Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/105/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200469
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200469.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r. o., Trenčianska
705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka
27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: D. S. S., P. X,
I., o správnej žalobe zo dňa 10. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029743
zo dňa 25. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 12. 11. 2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcu zo dňa 30.
10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú špecifikoval uvedením druhu stavby: 1 ks -
reklamná stavba do tvaru „V“, najväčšia plocha stavby je 510 x 240 cm a miesta stavby: Nitra, popri
štátnej ceste č. I/64, príjazd z Topoľčian do Nitry, na parc. č. XXXX/X, reg. „C“, katastrálne územie L.,
s navrhovanou dobou platnosti: po dobu platnosti nájomnej zmluvy s tým, že k pozemku, na ktorom
je stavba uskutočnená má stavebník právo na základe nájomnej zmluvy č. DI/NR/05/08/2004/S. s
vlastníkom pozemku D. S. S.. K podanej žiadosti priložil rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia č.
23 745/2012 - 003 -La zo dňa 06. 03. 2013, povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme č.
A/2004/01441 zo dňa 20. 09. 2004, ktoré vydal Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Nitre, zmluvu o prenájme č. DI/NR/05/08/2004/S. zo dňa 05. 08. 2004 (uzavretú medzi prenajímateľom:
D. S. S. a nájomcom: Ing. X. N. - NUBIUM na dobu určitú do 31. 12. 2009) v znení dodatkov č. 1 až 3,
pričom dodatkom č. 1 bola zmluva predĺžená na obdobie od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2015, dodatkom č. 2
vstúpil do zmluvného vzťahu namiesto pôvodného nájomcu nový nájomca NUBIUM, s. r. o. a dodatkom
č. 3 bola platnosť zmluvy predĺžená od 01. 01. 2016 na dobu neurčitú. Ďalej priložil čiastočný výpis z LV
č. XXXX pre katastrálne územie L. a 1 ks fotografie reklamnej stavby v lokalite.

2. Stavebný úrad (mesto Nitra ako správny orgán prvého stupňa) vydal dňa 23. 11. 2015 rozhodnutie,
ktorým stavebníkovi zamietol vydanie stavebného povolenia k vyššie označenej stavbe. Proti
predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 12. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný

ako odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2016 tak, že rozhodnutie mesta Nitra zo dňa
23. 11. 2015 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Vo výzve zo dňa 11. 08. 2016 správny orgán prvého stupňa žalobcu okrem iného upozornil, že
reklamná stavba je v rozpore s územným plánom mesta Nitra schváleným mestským zastupiteľstvom v
Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa zmien a doplnkov územného plánu mesta
Nitra č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06.
2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť územného plánu mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, a preto
dobu trvania reklamnej stavby nebude možné predĺžiť.

V ďalšej výzve zo dňa 11. 08. 2016 stavebný úrad vyzval žalobcu na doplnenie žiadosti, pričom žalobca
reagoval v podaní zo dňa 12. 09. 2016 v tom zmysle, že výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom
pásme cesty č. I/64 udelená Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre pod č.
A/2004/01441 zo dňa 20. 09. 2004 je stále platná a všetky potrebné doklady predložil. Zároveň predložil
mapku k umiestneniu reklamnej stavby.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21013/2015-006-Re zo dňa 10. 10. 2016, ktorým
o žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania predmetnej reklamnej stavby rozhodol tak,
že nepredĺžil dobu jej trvania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14. 11. 2016, o
ktorom rozhodol žalovaný dňa 06. 02. 2017 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 10. 10. 2016
zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. Následne správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 22. 03. 2017 požiadal Okresný úrad
Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií o vyjadrenie k povoleniu výnimky zo zákazu
činnosti v ochrannom pásme pod č. A/2004/01441 zo dňa 20. 09. 2004, ktoré vydal Krajský úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre. Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy pozemných
komunikácií v podaní (záväzné stanovisko) pod č. OU-NR-OCDPK-2017/019095 zo dňa 25. 04. 2017
oznámil, že podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na ust. § 140b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nesúhlasí s predĺžením
doby platnosti predmetnej reklamnej stavby s identifikačným č. 86. V záväznom stanovisku sú uvedené
i dôvody nesúhlasu.
6. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 05. 05. 2017 oznámenie o začatí konania o zmenu doby
trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že
účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa
doručenia oznámenia, inak sa k nim neprihliadne. Účastníci konania boli zároveň upovedomení, že
do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť najneskôr do sedem pracovných dní odo dňa doručenia
oznámenia v určených dňoch a v určenom čase. Predmetné oznámenie bolo doručované zástupcovi
žalobcu dňa 26. 05. 2017 ako i D. S. S..

Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 21013/2015-011-Re zo dňa 09. 06. 2017, ktorým
zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby a proti ktorému podal žalobca odvolanie zo
dňa 12. 07. 2017.

V podaní zo dňa 14. 09. 2017 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu a v podaní zo dňa
20. 09. 2017 vzniesol námietku predpojatosti všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach
stavebných konaní, kde je účastníkom jeho spoločnosť, najmä Ing. arch. M. H. a Mgr. Z. V.. Príslušný
správny orgán na žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópie spisu reagoval v podaní zo dňa 16. 10. 2017
a o vznesenej námietke rozhodol v rozhodnutí č. 21013/2015-015-Re zo dňa 30. 10. 2017 tak, že ju
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 11. 2017. Žalobca v podaní zo dňa 14. 11. 2017
opätovne žiadal o vyhotovenie kópie administratívneho spisu.

O odvolaní žalobcu zo dňa 12. 07. 2017 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 09. 06. 2017 rozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2017 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 06. 2017
zrušil a vec vrátil mestu Nitra na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutiu žalovaného (Okresný úrad
Nitra odbor výstavby a bytovej politiky Nitra) zo dňa 15. 11. 2017 predchádzalo oznámenie dotknutého
orgánu, t. j. Okresného úradu Nitra odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií pod č. OU-NR-

OCDPK-2017/039793 zo dňa 20. 10. 2017 o tom, že trvá na svojom záväznom stanovisku zo dňa 25. 04.
2017. Ministerstvo dopravy a výstavby SR sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií v podaní zo
dňa 07. 11. 2017 oznámilo žalovanému (na základe jeho žiadosti), že potvrdzuje stanovisko Okresného
úradu Nitra OCDPK č. OU-NR-OCDPK-2017/039793 zo dňa 20. 10. 2017.

Správny orgán prvého stupňa v podaní zo dňa 15. 01. 2018 reagoval na žiadosť žalobcu o vyhotovenie
fotokópie administratívneho spisu a zástupkyni žalobcu bola dňa 19. 02. 2018 doručená kópia
administratívneho spisu.

7. Stavebný úrad vydal dňa 07. 03. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej
stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu
svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak
sa k nim neprihliadne. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, že dobu trvania predmetnej reklamnej stavby
nebude možné predĺžiť, nakoľko podkladom rozhodnutia je i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra
odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 25. 04. 2017, stanovisko Okresného úradu
Nitra OCDPK č. OU-NR-OCDPK-2017/039793 zo dňa 20. 10. 2017 a podanie Ministerstva dopravy a
výstavby SR sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 07. 11. 2017.

Dňa 06. 04. 2018 vydal stavebný úrad rozhodnutie, ktorým opätovne zamietol žiadosť o zmenu doby
trvania reklamnej stavby, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 15. 05. 2018, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 10. 2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 06. 04. 2018
zrušil a vec vrátil mestu Nitra nové prejednanie a rozhodnutie.

8. V administratívnom spise sa nachádzajú oznámenia zo dňa 06. 11. 2018 o podaní námietky
zaujatosti, ktorými zamestnanci stavebného úradu Ing. arch. M. H. a Mgr. Z. V. jednotlivo oznamovali
primátorovi mesta, že účastník konania (žalobca) podal proti nim námietku predpojatosti. K predmetným
oznámeniam zamestnancov stavebného úradu je pripojené podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017. O
námietke predpojatosti rozhodol príslušný orgán rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2018 tak, že námietku
predpojatosti podanú v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 21013/2015 a v ďalšom
stavebnom a/alebo inom konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch. M.
H. zamietol a ďalším rozhodnutím z toho istého dňa rozhodol tak, že námietku predpojatosti podanú
v konaní vedenom na stavebnom úrade pod sp. zn. 21013/2015 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom
konaní proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. Z. V. zamietol.

9. Stavebný úrad vydal dňa 27. 12. 2018 oznámenie o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej
stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníci konania môžu
svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote do sedem pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak
sa k nim neprihliadne. Stavebný úrad oznámil žalobcovi, že dobu trvania predmetnej reklamnej stavby
nebude možné predĺžiť, nakoľko podkladom rozhodnutia je i záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra
odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 25. 04. 2017, stanovisko Okresného úradu
Nitra OCDPK č. OU-NR-OCDPK-2017/039793 zo dňa 20. 10. 2017 a podanie Ministerstva dopravy a
výstavby SR sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 07. 11. 2017.

Na základe žiadosti žalobcu bola dňa 20. 03. 2019 zástupkyni žalobcu doručená kópia spisového
materiálu v predmetnej veci.

Stavebný úrad vydal pod č. 21013/2015-027-Re dňa 26. 03. 2019 rozhodnutie (piate v poradí), ktorým
opätovne zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby (1 ks reklamnej stavby do tvaru „V“
umiestnenej popri ceste I. triedy č. I/64 na pozemku parc. č. XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie
L. s rozmerom reklamnej plochy 510 x 240 cm a s identifikačným č. 86), proti ktorému podal žalobca
odvolanie zo dňa 02. 05. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/029743 zo dňa 25. 06. 2019 podané odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Nitra č. 21013/2015-027-Re zo dňa 26. 03.
2019.

11. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania (uvedený v 1. až 9. bode
tohto rozsudku), ktoré sa začalo na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania
reklamnej stavby. Konštatoval, že reklamné stavby povoľované podľa stavebného zákona, ktoré majú
obmedzenú dobu trvania, sú dočasnými reklamnými stavbami. Konanie o žiadosti vlastníka reklamnej
stavby o povolenie zmeny doby trvania reklamnej stavby je stavebným konaním, v ktorom sa okrem ust.
§ 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov postupuje primerane i podľa ust. § 58 až § 66 tohto zákona.

12. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia právnych predpisov, v zmysle
ktorých bolo potrebné postupovať, pričom ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona upravuje, že ak
sa konanie dotýka záujmov chránených inými predpismi, okrem iného aj zákonom o pozemných
komunikáciách, v takom prípade rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého
orgánu v zmysle ust. § 140a stavebného zákona. Ak sa teda konanie podľa stavebného zákona dotýka
záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, stavebný úrad rozhoduje na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
Verejným záujmom sa rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi a v konkrétnom prípade verejný
záujem predstavuje predovšetkým záujem chránený cestným zákonom. Žiadosti o zmenu doby trvania
reklamnej stavby, ktorá po uplynutí doby platnosti povolenia svojimi parametrami alebo umiestnením v
území môže ohroziť verejné záujmy chránené osobitným predpisom, t. j. v tomto prípade zákonom č.
131/1965 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, nie je možné
vyhovieť.

13. V závere svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu vznesené v podanom odvolaní.
Konštatoval, že stavebník k žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby predložil stanovisko
dotknutého orgánu z roku 2004 a žalovaný mal za to, že požiadavka stavebného úradu predložiť aktuálne
stanovisko cestného správneho orgánu bola s poukazom na ust. § 11 ods. 1 a 2 cestného zákona
oprávnená. Na posúdenie skutkového stavu z hľadiska premávky a ohrozenia cestnej komunikácie v
mieste umiestnenia reklamnej stavby je príslušný cestný správny orgán a jeho nadriadený orgán. Pre
správny orgán je obsah záväzného stanoviska v konaní podľa stavebného zákona záväzný (ust. § 140b
ods. 1 stavebného zákona). V predmetnej veci si správne orgány vyžiadali stanovisko dotknutého orgánu
a jeho nadriadeného orgánu k predĺženiu doby trvania reklamnej stavby, pričom obe tieto stanoviská
boli zamietavé. Žalovaný bol toho názoru, že postup stavebného úradu v predmetnej veci bol správny
a rozhodol v súlade so zákonmi a vykonávacími predpismi.

14. Z týchto dôvodov potom žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia, teda
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 03. 2019 potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

15. V žalobe zo dňa 10. 09. 2019, ktorá bola súdu doručená v uvedený deň, žalobca za účastníčku
súdneho konania označil i D. S., ktorá bola účastníčkou správneho konania.

16. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Svoju
argumentáciu proti rozhodnutiam správnych orgánov zhrnul do nasledujúcich bodov:
- 1. V predmetnej veci zo žiadneho dôkazu nevyplýva „podstatná zmena dopravných pomerov“, na ktorú
poukazovali správne orgány, pričom tieto ich úvahy sú nepreskúmateľné a pravdepodobne vychádzajú

len zo stanoviska dotknutého orgánu, ktoré však neobsahuje žiadne závery vyvodzované z dôkazov a/
alebo skutočností. Závery o podstatnej zmene dopravných pomerov sú preto nepodložené a nevyvracajú
existenciu prekážok vydania výnimky zo dňa 20. 09. 2004, ktorá bola vydaná pri ochrane záujmu
chráneného cestným zákonom pri vydávaní pôvodného povolenia reklamnej stavby. Taktiež nie je
zrejmý žiadny dôvod postupu, keď správne orgány považovali za potrebné požadovať nové stanovisko
a súčasne nezohľadnili pri svojom rozhodovaní, že správny orgán prvého stupňa viacnásobne a
opakovane upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, pretože mu boli dobre známe pomery
staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Ak stavebný
úrad nenariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou z dôvodu, že sú mu známe pomery
staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie, nemôže požadovať doplnenie
žiadosti o údaje a dokumenty vzťahujúce sa k miestu stavby, ale len k osobe stavebníka, k osobe
vlastníka pozemku alebo stavby alebo projektovej dokumentácie. Uvedené platí aj v prípade žiadosti
o predĺženie platnosti stavebného povolenia na reklamnú stavbu, keď sa skúma len existencia práva
k pozemku. Z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť po materiálnej stránke existenciu žiadnych
skutočností, ktoré by odôvodňovali záver, že sa v otázke verejného záujmu chráneného cestným
zákonom, ku ktorému bola poskytnutá výnimka zo dňa 20. 09. 2004 zmenili pomery takým spôsobom,
že bolo potrebné žiadať novú výnimku, či rušiť platnosť vydanej výnimky. Správne orgány teda nezistili
spoľahlivo skutkový stav, ktorý by im umožňoval vyvodiť záver o tom, že dôvody vydania výnimky zo dňa
20. 09. 2004 zanikli a/alebo sa podstatným spôsobom zmenili z hľadiska záujmu chráneného cestným
zákonom a porušili svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Žiadnym spôsobom sa nevysporiadali z hľadiska namietaných dôvodov zaujatosti zamestnancov
stavebného úradu vybavujúcich veci žalobcu s týmito dôvodmi a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu
nepreskúmateľné. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé žiadne vysporiadanie sa s namietanou
zaujatosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí o zamietnutí námietok predpojatosti. Je potrebné, aby
sa zamestnanci správneho orgánu prvého stupňa, resp. štatutárny orgán aj javili ako nestranní a
nezaujatí v očiach účastníkov konania, čo v danom prípade nie je možné z objektívnych dôvodov, pretože
pre pomer k veci nie je možné považovať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za nestranné
a nezaujaté. Z rozhodnutí o zamietnutí námietok predpojatosti nevyplýva, že by boli vybavené v celom
rozsahu, pretože namietaní boli všetci zamestnanci, ale ani pri tých, o ktorých bolo rozhodované (Ing.
arch. H., Mgr. V.), neboli dôvody zamietnutia námietky žiadnym spôsobom odôvodnené, vysvetlené, či
špecifikované.
Nie je zrejmý ani dôvod odklonu správnych orgánov od postupu, ktorý predpisuje ust. § 61 ods. 1, 6
stavebného zákona, keď prípadné dotknuté orgány sa mali vyjadriť v rovnakej lehote, ako účastníci
konania. Správny orgán prvého stupňa neupovedomoval dotknutý orgán o konaní, ale naopak dotazoval
ho priamo na platnosť už raz vydanej výnimky, pričom dotknutý orgán svoju odpoveď neodôvodnil tak,
aby bola materiálne preskúmateľná a z hľadiska dôvodov, ktoré by zakladali rozpor už raz udelenej
výnimky, a teda aj reklamnej stavby s verejným záujmom podľa cestného zákona.
Záväzné stanovisko musí byť v súlade s požiadavkami podľa ust. § 140b stavebného zákona a musí
mať náležitosti podľa ust. § 140b ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona. Stavebný úrad je povinný zaoberať
sa každým záväzným stanoviskom, ktoré si obstaral, či spĺňa požiadavky podľa ust. § 140b ods. 1, 2,
3 stavebného zákona a vyhodnotiť ho najprv jednotlivo a potom vo vzájomnej súvislosti s obsahom
žiadosti a s vlastnými zisteniami a prípadnými inými dôkazmi. Z obsahu administratívneho spisu nie je
možné identifikovať žiadne podklady, či dôkazy a z rozhodnutia nie je možné identifikovať preskúmateľné
úvahy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali, resp. odôvodňovali podstatnú zmenu skutočností,
na základe ktorých považovali dotknuté orgány potrebu zmeny výnimky zo dňa 20. 09. 2004. Stavbu,
či existenciu „Strategického parku Nitra“ bez ďalšieho nemožno považovať za podstatnú zmenu
skutočností podľa zákona, pre ktorú by mala alebo mohla byť výnimka zo dňa 20. 09. 2004 zrušená.
- 2. Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, teda v prípade, ak je preukázané, že sa rozhodnutie má alebo môže dotýkať verejného
záujmu chráneného osobitným predpisom. Správny orgán prvého stupňa mal najprv riešiť otázku
podstatnej zmeny skutkových okolností (podstatná zmena dopravných pomerov - dopravného prúdu
- intenzity cestnej premávky v preskúmateľnej rovine), ktorá je merateľná a zistiteľná v území, kde
sa nachádza reklamná stavba a až následne na základe takéhoto spoľahlivo zisteného skutkového
stavu požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie, pričom pokiaľ sa spoliehal na spoľahlivé
zistenie skutkového stavu na strane dotknutého orgánu a splnenie podložených obsahových náležitostí
záväzného stanoviska, mal posudzovať formálne a obsahové náležitosti záväzného stanoviska
vydaného dotknutým orgánom z hľadiska požiadaviek podľa ust. § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona

a súčasne sa žalovaný mal vysporiadať s tou časťou odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali zisťovaného
skutkového stavu a námietky, že nie je z ničoho zrejmé, že nastala podstatná zmena skutkových
okolností, za ktorých bola vydaná výnimka dňa 20. 09. 2004. Správne orgány, dotknutý orgán, ani jeho
nadriadený orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu/
indikátora/premennej malo dôjsť k podstatnej zmene okolností v mieste umiestnenia reklamnej stavby,
ktorá by mala byť dôvodom zrušenia, či zmeny výnimky zo dňa 20. 09. 2004. Absencia akýchkoľvek úvah
v tomto smere robí rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným pre nedostatok odôvodnenia. Dotknutý
orgán uviedol, že sa výrazne zmenili dopravné pomery, t.j. zvýšila sa intenzita cestnej premávky, ale
z tohto stanoviska nie je zrejmé, z akého dôvodu by takýto záver mal byť prijatý, či správny, keďže
žiadne merateľné indikátory a ich časové porovnanie správne orgány ani dotknutý orgán neuvádzajú a
nie je zrejmé ani to, prečo by mal tento dôvod byť aplikovateľný aj na lokalitu, v ktorej je umiestnená
reklamná stavba žalobcu. Správne orgány v tejto otázke neuviedli nič nad rámec toho, že dotknutý
orgán vydal stanovisko k otázke zmeny intenzity cestnej premávky. Pôvodne vydaná výnimka je jediným
stanoviskom, z ktorého je možné pri posudzovaní skutkového stavu vychádzať s ohľadom na nesúlad
akéhokoľvek iného stanoviska s náležitosťami ust. § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona v otázke
podstatnej zmeny skutkových okolností od vydania poslednej výnimky. Takéto rozhodnutie je zaťažené
vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a/alebo nesprávnym posúdením otázky podstatnej
zmeny okolností podľa ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona v podobe zvýšenia intenzity cestnej
premávky v mieste umiestnenia reklamnej stavby. Výnimka zo dňa 20. 09. 2004, z hľadiska skutkového
stavu vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu, predstavuje doklad, pri ktorom neexistujú
dôvody, pre ktorý by mala byť zrušená a/alebo zmenená. Je možné vyvodiť len záver, že sú splnené
požiadavky na súlad reklamnej stavby s verejným záujmom, keď skutkový a právny stav je v súlade
s ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona. Ak však z odôvodnenia rozhodnutia má vyplývať, že reklamná
stavba nemôže byť umiestnená na mieste, na ktorom stojí len preto, že bolo vydané stanovisko bez
akéhokoľvek zisťovania skutkového stavu, podľa názoru žalobcu ide o podstatné porušenie ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia. Postup správnych orgánov je
vyvodzovaním záveru o existencii dôkazu o právne významnej skutočnosti (podstatná zmena okolností
v podobe zvýšenia intenzity cestnej premávky) z podkladu, ktorý môže byť žiadaný len na základe
skutočnej existencie takej skutočnosti, ktorá však nebola preukázaná žiadnym dôkazom a naopak, z
administratívneho spisu vyplýva opak v podobe výnimky. Správne orgány nepovažovali za potrebné
zisťovať skutkový stav, keď upustili od miestneho zisťovania a ústneho konania, ale skutkový stav
nezisťoval v podobe odmerania intenzity cestnej premávky, ktorá by umožňovala vyvodzovať skutkové
a právne závery ani dotknutý orgán alebo jeho nadriadený orgán. Akékoľvek dodatočné stanovisko
nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože sa môže žiadať len v prípade, ak sa
preukáže, že došlo k podstatnej zmene okolností tak, ako to predpokladá ust. § 140b ods. 3 stavebného
zákona. Správny súd by sa mal podľa názoru žalobcu zaoberať tým, či samotné konanie pred správnymi
orgánmi, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutí spĺňa zákonné predpoklady pre vecne správne
rozhodnutie.
- 3. Správne orgány žiadnym spôsobom nevymedzovali intenzitu cestnej premávky v čase vydania
stavebného povolenia a v čase žiadosti, resp. rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o žiadosti
žalobcu a nie je možné vyvodiť záver o ich výraznej zmene a tak o podstatnej zmene okolností, za
ktorých bola vydaná pôvodná výnimka. Na základe vykonaného dokazovania správne orgány nedospeli
k zisteniu o tom, že by malo dôjsť k zvýšeniu intenzity cestnej premávky a tak malo dôjsť k podstatnej
zmene okolností, pre ktorú by bolo potrebné žiadať ďalšie záväzné stanovisko na ochranu záujmu v
zmysle ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona podľa ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona.
- 4. Správny orgán rozhodol, že upustí od ústneho konania, pretože sú mu dobre známe pomery
staveniska. Tieto dobre známe pomery však nie sú zrejmé, keď ani správne orgány žiadnym spôsobom
preskúmateľne nezistili podstatnú zmenu okolností v podobe zmeny intenzity cestnej premávky vo
vzťahu k polohe reklamnej stavby. Odkazy na stanoviská dotknutých orgánov sú rezignáciu na
zisťovanie skutkového stavu a nie je možné ich považovať za relevantný podklad rozhodnutia, pokiaľ
v konaní absentuje skutkový základ pre taký postup. Je zrejmé, že správne orgány sa spoľahli na
skutočnosť vydania ďalšieho stanoviska dotknutého orgánu, ktoré nemôže byť relevantné z hľadiska
absencie materiálnych náležitostí stanoviska a preskúmateľného zistenia dôvodov jeho vydania v otázke
podstatnej zmeny okolností v podobe zmeny intenzity cestnej premávky, keďže podlieha povinnosti
spoľahlivo zistiť skutkový stav. V predmetnej veci však správne orgány skutkový stav spoľahlivo
nezistili. Neexistuje žiadna skutočnosť, dôkaz alebo úvaha, z ktorej by bolo možné logicky a procesne
korektným spôsobom vyvodiť, že došlo k podstatnej zmene okolností v podobe zvýšenia intenzity cestnej
premávky. Nielenže sa nedá preskúmať zmena v tejto premennej vôbec, ale nedajú sa preskúmať ani

úvahy správnych orgánov, resp. dotknutého orgánu a jemu nadriadeného orgánu o dosiahnutí kvality
podstatnosti zmeny skutkových okolností, za ktorých bola vydaná pôvodná výnimka. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal i na nesprávnu aplikáciu ust. § 140b ods. 1, 2, 3 stavebného zákona pri posudzovaní
možností vyvodzovania záverov z dodatočne vyžiadaných záväzných stanovísk.
- 5. Poukazovanie žalovaného na ust. § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona sa týka konania o povoľovaní postavenia stavby všeobecne, nie
konania o predlžovaní doby platnosti reklamnej stavby, kde sa primárne skúma trvanie právneho dôvodu
k pozemku a ostatné náležitosti vyplývajú z predchádzajúceho konania o povolení stavby. V inom konaní
vedenom pod č. OU-NR-OVBP2-2017/0306663-2 a na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/152/2017
žalovaný poukazoval na ust. § 15 ods. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky namiesto ust. 8 tejto vyhlášky, ktoré
sa špeciálne týka povolenia postavenia reklamného zariadenia, nie predlžovania doby trvania reklamnej
stavby.
Ďalej žalobca v tejto časti namietal porušenie jeho procesných práv, nakoľko mu postupom správnych
orgánov bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne orgány
nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo
zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho
orgánu podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku v spojení s ust. 32 ods. 1 a 4, 6 správneho
poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo ho
odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať pritom
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
- 6. V závere žaloby žalobca namietal, že mu bolo doručené rozhodnutie žalovaného zvláštnym
spôsobom, a to 4 krát dňa 10. 07. 2019, pričom mu nebolo doručené v podobe pdf - priložené v prílohe,
ale vo formáte podpísaného xml súboru, ktorý musel v každom jednom prípade vyexportovávať. Bol
toho názoru, že žalovaný porušil podstatným spôsobom ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej
správy, a to aj z dôvodu, že nie je zrejmé, kto podpísal rozhodnutie žalovaného, resp., či tak urobila
oprávnená osoba. Rovnako sa z rozhodnutí javí, že trikrát doručované rozhodnutia zo dňa 24. 06. 2019
sú totožné a podpísané dňa 25. 06. 2019 a jedno rozhodnutie zo dňa 25. 06. 2019 je odlišné v dátume
vyhotovenia a v čase podpisu ako aj v rozložení textu. Z uvedeného je potom zrejmé, že v tej istej veci
boli vydané a doručované dve rozhodnutia, ktoré sú a majú byť predmetom súdneho prieskumu, pričom
druhé rozhodnutie sa javí ako zmätočné pre už skôr vydané rozhodnutie zo dňa 24. 06. 2019 podpísané
dňa 25. 06. 2019. Z opatrnosti preto napadá obidve rozhodnutia vydané v tej istej veci, pričom neskoršie
rozhodnutie by malo byť zrušené pre už existujúce skoršie rozhodnutie zo dňa 24. 06. 2019 podpísané
dňa 25. 06. 2019.

17. Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/029743 zo dňa
24. 06. 2019 podpísané dňa 25. 06. 2019 ako i rozhodnutie stavebného úradu, t. j. mesta Nitra č.
21013/2015-027-Re zo dňa 26. 03. 2019.

IV. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27. 01. 2019. Uviedol že správny orgán prvého stupňa
zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania 1 ks jednostrannej reklamnej stavby typu „billboard“
umiestnenej popri ceste I. triedy č. I/64 na pozemku parc. č. XXXX/X reg. C KN, katastrálne územie L. s
rozmerom reklamnej plochy 5,10 x 2,40 m a s identifikačným č. XX, pretože umiestnenie tejto reklamnej
stavby je v rozpore s verejným záujmom chráneným osobitným predpisom, t. j. zákonom č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom stavebný úrad
takto rozhodol na základe záväzného stanoviska zo dňa 25. 04. 2017, ktoré k umiestneniu reklamnej
stavbe vydal Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako príslušný cestný
správny orgán uplatňujúci požiadavky podľa osobitných predpisov a ktoré potvrdilo Ministerstvo dopravy
a výstavby Slovenskej republiky ako príslušný nadriadený orgán.
19. Žalovaný bol toho názoru, že na posúdenie dopravných pomerov nie je príslušný stavebný úrad, ale
práve cestný správny orgán, ktorý ako dotknutý orgán uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov
a až na základe jeho záväzného stanoviska stavebný úrad môže rozhodnúť vo veci. Obsah záväzného
stanoviska je v zmysle ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona pre správny orgán záväzný a nemôže

rozhodnúť na základe voľnej úvahy. Pokiaľ dotknutý orgán skonštatoval, že dopravné pomery sa zmenili,
a preto s predĺžením doby trvania reklamnej stavby nesúhlasí a jeho nadriadený orgán toto stanovisko
potvrdil, stavebný úrad nemal možnosť toto stanovisko spochybniť a bol povinný rozhodnúť v súlade
s ním.

20. Stavebnému úradu bolo známe, že predmetná reklamná stavba sa nachádza v ochrannom pásme
cesty č. I/64, pričom bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona
zaobstarať si záväzné stanovisko dotknutého orgánu a rozhodnúť na základe tohto stanoviska.

21. K námietke predpojatosti zamestnancov stavebného úradu voči žalobcovi žalovaný uviedol, že
skutočnosti, ktorými žalobca túto námietku odôvodňoval sa netýkali predmetného konania. O námietke
predpojatosti, ktorú spoločnosť žalobcu uplatnila proti zamestnancom stavebného úradu v podaní zo
dňa 20. 09. 2017 rozhodol postupom podľa ust. § 9 až 12 správneho poriadku primátor mesta Nitra tak,
že ju zamietol.

22. Rozhodnutie bolo doručované v období zavádzania funkcionality „centrálneho úradného
doručovania“ do informačného systému Fabasoft. V danom prípade bol záznam, t. j. predmetné
rozhodnutie vložené do informačného systému Fabasoft a odoslané na schválenie oprávnenej
osobe dňa 24. 06. 2019. Nakoľko schválenie napriek opakovaným pokusom neprebehlo, vybavujúca
pracovníčka nasledujúci deň odoslala záznam na schválenie znovu. Dátum na rozhodnutí ako aj
rozloženie textu vkladá informačný systém Fabasoft.

23. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom rozhodnutí zo dňa 24. 06. 2019 a navrhol,
aby súd konanie o žalobe zastavil, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Žalobca v podanej žalobe označil za účastníčku konania D. S.. Na základe výzvy súdu adresovanej
označenej osobe sa k žalobe vyjadrila D. S. S., a to v podaní zo dňa 23. 12. 2019. Uviedla, že mesto
Nitra vydalo rozhodnutie, ktoré jej fakticky bráni vo využívaní vlastníckeho práva a realizácii jedného z
oprávnení vlastníka pozemku.

Nepamätá si, že by jej bolo doručované čokoľvek, čo by sa týkalo akýchkoľvek zmien v doprave, či jej
intenzite v mieste, kde sa nachádza jej pozemok pod reklamnou stavbou. Nemá vedomosť, že by sa
intenzita dopravy v mieste, kde sa nachádza jej pozemok a reklamná stavba zmenila a nevie pochopiť,
na základe čoho k takémuto záveru, kto a kedy dospel. Intenzita dopravy sa dá určite zmerať a porovnať
a ak tu bolo pôvodné stanovisko, tak iné musí vychádzať z nejakých preveriteľných zistení. Stotožnila
sa so žalobou žalobcu po vecnej stránke, teda, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený a k žiadnej
zmene, ktorá by mala vplyv na pôvodné stanovisko, nedošlo.

Je zvláštne a zarážajúce, ako sa mohli podieľať na rozhodovaní v danej veci osoby, ktoré žiadajú
zmluvných partnerov spoločnosti žalobcu, aby s nimi nespolupracovali.

Požiadala žalobcu o informácie o listoch, ktoré boli zasielané z mesta a pokiaľ je pravda, že tieto
listy rozosielali zamestnanci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktorí sa potom podieľali aj na
rozhodovaní v predmetnej veci, nevie pochopiť ako mohol stavebný úrad a žalovaný niečo také
pripustiť. Pokiaľ tieto osoby neboli osobami trvale pracujúcimi na stavebnom úrade, pripadá je logické a
prirodzené, že sa na konaniach stavebného úradu podieľať nemajú a zaujíma ju, prečo sa podieľali na
zabezpečovaní rôznych úkonov vo veci. Nie je známe, prečo sa týmto nezaoberal žalovaný.

S rozhodnutím stavebného úradu a žalovaného nesúhlasí, nepovažuje ich za správne a spravodlivé
z hľadiska spôsobu, akým bol zisťovaný skutkový stav, z hľadiska zabezpečovania konania zjavne
predpojatými a na to neoprávnenými osobami, pričom rozhodnutie stavebného úradu sa jej javí ako
zaujaté a nepochopiteľné. Pokiaľ žalovaný mal povedomie o námietkach a spôsobe ich vybavenia v spise
a nezistil žiadne porušenie práv účastníkov konania, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie stavebného

úradu zrušiť, tak pochybil. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako i stavebného úradu
zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.

25. Súd požiadal žalovaného o zaslanie listov, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe, pričom sa
malo jednať o listy zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, ktoré boli adresované rôznym
subjektom a ktoré mali súvisieť so žalobcom vznesenou námietkou zaujatosti proti zamestnancom
stavebného úradu. Žiadané listy súdu predložil stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa dňa
06. 05. 2020 (okrem z listu adresovaného spoločnosti INPEK, s.r.o., neznámeho dátumu a čísla, ktoré
mesto neeviduje) s tým, že tieto listy nesúvisia s predmetnou reklamnou stavbou.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

26. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 06.
2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebola
splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby vec prejednal s nariadením
pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol.

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 15. 07. 2020 pri dodržaní podmienok
podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.

27. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov účinnom od 01. 09. 2018, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických
osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 4 písm. a/ zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, orgány štátnej
správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú:
b/ okresné úrady v sídlach krajov,
c/ okresné úrady.
Okresné úrady v sídle kraja
a/ vykonávajú štátnu správu vo veciach ciest I. triedy.

Podľa § 11 ods. 1, 2 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky
na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec
obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku
ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100
metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25
metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované
alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
územného rozhodnutia.
V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice,
cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v
odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. 2ab)
_______________________
2ab) § 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.

29. Podľa § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 3 vyhl. Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou
sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v cestných ochranných pásmach je
zakázané
a/ vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie
stavby,
Výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udieľa príslušný cestný správny orgán. Žiadosť sa podáva už v
štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak nebudú
tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy majetkovej správy dotknutej
komunikácie. Povolením výnimok nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí a miest obstavovaním
komunikácie. Povolenie výnimky možno viazať na podmienky.

30. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je
stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená
so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný
základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných,
propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa
na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na
a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

Podľa § 43i stavebného zákona, stavenisko je priestor, ktorý je počas uskutočňovania stavby určený
na vykonávanie stavebných prác na stavbe, na uskladňovanie stavebných výrobkov a dopravných a
iných zariadení potrebných na uskutočňovanie stavby a na umiestnenie zariadenia staveniska; zahŕňa
stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 60 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia
neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo
ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka,
aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného
rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 6 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.
Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje
stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý
z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho
žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi svoje
stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov
súhlasí.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 3, 4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad
preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky.
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a
osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo

väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne.

Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby
pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o
dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú
f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a ods. 1 písm. a/, ods. 3 stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto
zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci
svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho
záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise.
Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez
zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným
predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na
základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza
stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci
vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné
stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.
Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné
stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením
dôvodov podľa zákona.
Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a
rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a)
Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje
podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný
úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán
stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.

Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací
orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na
vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania
predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od
neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na
rozhodnutie o odvolaní.
Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska
dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na
obnovu konania.

Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

31. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/, c/ vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000
Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie
sa prikladajú
a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k
pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať
zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy a obce.

Podľa § 15 ods. 2 písm. b/, c/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného
a propagačného zariadenia sa pripojí
b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku
navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie,
c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov
štátnej správy.

32. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

33. Úlohou správneho súdu bolo na základe žalobných námietok uvedených v podanej žalobe (II. časť
žaloby, body 1. až 6. ) a v III. časti tohto rozsudku posúdiť správnosť postupu a právnych záverov
správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania
reklamnej stavby špecifikovanej ako reklamná stavba v tvare „V“ s jej najväčšou plochou 510 x 240 cm,
umiestnená popri štátnej ceste č. I/64, príjazd z Topoľčian do Nitry, na parc. č. XXXX/X v katastrálnom
území L., a to po dobu platnosti nájomnej zmluvy. Po oboznámení sa so žalobnými námietkami,
administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu,
ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 26. 03. 2019 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.
06. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť.

34. K námietkam žalobcu správny súd uvádza, že tieto sa v celej žalobe opakujú a žalobca po
skutkovej stránke v podstate namietal neexistenciu „podstatnej zmeny dopravných pomerov“, resp.
jej nepreukázanie, nedôvodnosť vyžadovania nového stanoviska dotknutého orgánu pri súčasnom a
opakovanom upustení od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, neexistenciu okolností pre
vyvodenie záveru o tom, že zanikli alebo sa podstatným spôsobom zmenili dôvody vydania výnimky
zo dňa 20. 09. 2004, resp. neexistenciu dôvodov na vydanie nového stanoviska dotknutého orgánu a
záväznosť jeho obsahu pre správneho orgány v stavebnom konaní.

35. Správny súd k týmto námietkam uvádza nasledovné zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu a závery, ktoré s poukazom na relevantnú právnu úpravu (uvedenú v 27. až 31.
bode tohto rozsudku) z týchto zistení vyvodil.

Z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2004 (ďalej len cestný zákon) vyplýva, že v cestných ochranných pásmach
ciest je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty alebo premávku na nich
a príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo
obmedzenia. V ust. § 16 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) je výslovne zakázané vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť vyžadujúcu
ohlásenie stavebnému úradu alebo povolenie stavby, pričom v zmysle ust. § 16 ods. 3 tejto vyhlášky,
výnimky zo zákazu podľa odseku 1 udeľuje príslušný cestný správny orgán a možno ich povoliť len v
odôvodnených prípadoch, ak nebudú tým dotknuté všeobecné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy
majetkovej správy dotknutej komunikácie. Nie je sporné, že Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Nitre pod č. A/2004/01441 dňa 20. 09. 2004 v zmysle ust. § 11 cestného zákona a ust. §
16 vykonávacej vyhl. č. 35/1984 Zb. k cestnému zákonu vydal subjektu označenému ako NUBIUM Ing.
X. N. povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty, ktorým udelil výnimku zo zákazu
činnosti v ochrannom pásme cesty č. I/64 v km 70,00 z dôvodu umiestnenia 2 ks reklamných zariadení
v tvare „V“ s rozmermi 5,10 x 2,40 m, vo vzdialenosti min. 1,5 m od vonkajšieho okraja cestnej priekopy,
resp. cca 5 m od spevnenej krajnice cesty, na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území L.. Na
vybudovanie reklamného zariadenia bolo potrebné vydať stavebné povolenie v zmysle ust. § 71 ods. 1
písm. c/ stavebného zákona. Príslušný stavebný úrad vydal stavebné povolenie pod č. 23 745/2012 -
003 -La zo dňa 06. 03. 2013, ktorým stavebníkovi NUBIUM Ing. X. N. dočasne na obdobie do 31. 12.
2015 povolil umiestnenie reklamného zariadenia v tvare „V“ na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom
území L., popri štátnej ceste č. I/64 po pravej strane v smere príjazdu z Topoľčian do Nitry o rozmeroch
5100 x 2400 mm. Nebolo sporné a nenamietal to ani žalobca, že stavba (reklamné zariadenie) bola
umiestnená v roku 2013 v ochrannom pásme štátnej cesty č. I/64, čo vyplýva i z rozhodnutia o povolení
reklamného zariadenia zo dňa 06. 03. 2013.

Zákon č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť od 02. 01. 2015 reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu
nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy a sprísnil jej zákonnú reguláciu, pričom
okrem iného prekvalifikoval doterajšie reklamné zariadenia na reklamné stavby. Zároveň boli týmto
zákonom upravené i súvisiace právne predpisy, a to cestný zákon, v ktorom sa sprísnili podmienky pre
umiestňovanie reklamných stavieb mimo obcí a miest pri diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a
cestách I. triedy.

Pred uplynutím doby, na ktorú bolo umiestnenie reklamného zariadenia povolené (do 31. 12. 2015),
žalobca žiadosťou zo dňa 30. 10. 2015, doručenou stavebnému úradu dňa 12. 11. 2015, požiadal o
zmenu doby trvania reklamnej stavby. K žiadosti predložil vyššie označené rozhodnutie stavebného
úradu zo dňa 06. 03. 2013, povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty vydané
pod č. A/2004/01441 dňa 20. 09. 2004, zmluvu o prenájme č. DI/NR/05/08/2004/S. zo dňa 05. 08. 2004
uzavretú medzi prenajímateľom D. S. S. a nájomcom Ing. X. N. - NUBIUM v znení jej dodatkov č. 1
až 3 (pričom dodatkom č. 2 vystúpil zo zmluvného vzťahu pôvodný nájomca a na jeho miesto vstúpil
žalobca), čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie L. a snímku označenú ako „foto lokality“.

Súd je toho názoru, že pokiaľ žalobca v roku 2015 požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby bolo
jeho povinnosťou v zmysle ust. § 8 ods. 2 písm. c/, resp. ust. § 15 ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 453/2000
Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ktoré ustanovenia bolo potrebné
primerane aplikovať), aby k tejto žiadosti pripojil relevantné doklady i s poukazom na tú nespornú
skutočnosť, že reklamná stavba bola umiestnená popri štátnej ceste č. I/64, v jej ochrannom pásme, kde
je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty, resp. premávku na nich, pričom
výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia povoľuje v odôvodnených prípadoch cestný správny orgán
záväzným stanoviskom podľa ust. § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), čo vyplýva z
cestného zákona, ktorý upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, konkrétne z
ust. § 11 ods. 2 cestného zákona v znení účinnom v čase predmetného stavebného konania, ktorý

bolo potrebné aplikovať ako predpis o pozemných komunikáciách. Obsah záväzného stanoviska je pre
správny orgán v stavebnom konaní záväzný, a to v zmysle ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona.
Z ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v čase začatia stavebného konania ako i
v čase rozhodovania správnych orgánov (stavebného úradu i žalovaného) vyplýva, že ak sa konanie
týka záujmov chránených osobitnými predpismi, okrem iného i predpisom o pozemných komunikáciách,
stavebný úrad rozhodne na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa ust. § 140a, ktorý
uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov, pričom za takýto osobitný predpis treba považovať i
cestný zákon. S poukazom na dikciu ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona je správny súd toho názoru, že
nevyhnutným predpokladom rozhodnutia stavebného úradu v predmetnej veci bolo vydanie záväzného
stanoviska dotknutého orgánu. Týmto dotknutým orgánom v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 4
písm. a/ cestného zákona v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia stavebného konania bol
Okresný úrad Nitra (okresný úrad v sídle kraja), ktorý ako orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie
(ďalej len „cestný správny orgán“) vykonáva štátnu správu vo veciach ciest I. triedy a povinnosťou
žalobcu bolo predložiť k svojej žiadosti zo dňa 30. 10. 2015 záväzné stanovisko vydané týmto orgánom
ako dotknutým orgánom štátnej správny pre pozemné komunikácie (v konkrétnom prípade cesty I.
triedy).

Takéto stanovisko žalobca nepredložil, ale prílohou jeho žiadosti zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby
trvania reklamnej stavby bolo povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty, ktoré
vydal Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie pod č. A/2004/01441 dňa 20. 09.
2004. Tvrdil, že toto stanovisko bolo vydané príslušným cestným orgánom dňa 20. 09. 2004 vo forme
povolenia výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty a povolenie je dostačujúce i pre potreby
konania o predmetnej žiadosti. K tomu je potrebné uviesť, že povolenie výnimky zo zákazu činnosti
v ochrannom pásme cesty zo dňa 20. 09. 2004 nebolo časovo ohraničené a pre účely predmetného
stavebného konania o zmene doby trvania reklamnej stavby by ho bolo možné v zmysle ust. § 140b ods.
1, 3 stavebného zákona považovať za predchádzajúce záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktorým
by bol dotknutý cestný orgán ako i stavebný úrad v predmetnom konaní viazaný. Podľa názoru súdu
sa však žalobca nemôže domnievať, že predmetné povolenie výnimky zo dňa 20. 09. 2004 je trvalé,
resp. nemenné a nemôže byť nahradené iným stanoviskom dotknutého orgánu, ak si to vyžiada zmena
právneho predpisu, podľa ktorého bolo povolenie vydané, resp. v prípade, ak sa podstatne zmenili
skutkové okolnosti, z ktorých dotknutý orgán pri vydaní výnimky vychádzal.

Vyššie uvedené povolenie výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty bolo vydané dňa 20.
09. 2004 pre iný subjekt a za právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona v znení
neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2004. V novembri 2015, keď si žalobca podal žiadosť o zmenu
doby trvania reklamnej stavby (dočasne povolenej stavebníkovi: NUBIUM Ing. L. N. do 31. 12. 2015
rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 06. 03. 2013) bola iná právna úprava v ust. § 11 ods. 1, 2 cestného
zákona a táto bola totožná s právnou úpravou účinnou do 30. 06. 2019, teda v čase prebiehajúceho
stavebného konania a rozhodovania správnych orgánov. Je teda nesporné, že oproti stavu v roku 2004
došlo k zmene právneho predpisu, konkrétne ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona a stavebný úrad bol
povinný na túto zmenu adekvátne reagovať, nakoľko žiadne prechodné ustanovenia tohto zákona, ktoré
by bolo možné aplikovať na predmetné konanie, neexistujú.

36. Uvedené možno zrekapitulovať tak, že v cestných ochranných pásmach ciest bola už v roku 2004
zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie
alebo premávku na nich, čo platilo i v čase konania a rozhodovania správnych orgánov, pričom medzi
takúto činnosť patrilo i umiestňovanie reklamných zariadení, čo nenamietal ani žalobca v podanej žalobe
a čoho dôkazom je i skutočnosť, že v roku 2004 bola fyzickej osobe - subjektu NUBIUM Ing. L. N. udelená
v zmysle ust. § 11 cestného zákona výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme. V roku 2015,
kedy si žalobca podal žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby však v zmysle ust. § 11 ods. 2
cestného zákona v znení účinnom v tom čase bolo možné povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku zo
zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom vydaným v zmysle ust. § 140b stavebného zákona.
S poukazom na uvedené je potom súd toho názoru, že stavebný úrad postupoval správne a v súlade
s platnou právnou úpravou, keď požadoval od žalobcu predloženie „nového“ stanoviska od Okresného
úradu Nitra (odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií), ktorý je dotknutým orgánom v zmysle
ust. § 140a ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Nemá oporu v zákone tvrdenie žalobcu v jeho podaní zo
dňa 12. 09. 2016 o tom, že nie je povinný predložiť „nové“ stanovisko, nakoľko nedošlo k žiadnej zmene,
pretože nepochybne došlo k zmene právneho predpisu (ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona), podľa

ktorého bola príslušným dotknutým správnym orgánom dňa 20. 09. 2004 udelená výnimka zo zákazu
činnosti v ochrannom pásme cesty a v takomto prípade v zmysle ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona
dotknutý orgán nie je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho stanoviska.

37. Je nesporné, že žalobca žiadané stanovisko stavebnému úradu nepredložil. Uvedená skutočnosť
však nebránila tomu, aby správny orgán (stavebný úrad) postupoval v zmysle ust. § 32 ods. zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a sám v podaní
zo dňa 22. 03. 2017 požiadal Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako
príslušný dotknutý orgán o vyjadrenie k povoleniu zo dňa 20. 09. 2014, pričom žalobcu o vykonaní
tohto úkonu upovedomil v podaní zo dňa 22. 03. 2017. Takýto postup bol podľa názoru súdu plne
dôvodný a potrebný vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od povolenia výnimky v roku 2004, zmenu
právneho predpisu, podľa ktorého bola táto výnimka udelená ako i vzhľadom na možnú podstatnú zmenu
skutkových okolností súvisiacich s výstavbou priemyselného, resp. strategického parku v danej oblasti,
do ktorej je zahrnuté i katastrálne územie L..

Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v podaní pod č. OU-NR-
OCDPK-2017/019095 zo dňa 25. 04. 2017 (záväzné stanovisko) poukázal na zmenu právnej úpravy
(ust. § 11 ods. 1, 2 cestného zákona) a stavebnému úradu oznámil, že v zmysle ust. § 11 ods. 2
cestného zákona a v nadväznosti na ust. § 140b ods. 3 stavebného zákona nesúhlasí s predĺžením
doby platnosti predmetnej reklamnej stavby s identifikačným číslom XX umiestnenej pri ceste č. I/64
(I/51) na pozemku parc. č. XXXX/X registra C KN v katastrálnom území L., a to z dôvodu, že došlo k
podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých príslušný cestný správny orgán v roku 2004 vychádzal.
Za podstatnú zmenu považoval realizáciu stavby „Strategický park Nitra v katastrálnom území S., L., O.,
X., L., P.“, pričom v týchto katastrálnych územiach sa výrazným spôsobom zmenili dopravné pomery,
t. j. zvýšila sa intenzita cestnej premávky. Dotknutý cestný orgán ďalej oznámil, že z týchto dôvodov
nesúhlasí s umiestnením predmetnej reklamnej stavby a predchádzajúce záväzné stanovisko o povolení
výnimky zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty č. I/64 pre osadenie predmetného reklamného
zariadenia vydané pod č. A/2004/01441 dňa 20. 09. 2004 nahrádza týmto záväzným stanoviskom.
Správy súd je toho názoru, že výstavba strategického parku nepochybne predstavovala podstatnú
zmenu skutkových okolností v predmetnej veci, z ktorých dotknutý cestný správny orgán vychádzal v
roku 2004, nakoľko nepochybne mala vplyv na situáciu v cestnej premávke a jej intenzitu v danej oblasti.
Uvedená skutočnosť, teda výstavba strategického parku a jej vplyv na situáciu v cestnej premávke v
danej oblasti bola bez potreby jej skúmania a dokazovania všeobecne známa, teda známa stavebnému
úradu, dotknutému cestnému správnemu orgánu a je známa i súdu.

Stavebný úrad následne žalobcovi v podaní zo dňa 05. 05. 2017 oznámil začatie konania o zmenu
doby trvania reklamnej stavby s tým, že môže podať uplatniť námietky do sedem pracovných dní odo
dňa doručenia oznámenia a že môže nahliadnuť v určenej lehote a v určenom čase môže nahliadnuť
do podkladov rozhodnutia. Žalobca žiadnym spôsobom nereagoval a stavebný úrad dňa 09. 06. 2017
vydal rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Proti
predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 12. 07. 2017, v ktorom namietal i obsah
záväzného stanoviska dotknutého orgánu zo dňa 25. 04. 2017. Žalovaný ako odvolací orgán postupoval
v zmysle ust. § 140b ods. 6 stavebného zákona. Dotknutý orgán v podaní zo dňa 20. 10. 2017
žalovanému oznámil, že zotrváva na svojom stanovisku zo dňa 25. 04. 2017 a Ministerstvo dopravy
a výstavby SR ako nadriadený orgán dotknutého orgánu v podaní zo dňa 07. 11. 2017 oznámilo
žalovanému, že potvrdzuje stanovisko dotknutého orgánu zo dňa 20. 10. 2017. S poukazom na uvedené
je správny súd toho názoru, že v stavebnom konaní bol dodržaný i postup podľa ust. § 140b ods. 6
stavebného zákona. Napriek uvedenému však žalovaný ako odvolací orgán musel rozhodnutím zo dňa
15. 11. 2017 zrušiť rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 09. 06. 2017, a to okrem iného i z dôvodu,
že stavebný úrad žalobcu neoboznámil s obsahom podkladov svojho rozhodnutia, pričom takýto postup
žalovaného správny súd považuje za súladný so zákonom.

38. Následne potom stavebný úrad postupoval v intenciách zrušujúcich rozhodnutí žalovaného zo dňa
15. 11. 2017 a 05. 10. 2018, opätovne vydal dňa 07. 03. 2018 a 27. 12. 2018 oznámenie o začatí
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania (v ktorých už žalobcu oboznámil s obsahom záväzného stanoviska dotknutého orgánu zo
dňa 27. 04. 2017, s obsahom stanoviska dotknutého orgánu zo dňa 20. 10. 2017 k obsahu odvolania
žalobcu ako i s obsahom potvrdzujúceho stanoviska nadriadeného orgánu zo dňa 07. 11. 2017),

zadovážil si rozhodnutie príslušného orgánu pod č. 19368/2018-002 zo dňa 09. 11. 2018 o námietke
predpojatosti vznesenej žalobcom proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch.
M. H. a rozhodnutie pod č. 19369/2018-002 zo dňa 09. 11. 2018 o námietke predpojatosti vznesenej
žalobcom proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Mgr. Z. V. (ktorým predchádzalo
rozhodnutie pod č. 21013/2015-015-Re zo dňa 30. 10. 2017 o zamietnutí námietky predpojatosti
vznesenej žalobcom v konaní pod sp. zn. 21013/2015 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu,
najmä Ing. arch. M. H. a Mgr. Z. V.) a dňa 26. 03. 2019 vydal rozhodnutie (piate v poradí), ktorým
opätovne zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a to v zmysle ust. § 62 ods.
4 stavebného zákona v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 26. 03. 2019 žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval
za vecne správne, pričom konštatoval, že žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebolo možné
vyhovieť, nakoľko pre správny orgán je záväzný obsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu a
vyjadrenie jeho nadriadeného orgánu, pričom tieto sa k predĺženiu doby trvania reklamnej stavby vyjadrili
zamietavo. Pokiaľ teda dotknutý cestný správny orgán (Okresný úrad Nitra odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií) v podaní zo dňa 25. 04. 2017 jednoznačne nesúhlasil s predĺžením doby trvania
predmetnej reklamnej stavby (pričom vo svojom záväznom stanovisku jednoznačne uviedol i dôvody
svojho nesúhlasu, s ktorými bol žalobca opakovane oboznámený v podaní stavebného úradu zo dňa 07.
03. 2018 a 27. 12. 2018 a žiadnym spôsobom sa k nim nevyjadril) a rovnako uviedol, že týmto nahrádza
predchádzajúce záväzné stanovisko vydané dňa 20. 09. 2004, bol týmto stavebný úrad viazaný.

39. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval v súlade so zákonom, keď podanú
žiadosť žalobcu zo dňa 30. 10. 2015 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo
vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky
relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený
správny poplatok, ale posudzoval ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 stavebného zákona, teda z hľadiska toho,
či by pretrvávajúce umiestnenie alebo ďalšie užívanie reklamnej stavby mohlo ohroziť verejný záujem
chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, teda v danom prípade cestným zákonom, ktorý
chráni verejný záujem na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V predmetnej veci nebolo sporné,
že reklamná stavba bola umiestnená pred 02. 01. 2015, a to popri ceste č. I/64 (cesta prvej triedy),
konkrétne v jej ochrannom pásme, čo vyplývalo zo žalobcom predloženej fotodokumentácie, z povolenia
výnimky zo dňa 20. 09. 2004, v ktorom sa uvádzajú konkrétne vzdialenosti na umiestnenie reklamnej
stavby, pričom žalobca umiestnenie reklamnej stavby v ochrannom pásem cesty č. I/64 ani nenamietal.
S poukazom na uvedené potom stavebný úrad podľa názoru súdu postupoval správne, keď nepovažoval
za potrebné nariadiť miestne zisťovanie a ústne pojednávanie. Pre rozhodnutie stavebného úradu bol
okrem vyššie uvedených zistení, vyplývajúcich zo žalobcom predložených dokladov, záväzný i obsah
záväzného stanoviska dotknutého cestného orgánu zo dňa 25. 04. 2017 v spojení s ďalšími vyjadreniami
(dotknutého cestného orgánu zo dňa 20. 10. 2017 ako i vyjadrením jeho nadriadeného orgánu zo dňa
07. 11. 2017, ktoré boli podané z dôvodu, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu
namietal obsah záväzného stanoviska zo dňa 25. 04. 2017) a nemohol rozhodnúť v rozpore s nimi, teda
nemohol rozhodnúť inak, ako žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania predmetnej reklamnej stavby
zamietnuť. Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území
odporuje verejným záujmom chráneným osobitnými predpismi, v danom prípade cestným zákonom,
pričom verejný záujem spočíval v tom, aby bola zabezpečená ochrana, bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky na ceste č. I/64. Bolo preto dôvodné takúto dočasnú stavbu v dôsledku jej rozporu s verejným
záujmom ďalej nelegalizovať a žiadosť žalobcu o predĺženie doby trvania dočasnej reklamnej stavby
zamietnuť. Poukaz správnych orgánov na zamietajúce záväzné stanovisko príslušného dotknutého
orgánu vo vzťahu k umiestneniu tejto reklamnej stavby bol taktiež správny, pretože v zmysle ust. §
126 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad bol oprávnený a zároveň povinný vo veci rozhodnúť
vychádzajúc z tohto záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktorý celkom jednoznačne uviedol dôvod
svojho nesúhlasu so zmenou doby trvania reklamnej stavby a stavebný úrad (rovnako ako ani správny
súd) nezistil žiadny dôvod pre neakceptovanie záväzného stanoviska.

Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje,
že žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby
mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak by teda predmetná
stavba umiestnená v ochrannom páse cesty č. I/64 mohla ohroziť verejný záujem na bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky, stavebný úrad nemohol akceptovať žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania
takejto stavby, ale s poukazom na odôvodnené záväzné stanovisko cestného správneho orgánu ako

dotknutého orgánu zo dňa 25. 04. 2017, ktoré obsahuje zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. §
140b ods. 3 stavebného zákona bolo potrebné takúto žiadosť zamietnuť.

V tejto súvislosti a s poukazom na námietku žalobcu o odklone správneho orgánu od ust. § 61 ods. 1, 6
stavebného zákona a o inom prístupe stavebného úradu k žalobcovi a k dotknutému orgánu, považuje
správny súd za potrebné uviesť, že dotknutý orgán z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti vydáva záväzné
stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov
verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia
byť vždy odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 140b
ods. 6 stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom. Podstatou záväzného stanoviska je
na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej strane ochrana verejných záujmov,
ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, a to v zmysle osobitných právnych predpisov. Záväzné stanovisko
sa tak stáva jedným z podkladov pre rozhodnutie a pokiaľ obsahuje podmienky, musí ich stavebný
úrad prevziať do výrokových častí svojho rozhodnutia. Možno teda konštatovať, že dotknutý orgán je
spolupracujúci orgán verejnej správy špecializujúci sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti
stavebného úradu. Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce
z vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom
konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne
práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Podľa názoru súdu potom stavebný
úrad nepochybil, keď sa iniciatívne obrátil na dotknutý správny orgán so žiadosťou o vyjadrenie k
výnimke udelenej dňa 20. 09. 2004 (čomu predchádzala márna výzva zo dňa 11. 08. 2016 pre žalobcu
na predloženie „nového“ stanoviska dotknutého orgánu z dôvodu zmeny právneho predpisu - cestného
zákona) a následne, po oboznámení žalobcu s obsahom tohto záväzného stanoviska zo dňa 25. 04.
2017, s vyjadrením dotknutého orgánu zo dňa 20. 10. 2017 ako i s vyjadrením Ministerstva dopravy
s výstavby SR zo dňa 07. 11. 2017, ktoré je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu (obe vyjadrenia
podané z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal obsah záväzného stanoviska) vo veci rozhodol dňa 26.
03. 2019, pričom bol viazaný obsahom záväzného stanoviska dotknutého orgánu zo dňa 25. 04. 2017.

40. K námietkam žalobcu uvedeným v II. časti žaloby (1. až 6. bod) správny súd uvádza, že tieto sú v
celom rozsahu nedôvodné. Stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže
stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. §
61 ods. 2 stavebného zákona. Upustenie od miestneho zisťovania v prípade, ak sú stavebnému úradu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby nezabraňuje, resp. neznemožňuje stavebnému úradu, aby si vyžiadal od dotknutého orgánu
záväzné stanovisko v zmysle ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona. V danom prípade bol priestor
staveniska (ust. § 43i stavebného zákona) stavebnému úradu známy z predloženej dokumentácie, preto
i podľa názoru súdu bolo možné upustiť od miestneho zisťovania. Priestor staveniska však nemožno
stotožňovať s ochranným pásmom cesty č. I/64, v ktorom bolo stavenisko umiestnené a v ktorom bola
umiestnená i reklamná stavba, v prípade ktorej žaloba žiadal o zmenu doby jej trvania, a v takom
prípade bol vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (zmena právneho predpisu oproti roku 2004,
možná podstatná zmena skutkových okolností vzhľadom na odstup času od roku 2004 a výstavbu
strategického parku) dôvodný postup stavebného úradu, keď od dotknutého orgánu žiadal vyjadrenie k
povoleniu výnimky zo dňa 20. 09. 2004.

Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa,
nespochybniteľne vyplýva, že stavebný úrad opakovane (05. 05. 2017, 07. 03. 2018, 27. 12. 2018)
vydával a žalobcovi doručoval oznámenia o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s
upustením od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem
pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp.
bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň bol žalobca
upozornený v oznámení zo dňa 07. 03. 2018 a 27. 12. 2018 na to, že dobu trvania predmetnej reklamnej
stavby nebude možné predĺžiť, a to s poukazom na záväzné stanovisko dotknutého orgánu zo dňa
25. 04. 2017, vyjadrenie dotknutého orgánu zo dňa 20. 10. 2017 a vyjadrenie orgánu zo dňa 07. 11.
2017, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu (s ich obsahom bol žalobca oboznámený). Na

uvedené oznámenia stavebného úradu žalobca nereagoval, žiadne námietky a pripomienky nevzniesol,
pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu bola odňatá možnosť náležite
argumentovať. Až v podaných odvolaniach proti jednotlivým rozhodnutiam správneho orgánu prvého
stupňa (stavebný úrad v predmetnej veci rozhodoval celkom päť krát) vzniesol námietky a pripomienky
k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom
rozhodnutí riadne vysporiadal. V súvislosti s touto námietkou žalobcu správny súd považuje za potrebné
poukázať i na to, že žalobca opakovane žiadal o vyhotovenie kópie spisu v predmetnej veci, pričom mu
bolo opakovane vyhovené a kópia spisu mu bola zaslaná. Teda i takouto formou bol žalobca informovaný
o podkladoch rozhodnutia stavebného úradu, napriek tomu k nim nezaujal žiadne stanovisko, nepodal
skutkovú ani právnu argumentáciu k zasielaným listinám, ktoré tvorili administratívny spis a jeho
námietka o odňatí možnosti náležitosti argumentovať nemá reálny základ.

Správne orgány v danej veci podľa názoru súdu vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie), zo záväzného
stanoviska dotknutého orgánu zo dňa 25. 04. 2017 (ktoré v zmysle ust. § 140b ods. 2, 3 stavebného
zákona obsahovalo všetky zákonom vyžadované náležitosti, teda je v ňom uvedené príslušné
ustanovenie cestného zákona, na základe ktorého dotknutý cestný orgán uplatňoval svoju pôsobnosť
ako i to, že týmto stanoviskom nahrádza predchádzajúce záväzné stanovisko zo dňa 20. 09. 2004), resp.
i z ďalších vyššie uvedených vyjadrení, ktoré boli zadovážené do administratívneho spisu. Predmetnú
reklamnú stavbu správne posúdili, prihliadnuc i na verejný záujem chránený cestným zákonom a
vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorej ďalšia existencia je v danom mieste
neprípustná, a to z dôvodu jej umiestnenia v ochrannom pásme cesty č. I/64 s poukazom na vyššie
uvedené záväzné stanovisko dotknutého orgánu zo dňa 25. 04. 2017, z ktorého vyplýva podstatná
zmena skutkových okolností oproti okolnostiam, z ktorých dotknutý orgán vychádzal v roku 2004 a ktorá
spočívala vo výraznej zmene dopravných pomerov v zmysle zvýšenia intenzity cestnej premávky z
dôvodu realizácie stavby strategického parku v danej oblasti. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého
stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne
normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil
od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe,
nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zo
žalobcom predloženej fotodokumentácie, povolenia výnimky zo dňa 20. 09. 2004 a rozhodnutia zo
dňa 06. 03. 2013 je zrejmé a nepochybné, že reklamná stavba tvaru „V“ bola dočasne umiestnená v
ochrannom pásme cesty č. I/64 a príslušný dotknutý správny orgán nesúhlasil s jej ďalšou existenciou
z dôvodov, ktoré jasne definoval vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 25. 04. 2017, ktoré bolo pre
stavebný úrad záväzné. Zistený skutkový stav oba správne orgány podrobne popísali v odôvodnení
svojich rozhodnutí.

41. V podanej žalobe žalobca namietal i to, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou
zaujatosti, ktorú vzniesol proti zamestnancom stavebného úradu, ktorí vybavovali jeho veci, pričom
uviedol i čísla podaní, ktoré boli zaslané jeho obchodným partnerom. K tejto námietke je potrebné
uviesť, že v administratívnom spise sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 s označením
„oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“. Z tohto podania možno vyvodiť, že
žalobca namieta predpojatosť všetkých zamestnancov stavebného úradu vo veciach, v ktorých je
účastníkom, najmä predpojatosť Ing. arch. M. H. a Mgr. Z. V.. Ako dôvod námietky žalobca uviedol, že
od svojich obchodných partnerov, ktorí mu prenajímajú pozemky sa dozvedel, že mesto Nitra konajúce
prostredníctvom uvedených zamestnancov ich kontaktuje a vyzýva na ukončenie nájomných zmlúv so
žalobcom. Správny súd si od žalovaného vyžiadal podania (listiny), ktoré žalobca v žalobe uviedol,
nakoľko tieto sa v administratívnom spise nenachádzali a po ich predložení zistil, že sa jedná o výzvy,
ktoré zasielalo mesto Nitra, útvar hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry na ukončenie
nájomnej zmluvy (adresované subjektu Agrokomplex Národné výstavisko, štátny podnik, SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, SOŠ potravinárska), resp. žiadosti primátora mesta
o spoluprácu (adresované Rímskokatolíckej cirkvi Sídelná kapitula Nitra a Rímskokatolíckej cirkvi
Biskupstvo Nitra). O podanej námietke predpojatosti podanej žalobcom proti všetkým zamestnancom
stavebného úradu najmä Ing. arch. M. H. a S.. Z. V. bolo rozhodnuté dňa 30. 10. 2017 tak, že bola
zamietnutá a rozhodnutie bolo doručené zástupkyni žalobcu dňa 16. 11. 2017. Oznámenie skutočností
nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle ust. § 19
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto
z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti

nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je zamestnanec vylúčený z
prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho
účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa, pričom tieto dôvody
v danom prípade zistené neboli.

Opakovane bolo rozhodnuté o podanej námietke dňa 09. 11. 2018 tak, že námietka predpojatosti
podaná žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä Ing. arch.
M. H. bola zamietnutá a ďalším rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2018 bolo rozhodnuté tak, že námietka
predpojatosti podaná žalobcom dňa 29. 09. 2017 proti všetkým zamestnancom stavebného úradu,
najmä Mgr. Z. V. bola taktiež zamietnutá. Predmetné rozhodnutia boli žalobcovi doručené, čo vyplýva
i z kópie spisu, ktorá bola doručená žalobcovi, resp. jeho zástupkyni dňa 20. 03. 2019. Nakoľko o
podanej námietke predpojatosti vznesenej žalobcom bolo riadne rozhodnuté (dokonca opakovane) a
žalobcovi boli tieto rozhodnutia doručené, správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný k týmto námietke
vo svojom rozhodnutí vyjadroval, najmä keď žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 02. 05. 2019 proti
rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 26. 03. 2019 len konštatoval, že „zo spisu je zrejmé, že správny
orgán rezignoval na svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav, postupoval na základe svojvôle,
účelovo a z podkladov, ktoré predložil/označil účastník konania spolu so svojou námietkou predpojatosti
aj predpojato“ a inak sa žiadnym spôsobom námietkou predpojatosti nezaoberal a ani rozhodnutie o nej
žiadnym spôsobom nenamietal. S poukazom na uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa
žalovaný námietkou predpojatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal.
42. Žalobca opakovane v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, a to z rôznych
dôvodov (napr. z dôvodu, že vychádza zo stanoviska dotknutého orgánu, že zo spisu nie je zrejmá
akákoľvek, nieto ešte podstatná zmena skutkových okolností, z dôvodu nemožnosti preskúmania
úvah o dosiahnutí kvality podstatnosti zmeny skutkových okolností a pod.). K uvedenej námietke
správny súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné
správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred
takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne
postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a
z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka
konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne
odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok
a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu
administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd
rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil,
ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebný úrad v predmetnej veci rozhodoval päťkrát, pričom
prvé štyri rozhodnutia žalovaný z rôznych dôvodov svojim rozhodnutiami zrušil a až posledné (piate)
rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 26. 03. 2019 o zamietnutí žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej
stavby žalovaný svojim piatym rozhodnutím zo dňa 25. 06. 2019 potvrdil ako vecne správne. Z
týchto posledných rozhodnutí správnych orgánov však jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktorá bola
žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zamietnutá, pričom správne orgány jednoznačne
poukazujú na obsah záväzného stanoviska dotknutého orgánu (ktoré bolo pre ne záväzné) ako i obsah
ďalších vyjadrení, pričom záväzné stanovisko dotknutý orgán dostatočne zdôvodnil a toto odôvodnené
záväzné stanovisko (s ktorým bola žalobca oboznámený, rovnako ako s ďalšími vyjadreniami), ktoré
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, bolo záväzné pre stavebný úrad i pre žalovaného.

43. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle ust. §
62 ods. 4 stavebného zákona žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa 30. 10.
2015 pre rozpor umiestenia tejto stavby s verejným záujmom chráneným cestným zákonom, zamietol.
Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 03. 2019
potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili

skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona
rozhodnúť.

44. K žalobcom namietanej existencii rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. 06. 2019, resp. zo dňa 25.
06. 2019 a opakovanému doručovaniu rozhodnutia, správny súd uvádza, že v administratívnom spise
sa nachádza rozhodnutie žalovaného v elektronickej podobe s dátumom 25. 06. 2019, ku ktorému je
pripojená doložka o autorizácii zo dňa 25. 06. 2019 ako i elektronická doručenka preukazujúca jeho
doručenie žalobcovi dňa 10. 07. 2019. Doručenka preukazujúca doručenie rozhodnutia žalovaného
zo dňa 24. 06. 2019 sa v spise nenachádza. Z uvedených dôvodov ako i s poukazom na vyjadrenie
žalovaného k tejto námietke žalobcu správny súd vychádzal z toho, že žalobou mohlo byť napadnuté
len rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. 06. 2019 a rozhodnutie s týmto dátumom podrobil súdnemu
prieskumu. Preskúmaním tohto rozhodnutia v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

46. Náhradu trov konania nepriznal ani účastníčke konania D. S. S., a to podľa ust. § 169 SSP, nakoľko
neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre túto účastníčku. Žalobca v podanej
žalobe za účastníčku konania označil D. S.. Správny súd jej zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa
k nej, pričom vyjadrenie zo dňa 23. 12. 2019 podala fyzická osoba D. S. S. a z predloženého
administratívneho spisu vyplýva, že takto označená fyzická osoba bola účastníčkou správneho konania.
Účastníčke súdneho konania súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli
trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo dňa 27. 11. 2019, aby sa k
podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. §
105 ods. 2 SSP).

47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.