Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218203556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218203556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: ARRIVA Nové Zámky, a.s., so
sídlom Nové Zámky, Považská 2, IČO: 36 545 317, proti žalovanému: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y.
XX, o zaplatenie 308,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Komárno z 2. marca 2020, č. k. 8C/56/2018-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastitýkajúcejsanáhrady
trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 298,70 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti o zaplatenie sumy 10 eur
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 88,56 % .

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 451 ods. 1, 2, § 760, § 772 veta prvá Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) v platnom znení, § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 4 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej

doprave. Dôvodil, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 308,70 eura z
dôvodu, že bol kontaktovaný spoločnosťou Transdata s.r.o., ktorá spravuje čipové karty žalobcu a bol
informovaný o nelegálnej manipulácii s dopravnými kartami žalobcu a o tom, že čipové karty žalobcu
sa plnia aj na neautorizovaných zariadeniach. O podanej žalobe rozhodol prvým rozsudkom č. k.
8C/56/2018-45zodňa18.03.2019,protiktorémupodalodvolaniežalovanýaodvolacísúduznesenímč.
k. 6Co/98/2019-63 zo dňa 31. 07. 2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a mu vrátil na ďalšie konanie
s tým, aby zabezpečil predloženie prepravného poriadku účinného od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2018, aby

skúmal ako skončilo trestné konanie vedené pod č. ČVS: ORP-677/2-VYS-NZ-2017 a ďalšie konania
vedené na Okresnom súde Komárno. Vykonaným dokazovaním zistil, že z tarify žalobcu vyplývalo, že
žalobca ako poskytovateľ verejnej cestnej hromadnej pravidelnej osobnej dopravy vydáva čipové karty,
ktoré slúžia ako elektronický nosič finančnej zálohy cestujúceho na elektronickú platbu jednorazového
cestovného. Čipovú kartu vystavuje žalobca na svojich obchodných miestach a po jej vystavení sa stáva
majetkom cestujúceho, ktorý si ju zakúpil. Čipová karta je vystavená na osobu a je neprenosná. Klient
obdrží autorizovanú čipovú kartu s menom a fotografiou a je mu dobitý kredit vo výške jeho požiadavky.

Klient si môže čipovú kartu nabiť na autorizovaných miestach, teda na predajných miestach žalobcu
a to na autobusových staniciach alebo priamo v autobuse cez palubný počítač. Každé iné dobíjanie
čipovej karty je neautorizované. Minimálna zálohová platba je 5 eur pri nabíjaní. Po zaplatení zálohy je
cestujúcemu vydaný daňový doklad o zaplatení a celkovej výške kreditného zostatku na čipovej karte.Stratu, resp. krádež čipovej karty je potrebné bezodkladne nahlásiť žalobcovi ako dopravcovi. Podľa čl. 8
bod 3 Tarify, na žiadosť cestujúceho môže dopravca stratenú alebo odcudzenú čipovú kartu zablokovať
proti neoprávnenému použitiu. Oboznámil sa s účtom karty žalovaného a zistil, že počiatočný stav karty

dňa 07. 01. 2016 bol 0 a zostatok dňa 23. 06. 2017 predstavoval sumu vo výške 10 eur, pričom medzi
uvedenými dňami čerpal žalovaný na cestovnom vo výške 309,75 eura, hoci žalovaný realizoval vklad
na kartu zálohy a to dňa 20. 05. 2016 sumu 5 eur a dňa 02. 06. 2017 sumu 5 eur. Dôvodil, že ak žalovaný
realizoval výbery cestovného vo výške 309,75 eura /súd prvej inštancie správne myslel sumu 308,70
eura, ktorá chyba v písaní nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia/, pričom na tieto spotreboval aj

svoj kredit vo výške 10 eur, žalovaný sa s poukazom na § 451 ods. 1, 2 OZ bezdôvodne obohatil vo výške
298,70 eur (309,75 - 10) bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca evidoval neautorizované dobitie karty vo
výške 309,75 eura. Žalovaný bez autorizovaného dobitia, teda finančného krytia vyčerpal na cestovnom
sumu 298,70 eura, pričom toto cestovné žalobcovi neuhradil. Neoprávnené dobíjanie sa uskutočňovalo
cez aplikáciu, ktorá je voľne dostupná na internete a pomocou tejto aplikácie je možné čipové karty dobiť
bez vedomia spoločnosti. Aplikácia bola hacknutá a nachádzala sa v mobilnom telefóne názov: Y. Z. M.-

Y. X.X.X E.. Žalobca v danom prípade poskytol žalovanému plnenie v hodnote 298,70 eura bez právneho
dôvodu, keďže žalovaný použil dopravný prostriedok žalobcu bez úhrady určeného cestovného, teda v
rozpore s § 760 OZ a § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z. z. v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne
obohatil o sumu 298,70 eura. Uviedol tiež, že kto neoprávnene vyrobí, pozmení, obstará, drží, užíva
čipovú kartu alebo predmet spôsobilý plniť funkciu platobnej karty, môže sa takýmto konaním dopustiť

priestupku alebo trestného činu. Zosumarizoval, že v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia,
že žalovaný v rozhodnom období, t.j. od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 požíval čipovú kartu č. XXXXX,
L.: XXX XXX XXXX a dobíjanie predmetnej karty realizoval na neautorizovaných zariadeniach. Z tohto
bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu
zo zmluvy o preprave osôb, poskytnutie dopravných služieb žalovanému a že žalovaný za poskytnutie

dopravných služieb riadne a včas nezaplatil. Tieto skutočnosti žalobca preukázal účtom z príslušnej
karty, z ktorého bolo zrejmé, že výška vkladov na karte bola v rozhodnom období 10 eur, pričom výbery z
čipovejkartyboliuskutočňovanévovýške308,70eura.Ktvrdeniamžalovaného,ževrozhodnomobdobí
kartu stratil a výbery z karty neuskutočňoval on, zaujal stanovisko, že bolo povinnosťou žalovaného
svoje tvrdenia preukázať (napr. potvrdením polície o hlásení straty dokladov, ale aj daňovými dokladmi o

zakúpení, resp. dobíjaní karty), pričom žalovaný v tomto smere nepredložil súdu žiadny dôkaz. Žalovaný
v konaní nespochybnil, že bol majiteľom čipovej karty č. XXXXX, L.: XXX XXX XXXX, nepreukázal,
že by v rozhodnom období nevyužíval dopravné služby žalobcu alebo že by v tom čase používal inú
kartu. S ohľadom na uvedené tvrdenia žalovaného (napr., že cestoval len z Y. do W. A. a späť raz do
týždňa, keďže pracoval v F., taktiež, že mal úplne iné starosti s jeho zdravotným stavom a nie myslieť

nato, že karta môže byť zneužitá treťou osobou) označil za tendenčné, v snahe vyhnúť sa svojmu
dlhu, keďže nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi. Keďže žalovaný tvrdenia žalobcu relevantným
spôsobom nepoprel, nepreukázal, že by čipovú kartu nepoužíval za účelom úhrady prepravných služieb
poskytovaných žalobcom a rovnako nepreukázal, že dobíjanie kreditu na predmetnej čipovej karte
vykonával autorizovaným spôsobom a s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, žalobe

ako čiastočne dôvodnej v sume 298,70 eura vyhovel.

3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dôvodil, že v predmetnej veci mal žalobca (298,70
eura) úspech v 90,28 % a žalovaný (10 eur) v 1,72 %, preto celkom bol žalobca úspešný v 88,56

%, ktorý nárok na náhradu trov konania mu priznal s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
v ktorom uviedol, že žalobca nepreukázal v konaní, že by vydával potvrdenia „hlásenie straty čipovej

karty“ v inkriminovanej dobe. Uviedol, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy, že chodí na
týždňové turnusy do F.. Potvrdenie žalobcu o jeho cestách z Y. do V. označil za nepravdivé. Zvýraznil,
že ústrižky zo strojčekov v autobusoch sú tlačené technológiou, že tlač na lístkoch vydrží len krátky čas,
následne vybledne a text je nečitateľný, preto sa mu archivovanie lístkov javí ako zbytočné. Zopakoval,
že stratu čipovej karty nenahlasoval z dôvodu jeho závažných zdravotných problémov. Namietal výšku

uplatnenej sumy, žiadal o jej prehodnotenie a vyjadril ochotu zaplatiť žalobcovi sumu 50 eur ako pokutu
za nenahlásenie straty čipovej karty.5. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca, v ktorom zvýraznil, že žalovaný v
súlade s prepravným poriadkom zodpovedá za odcudzenú i poškodenú čipovú kartu. Ďalej zvýraznil, že
nebol povinný žalovanému vydať potvrdenie o hlásenia o strate čipovej karty, pretože žalovaný jej stratu

nehlásil. Zvýraznil, že k zablokovaniu karty dochádza na základe riadne nahlásenej straty čipovej karty
v súlade s prepravným poriadkom a hlásenie straty má klient vykonať na obchodnom mieste dopravcu
s tým, že obdrží originál tlačiva. Zvýraznil, že v konaní preukázal, že žalovaný na čipovú kartu jazdil.
Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti a v

časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania. V zamietajúcej časti nadobudol rozsudok súdu prvej
inštancie pre absenciu odvolania právoplatnosť.

7.Podľa§387ods.1,2CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedol vo svojom odvolaní žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje
sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd

prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté
právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdil
odvolateľ aj v priebehu prvoinštančného konania, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom

prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti
rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.

10. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
308,70 eura z dôvodu, že vykonáva prevádzkovanie verejnej cestnej hromadnej dopravy - osobnej,

ako aj predaj lístkov a miesteniek. Bol kontaktovaný spoločnosťou M. s.r.o., ktorá spravuje čipové karty
žalobcu a informovaný o nelegálnej manipulácii s jeho dopravnými kartami a o tom, že čipové karty
sa plnia aj na neautorizovaných zariadeniach. Žalobca podal trestné oznámenie dňa 17. 07. 2017 a
dňa 28. 07. 2017 bolo začaté trestné stíhanie ČVS: ORP-677/2-VYS-NZ-2017 vo veci zločinu
neoprávneného obohatenia spáchaného v spolupáchateľstve. Žalovaný bol v súvislosti s odhalením

neautorizovaného plnenia za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 vyzvaný na úhradu dlhu vo
výške 308,70 eura v lehote 5 dní od doručenia oznámenia. Mal za to, že žalovaný porušil povinnosti
uložené mu v prepravných podmienkach žalobcu a spôsobil mu majetkovú škodu titulom bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 8C/56/2018-45 zo dňa 18.03. 2019, ktorým žalobe vyhovel z dôvodu nerozporovania nároku žalovaným. V dôsledku žalovaným
podaného odvolania Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/98/2019-63 zo dňa 31. 07. 2019 rozsudok
súduprvejinštanciezrušilavrátilnaďalšiekonaniestým,abysúdprvejinštanciezabezpečilpredloženie

prepravného poriadku účinného od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2018, aby skúmal výsledok trestného konania
vedeného pod č. ČVS: ORP-677/2-VYS-NZ-2017 i výsledok ďalších konaní vedených na Okresnom
súde Komárno. Následne súd prvej inštancie striktne dodržiavajúc postup naznačený odvolacím súdom
vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca vo veci uniesol
dôkazné bremenom ohľadom preukázania jeho nároku a naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

ohľadom svojich tvrdení a dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil vo výške 298,70 eura, v
ktorej časti žalobe vyhovel a v časti žalobcom uplatnených 10 eur žalobu zamietol. Žalovaný podal proti
vyhovujúcej časti rozsudku odvolanie, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Svoje odvolanie postavil na tvrdení, že žalobca
nepreukázal, že by vydával potvrdenia o hlásení straty čipovej karty, že súd prvej inštancie vôbec nevzal
doúvahy,žechodínatýždňovéturnusydoF..Namietalvýškuuplatnenejsumy,žiadalojejprehodnotenie

a vyjadril ochotu zaplatiť žalobcovi sumu 50 eur ako pokutu za nenahlásenie straty čipovej karty.

11. Podľa § 772 veta prvá OZ, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú predpisy, najmä
prepravné poriadky a tarify.

12. Podľa § 14 ods.1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z., cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena osádky autobusu a lebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

13. V zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný a) mať
platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo

autobusualeboakideocestovnýlístokvoformeaktivovanéhoelektronickéhomédia,b)kúpiťsicestovný
lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky
autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení
do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vykonáva
prevádzkovanie verejnej cestnej hromadnej dopravy - osobnej, ako aj predaj lístkov a miesteniek,
žalobca vydáva čipové karty na svojich obchodných miestach, ktoré slúžia ako elektronický nosič
finančnej zálohy cestujúceho na elektronickú platbu jednorázového cestovného. Čipová karta sa po
jej vystavení stáva majetkom kupujúceho - cestujúceho, je vystavená na osobu a je neprenosná.

Majiteľ čipovej karty si ju môže nabiť výlučne na autorizovaných miestach - na predajných miestach
žalobcu, na autobusových staniciach alebo priamo v autobuse cez palubný počítač. Každé iné dobíjanie
čipovej karty je neautorizované. V zmysle Prepravného poriadku pre pravidelnú prímestskú autobusovú
dopravu žalobcu bod 10.11 (ďalej len „Prepravný poriadok“) cestujúci je sám zodpovedný za stratu
alebo poškodenie cestovného lístka, dopravca neposkytuje náhradu za stratené alebo poškodené

cestovné lístky, ktoré sú nepoužiteľné. V zmysle čl. 6 bod 9 Tarify dopravcu pravidelnej prímestskej
autobusovej dopravy (ďalej len „Tarifa“) stratu, resp. krádež čipovej karty je potrebné bezodkladne
nahlásiť dopravcovi. V zmysle čl. 8 bod 3 Tarify, na žiadosť cestujúceho môže dopravca stratenú
alebo odcudzenú čipovú kartu zablokovať proti neoprávnenému použitiu. Z účtu karty žalovaného s
počiatočným stav zo dňa 07. 01. 2016 v sume 0 eur a zostatkom zo dňa 23. 06. 2017 vo výške 10

eur, vyplýva, žalovaný realizoval vklad na kartu dňa 20. 05. 2016 v sume 5 eur a dňa 02. 06. 2017 v
sume 5 eur. Žalovaný realizoval celkovo výbery cestovného vo výške 308,70 eura z čipovej karty, ktorú
autorizovane dobil len kreditom vo výške 10 eur. Žalobca bol kontaktovaný spoločnosťou Transdata
s.r.o., ktorá spravuje čipové karty žalobcu a bol informovaný o nelegálnej manipulácii s dopravnými
kartami žalobcu a o tom, že čipové karty žalobcu sa plnia aj na neautorizovaných zariadeniach.

Neoprávnené dobíjanie sa uskutočňovalo cez aplikáciu, ktorá je voľne dostupná na internete a pomocou
tejto aplikácie je možné čipové karty dobiť bez vedomia spoločnosti. Aplikácia je hacknutá a nachádza
sa v mobilnom telefóne názov: Y.
15. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.16. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho,
kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe
sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia
jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu

a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a
preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,

ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť
vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna
úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. K osobitným skutkovým podstatám vzniku bezdôvodného
obohatenia medzi iným patrí i plnenie bez právneho dôvodu, t. j. plnenie, kde právny dôvod od samého
začiatku neexistoval. Pôjde teda o všetky tie prípady, kde poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny

dôvod, ako napr. prijatie preddavku na plnenie podľa zmluvy, ktorú účastníci zamýšľali a k uzatvoreniu
ktorej však neprišlo, prijatie plnenia, ktoré niekto omylom poskytol inému, voči ktorému nie je v žiadnom
právnom vzťahu, a pod.

18. Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie

získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval.
To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď
ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto
prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli

alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však
treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie akceptoval a
poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách

(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. 3/ Bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne odpadol.
Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy
(§ 48) alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je

potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový
prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým
mravom, čo však neplatí opačne, nie každé konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom. Za
zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj, je len
taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje

domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho,
kto podľa práva mal plniť sám. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje,
aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane
nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku

bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku
trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu
môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva
vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo,
právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného

obohateniajeten,ktosabezdôvodneobohatilaoprávnenýmsubjektomjeten,naúkorkohobezdôvodné
obohatenie vzniklo.19. S poukazom na uvedené skutkové zistenia a vzhľadom na vyššie uvedený právny rozbor odvolací
súd zastáva názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel žalobe žalobcu v časti týkajúcej
sa sumy 298,70 eura z dôvodu, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, o ktorých

tvrdeniach žalobca uniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd k právnym záverom vyjadreným súdom
prvej inštancie v napadnutom rozsudku zvýrazňuje, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je
sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich
preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore
unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a

jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj
dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne
na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky
postihujú tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

20. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v predmetnom konaní je nutné uzavrieť, že
v prejednávanej veci žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným /zmluva
o preprave osôb/, že žalovaný v rozhodnom období od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 požíval čipovú
kartu č. XXXXX, L. a dobíjanie predmetnej karty realizoval na neautorizovaných zariadeniach, k

autorizovanému dobitiu došlo za uvedené obdobie len v sume 10 eur, pričom výbery z čipovej karty
boli uskutočňované vo výške 308,70 eura. Na druhej strane žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení, že v rozhodnom období kartu stratil a výbery z karty neuskutočňoval, v tomto
smere nepredložil súdu žiaden dôkaz. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že žalobca v konaní
nepreukázal vydávanie potvrdenia o strate čipovej karty. Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný

stratu svojej karty nenahlásil, aj keď bol tak povinný urobiť v zmysle Prepravného poriadku žalobcu,
preto žalobca potvrdenie o strate čipovej karty, či jej zablokovanie nemohol uskutočniť. Odvolaciemu
súdu v tomto smere nedá nepoznamenať, že tvrdenia žalobcu ohľadom straty čipovej karty a jej
nenahlásenia sú účelové, pretože je zrejmé, že žalobca čipovú kartu potreboval na prepravu, ktorú
pravidelne vykonával a vykonáva. Teda elementárnej logike a obozretnosti každého človeka v takomto

prípade zodpovedá, že ak o strate čipovej karty vedel, potreboval ju na prepravu, by si minimálne
s ohľadom na svoj ďalší život vybavoval novú kartu, chránil sa nahlásením straty starej karty a
jej zablokovaním a zamedzil tak jej prípadnému zneužitiu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by v
rozhodnom období nevyužíval dopravné služby žalobcu, že by v tom čase používal inú kartu alebo
cestovné hradil iným spôsobom, stratu karty nenahlásil, nepreukázal, že dobíjanie kreditu na predmetnej

čipovej karte vykonával autorizovaným spôsobom, teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie žalobe
správne ako čiastočne dôvodnej v sume 298,70 eura vyhovel z titulu bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného spočívajúceho v skutočnosti, že žalovaný bez autorizovaného dobitia na cestovnom
čerpal sumu 298,70 eura. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že žalovaný spotreboval aj svoj kredit

vo výške 10 eur, preto súd prvej inštancie v tejto časti žalobu žalobcu správne zamietol.

21. Odvolací súd v závere konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania a
rozhodnutie v tejto časti riadne právne zdôvodnil /bod 14. odôvodnenia rozhodnutia/, preto odvolací súd
aplikujúc ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje na odôvodnenie tohto výroku ako na svoje vlastné. Súd prvej

inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP.

22. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie, a teda, že žaloba žalobcu je dôvodná a bolo potrebné jej v sume 298,70 eura
vyhovieť. Súd prvej inštancie starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne

právne závery, preto je napadnuté rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keďže nezistil
dôvodnosť námietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, navyše žalovaný ani neuviedol žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal.23. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v

odvolacom konaní si ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli, s prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov (článok 4 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).