123, V2905/12 - záložná zmluva, vklad zo dňa 4.9.2012 - B. XXX/XX; B. - záložná zmluva, vklad zo

dňa 6.3.2013 - B. XXX/XX; B. - záložná zmluva, vklad zo dňa 6.3.2013 - B. XXX/XX.
V Notárskej zápisnici K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX (č.l. 308) spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44
063 555 ako povinná osoba vyhlásila, že dňa 3.8.2012 uzavrela so Sberbank Slovensko, a.s.
(do 14.2.2013 vystupujúca pod obchodným menom Volksbank Slovensko, a.s.), IČO: 17 321 123 ako
oprávnenou osobou, Zmluvu o financovaní č. XXXXXXXXXX dňa 21.12.2012 (o.i. i s pristupujúcim tam

označeným dlžníkom), kde bolo dohodnuté poskytnutie osobou oprávnenou peňažných prostriedkov
vo forme kontokorentu a formou fixných tranží klientovi do celkovej výšky 4.700.000,- Eur, za tam
opísaným účelom. Osoba povinná, dlžník, vyhlasuje, že svoje záväzky v plnom rozsahu čo do dôvodu
i do výšky uznáva, vrátane pre potreby Zákona č. 7/2005 Z.z. o Konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov a zaväzuje sa zaplatiť osobe oprávnenej sumu do celkovej výšky istiny, najviac

4.700.000,- Eur, na základe zmluvy, obchodných podmienok a VOP a príslušenstva v konečný deň
splatnosti 20.9.2014 podľa čl. 2 ods. 2.5 a čl. 1 zmluvy a OP, zaplatiť osobe oprávnenej všetky sumy,
ktoré budú splatné v taký deň, na základe zmluvy a OP alebo v súvislosti s ňou. Osoba povinná - dlžník,
zobral na vedomie, že exekúciu na základe tejto notárskej zápisnice možno vykonať v rozsahu,
v akom to umožňuje platný právny poriadok.

Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 4/ urobili vyhlásenie ručiteľa v predmetnej notárskej zápisnici a
súhlasili s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.
Dňa 3.8.2012 bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4260130707
medziVolksbanka.s.,IČO:17321123akozáložnýmveriteľomažalovanýmivrade1/a2/akozáložcami
(č.l. 336) na tom skutkovom základe, že záložný veriteľ a spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555

uzatvorili dňa 3.8.2012 Zmluvu o financovaní č. XXXXXXXXXX, v znení jej dodatkov. Za účelom
zabezpečenia záväzkov sa záložca zaviazal poskytnúť záložnému veriteľovi zabezpečenie pohľadávok
formou záložného práva k zálohu definovanom v čl. 3 tejto zmluvy, na zabezpečenie pohľadávky v
zmysle čl. 2 zmluvy.V čl. 3 sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré tvoria záloh, zapísané na LV č. 4214, vedenom Správou
katastra Q., Obec B., pre k.ú. B. (zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 116 m2;
zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 16 m2; zastavané plochy a nádvoria parc.

reg. „C“ č. XXX/XX, výmera 28 m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX, výmera 1261
m2; zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. XXX, výmera 97 m2; stavba: administratívna budova
súp. č. XXXX, postavená na parc. reg. „C“ č. XXX), pričom záložcovia (manželia) sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi celého zálohu v podiele 1/1.
Na pojednávaní dňa 30.6.2016 PZ žalobcu trval na žalobe. K vyjadreniu žalovaných uviedol, že

žalobca neodôvodňuje svoju žalobu zákazom zriaďovania ďalších záložných práv na predmetných
nehnuteľnostiach, ale dobrými mravmi, nakoľko v danom prípade nie je možné vylúčiť ust. § 3 OZ na
zmluvu o zriadení vecného bremena. Majetok je t.č. zapísaný do oddelenej podstaty v konkurznom
konaní, ktoré sa vedie proti úpadcovi PB Power Trade, a.s. Vecným bremenom došlo k znehodnoteniu
predmetných nehnuteľností. Poukázal, že vecné bremeno neplní svoj účel s ohľadom na skutočnosť,
že ide o hospodárske budovy a pozemky, dôležitá je okolnosť, že vecné bremeno bolo zriadené

bezprostredne po termíne splatnosti úveru, že bolo zriadené v prospech blízkych osôb a žalované osoby
boli v rôznych obdobiach aj členom štatutárneho orgánu spol. PB Power Trade, a.s., z ktorého dôvodu
mali vedomosť o zlej finančnej situácii tohto subjektu.
PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ odkázal na písomné vyjadrenia k žalobe. Žalovaní v rade 1/ a 2/ už t.č.
nie sú blízkymi osobami, nakoľko sú v rozvodovom konaní a nie sú dlžníkmi žalobcu; bola ich dobrá

vôľa, že zriadili záložné právo v prospech žalobcu. Žalobca sa domáhal v i. konaní na tunajšom súde
pod sp.zn. 7C/329/2014 neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ s tretím
subjektom, žaloba bola s právoplatnosťou zamietnutá.
PZ žalobcu sa k právoplatnosti rozhodnutia v predmetnej veci nevedel vyjadriť.
PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ poukázal, že nie je rozpor so zákonom pri posudzovaní predmetného

vzťahu, lebo OZ nič nehovorí o zákaze zaťažiť záloh pred výkonom záložného práva. Nie je preto
možné na základe platného právneho poriadku obmedziť záložcu v konaní so zálohom a to nielen čo
do jeho prevodu, ale aj pokiaľ ide o jeho zaťaženie iným vecným právom. Žalobca aktuálne vykonáva
záložné právo na predmetné nehnuteľnosti a v oznámení o dražbe zo dňa 17.5.2016 deklaruje, že na
týchto predmetných nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno. Pokiaľ aj subjekt poruší zmluvný záväzok,

napr. zákaz scudzenia zálohu, takýto úkon podľa slovenského právneho poriadku je platný a druhá
zmluvnástranasamôžedomáhaťibanárokunanáhraduškody,pokiaľbudepreukázanásúvislosťmedzi
vzniknutou škodou a porušením práve tejto zmluvnej povinnosti jednej zo zmluvných strán.
PZ žalobcu uviedol, že dražbu nehnuteľnosti nevykonáva žalobca, ale prostredníctvom dražobnej
spoločnosti SKP úpadcu PB Power Trade, a.s. Skutočnosť, že oznámenie o dobrovoľnej dražbe

obsahujeajoznámenie,ženapredmetnýchnehnuteľnostiachjezriadenévecnébremeno,jeirelevantné,
pretože je to fakt a žalobca sa touto žalobou snaží dosiahnuť, aby súd rozhodol, že toto vecné
bremeno neexistuje a tým dosiahol práve zvýšenie hodnoty týchto nehnuteľností za účelom uspokojenia
pohľadávky. Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu vrátane zabezpečenia záložným právom.
PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ k zálohu uviedol, že je to dvojposchodová budova, t.č. nie je užívaná,

ani užívania schopná. K užívaniu predmetnej nehnuteľnosti žalovanými v rade 3/ a 4/ uviedol, že títo v
podstate zabezpečujú jej bezpečnosť, lebo sa tam zdržiavali bezdomovci a iné neoprávnené osoby. T.č.
nie je užívania schopná, nakoľko v budove bol požiar, kvôli čomu si vyžaduje rekonštrukciu. Na otázku,
či z čase zriaďovania vecného bremena bola v takomto stave, PZ žalovaných v rade 2/ - 4/ uviedol, že
približne v tom období (po požiare), bol problém, že sa tam vlámali cudzí ľudia, ktorí tam prespávali a aj

z tohto dôvodu bolo zriadené vecné bremeno. Žalovaní v rade 1/ a 2/ dlhodobo žijú v Anglicku. Zámer
bol taký, že by sa zrekonštruovala a vytvoril vy sa polyfunkčný objekt a nejaké bývanie. Takýto zámer
podľa vedomostí PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ mal p. V., ktorý by túto budovu potom poskytol do nájmu,
lebo pre jednu rodinu je to veľmi veľké.
PZ žalobcu uviedol, že tvrdenie o podnikateľskom zámere žalovaného v rade 1/ je irelevantné, nakoľko

nie je určite v dobrej finančnej situácii, lebo podniká prostredníctvom dlžníka PB Power Trade. Poukázal,
že zriadené vecné bremeno nemôže plniť svoj účel, nakoľko ochrana nehnuteľnosti nie je naplnenie
účelu zriadeného vecného bremena.
PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ zdôraznil, že úver bol poskytnutý spol. PB Power Trade a nie samotným
žalovaným.

Uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 4K/25/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka PB
Power Trade, a.s. so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 01 Žilina, IČO: 44 063 555 (č.l. 103).
Podľa výpisu z Obchodného registra spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 (č.l. 423) členom
štatutárneho orgánu bol žalovaný rade 1/ v období od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/od 14.4.2010 do 16.12.2014, ako člen predstavenstva, príp. podpredseda predstavenstva v rôznych
obdobiach.
V Obchodnom vestníku 94/2016 s dátumom vydania 17.5.2016 (č.l. 429) je oznámenie o dobrovoľnej

dražbe na predmetné nehnuteľnosti, navrhovateľom je JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD, správca úpadcu
PB Power Trade, IČO: 44 063 555.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 151i ods. 1 OZ, záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať
sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje inak.

Podľa § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám
je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti.
Podľa § 151o ods. 2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151p ods. 2 OZ, vecná bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľnosti.
Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákonaalebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov,aktentozákonalebo
osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), ak ide o zabezpečenú

pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a
to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
Podľa § 67 ods. 1 písm. c/ ZoKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky.
Podľa § 67 ods. 2 ZoKR, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na
všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

Podľa § 79 ods. 1 ZoKR, pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok
úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám
správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi
alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota
tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby

zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
Podľa § 79 ods. 2 ZoKR, majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže
správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.
Podľa § 79 ods. 3 ZoKR, ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu
z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči

majetok tretej osoby zo súpisu.

Zmluva o financovaní č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že žalobca mal titulom tejto zmluvy
pohľadávku voči dlžníkovi PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555, vo výške 4.700.000,- Eur (istina)s termínom splatnosti 20.9.2014. Existencia predmetnej pohľadávky bola preukázaná aj Notárskou
zápisnicou K. XXXXX/XXXX K. XXXXX/XXXX. Pohľadávka zo Zmluvy o financovaní č. XXXXXXXXXX
bola zabezpečená, okrem ručiteľského vyhlásenia ručiteľov v zmysle notárskej zápisnice, tiež záložným

právom v zmysle ust. § 151a a nasl. OZ, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX (§ 151b ods. 1 OZ), ktorú uzatvoril žalobca, v tom čase pod
obchodným menom Volksbank Slovensko a.s., IČO: 17 321 123 ako záložný veriteľ so žalovanými v
rade 1/ a 2/ ako záložcami, k tam opísaným nehnuteľnostiam (čl. 3). V zmysle ust. § 151e ods. 2 OZ,
záložné právo k týmto nehnuteľnostiam bolo zapísané v KN, čo preukazuje výpis z LV č. XXXX (č.l.

27/rub). Nesporné medzi účastníkmi konania bolo, že dlžník zo Zmluvy o financovaní č. 4260130707 -
spol. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555, si svoj záväzok z uvedenej zmluvy v dohodnutej lehote
splatnosti dňa 20.9.2014 nesplnil. Na majetok dlžníka bol uznesením OS Žilina, sp. zn. 4K/25/2014
zo dňa 22.10.2014, vyhlásený konkurz. PZ žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2016 vypovedal, že svoju
pohľadávku žalobca prihlásil v konkurze, vrátane zabezpečenia záložným právom.
Účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva sú tri subjekty - záložný veriteľ, záložný dlžník a

záložcovia, ktorí nie sú dlžníkom voči veriteľovi. Uvedené však nič nemení na zodpovednosti záložného
dlžníka splniť dlh v prípade omeškania záložného dlžníka s plnením dlhu. Ustanovenie § 151b
nevylučuje, aby sa záložcom stal tretí subjekt odlišný od záložného dlžníka. Preto neobstojí obrana
žalovaných v rade 2/ až 4/ prostredníctvom ich PZ v jeho písomnom vyjadrení (č.l. 238 a nasl.) a
na pojednávaní, že žalobca úver neposkytol žalovaným 1/ a 2/, a tiež, že táto pohľadávka bola

zabezpečená aj notárskou zápisnicou; uvedené nič nemení na povinnosti záložcu splniť dlh záložnému
veriteľovi v prípade omeškania záložného dlžníka s plnením jeho dlhu voči záložnému veriteľovi, keď
v zmysle ust. § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, ktorá skutočnosť je rozhodná a čo

je aj daný prípad. Preto je irelevantná obrana žalovaných v rade 2/ až 4/ prostredníctvom ich PZ na
pojednávaní dňa 30.6.2016, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú dlžníkmi žalobcu a bola ich dobrá vôľa,
že zriadili záložné právo v prospech žalobcu, keď podstatné je vychádzať z účelu záložného práva v
zmysle ust. § 151a OZ.
Pokiaľ PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ poukazoval na iné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.

7C/329/2014 o neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ v súvislosti s i.
spoločnosťou (BELDON ), podľa žalovaných sa netýka záložnej zmluvy v konajúcej veci, súd poukazuje
na ust. § 135 ods. 1 OSP, ktoré taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktorými rozhodnutiami je súd
viazaný. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia v konajúcej veci súd má právo samostatne
posudzovať predmet sporu v zmysle ust. § 7 ods. 1 OSP, nakoľko rozhodnutie v označenej veci

7C/329/2014 nie je rozhodnutím, ktorým je súd v zmysle ust § 135 ods. 1 OSP viazaný.
PZ žalobcu na pojednávaní vypovedal, že žalobca svoju pohľadávku proti úpadcovi v konkurze
riadne prihlásil aj so zabezpečovacím právo. Súd nemal preukázaný zánik zabezpečovacieho práva,
zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4260130707, postupom podľa §
79 ods. 1 ZoKR.

Platným zriadením záložného práva Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
4260130707 (č.l. 336) záložcami - žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikla záložcom povinnosť v zmysle
ust.§ 151i ods. 1 OZ a teda, zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu
zmenšuje. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri jeho speňažení nebude
možné dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a ktorý súčasne nebude

stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, príp. na úhradu zabezpečenej
pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa sa záloh môže zhoršiť
nielen faktickými úkonmi záložcu, tj. tým, že záloh napr. poškodí, zničí alebo urobí neupotrebiteľným, ale
aj v dôsledku právnych úkonov, právneho konania záložcu, ktoré sa týka zálohu, čo je aj daný prípad.
Aj keď sa súd stotožnil s argumentáciou PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016,

tj., že ak subjekt poruší určitý zmluvný záväzok, napr. aj zmluvný zákaz scudzenia zálohu, takýto úkon
je platný a druhá strana sa môže domáhať nároku na náhradu škody v prípade splnenia zákonných
predpokladov nároku na náhradu škody; súd ale poukazuje na ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázal aj
žalobca v žalobe a PZ žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2016 vo vzťahu k právnemu úkonu - Zmluve
o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ ako povinní z vecného bremena

a žalovaní v rade 3/ a 4/ ako oprávnení z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam; žalobca
poukázal na rozpor s dobrými mravmi Zmluvy o zriadení vecného bremena, na jej neplatnosť podľa §
3 a § 39 OZ práve s ohľadom na účel vecného bremena podľa tejto zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné
strany dohodli na zriadení vecného bremena „spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívanianehnuteľností uvedených v čl. I tejto zmluvy v prospech oprávneného 1/ a v prospech oprávneného 2/“ ,
že vecné bremeno neplní svoj účel, čo vyplynulo aj z vyjadrenia PZ žalovaných 2/ - 4/ na pojednávaní.
Podľa názoru súdu, vecné bremeno bolo zriadené nie na užívanie nehnuteľností oprávnenými z vecného

bremena, ale za účelom, aby oprávnení zo zmluvy o zriadení vecného bremena ochránili nehnuteľnosti
pred neoprávneným užívaním týchto nehnuteľností tretími (cudzími) osobami. Žalobca poukázal na
špecifiká danej veci, ako sú opísané pod bodom 1. až 3. v žalobe a sú uvedené v odôvodnení tohto
rozsudku na strane 4, s ktorou argumentáciou sa súd stotožňuje a ktoré špecifiká žalovaní nevyvrátili.
Zmluva o zriadení vecného bremena bola podpísaná preukázateľne dňa 8.9.2014 a konečná splatnosť

úveru 20.9.2014. Zmluvné strany v čase vzniku zmluvy boli blízkymi osobami v zmysle § 116 ods.
1 OZ. Opísané špecifiká danej veci preukazujú tvrdenie žalobcu o konaní žalovaných v rade 1/ až 4/
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ, ako tento rozpor žalobca opísal v žalobe (časová
súvislosť, charakter zriadeného vecného bremena ako aj skutočnosť, že žalovaní v rade 2/ a 4/ boli
členmi štatutárneho orgánu záložného dlžníka a teda mali vedomosť o jeho zlej finančnej situácii) a
preto takéto konanie aj podľa názoru súdu je dôvodné vyhodnotiť v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ ako

konanie v rozpore s dobrými mravmi. Potom v zmysle ust. § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa
názoru súdu, v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá pravdivým zásadám,
resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Nie je preto vylúčené,
že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, čo je aj daný prípad, nakoľko uzatvorenie zmluvy o zriadení

vecného bremena zodpovedá zákonu, avšak tento úkon môže byť v rozpore s dobrými mravmi, keď k
uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa právneho
úkonu. Podľa názoru súdu, nebolo účelom právneho úkonu zmluvy o zriadení práva vecného bremena
dosiahnuť cieľ, aký sa predpokladá v zmysle ust. § 151n OZ, ale s ohľadom na už opísané špecifiká,
časové súvislosti - splatnosť zabezpečenej pohľadávky zálohom a podpísania zmluvy o zriadení práva

vecného bremena k zálohu, vedomosť žalovaných v rade 1/ a 2/ ako štatutárnych zástupcov záložného
dlžníka o finančnej situácii záložného dlžníka, vo väzbe na vyjadrenie PZ žalovaných v rade 2/ až
4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016 a teda, že zriadené vecné bremeno bolo zriadené v čase, keď boli
nehnuteľnosti znehodnotené požiarom a podľa PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ nie je užívania schopná
t.č. a žalovaní v rade 3/ a 4/ ako oprávnení z vecného bremena, podľa PZ žalovaných v r rade 2/

až 4/ zabezpečujú jej bezpečnosť a starajú sa o tieto nehnuteľnosti z hľadiska bezpečnosti, aby sa
tam nezdržiavali bezdomovci a iné neoprávnené osoby, tak tieto okolnosti nepreukazujú, že k vzniku
právneho úkonu zmluvy o zriadení práva vecného bremena došlo práve z dôvodov dosiahnutia cieľa
tohto právneho úkonu. Preto dal súd za pravdu žalobcovi, že zriadenie vecného bremena v čase
bezprostrednéhovýkonuzáložnéhoprávatotovecnébremenobolozriadenési.cieľom,akojenaplnenie

ust. § 151n a nasl. OZ a že išlo o konanie na ujmu žalobcu ako záložného veriteľa. Aj KS v Žiline v
uznesení 14Cob/108/2015 zo dňa 15.07.2015 na str. 18 uviedol: „Podľa krajského súdu treba mať na
zreteli, že samotnou žalobou sa predsa žalobca domáha zániku vecného bremena, určenia, že vecné
bremeno neexistuje, ktorá existencia nepochybne znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti ...“ keď
nesporne sa zmluvné strany zmluvy o zriadení vecného bremena dohodli „na zriadení vecného bremena

spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností ...“ v prospech oprávnených
z vecného bremena a PZ žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol, že
toto právo oprávnení z vecného bremena nerealizujú. Právu zodpovedajúce vecnému bremenu patrí
nesporne aj právo užívania zaťaženej veci, pričom toto právo spočíva v tom, že oprávnený subjekt
môže nehnuteľnosť užívať spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena. Ak teda malo ísť o

nebytový priestor, tak by sa na jeho užívanie mali vzťahovať ustanovenia Zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, obsahu užívacieho práva by potom mali zodpovedať práva
a povinnosti v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a takéto
užívanie oprávnených preukázané nebolo, nebolo ani tvrdené. Preto bola dôvodná aplikácia § 3 a § 39
OZ. Súd vyhodnotil zmluvu o zriadení vecného bremena ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39

OZ. Z neplatných právnych úkonov nevznikajú práva a povinnosti, ktoré zákon inak z takýmto právnym
úkonom spája a preto súd žalobe vyhovel.
Súd skúmal splnenie podmienky v zmysle ust. § 80c OSP a to naliehavý právny záujem. Tento bol daný v
zmysle vyjadrenia žalobcu, keď zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných
v rade 3/ a 4/ nesporne došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného uspokojenia pohľadávky

žalobcu v rámci výkonu záložného práva, nakoľko nehnuteľnosti zaťažené týmto vecným bremenom
sa znehodnotili, a tiež to ovplyvní záujem o tieto nehnuteľnosti. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaných o absencii naliehavého právneho záujmu z dôvodu neúčelnosti tejto žaloby pri aplikácii ust.
§ 32 ods. 4 Katastrálneho zákona. Žalobou požadované určenie s končenou platnosťou vyrieši právnepostavenie účastníkov konania a v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona je právoplatné rozhodnutie
súdu spôsobilou listinou na zápis do katastra. Súd pri riešení (ne)existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu sa zaoberal prejudiciálne aj otázkou platnosti/neplatnosti právneho úkonu zmluvy

o zriadení práva vecného bremena a preto vyriešenie otázky (ne)existencie práva vecného bremena
zahŕňa aj vyriešenie otázky platnosti daného právneho úkonu. Žalobca, ktorý je vo svojom právnom
postavení dotknutý práve existenciou tohto právneho vzťahu (existencia vecného bremena), je táto
žaloba súladná s ust. § 80 písm. c/ OSP. Práve vyriešenie otázky platnosti či neplatnosti zmluvy o
zriadení práva vecného bremena má vo vzťahu k určeniu existencie vecného bremena charakter len

prejudiciálnej otázky a práve pre vyriešenie len prejudiciálnej otázky k tomuto sporu by nebol daný
naliehavý právny záujem na takom určení (neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena), ako to
namietajú žalovaní.
K argumentácii žalovaných v rade 2/ až 4/ vo vyjadrení zo dňa 14.3.2016 (č.l. 329), že dohoda, ktorá
obmedzuje záložcu v nakladaní so zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných prípadov je
neplatnáprerozpors§574OZ,sdobrýmimravmipodľa§39 OZ asust.§123OZ,súduvádza, žetáto

argumentácia je na danú sporovú vec právne irelevantná, s ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie.
Súd v tejto súvislosti poukazuje podporne aj na rozhodnutie KS v Žiline 14Cob/108/2015 zo
dňa 15.07.2015, ktorým odvolací súd potvrdil predbežné opatrenie nariadené uznesením OS Martin
č.k. 18Cb/207/2014-60 zo fňs 5.1.2016 o zákaze nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami práve
z dôvodu, že sa nakladalo so zálohom aj napriek existencii dlhu a podľa KS bolo dôvodné

prezumovaťivbudúcnosti,žepriexistenciidlhuzostranyžalovanýchvrade1/a2/sabudesosamotným
predmetomzálohuopätovnenakladaťatotak,žetotonakladaniebudevrozpore,akobolokonštatované
aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s § 151i ods. 1 OZ, čo ani samotní žalovaní v napadnutom
odvolaní proti uzneseniu OS nenamietali. Právny názor odvolacieho súdu bol síce vyslovený k momentu
rozhodnutia odvolacieho súdu, pre štádium konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

proti žalovaným v rade 1/ a 2/, o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti uzneseniu OS Martin č.k.
18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2015, ale podľa názoru súdu súvisí s vyhodnotením konania žalovaných
v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a s vyhodnotením zmluvy o zriadení práva vecného bremena ako
úkonu, ktorý svojim účelom odporuje zákonu práve pre opísané špecifiká v žalobe (viď odôvodnenie
vyššie) a preto je neplatný podľa § 39 OZ

Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, lebo existenciou vecného bremena je
dotknutý vo svojom právnom postavení, má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko
už došlo k porušeniu jeho práva na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky ( existencia vecného
bremena nepochybne znižuje hodnotu zálohu) a právoplatné rozhodnutie súdu je v zmysle § 42 ods. 1
Katastrálneho zákona spôsobilou listinou na zápis do katastra.

Existenciu opísaného naliehavého záujmu dotvrdzuje aj skutočnosť, o ktorej vypovedal PZ žalobcu na
pojednávaní 30.6.2016, že žalobca prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku proti dlžníkovi PB Pover
Trade, a.s., čo preukazuje aj skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je navrhovateľom dražby
predmetných nehnuteľnosti a že predmetné nehnuteľnosti - majetok podlieha konkurzu v zmysle ust. §
67 ods. 1 písm. c/ ZoKR a tento majetok v zmysle § 79 ods. 2 ZoKR môže správca speňažiť za účelom

uspokojenia žalobcu.
V konkurze sa plne rešpektujú zabezpečovacie práva, čo sa v konkurze prejavuje tým, že konkurzná
podstata sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov (§
67 ods. 2 ZoKR). Pre každého zabezpečeného veriteľa, resp. pre každú zabezpečenú pohľadávku je
vytvorenávždysamostatnáoddelenápodstata,dooddelenejpodstatyspadámajetok,ktorýzabezpečuje

pohľadávku zabezpečeného veriteľa a ktorý slúži na prednostné uspokojenie zabezpečeného veriteľa
- žalobca teda má naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno neexistuje, ako to uviedol na
pojednávaní 30.6.2016: „... aby sme dosiahli práve zvýšenie hodnoty týchto nehnuteľností za účelom
uspokojenia pohľadávky.“

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1OSP.Súdzaviazalžalovanýchvrade1/až4/nahradiť
žalobcovi, spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 511 ods. 1 OZ, trovy konania titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 Eur, súdneho poplatku za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia vo výške 33,- Eur, spolu súdne poplatky 132,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia podľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, za 7 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2014 á 61,85
Eur; 2/ návrh na nariadenie PO zo dňa 4.12.2014, 30,93 Eur; 3/ žaloba zo dňa 4.12.2014, 61,85 Eur;
4/ vyjadrenie žalobcu zo dňa 7.4.2015, 32,27 Eur; 5/ účasť na pojednávaní dňa 20.1.2016 odročené
bez pojednávania vo veci samej 16,50 Eur; 6/ účasť na pojednávaní dňa 16.3.2016 odročené bezpojednávania vo veci samej 16,50 Eur; 7/ účasť na pojednávaní dňa 30.6.2016, 66,- Eur; k tomu 20 %
DPH 57,18 Eur, trovy za úkony právnej služby spolu 343,08 Eur; režijný paušál 3x 8,04 Eur (rok 2014),
1x 8,39 Eur (rok 2015) a 3x 8,58 Eur (rok 2016), cestovné výdavky: cesta na pojednávanie

dňa 20.1.2016 Bratislava-Martin a späť 454 km tj. 110,86 Eur, strata času dňa 20.1.2016 2x 2,5 hod tj.
10 polhodín (10 x 14,30 Eur) spolu 143,- Eur; cesta na pojednávanie dňa 16.3.2016 Bratislava-Martin a
späť 454 km tj. 110,51 Eur, strata času dňa 16.3.2016 2x 2,5 hod tj. 10 polhodín (10 x 14,30 Eur) spolu
143,- Eur; cesta na pojednávanie dňa 30.6.2016 Bratislava-Martin a späť 454 km tj. 114,37 Eur, strata
času dňa 30.6.2016 2x 2,5 hod tj. 10 polhodín (10 x 14,30 Eur) spolu 143,- Eur; k tomu 20 % DPH, spolu

164,60 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 1.330,67 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.