Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201568
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219201568.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. J., nar.
X.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Dunajská Streda, Ádorská 41, dieťa rodičov - matky: U. Q.,
nar. XX.X.XXXX, adresa Q., G. XXX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová &

Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Miletičova 21 a otca: M. J., nar. XX.X.XXXX, adresa M., L. X,
zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Trnava, Paulínska 20, v konaní o zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7P/30/2019-104
zo dňa 11.12.2019, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie matky proti výroku I. napadnutého uznesenia o d m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. nad výchovou
maloletého Y. J., nar. X.X.XXXX určil dohľad, ktorý bude vykonávaný za súčinnosti Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Dunajská streda v dvojtýždňových intervaloch v priebehu 3 mesiacov, počnúc
od doručenia uznesenia súdu s tým, že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda sa ukladá
o výkone dohľadu podať súdu písomnú správu vždy do jedného týždňa od jeho výkonu; a zároveň II.
maloletému Y. a jeho rodičom - otcovi a matke uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému
poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa, naučiť
sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove, prehĺbenia vzťahových väzieb maloletého s otcom v

rozsahu 12 hodín, po dobu 3 mesiacov, ktoré bude realizovať občianske združenie TENENET, o. z.,
IČO: 42 255 015, so sídlom Senec, Lichnerova 41, počnúc od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 360 ods. 1, § 367 ods. 3 zák. č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ust. čl. 5, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 3, § 37
ods. 2 písm. b/ a d/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a vecne tým, že prebieha konanie o návrhu otca

maloletého na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorého
predmetom je rozšírenie styku otca s maloletým. Predmetné konanie je v štádiu dokazovania, pričom
má byť vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
podaným v predmetnej veci, sa otec domáhal, aby súd uložil rodičom a maloletému povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii. Otec odôvodňoval potrebu nariadenia takéhoto

neodkladného opatrenia najmä postojom matky maloletého, ktorá odmieta akúkoľvek komunikáciu s
otcom a tiež odmieta spolupracovať s referátom poradensko - psychologických služieb úradu práce,sociálnych vecí a rodiny. Otec tvrdil, že od apríla 2019 sa styk otca s maloletým vôbec nerealizuje a
od tej doby otec nie je so synom v žiadnom kontakte, ani telefonickom, ani elektronickom. Preto je tu
podľa otca hrozba nenávratného odcudzenia syna s otcom a hrozí tiež ujma na zdravom psychickom

vývoji maloletého. Matka pritom odmieta s otcom ohľadom maloletého komunikovať a efektívne a
konštruktívne vzniknutú situáciu riešiť. Maloletý síce navštevuje psychologičku V., avšak táto s otcom od
počiatku komunikuje obštruktívne, neefektívne a bezvýsledne. Otec k tejto psychologičke nemá dôveru,
nepovažuje ju za objektívnu, nakoľko táto nemá ochotu sprostredkovať stretnutie syna s otcom a na
spoločných stretnutiach riešiť synov postoj a negatívne nastavenie prostredia, v ktorom syn žije. Otec

verí, že spoluprácou s otcom, matkou a kolíznym opatrovníkom, sa podarí docieliť nenásilné obnovenie
vzťahu otca so synom. Podľa otca by mala matka syna podporovať a motivovať k stretnutiam s otcom,
a to prípadne i za pomoci tretej osoby a odborníka v tejto oblasti. Občianske združenie TENENET, o. z.
pritom vyjadrilo ochotu spolupracovať s matkou, otcom i maloletým Y..

3. V rámci rozhodovania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že výkon

rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému Y., bol prvýkrát upravený rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda zo dňa 8.4.2016, sp. zn. 13P/261/2015-83, ktorým bola schválená rodičovská
dohoda, ktorá podrobne upravuje styk otca s maloletým. Pretože od poslednej úpravy uplynuli viac ako
2 roky, otec sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7//30/2019 domáha rozšírenia styku s maloletým, matka
však s týmto návrhom pre odmietavý postoj maloletého nesúhlasí a žiada, aby styk otca s maloletým

nebol upravený, prípadne aby bol ponechaný na vôľu dieťaťa. Okresná prokuratúra v Trnave, vedie
trestné stíhanie pod sp. zn. 1Pv452/19/2207 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, v ktorom
ako poškodený vystupuje mal. Y. J., ktoré trestné stíhanie doposiaľ nebolo ukončené.

4. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že maloletý Y. je v starostlivosti matky, pričom styk s

otcom nie je realizovaný vôbec. Matka tvrdí, že maloletý odmieta ísť k otcovi, pretože sa tam pre
neprimerané správanie sa otca necíti bezpečne a príjemne. Otec tvrdenia matky a syna odmieta a
trvá na tom, aby súd styk s maloletým ponechal, resp. rozšíril. Rodičia maloletého nedokážu spolu
konštruktívne komunikovať, čo je vážnou prekážkou fungovania pravidelných stykov otca s maloletým,
čím je porušované právo dieťaťa byť vychovávaný oboma svojimi rodičmi. Súd mal za to, že pokiaľ

nebude odstránená bariéra v komunikácii rodičov, nebude tento problém vyriešený, vzťahy medzi
rodičmi sa nezlepšia, dôsledkom čoho môže byť vážne narušenie až pretrhnutie citových väzieb medzi
otcom a maloletým, čo je v rozpore so záujmami dieťaťa. Súd vzhľadom na rozdielne názory rodičov
maloletého a ich komplikovanú komunikáciu, ako aj pre absenciu objektívnych dôkazov ohľadne vzťahu
otca k maloletému a naopak, dospel k záveru, že v tomto štádiu konania je v záujme maloletého najmä

z dôvodu vytvárania, resp. prehĺbenia vzťahových väzieb s otcom, resp. obidvomi rodičmi a rodičmi
navzájom, nariadiť neodkladné opatrenie o uložení výchovných opatrení. Súd prvej inštancie zároveň
konštatoval, že záujem maloletého Y. vyžaduje uloženie výchovných opatrení podľa § 27 ods. 1 písm.
b) a d) zák. č. 36/2005 Z. z., teda v širšom rozsahu, ako navrhol otec maloletého, ktoré budú spočívať v
povinnosti maloletého a jeho rodičov podrobiť sa dohľadu a odbornému psychologickému poradenstvu

s tým, že výkon výchovných opatrení, bude prebiehať pod dohľadom súdu. Správy predložené úradom
a špecializovaným zariadením, resp. samostatným psychológom, bude súd vyhodnocovať priebežne
počas celej doby trvania neodkladného opatrenia. Nariadenie tohto neodkladného opatrenia sa podľa
súdu javí ako účinný nástroj na ustálenie vzťahov v rodine najmä pred vykonaním rozsiahleho a
finančne náročnejšieho znaleckého dokazovania. Súd zdôraznil, že rešpektuje prirodzené a zákonom

priznané rodičovské práva oboch rodičov, avšak výkon týchto práv a povinností nemôže spôsobiť ujmu
maloletému. Bolo pritom osvedčené, že maloletý odmieta mať s otcom akýkoľvek kontakt, či vzťah,
pričom tento stav, pokiaľ otec má záujem podieľať sa na osobnej starostlivosti a výchove svojho dieťaťa,
je nežiaduci a záujem maloletého dieťaťa vyžaduje uloženie výchovných opatrení. Rodičia by sa mali
snažiť v záujme maloletého vzájomné konflikty eliminovať a vytvoriť mu stabilné prostredie bez toho, aby

ho zaťahovali do svojich vzájomných nezhôd, pretože maloletý má právo na oboch rodičov a aj obaja
rodičia majú právo participovať na výchove dieťaťa. Preto súd prvej inštancie ex offo nariadil neodkladné
opatrenie vo veci dohľadu nad výchovou maloletého a zároveň vyhovel aj návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu.

5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie matka maloletého
dieťaťa z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav (§ 365 ods. 1 písm. f/ zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP a § 62 ods. 1 CMP). K hlavnému dôvodu, uvádzanémuotcom, pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým mala byť matkina neochota
spolupracovať s referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR a skutočnosť, že sa so synom
od apríla 2019 nestretáva, matka uviedla, syna k stretnutiam s otcom vždy pozitívne motivovala,

umožňovala mu stretnutia so synom aj nad rozsah, ktorý bol stanovený súdnym rozhodnutím. Syn matke
z času na čas uviedol, že sa k nemu nevhodne správajú, s čím matka otca opakovane konfrontovala,
no ten vždy len uviedol, že syn si vymýšľa. Situácia sa zhoršila v lete 2018, syn sa stále viac vyhováral,
aby na stretnutia s otcom nemusel ísť, dôvody spočiatku uviesť nechcel, no menilo sa aj jeho správanie.
Matka badala väčšie prejavy nervozity, keď prišiel zo stretnutí, bol háklivý na dotyk, pred stretnutiami ho

bolievalo brucho. Syn sa matke zdôveril, že sa jej bál niečo povedať, lebo vždy keď otca konfrontovala,
synovi vždy na najbližšom stretnutí vynadal. Syn matke povedal, že v čase, ktorý trávil s otcom v jeho
domácnosti, kde boli prítomní aj otcov brat a otec, t. j. strýko a starý otec maloletého, mu robili zle,
opakovane mu nadávali, boli do neho hádzané špaky z cigariet, demotivovali ho do gymnázia, na ktoré
sa chcel prihlásiť, pozitívne rozprávali v jeho prítomnosti o drogách, otec ho často krát nechával so
strýkom a starým otcom osamote, ktorí, ako aj jeho otec, ho nechávali hore do rána, nakoľko boli často

krát pod vplyvom alkoholu, nikto nedbal na to, kedy pôjde maloletý spať, strýko ho dokonca raz aj
škrtil a viac krát ho dusil či už hračkou, ktorú mu dáva do úst alebo paplónom. Syn bol opakovane
u otca vystavovaný zosmiešňovaniu, nadávkam, o dodržiavaní režimu nehovoriac. Syn tiež matke
uviedol, že v jeho prítomnosti hovorili o matke veľmi nepekne a používali aj rôzne vulgarizmy. Otec,
ako aj strýko boli v minulosti dokonca súdne trestaní, otec za napadnutie verejného činiteľa a strýko

bol aj na protidrogovom liečení. Starý otec maloletého má dlhodobo problémy s alkoholom. O týchto
skutočnostiach syn vypovedal opakovane, či už u p. psychologičky V., na ÚPSVaR, na polícii, či u znalca
v trestnom konaní. Pani psychologička V., ku ktorej maloletý chodí od začiatku odporučila, aby maloletý
nebol v žiadnom prípade nútený k stretnutiam s otcom, keďže sa maloletý viac krát vyjadril, že pokiaľ
nútený bude, radšej utečie z domu, alebo si niečo urobí. O uvedenom má vedomosť aj otec, keďže mu

to maloletý viackrát povedal, no napriek tomu otec aj naďalej na syna vyvíjal nátlak. P. V. rovnako aj
otcovi uviedla, aby na maloletého netlačil, aby sa mu poskytol dostatočný čas a priestor na spracovanie
všetkých skutočností, čo však otec od začiatku nerešpektuje a koná nátlakovo. Otec opakovane chodí
k domu, vystáva pred bránou, trúbi v aute a dokonca sa pár krát stalo, že vyliezol aj na bránu. Dokonca
otec raz synovi povedal, že im podpáli auto. Napriek tomu, že otec vie, že syn sa s ním stretávať nechce,

chodí aj na futbalové tréningy a zápasy, pričom akonáhle ho syn vidí, prestáva hrať. Raz spravil otec na
tréningu incident, druhý krát ho tréner vyzval opustiť zápas maloletého. Otec opakovane syna vyčkával
pred školou, v deň koncoročného vysvedčenia za synom prišiel a keď chcel ísť syn preč, otec ho rukou
zadržiaval. Syn otcovi opakovane sám uviedol, že s ním hovoriť nechce, otec to však nerešpektuje.
Syn matke viac krát povedal, že sa otca bojí. Na ÚPSVaR zažil syn viac nepríjemných skúseností.

Prvýkrát bol vypočutý u p. M., ktorá matke povedala, aby syna nijak nenútila k návštevám otca. Ďalšie
sedenie mal syn u psychologičky V., ktorá sa k synovi chovala neadekvátne, keď mu povedala, že „ešte
sa uvidí, kto klame,“ v dôsledku čoho k nej syn absolútne stratil dôveru a už k nej viac ísť vypovedať
nechcel. Na ÚPSVaR bol potom syn cca 1,5 hodiny prehováraný k stretnutiam. Napriek tomu im syn sám
povedal,žeonkotcovichodiťnebudeanechcesasnímstretávať.Následnebolikurátorkynavštíviťsyna

doma, čo navrhla matka, teda s ÚPSVaR spolupracovala, sama navrhla výsluch syna, len nesúhlasila,
aby sa účastnil ďalšieho sedenia u p. V. vzhľadom na neodbornosť vedenia výsluchu maloletého.
Matka predložila výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletého z psychologických sedení za obdobie
3/2019-9/2019, v ktorom je uvedené, že: „pacient prežíva zvýšenú intrapsychickú tenziu, pocity strachu,
úzkosti a bezmocnosti vo vzťahu k otcovi... Pacientovo prežívanie intrapsychickej tenzie pretrváva,

situačne kolíše - napätie sa znižuje, keď je rešpektovaná chlapcova potreba autonómie a kontroly.“
Podľa matky tieto skutočnosti vzbudzujú minimálne dôvodnú obavu, že styk otca so synom neprebiehal
tak, ako prebiehať mal a že synovi bolo nejakým spôsobom ubližované. Súd za účelom zistenia týchto
skutočností nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa majú tvrdenia syna prešetriť. Pokiaľ však
existuje čo i len dôvodná obava, že synovi bolo ubližované, v žiadnom prípade by nemal byť nútený,

aby sa s otcom akokoľvek stretával, a to ani za prítomnosti ÚPSVaR. Matka teda dôvodila, že aktuálne
už neexistuje len dôvodná obava, že synovi bolo ubližované, keďže v rámci prebiehajúceho trestného
konaniabolvypracovanýznaleckýposudokPhDr.ZuzanouBielikovou,kdesavierohodnosťtvrdenísyna
posudzovala. Záverom znalkyňa konštatovala: „V jeho myslení nezisťujeme fabulácie, kontrafabulácie,
či iné patologické obsahy, ani znemožnenie fantazijnej činnosti... Na základe vyššie uvedenej štruktúry

intelektu a osobnosti maloletého Y. J., ako aj s poukazom na bod č. 3 ZP usudzujeme, že jeho výpovede
nesú pozitívne znaky všeobecnej i špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska
môžeme považovať za vierohodné. ... vzťah maloletého Y. J. k otcovi je poznačený averziou, nepokladá
ho za člena svojej rodiny, prakticky medzi nimi nie je vypestovaný žiadny vzťah. Vníma ho mimo rodinys kritickými postojmi odporu a strachu z neho.“ Ak aj otec spochybňuje vierohodnosť psychologičky p.
V., tento znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorého vybrala polícia v rámci trestného konania.
Matka poukázala na to, že vyjadrenia maloletého sú tak závažné a vierohodnosť jeho tvrdení bola

potvrdená znalkyňou, preto existujú dostatočné dôvody na to, aby maloletý nebol k stretnutiam nijakým
spôsobom nútený a už vôbec nie autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Matka navrhla, aby odvolací
súd doplnil dokazovanie o výsluch maloletého a potvrdil si tak skutočnosti, ktoré matka uvádza. Matka
poprelatvrdenieotca,žeodmietaakúkoľvekkomunikáciuvtejtoveci,anižebynespolupracovala.Otcovi
dokonca sama navrhla spoločné sedenie u p. V.. Preto matka považuje nariadené neodkladné opatrenie

za nedôvodné, nakoľko neexistuje dôvod, pre ktorý by mal súd nariaďovať takéto sedenia, keďže matka
otcovi sama takéto sedenie navrhla. Otca takisto opakovane o maloletom informuje, odpovedá na
každý jeho e-mail, aj keď sa často pýta to isté dookola. Súd vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil
záujmom maloletého na budovaní vzťahu s otcom. Avšak záujem maloletého dieťaťa je potrebné
vyhodnotiť aj v iných súvislostiach a pred záujmom maloletého dieťaťa na budovaní vzťahu s rodičom
jednoznačne prevyšuje záujem dieťaťa na zachovaní jeho bezpečnosti, zdravia, či už fyzického alebo

psychického. Matka má dôvodnú obavu, že pokiaľ by sa malo neodkladné opatrenie začať realizovať a
syn by bol k stretnutiam s otcom nútený, jeho práva na zachovaní psychického zdravia a bezpečnosti by
boli ohrozené, pričom ochrana týchto práv maloletého dieťaťa musí prevýšiť nad záujmom resp. právom
otca na realizovanie styku. Matka uviedla, že vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, je vysoký
predpoklad, že v konaní bude preukázané, že maloletému bolo ubližované. Maloletý by teda nemal byť

nútený autoritatívnym rozhodnutím k akémukoľvek stretnutiu s otcom a neodkladné opatrenie, ktoré by
ho k tomu autoritatívne nútilo, by bolo v rozpore s jeho najlepším záujmom a právom na zachovanie
psychickej pohody a bezpečnosti. Súd nemal predmetné neodkladné opatrenie vydávať už z dôvodu, že
nemal bližšie informácie o prebiehajúcom trestnom konaní. Po predložení znaleckého posudku možno
s istotou uviesť, že neodkladné opatrenie, ktoré nariaďuje spoločné stretnutia s otcom, nie je v záujme

maloletého. Ďalej matka poukázala na znenie čl. 5 písm. a), b), c) a e) Zákona o rodine a čl. 19 bod
1 Dohovoru o právach dieťaťa a uviedla, že neexistuje ani jeden relevantný dôvod, pre ktorý by mal
byť nariadený dohľad nad výchovou syna, keďže matka výchovu v žiadnom prípade nezanedbáva a
súd nariadenie dohľadu nijakým spôsobom neodôvodil. Maloletého s ohľadom na jeho výpovede a ich
vierohodnosť v žiadnom prípade nemožno aktuálne nútiť k žiadnym stretnutia s otcom, nakoľko takéto

autoritatívne rozhodnutie by mohlo mať na psychické zdravie syna veľmi vážny dopad. Matka pritom
preukázala, že spoločné stretnutie s otcom sama iniciovala. Preto nariadenie neodkladného opatrenia
považujevčasti,kdesúdnariaďujepovinnosťsynovizúčastniťsasedenísotcomzaaktuálnejsituácieza
rozporné so záujmom syna a v časti kde nariaďuje dohľad nad výchovou syna a matke ukladá povinnosť
zúčastniť sa sedení s otcom za nedôvodné. Matka preto navrhla, aby bolo odvolacím súdom napadnuté

uznesenie zmenené tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

6. K podanému odvolaniu matka predložila e-mailovú komunikáciu s otcom zo dňa 21.6.2019, SMS
zaslané otcovi, žiadosť matky o konzultáciu zo dňa 27.2.2019, čestné vyhlásenie trénera Y. L., list matky
zo dňa 12.8.2019 adresovaný úradu práce, výpis zo zdravotnej dokumentácie maloletého, znalecký

posudok č. 60/2019 znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej z 31.10.2019 vypracovaný v trestnom konaní č.
ORP-899/1-VYS-TT-2019.

7. Procesný opatrovník maloletého odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vykonali dňa 16.8.2019 šetrenie v domácnosti matky, ktorá žije s

maloletým, svojim manželom a spoločnou mal. X. v 4-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve
matky maloletého a jej manžela. Maloletý Y. má zariadenú vlastnú izbu, kde má zabezpečené všetky
potrebné veci, vytvorený vhodný priestor na pokojný spánok, ako i na plnenie školských povinností.
Podľa udania matky sa maloletý s otcom nechce stretávať, ani k nemu chodiť. Na základe dohľadu
nariadeného podľa výroku I. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7P/30/2019-104 z

11.12.2019, mali snahu vykonať neohlásené šetrenie v domácnosti matky viackrát, avšak rodinu doma
nezastihli. Dňa 23.3.2020 telefonicky kontaktovali rodičov maloletého. Otec uviedol, že sa s maloletým
nestretáva a nie sú ani v telefonickom kontakte, jedine pred jeho stykom na základe právoplatného
rozsudku mu Y. dá vedieť, že k nemu nechce ísť a nechce sa s ním stretnúť. Matka uviedla, že situácia
medzi Y. a jeho otcom je nezmenená, maloletý sa s ním nestretáva a ani stretávať nechce. Naďalej

navštevuje psychologičku Mgr. N. V., u ktorej mali rodičia raz sedenie, avšak sa nedohodli. V škole je s
maloletýmvšetkovporiadku,napolrokmalsaméjednotkyajedinúdvojkuadostalajpochvalu.Procesný
opatrovník je toho názoru, že matke nemožno odoprieť riadnu bežnú starostlivosť o maloletého. Pretodohľad ako taký nie je potrebné v rodine vykonávať, preto procesný opatrovník navrhuje, aby súd toto
výchovné opatrenie zrušil.

8. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
všetky vyjadrenia matky sú len účelové a tendenčné bez výpovednej hodnoty. Ak by sa zakladali na
pravde všetky jej tvrdenia, je na príslušnom štátnom orgáne, aby začal ex offo konať, prečo matka
dlhodobo ňou uvádzané skutočnosti neriešila a svoje dieťa nechránila. Najzaujímavejšie je to, že kým
sa otec nedomáhal rozšírenia styku, matka ňou uvádzané tvrdenia neriešila, styk s otcom prebiehal

v poriadku, ale po podaní návrhu otca sa rozbehla celá nezmyselná mašinéria s trestným konaním a
zamedzovaním otcovi v styku. Na psychologičku V., je vhodné podať podnet na príslušnú komoru, ak
si dovolí vyvodzovať závery bez vyšetrenia všetkých zúčastnených strán, prečo odmietala a vyhýbala
sa kontaktu s otcom a celkovo s ním komunikovať. Matka len vyhľadáva problémy tam, kde nie sú,
veď čo je zlé na tom, že otec, ktorý svojho syna miluje a matka mu bráni v styku, ide pozrieť syna na
tréning. Ak by nešiel, bolo by zle, že nemá o syna záujem a ak ide, tak zas je zle, že syna obťažuje.

Uvedené sa týka aj stretnutia otca so synom pred školou. Ak syn matke povedal, že sa otca bojí,
riešila to s príslušnými orgánmi? Matka ako laik dokázala vyvodiť závery k psychologičke na úrade práce
a vyhodnotila jej konanie za neodborné. Dôkazy predkladané matkou a jej opisovanie vzťahu syna k
otcovi môže byť aj dôsledkom dlhodobého manipulatívneho konania matky voči synovi s následným
citovým vydieraním syna a výsledkom je dieťa v takom psychickom stave, ako predkladá matka. Otec

bol dlhodobo odcestovaný a aj to málo času, čo so synom trávil, trávil plnohodnotne a láskyplne. Po
žiadnom stretnutí syna s otcom, matka nepodávala úradom ani polícii žiadne podnety. Z odvolania matky
je zrejmé, že pre ňu by bolo riešením, aby bol styk otca so synom vyslovene zakázaný, a to aj napriek
tomu, že na to nie je ani jeden objektívny dôvod. Styk otca so synom je pritom nevyhnutne potrebný,
aby sa mohol ich vzťah postupne napraviť. Znalecký posudok, ktorý matka predložila do spisu nie je

dôkazom v zmysle CMP a možno ho vnímať len ako listinný dôkaz. Znalecké dokazovanie v konaní pred
súdompodľaCMPjenariadenéatrebapočkaťnatietovýsledky.Nakoľkopredkladanýznaleckýposudok
nemá výpovednú hodnotu pre konanie na úpravu práv a povinností k maloletému. Otec maloletého je
zárobkovo činný, stavia rodinný dom, založil si novú rodinu a je bezúhonný. Svojmu synovi by nikdy
neublížil a nadovšetko ho miluje a trvá na tom, aby mu bola poskytnutá pomoc na obnovení vzťahu so

synom. Matka robí všetko možné pre to, aby sa syn s otcom nechcel stretávať a podporuje ju v tom celé
blízke okolie, v ktorom syn s matkou žije.

9. Otec ďalej vo vyjadrení uviedol, že so synom mali krásny, plnohodnotný vzťah, spoločne chceli tráviť
viac času, otec sa o tom so synom rozprával a v tom čase bol jeho postoj nanajvýš kladný. Preto sa

rozhodol podať návrh na rozšírenie styku. Zo strany matky však bola neochota a negatívny postoj voči
otcovi, ktorý matka prenášala na maloletého. Podľa otca synom aktuálny postoj pramení nie z jeho
pocitov a presvedčenia ale z matkiných konštrukcií a akejsi jej hry voči otcovi. Matka otcovi dlhodobo
bráni v stretávaní sa so synom a používa rôzne metódy, aby syna poštvala proti otcovi, otec má vážne
podozrenie,žesynjematkoucitovovydieranýamanipulovaný.Matkamávočiotcovidlhodobonegatívny

postoj,ktorýmočkujeajsyna,ktorýsapodjejvládouzmenilknepoznaniu.Tvrdeniamatky,podľaktorých
mal otec synovi ubližovať, nadávať mu a vôbec konať tak, ako popisuje matka vo svojom vyjadrení sú
hrubým klamstvom, zavádzaním a nabáda syna, aby tieto veci rozprával. Ďalej otec uviedol, že matke
povedal, že si neželá, aby jej manžel maloletého fackal, matku dôrazne žiadal, aby syn nedostával
fyzické tresty od jej muža, ďalej že výpoveď matky na polícii a jej vyjadrenia v odvolaní, ako sa jej

syn mal zdôveriť sú protichodné a zavádzajúce, otec poprel, že jeho brat maloletého dusil, ani ho
nenavádzal na alkohol, keď maloletý má s jeho bratom veľmi dobrý vzťah, aj ho sám vyhľadáva. Podľa
otca je zrejmé, že matka syna ovplyvňuje a je si istá, že maloletý v podstate potvrdí každé jej slovo. Po
prvý krát povedal syn otcovi, že k nemu nejde až 4.4.2019, teda po prednesení návrhu na rozšírenie
styku otcom matke. Hoci matka uvádzala, že chce otca informovať o závažných veciach, tak keď ju

požiadal, aby si zavolali po práci, prichádzali z jej strany výhovorky. Podľa otca nie je v poriadku, ak
matka tvrdí, že otec synovi ubližoval, ako aj jeho blízki v lete 2018, že začala vec riešiť až s odstupom 8
mesiacov. To jasne poukazuje na pochybnosť matkiných tvrdení. Odkedy sa matka dozvedela o zámere
otca riešiť stretávanie sa so synom súdnou cestou, boli jej sms účelové, nepravdivé a písala ich len za
účelom získania akéhosi dôkazu. Tvrdenie, že otec na syna vyvíja nátlak, nerešpektuje jeho pocity a

koná nátlakovo, je len subjektívny názor matky. Otec maloletého nikdy k ničomu nenútil, chodil na jeho
futbalové zápasy, pretože to bola jediná možnosť, ako mohol syna aspoň vidieť, nijak ho na ihrisku, či
počas zápasu alebo tréningu nekonfrontoval, prichádzal vždy ako divák. Pred dom matky chodil vždy
výlučne vtedy, keď mal podľa súdom stanovenej doby vyzdvihnúť maloletého. Synovi sa snažil aspoňtelefonovať, aj to však matka považuje za nátlak. Psychologička V. odporúčala, aby otec na maloletého
nenútil byť s ním, pričom otec jej odporúčanie rešpektoval, syna nijako nenútil, aby išiel k nemu, keď
nechcel. Návštevy otca na futbalových zápasoch maloletého neboli za účelom vyvíjania nátlaku, otec

chcel syna iba vidieť, avšak po prosbe trénera, aby odišli, lebo maloletý odmieta hrať, otec odišiel a
na ostatné futbalové zápasy ani tréningy už nechodil. Bol tiež maloletého pár krát pozrieť pred školou,
aj to sa však matke nepáči a považuje to za nátlak. Matka otcovi písala, že sa k nemu maloletý teší,
chcela tiež, aby bol otec na maloletého prísnejší vo výchove, nedovolil mu všetko, aby ho motivoval,
nech si polepší správanie v škole. Pokiaľ matka uvádzala, že s otcom spolupracuje a komunikuje, otec

uviedol, že ju žiadal o riešenie situácie od mája 2019, matka to však odmietala a spoločné stretnutie
u p. V. iniciovala až po tom, ako bola sudkyňou na pojednávaní vyzvaná, aby spoločnému stretnutiu
nebránila. Otec sa tohto stretnutia zúčastnil, avšak má za to, že p. V. je neobjektívna osoba. Matka si od
otca vyžadovala komunikáciu výlučne e-mailom, na otcove e-maily odpovedala až s niekoľkotýždňovým
odstupom, alebo vôbec. Telefonátom a stretnutiam sa vždy vyhýbala. Matka otca vôbec neinformovala
o dôvodoch, pre ktoré začal syn k otcovi chovať odmietavý postoj. Otec sa ich dozvedel až na polícii

v júli 2019. Od tej doby sa matka všemožne snažila zabrániť kontaktu otca so synom, aby tento nemal
možnosť si s ním veci a tvrdenia o ubližovaní vysvetliť. Pokiaľ matka uviedla, že otec bol v minulosti
trestaný, otec uviedol, že to bolo za mladícku nerozvážnosť v roku 2005, odvtedy otec vedie usporiadaný
život. Pokiaľ ide o výpovede syna o skutočnostiach, ktoré sa mali udiať v domácnosti otca, tak jeho
výpovede na ÚPSVaR, na polícii a u súdneho znalca sa rozchádzajú. Otec zopakoval, že matka mu

neumožňovala so synom telefonovať, neumožňovala mu byť so synom nad rámec dohody, otcovi
nechcelavyjsťvústrety.Podľaotcasimaloletýsnímajehorodičmivždyveľmirozumel.Otecmaloletému
nikdy neublížil, fyzicky ho nikdy netrestal ani nebil, ani nikto z jeho rodiny. Všetky matkine tvrdenia o
neustálom bití, fackaní, vulgárnom nadávaní a robení zla sú bludy, ktoré otec dôrazne odmieta. Matka
využila situáciu, kedy otec odišiel pracovať do zahraničia, aby syna navádzala proti otcovi, začala otca

v očiach syna očierňovať, aby sa jeho postoj k otcovi zmenil. Otca matky synovi vykresľovala ako zlého,
neschopného, agresívneho, toho, komu na synovi nezáleží, nemá ho rád, nestará sa oňho. Otec si nevie
vysvetliť, prečo maloletý tak náhle prestal chcieť k otcovi chodiť, prečo sa od otca odlúčil a vraví veci,
ktoré nie sú pravdivé. Otec nechápe, čo syna viedlo k tomu, aby rozprával takéto klamstvá. Preto má
otec vážnu obavu o syna, jeho zdravý vývin a rozpoloženie, pretože bol podľa otca za posledný rok pod

silným citovým a morálnym nátlakom, syn musel pod nátlakom matky potlačiť prirodzené emócie voči
otcovi a premeniť ich na zhluk negatívnych zážitkov. Podľa otca sa maloletý cítil s otcom dobre, mal ho
rád, nebál sa ho, prejavoval mu náklonnosť aj vo svojich výtvoroch, že bol v prítomnosti otca šťastný
dokazujú aj spoločné fotografie. Otec nerozumie, prečo syn vypovedá veci, ktoré nie sú pravdou a ktoré
sa nestali. Hoci bolo začaté trestné stíhanie, dosiaľ nebolo vznesené obvinenie otcovi ani jeho bratovi.

Synove tvrdenia o tom, že sa mu mali u otca diať veci, ktoré popisuje vo svojej výpovedi, dosiaľ neboli
preukázané, pretože nie sú pravdivé. Znalkyňa v posudku napokon dospela k záveru, že v štruktúre
osobnosti ani v prežívaní maloletého nezistila príznaky syndrómu týraného ani zanedbávaného dieťaťa.
Znalkyňa tiež uviedla, že v situáciách, ktorým nedokáže porozumieť sa utieka do sveta fantázie, resp.
odmieta prijať realitu, pretože z nej má obavy a spôsobuje emočnú nestálosť, v dôsledku ktorej môže

jednať impulzívne s neschopnosťou ovládať svoje správanie. Otec tiež zvýraznil, že maloletý postúpil
znalecké skúmanie v čase, keď je vzťah s otcom závažným konaním matky narušený a už rok je maloletý
od otca totálne odlúčený. Ak by bol znalecký posudok vykonaný ešte pred letom 2018, bol by jeho
výsledok odlišný. Otec uviedol, že trvá na tom, že synovi nikdy neublížil, nefackal, ani mu vulgárne
nenadával a tvrdenia v synovej výpovedi sú nepravdivé. Preto je viac ako potrebné riešiť rozpoloženie

maloletého, keďže je očividne stratený v tom, čo je správne a čo je pre neho skutočne dobré. Preto otec
navrhoval, aby sa bezodkladne začali plniť nariadenia v neodkladnom opatrení. Navrhoval, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil. K vyjadreniu predložil svoju sms komunikáciu s matkou a svoj výpis
z registra trestov.

10. Matka podala k vyjadreniu otca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že vyjadrenie otca je ničím
nepodložené, s cieľom matku očierniť. Pokiaľ otec spochybňuje tvrdenia matky, je potrebné, aby svoje
tvrdenia aj preukázal. Väčšina jeho tvrdení sú len jeho subjektívnymi dojmami, ktoré nie sú pravdivé.
Matka sa od počiatku stretnutí otca a maloletého snažila maloletého pozitívne motivovať k stretnutiam
s otcom, umožňovala mu stretnutia so synom a to dokonca aj nad rozsah styku, ktorý bol stanovený

súdnym rozhodnutím. Snažila sa, aby maloletý a otec spolu dobre vychádzali. Postupom času maloletý
začal uvádzať, že sa k nemu otec a jeho rodina nevhodne správajú, s čím matka otca opakovane
konfrontovala, no otec vždy len uviedol, že to nie je pravda. Matka v tomto smere poukazuje na
protirečivé tvrdenia otca, ktorý na jednej strane uvádza, že matka konflikty neriešila, avšak na druhejstrane, ako aj v listinných dôkazoch, sám otec uvádza, že ho matka neustále kontaktovala v čase, keď
mala podozrenie, že s maloletým nie čo je. Je pravda, že spočiatku matka všetky pochybenia otca
neriešila, ale len z dôvodu, že sa mu snažila dôverovať. Maloletý sa s odstupom času matke zdôveril,

pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo, že v čase, ktorý trávil s otcom v jeho domácnosti, kde boli prítomní
aj otcov brat a otec, t. j. strýko a starý otec maloletého, mu robili zle, opakovane mu nadávali, hádzali do
neho špaky z cigariet, demotivovali ho do gymnázia, pozitívne rozprávali v jeho prítomnosti o drogách,
otec ho často nechával so strýkom a starým otcom osamote, ktorí, ako aj jeho otec ho nechávali do
rána, nakoľko boli často pod vplyvom alkoholu, nikto nedbal na to, kedy pôjde maloletý spať, strýko

ho dokonca raz dusil, či už hračkou, ktorú mu dal do úst alebo paplónom. O týchto skutočnostiach
sa maloletý zdôveril na polícii, ako aj na úrade práce. Otec na upozornenia z matkinej strany často
reagoval agresívne, vulgárne, resp. sa vysmieval, že je to jeho čas a on si môže robiť s maloletým,
čo on uzná za vhodné a on môže dať maloletého komu chce, keď má byť s ním. Zo začiatku, keď
sa maloletý vracal k matke s modrinami, matka sa snažila otcovi veriť, že chlapec sa náhodne udrel
pri hraní, resp. spadol. Matka časom zbadala na maloletom zmeny v správaní, pozorovala, že vzťah

maloletého k otcovi sa mení, nastalo odmietanie stretávania maloletého s otcom, po víkendoch s otcom
bol maloletý ako vymenený, jeho nálada bola smutná a časom sa u neho začalo prejavovať trhanie
kože na bruškách prstov, čo zrejme pramenilo z napätia a nervozity so stretnutí s otcom. po stretnutiach
ostával maloletý utiahnutý, háklivý na dotyk alebo objatie, nastali časté bolesti brucha a s tým súvisiace
zhoršovanie správania v škole. Tvrdenia otca považuje matka za špekulatívne a nelogické. Na rozšírení

styku s maloletým otec nebol dohodnutý, čo vyplýva aj z výsledkov psychologických sedení za obdobie
3/2019 - 9/2019, podľa ktorých maloletý prežíval zvýšenú intrapsychickú tenziu vo vzťahu k otcovi. Tiež
podľa znaleckého posudku PhDr. Zuzany Bielikovej, maloletý otca nepokladá za člena rodiny, prakticky
medzi nimi nie je vypestovaný žiaden vzťah. Bol to práve otec, ktorý vzťah s maloletým pokazil svojou
ľahostajnosťouaprístupom.Ajkebymalbyťpredloženýznaleckýposudokpovažovanýzalistinnýdôkaz,

takznehovyplýva,žetvrdeniamaloletéhosazakladajúnapravdeasúdmusínatentoznaleckýposudok
prihliadať. Otec by mal dať maloletému dostatok času, aby sa vedel zotaviť z tejto situácie a nie situáciu
naďalej hrotiť. Zo založeného čestného prehlásenia aktuálneho trénera maloletého vyplývajú dôvody,
pre ktoré bol otec vyzvaný opustiť zápas a takisto skutočnosť, že ho o to požiadal sám tréner a nie
matka alebo jej rodina. Brat otca bol súdne trestaný aj za násilnú trestnú činnosť rovnako ako otec, a

teda matka nepovažuje za vhodné, aby maloletý trávil čas s bratom otca, ktorého vplyv na maloletého
nie je vhodný. Ďalej matka zopakovala nepríjemné skúsenosti maloletého s psychologičkami na úrade
práce a skutočnosť, že maloletému v styku s otcom nebráni. Maloletý sám otcovi uviedol, že k nemu ísť
nechce, načo otec aj tak po neho prišiel a nejeden krát sa mu vyhrážal, že zavolá políciu, ak k nemu
nepôjde. Otec nepredkladá žiaden dôkaz o tom, že by matka s maloletým manipulovala, naopak sa

maloletého snaží motivovať k vzdelávaniu, na rozdiel od otca. Matka zdôraznila, že prvoradý je vždy
záujem maloletého dieťaťa, preto by si mal súd opatriť spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením
všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov,
nakoľko osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre rozhodovanie o výchove mal. detí významné.
Preto matka navrhla výsluch maloletého v záujme ochrany jeho najlepšieho záujmu. Za daného stavu

sa totiž javí, že vzťah otca s maloletým je výrazne narušený, pocity strachu, ktoré verbalizuje sa javia
byť autentické, strach maloletého pred správaním sa otca, vplýva na maloletého tak, že návštevy
otca odmieta. Odmietanie otca maloletým a jeho negatívny postoj nie je len predstieraným stavom
vyvolaným pôsobením matky. Matka sa ďalej vyjadrila k otcom predloženej sms komunikácii a uviedla,
že jej vždy záležalo, aby sa maloletý s otcom stretával, avšak styk s otcom na maloletého skutočne

negatívne vplýva. Stále prebieha trestné konanie v štádiu prípravného konania a na základe vydaného
neodkladného opatrenia by mohlo prísť k mareniu vyšetrovania, resp. ovplyvňovaniu poškodenej osoby,
či k zhoršeniu duševného zdravia maloletého. Pred záujmom maloletého dieťaťa na budovaní vzťahu
s rodičom jednoznačne prevyšuje záujem dieťaťa na zachovaní bezpečnosti a zdravia. Súd by mal
maloletého chrániť pre negatívnymi zážitkami, ktoré maloletý preukázateľne pri styku s otcom má. S

poukazom na výsledky znaleckého dokazovania je vysoký predpoklad, že v konaní bude preukázané,
že maloletému bolo ubližované. Autoritatívne nútenie maloletého k stretnutiu s otcom, by bolo v rozpore
s jeho najlepším záujmom.

11. Otec k vyjadreniu matky podal písomné vyjadrenie. Uviedol, že hoci sa matka odvoláva na znalecký

posudok PhDr. Zuzany Bielikovej vypracovanému v trestnom konaní, do dnešného dňa nebol vo veci
starostlivosti súdu o maloletého vykonaný znalecký posudok, ani ustanovený znalec. Tvrdenia matky
otec považuje za účelové a nezakladajúce sa na pravde. Na základe neodkladného opatrenia sú rodičia
maloletého povinní podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v združení TENENET, o.z. , pričom otec stretnutie v TENENET, o. z. absolvoval 1 krát. Stretnutia otca so synom v združení
TENENET sa toho času minuli účinkom, nakoľko stretnutie neprebehlo ani raz. Otec mal snahu podrobiť
sa tomuto poradenstvu, a preto navštívil združenie aspoň sám. Aktuálne združenie TENENET ukončilo

s rodičmi maloletého spoluprácu, nakoľko uplynula lehota uložená neodkladným opatrením. Matka
stretnutie rovnako absolvovala len 1 krát. Ak by bola matka ochotná spolupracovať s TENENETOM,
otec je realizácii stretnutí v TENENET naklonený. Otec aktuálne nie je so synom v kontakte. Telefonuje
mu, posiela mu správy, avšak bezúčelne. Otec chcel ísť pozrieť maloletého aj do školy, avšak vzhľadom
na prebiehajúce konanie na súde od toho upustil. Preto otec žiada, aby si súd vyžiadal, informácie o

konaní v trestnej veci.

12. Ďalšie písomné vyjadrenia účastníci v odvolacom konaní nepodali.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a
§ 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne

rozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67CMP),bezpotrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania
(§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie matky proti výroku I. neodkladného opatrenia, ktorým bol nariadený nad
výchovou maloletého dohľad, je nevyhnuté ako neprípustné odmietnuť (§ 386 písm. c/ CSP) a pokiaľ ide
o odvolanie matky proti výroku II. neodkladného opatrenia, ktorým bola maloletému uložená povinnosť

podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, je toto odvolanie matky dôvodné a preto bolo
potrebné vo výroku II. napadnuté uznesenie zmeniť podľa § 388 CSP tak, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia sa zamieta.

14. Z preskúmavaného uznesenia z jeho výroku I., v ktorej časti uznesenie bolo rovnako napadnuté

odvolaním matky, vyplýva, že súd obmedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia na tri mesiace počnúc
doručením tohto uznesenia. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné uznesenie bolo doručené právnej
zástupkyni otca dňa 12.12.2019, právnej zástupkyni matky dňa 16.12.2019 a procesnému opatrovníkovi
dňa 12.12.2019. Z toho vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní
matky proti výroku I. napadnutého uznesenia už uplynul čas, na ktorý bolo toto neodkladné opatrenie

nariadené, a teda výrok I. napadnutého uznesenia v zmysle § 333 CSP súc viazaný na objektívnu právnu
skutočnosť, ktorou bolo uplynutie času, zanikol bez ďalšieho ex lege - zo zákona. Predmetný výrok I.
uznesenia, tak stratil účinnosť ku dňu 16.3.2020, teda v čase rozhodovania odvolacieho súdu už výrok
I. napadnutého uznesenia neexistoval. Vzhľadom na danú situáciu možno potom uzavrieť, že odvolanie
matky voči výroku I. uznesenia v čase rozhodovania odvolacieho súdu smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému už odvolanie nie je prípustné, keďže uplynutím súdom stanoveného času výrok I. zanikol.
Odvolací súd preto s analogickým použitím ust. § 386 písm. c) CSP pri zohľadnení zásady rýchlosti a
hospodárnosti v čl. 12 CMP odvolanie matky proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, potom vzhľadom na odôvodnenie preskúmavaného

uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenia otca a procesného
opatrovníka, zostalo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné
neodkladným opatrením uložiť maloletému Y. a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove dieťaťa, naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a prehĺbenia vzťahových väzieb

maloletého s otcom, v rozsahu 12 hodín, po dobu 3 mesiacov, v občianskom združení TENET, o. z.
Odvolací súd len podotýka, že v tejto časti napadnuté neodkladné opatrenie nezaniklo, nakoľko jeho
účinnosť bola súdom viazaná na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia, pričom napadnuté uznesenie
v tejto časti ešte právoplatné nie je, keď bolo napadnuté odvolaním matky.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.17. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

19. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva (ods. 2).

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

21. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné
udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s
jeho záujmom.

24. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

25. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možnýchprostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

27. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému

odbornému poradenstvu.

28. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o
neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní
všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom

ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení.
Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava
Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový
poriadok.

29. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie
dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania,
a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.

30. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o
právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo

veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď
to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza.

31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusívždybyťdodržanýformálnypostupstanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade

podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou
situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč.
procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)

odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným
záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový
vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach
návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať
práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere

riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž
súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho
výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým
výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné nariadneobjasnenieskutkovéhostavubezohľadunato,čiichúčastnícinavrhlialebočivtomtosmereostali
nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina
konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho

treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach.
Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo
veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným
preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú
stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä

za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť
zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30
dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie
sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich
dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom
na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie

dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre
zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení
vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia.

32. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, sa otec návrhom vo veci samej domáha

rozšírenia styku s maloletým Y., s ktorým návrhom však matka nesúhlasí, nakoľko sa podľa nej
maloletý s otcom stretávať nechce, pričom súd prvej inštancie v predmetnej veci mieni nariadiť znalecké
dokazovanie (uznesenie na pojednávaní dňa 8.10.2019). Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, ako aj z
vyjadrení rodičov podaných v priebehu odvolacieho konania (viď. ods. 5, 8., 9, 10, 11), že ich názory
na výchovu maloletého sú rozdielne, ich vyjadrenia sú zásadne protichodné a navzájom sa vylučujúce.

Vzhľadom na to, že stretávanie sa otca s maloletým neprebiehalo riadne, podal otec návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bola rodičom a maloletému uložená povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu a psychoterapii v trvaní 6 mesiacov v občianskom združení
TENENET, o. z. s tým, že procesný opatrovník mal každé dva mesiace predkladať súdu priebežné
správy z tohto poradenstva a po jeho skončení podať záverečnú správu. Otec dôvodil tým, že styk otca

s maloletým sa od 4/2019 vôbec nerealizuje, pričom matka odmieta s otcom spolupracovať, teda hrozí
nenávratné odcudzenie sa syna s otcom. Súd prvej inštancie návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel výrokom II. napadnutého uznesenia, keď z dosiaľ osvedčených skutočností dospel
k záveru, že rodičia maloletého spolu nedokážu konštruktívne komunikovať, pričom je v záujme
maloletého,abybolvychovávanýobomarodičmi,tedaabysavytváraliaprehlbovalijehovzťahovéväzby

s otcom, preto je dôvodné do vykonania znaleckého dokazovania takýmto spôsobom ustáliť vzťahy v
rodine. Podľa súdu je nežiaduce, ak maloletý odmieta mať akýkoľvek kontakt s otcom, pretože maloletý
má právo na oboch rodičov a obaja rodičia majú participovať na jeho výchove. Matka v odvolaní namieta
najmä tým, že nariadenie stretávania sa maloletého s otcom, môže nepriaznivo ovplyvniť jeho fyzický
a psychický stav.

33. Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že pod ČVS: ORP-899/1-VYS-TT-2019 bolo vedené trestné stíhane
vo veci týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v ktorej
trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 60/2019 znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej, odbor
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, ktorá dospela v tomto

posudku k záveru, že výpovede maloletého v trestnom konaní možno považovať z psychologického
hľadiska za vierohodné, pričom vzťah maloletého je poznačený averziou, maloletý otca nepokladá za
člena rodiny, prakticky medzi nimi nie je vypestovaný žiaden vzťah, vníma ho mimo rodiny s kritickými
postojmi odporu a strachu z neho. K strýkovi nemá maloletý vzťah, prechováva voči nemu negatívne
postoje so známkami strachu z neho. Znalkyňa však v štruktúre osobnosti ani v prežívaní maloletého

nezistila príznaky syndrómu týraného ani zanedbávaného dieťaťa. Správanie strýka a otca voči nemu
maloletý neprežíval ako ťažké príkorie, ale ako obťažujúce, nedokázal ho spracovať. Znalkyňa uviedla,
že maloletý je t. č. vo veku, kedy už dokáže rozoznať vierohodnosť, resp. nevhodnosť určitých foriem
sociálneho správania a pokúša sa voči správaniu, ktoré mu spôsobuje diskomfort brániť.

34. Podľa uznesenia RO PZ v Trnave ČVS: ORP-899/1-VYS-TT-2019 zo dňa 13.12.2019 bolo trestné
stíhanie vo veci týranie blízkej a zverenej osoby zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci.35. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade nebolo osvedčené
splnenie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existencie potreby bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov tohto konania daným spôsobom. Neodkladným opatrením súd prvej

inštancie uložil rodičom v podstate výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine,
teda podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, ich vzájomnej
akceptácie a prehĺbenia vzťahovej väzby medzi maloletým a otcom. V danom prípade sú však závery
znaleckého posudku podaného v trestnej veci ohľadom maloletého tak závažné, že v tomto štádiu
konania sa nariadenie povinného psychologického poradenstva, bez ďalšieho odborného vyjadrenia

príslušného znalca, javí ako predčasné, necitlivé a dokonca ohrozujúce osobnosť maloletého. Zo
znaleckého posudku v trestnom konaní vyplýva, že aktuálne postoje maloletého k jeho otcovi sú
presiaknuté strachom. Maloletý prežíva k otcovi averziu a nechce sa s ním stretávať. Znalkyňa tiež
dospela k záveru, že maloletý otca nepovažuje za člena rodiny a nemá k nemu vzťah. Je preto
potrebné, aby znalec ustanovený v tomto konaní ustálil, či vôbec za súčasnej situácie je aktuálne vhodné
maloletého k stretávaniu sa s otcom nútiť, resp. akým najvhodnejším postupom a spôsobom postupne

s maloletým a jeho rodičmi pracovať na obnovení dôvery maloletého k jeho otcovi a obnovení citových
väzieb, ktoré podľa znalkyne aktuálne už nie sú žiadne. Za súčasnej situácie súd nemohol mať za
osvedčené, že výchovné opatrenie, ktoré nariadil, že v záujme psychického zdravia a vývinu maloletého.
Odvolací súd nespochybňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo vychovávané oboma rodičmi,
teda aj v záujme maloletého Y. je, aby otec participoval na jeho výchove, aby sa medzi nimi budoval

vzťah, avšak inštitút neodkladného opatrenia nie je v tomto prípade na mieste.

36. Či je v danom prípade potrebné nariadiť výchovné opatrenie rodičom a maloletému, vyžaduje v tomto
konkrétnom prípade vykonať náležité dokazovanie, aby necitlivým bezodkladným zásahom vo forme
nariadeného neodkladného opatrenia, neboli na osobnosti maloletého spôsobené nezvratné škody.

Až ak bude mať súd k dispozícii dostatočné podklady, že je dôvodné nariadiť v danej veci výchovné
opatrenie, a to na základe spoľahlivých výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým je súd povinný zistiť
skutočný stav veci, môže súd rozhodnúť o tom, aká forma postupného obnovenia vzťahu maloletého
k otcovi je najprijateľnejšia. Za tejto situácie, kedy maloletý k otcovi nemá žiaden vzťah, prežíva k
nemu strach a averziu, potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi otcom a maloletým nie je daná.

Je potrebné postupne a citlivo pracovať na obnovení vzťahu maloletého k jeho otcovi, za tým účelom
je však potrebné vykonať práve nariadené znalecké dokazovanie, kde znalec vzhľadom na posúdenie
pomerov v rodine môže odporučiť, akou formou sa tak má stať.

37. Rovnako pokiaľ ide o uloženie povinnosti rodičom aby sa podrobili psychologickému poradenstvu

za účelom zlepšenia komunikácie je predčasné. Vyjadrenia rodičov v predmetnej veci sú zásadne
protichodné, preto je potrebné dokazovaním vo veci ustáliť, či skutočne bol maloletý v domácnosti
otca vystavený negatívnym situáciám, prípadne či matka maloletého manipuluje proti otcovi. Nie je
však dôvodný zásah neodkladným opatrením, ale vyžaduje sa vykonanie dokazovania a prípadne
rozhodnutím vo veci samej, ak súd dospeje k záveru, že je to dôvodné, môže uložiť rodičom potrebné

výchovné opatrenie. Aktuálne je v záujme účastníkov konania, čo najskoršie nariadenie znaleckého
dokazovania v predmetnej veci, ktoré poskytne okrem iného odpoveď aj na otázky, kto z rodičov má
na maloletého negatívny vplyv a akým spôsobom pracovať na obnovení vzťahu maloletého k otcovi,
prípade ako má otec korigovať svoje správanie, aby si maloletého opäť získal.

38. Odvolací súd dodáva, že rozvíjanie väzieb medzi dieťaťom a rodičom je nevyhnutné pre jeho
plnohodnotný vývoj. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločného maloletého dieťaťa
vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého
dieťaťa a ktorým dieťa získava aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by
mali byť schopní v záujme spoločného dieťaťa spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať

na zničenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého
rodiča. Každý rodič má právo počas doby, kedy má maloleté dieťa vo svojej starostlivosti, na toto dieťa
výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia.

39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo

výroku II. v časti uloženia povinnosti maloletému a rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu
s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
nakoľko nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania takýmto spôsobom.40. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v

rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 337 ods.
3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

41. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).