Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106224053
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2106224053.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, zastúpený: BAJO LEGAL, s.r.o., IČO
36 860 581, so sídlom Landererova 8, Bratislava, proti žalovanému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XA, W. I. O., zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom, Sad A. Kmeťa 24,
Piešťany, o zaplatenie 5 113,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany zo dňa 01.04.2016 č.k. 6Cb/83/2008-448, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom zmluvnej pokuty sumu 154.040,- Sk (5.113,19 eur) s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
150.040,- Sk od 15.06.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 01.01.2003 uzatvoril so žalovaným podľa ust. § 652 a
nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (ďalej len "ZoP") Zmluvu

o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poistenia v univerzálnej sieti pre reprezentanta (ďalej
len "zmluva"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou je tiež Smernica pre reprezentantov, dňa 01.08.2005
aktualizovaná s účinnosťou od 01.09.2005 (ďalej len "smernica"), ktorá bola žalovanému doručená dňa
15.08.2005. Predmetnou zmluvou sa žalovaný zaviazal prostredníctvom uzatvárania poistných zmlúv
(ďalej len "PZ") sprostredkovávať poistenie poskytované poisťovňou (t. j. žalobcom) a záujemcami o
poistenie.
Podľa čl. 14. bod 14.4. smernice, ak reprezentant poruší povinnosť vyplývajúcu z čl. 4. tejto smernice a

medzi uzatvorením poistnej zmluvy a jej odovzdaním poisťovni dôjde k poistnej udalosti, reprezentant sa
zaväzuje zaplatiť na účet poisťovne zmluvnú pokutu až do výšky 100% poistného plnenia poskytnutého
poistenému, resp. poškodenému v dôsledku poistnej udalosti na základe tejto poistnej zmluvy alebo
zmluvnúpokutuaždovýšky100000,-Skpodľarozhodnutiapoisťovneatodo30dníodvýzvypoisťovne.
Pre porušenie povinností žalovaným žalobca listom zo dňa 12.05.2006 odstúpil od predmetnej zmluvy,
s účinnosťou odstúpenia ku dňu doručenia t. j. ku dňu 18.05.2006. Uplatnený nárok odôvodnil tým,
že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu tým, že dňa 08.11.2005 uzatvoril poistnú zmluvu č. 8015613378

(ďalej len "poistná zmluva"), návrhopoistka č. 9940670262 (ďalej len "NP"). Žalovaný uvedenú poistnú
zmluvu odovzdal na príslušnú pobočku žalobcu až dňa 22.11.2005, pričom podľa smernice lehota
na odovzdanie poistnej zmluvy uplynula dňa 10.11.2005, čím žalovaný porušil bod 4.7. smernice.
V období medzi uzatvorením poistnej zmluvy a jej odovzdaním žalobcovi došlo k vzniku poistnejudalosti dňa 10.11.2005, v dôsledku čoho žalobca uložil žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 100%
poistného plnenia poskytnutého poistenému žalobcom na základe poistnej zmluvy, vo výške 154 040,-
Sk ( 5 111,86 eur). Žalobca uviedol, že zo strany žalovaného došlo pri vyplňovaní predmetnej poistnej

zmluvy k pochybeniu tým, že pred jej uzatvorením nevyplnil samostatné tlačivo "Záznam o rokovaní
sprostredkovateľa poistenia s klientom pred zatvorením poistnej zmluvy" a uvedené tlačivo nepripojil k
vyhotoveniu NP, odovzdanej žalobcovi dňa 22.11.2005.
O výške uloženej sankcie bol žalovaný informovaný listom žalobcu (Oznámenie o uložení sankcie) zo
dňa 09.05.2005, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie do 30 kalendárnych dní od doručenia

uvedeného listu, čo žalovaný napriek ďalšej výzve nesplnil.
Nakoľko si zmluvné strany nedohodli úrok z omeškania priamo v zmluve, uplatnil si žalobca právo na
zákonný úrok z omeškania podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka.

2. Súd vydal dňa 16.11.2006 platobný rozkaz č.k. 43Rob/120/2006-40, proti ktorému podal žalovaný
včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 6.6.2007 uviedol, že medzi žalobcom a
žalovaným nebola dohodnutá zmluvná pokuta pre porušenie žiadnej právnej povinnosti, naviac žalovaný
nebol v zmluve zaviazaný dodržať žalobcom tvrdenú zmluvnú povinnosť. Žalovaný namietal, že zmluvná
pokuta nie je dohodnutá v ustanovení bodu 14.4 smernice, na ktorý bod v žalobe poukazuje, pretože

žalobcom predložená smernica nie je písomným právnym úkonom, ani písomnou zmluvou, keďže nie
je podpísaná žalobcom, ani žalovaným a žalovaný túto smernicu ani nikdy nepodpísal, keď z návrhu
na začatie konania je zrejmé, že smernica ani nemala byť podpisovaná, keďže túto žalobca v priebehu
zmluvného vzťahu jednostranne zmenil a len odoslal na vedomie žalovanému.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa použije tiež na obchodnoprávne vzťahy, ak strany

dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou. Ustanovenie bodu 14.4 smernice nie je platným dojednaným zmluvnej pokuty z
dôvodu chýbajúcej zákonom vyžadovanej písomnej formy právneho úkonu.
Údajný záväzok žalovaného zaplatiť žalobcom žalovanú zmluvnú pokutu za údajné porušenie povinnosti
vyplývajúcej z čl. 14.4 Smernice pre reprezentantov, spočívajúce v tom, že medzi uzatvorením poistnej

zmluvy a jej odovzdaním poisťovni dôjde k poistnej udalosti, až do výšky 100 % poistného plnenia, je
uvedený len v Smernici pre reprezentantov, ktorá nie je žalovaným podpísaná a nemôže takto tvoriť
platné dojednanie zmluvnej pokuty.
Je zrejmé, že znenie čl. 14.4 Smernice pre reprezentantov neupravuje možnosť žalobcu uložiť povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu komukoľvek.

Čl. 14.4 Smernice pre reprezentantov takto nie je ani dojednaním o zmluvnej pokute (nedostatok
písomnej formy) ani dojednaním, v súlade s ktorým by mal žalobca možnosť uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože Smernica pre reprezentantov v bode 14.4 nenadväzuje na
čl. III bod 16 zmluvy, keď neupravuje možnosť poisťovne ukladať zmluvné pokuty.
Vzhľadom na ustanovenia čl. III bod 16 Zmluvy a čl. 14.4 Smernice pre reprezentantov, o ktoré žalobca

svoj údajný právny nárok na zmluvnú pokutu opiera, žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzniknúť nemohol, pretože zmluvná pokuta nie je účastníkmi dojednaná.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6Cb/83/2008-133 zo dňa 26.07.2010 žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania, proti ktorému rozsudku podal žalobca odvolanie a

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 21Cob/429/2010-160 napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a rozsudkom č.k.
6Cb/83/2008-228 zo dňa 28.11.2012 žalobe vyhovel, proti ktorému rozsudku podal žalovaný odvolanie
a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k. 21Cob/44/2013-253 zo dňa 29.11.2013 tento

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.04.2016 č.k. 6Cb/83/2008-448 žalobu zamietol a
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.SúdprvejinštanciezoZmluvyoobchodnomzastúpenípresprostredkovaniepoisteniavuniverzálnejsieti
pre reprezentanta zistil, že žalobca ako poisťovňa a žalovaný ako reprezentant uzatvorili dňa 1.1.2003
zmluvu podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka na dobu neurčitú.

Podľa čl. 4 bod 4.6. smernice, postup reprezentanta pri nakladaní s jednotlivými vyhotoveniami
návrhopoistiek, resp. poistných zmlúv a ich odovzdávanie poisťovni pri vybavovaní intervencií a
požiadaviek na zmenu poistnej zmluvy bude reprezentantovi doplnený a oznámený osobitným pokynom
poisťovne.
Podľa čl. IV. bod 4.7. smernice, reprezentant sa zaväzuje odovzdať pobočke poisťovne, pod ktorú je

organizačne zaradený, vyhotovenie návrhopoistky, resp. poistnej zmluvy, ktoré je podľa osobitného
pokynupovinnýodovzdaťpoisťovni,atododvochpracovnýchdníododňauzatvorenia,resp.dojednania
poistenia.
Podľa čl. 14. bod 14.4. smernice, ak reprezentant poruší povinnosť vyplývajúcu z čl. 4. tejto smernice a
medzi uzatvorením poistnej zmluvy a jej odovzdaním poisťovni dôjde k poistnej udalosti, reprezentant sa
zaväzuje zaplatiť na účet poisťovne zmluvnú pokutu až do výšky 100% poistného plnenia poskytnutého

poistenému, resp. poškodenému v dôsledku poistnej udalosti na základe tejto poistnej zmluvy alebo
zmluvnúpokutuaždovýšky100000,-Skpodľarozhodnutiapoisťovneatodo30dníodvýzvypoisťovne.
Podľa ust. § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "OBZ" alebo "Obchodný zákonník"),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.

Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Obchodný zákonník neupravuje zmluvnú pokutu komplexne, ale jeho ust. § 300 až § 302 obsahujú
iba niektoré odchýlky od úpravy zmluvnej pokuty podľa ust. § 540 až 545 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje
porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na
to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo
zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve
by bolo absolútne neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je tiež potrebné povedať, že dojednanie

zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá zhodný prejav vôle zmluvných
strán. Pokiaľ zhodný prejav vôle zmluvných strán na dojednaní zmluvnej pokuty absentuje, nie je možné
uzavrieť, že by došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty.
Podľa zmluvy (čl. III., body 5. a 6.) si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia
zákazu konkurencie; žiadne iné dojednanie o zmluvnej pokute predmetná zmluva neobsahuje.

Podľa čl. VI. bod 3 zmluvy, jej súčasťami, s obsahom ktorých sa žalovaný ako reprezentant oboznámil
a ktoré prevzal, sú: 1. provízny poriadok, 2. smernica pre reprezentantov a 3. obchodná politika.
Žalobca k podanej žalobe pripojil Smernicu pre reprezentantov, účinnú dňom 01.09.2005 a až
následne podaním doručeným súdu dňa 01.08.2014 predložil tieto smernice: a/ 1/R/US Smernica
pre reprezentantov v univerzálnej sieti zo dňa 01.01.2003; b/ 1/R/US Smernica pre reprezentantov v

univerzálnej sieti zo dňa 10.07.2003 a c/ Smernica pre reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/US/04
zo dňa 01.04.2004.
Žalobca na usmernenie činnosti reprezentantov pri uzatváraní poistných zmlúv vydával Smernice,
ktoré však nie sú výsledkom konsenzu zmluvných strán, ale sú jednostranným (hromadným) pokynom
poisťovne daný reprezentantom. Nie je teda možné uzavrieť, že by žalobcom vydanou smernicou

(ktoroukoľvek) došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinností zmluvnou stranou.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná pokuta v zmysle ktorejkoľvek Smernice žalobcu medzi
zmluvnými stranami platne dohodnutá nebola. Z listu žalobcu zo dňa 05.08.2005 a pripojenej doručenky
súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.08.2005 bola žalovanému doručená (aktualizovaná) Smernica pre
reprezentanta v univerzálnej sieti. Podľa čl. 4 bod 4.6. smernice, postup reprezentanta pri nakladaní

s jednotlivými vyhotoveniami návrhopoistiek, resp. poistných zmlúv a ich odovzdávanie poisťovni pri
vybavovaní intervencií a požiadaviek na zmenu poistnej zmluvy bude reprezentantovi doplnený a
oznámený osobitným pokynom poisťovne. Smernica sama teda predpokladala vydanie osobitnéhopokynu poisťovne v budúcnosti; smernicu samotnú potom nie je možné považovať za osobitný pokyn
poisťovne (žalobcu).
Podľa čl. IV. bod 4.7. smernice, reprezentant sa zaväzuje odovzdať pobočke poisťovne, pod ktorú je

organizačne zaradený, vyhotovenie návrhopoistky, resp. poistnej zmluvy, ktoré je podľa osobitného
pokynupovinnýodovzdaťpoisťovni,atododvochpracovnýchdníododňauzatvorenia,resp.dojednania
poistenia.
Obsah žiadnej zo žalobcom vydanej smernice nie je výsledkom dohody poisťovne a reprezentanta (jej
obchodného zástupcu), ale je to jednostranný interný akt poisťovne, keď smernicou teda poisťovňa

upravuje postup reprezentantov pri uzatváraní poistných zmlúv, ale nemôže jednostranne "dohodnúť"
zmluvnú pokutu s reprezentantom.
Žalovaný popieral udelenie osobitného pokynu v zmysle bodov 4.6. a 4.7. Smernice.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že NP č. 9940670261 žalovaný uzatvoril s klientom p. Petrom
Jurišom dňa 08.11.2005 a odovzdal ju žalobcovi dňa 22.11.2005, ktorá skutočnosť ani sporná nebola.
Z výpovedí zástupcu žalovaného súd zistil, že žalovaný popiera riadne uzatvorenie dohody o zmluvnej

pokuteatopreabsenciupísomnejformyaurčeniavýškyzmluvnejpokuty,ktorýtiežtvrdil,žežalovanému
nebol daný osobitný pokyn na odovzdávanie NP v zmysle bodu 4.7. smernice a žiadal žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že žalovanému nikdy
nebol udelený žiadny osobitný pokyn v zmysle bodov 4.06. a 4.7. smernice a teda žalovaný nemohol
porušiť povinnosť vyplývajúcu mu z bodu 4.7. smernice, ktorý udelenie osobitného pokynu predpokladá.

Smernica predpokladá vydanie osobitného pokynu, avšak nielenže udelenie takéhoto pokynu nebolo v
konaní preukázané, ale preukázaný nebol ani zamýšľaný obsah tohto pokynu. Aj z výpovedí svedkov
vyplynulo, že žiadny osobitný pokyn dávaný nebol, pričom ani oni nemali jasno v tom, čo by malo byť
obsahom takéhoto pokynu. Zamieňali si osobitný pokyn a smernicu samotnú. Nejasnosť obsahu pojmu
"osobitnýpokyn"idenavrubpoisťovne,nakoľkotátovypracovalasmernicuatátopojem"osobitnýpokyn"

použila, pričom neobjasnila jeho obsah.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalovaný porušil jeho
povinnosť voči žalobcovi tak, ako to tvrdí žalobca, a preto nie je dôvod voči žalovanému vyvodzovať
zodpovednosť za porušenie povinnosti, ktorá skutočnosť bola ďalším dôvodom zamietnutia žaloby
okrem nepreukázania dohody o zmluvnej pokute medzi zmluvnými stranami.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, patrí mu náhrada
trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď aplikáciou ust. § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodol o náhrade trov
konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že návrhu žalobcu vyhovie v celom rozsahu a zároveň žiadal, aby sú zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení zo dňa
28.01.2011, sp. zn. 21 Cob 429/2010 v tejto veci vyslovil právny názor vo vzťahu k zmluvnej pokute
uvedenej v bode 14.4 Smernice pre reprezentantov a to, že v danom prípade boli splnené všetky

podmienky potrebné k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Prvoinštančný súd pritom v odôvodení svojho rozsudku
neuviedol ani jednu zmienku o tom, prečo sa odklonil od spomínaného právneho názoru súdu vyššieho
stupňa aaniakosasnímvysporiadal. Absenciaodôvodneniarozsudkuprvoinštančnéhosúduohľadom

tejto podstatnej otázky, zakladá inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Smernice pre reprezentantov zo dňa 01.01.2003, ktorú si žalovaný prevzal pri podpise zmluvy o
obchodnom zastúpení, a na ktorú táto zmluva odkazovala, až poslednú Smernicu pre reprezentantov
zo dňa 01.08.2005 účinnú v čase porušenia povinnosti žalovaným, a ktorá bola žalovanému doručená
ako príloha listu zo dňa 05 .08 .2005 (pozn. predmetný list je spolu s doručenkou založený v súdnom

spise) bolo znenie dojednania o zmluvnej pokute úplne totožné až na zmenu číslovania pri poslednej
Smernici pre reprezentantov (posunutie článku 13 na článok 14), avšak obsahové znenie zostalo
zachované, ako bolo to znenie v čase uzavretia zmluvy o obchodnom zastúpení. Nie je teda možné
v tomto prípade hovoriť o tom, že by predmetná zmluvná pokuta nebola výsledkom konsenzu medzi
stranami, keďže znenie uvedenej zmluvnej pokuty bolo stále rovnaké aj napriek tomu, že od uzavretia

zmluvy o obchodnom zastúpení žalobca vydal ďalšie Smernice pre reprezentantov. Prvoinštančný súd
sa v odôvodením svojho rozsudku nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že znenie zmluvnej pokuty
zostalo zachované v jednotlivých Smerniciach pre reprezentantov, ako bolo v čase uzavretia zmluvy oobchodnom zastúpení. Absencia odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu ohľadom tejto podstatnej
otázky, zakladá inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaný podpisom zmluvy o obchodnom zastúpená prejavil súhlas s tým, že jej súčasťou bude aj

Smernica pre reprezentantov, ktorá v súlade s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určuje časť obsahu
zmluvyoobchodnomzastúpeníazároveňprejavilsúhlasstým,žežalobcajeoprávnenýmeniťadopĺňať
Smernicu pre reprezentantov. Žalovaný podpisom zmluvy o obchodom zastúpení vyjadril súhlas nielen
s obsahom zmluvy o obchodnom zastúpení, ale aj s obsahom príloh, na ktoré táto zmluva o obchodnom
zastúpení odkazovala, t. j. aj s obsahom Smernice pre reprezentantov, respektíve so zmluvnou pokutou

uvedenouvčlánku13bode13.4(neskôrvčlánku14bode14.4)Smernicepre reprezentantov.Žalovaný
podpisom zmluvy o obchodnom zastúpení prejavil vôľu byť viazaný nielen ustanoveniami zmluvy o
obchodnom zastúpení, ale aj ďalšími ustanoveniami obsiahnutými v prílohách zmluvy o obchodnom
zastúpení, ktoré tvoria jej súčasť (článok VI ods . 3 zmluvy o obchodnom zastúpení), ako napríklad
spomínaná Smernica pre reprezentantov.
Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

žalovanému nikdy nebol udelený žiadny osobitný pokyn spomínaný v článku 4 bodu 4.7 Smernice pre
reprezentantov, a teda žalovaný nemohol porušiť povinnosť vyplývajúcu z tohto bodu, ktorý udelenie
osobitného pokynu predpokladá. Prvoinštančný sud ďalej v tejto súvislosti uviedol, že nebol preukázaný
ani zamýšľaný obsah tohto pokynu, a že z výpovedí svedkov vyplynulo, že žiadny osobitný pokyn
dávaný nebol, pričom ani oni nemali jasno v tom, čo by malo byť obsahom takéhoto pokynu, a že si

zamieňali osobitný pokyn a smernicu samotnú, keď podľa odvolateľa je táto časť odôvodnenia rozsudku
prvoinštančného súdu pomerné prekvapivá, pretože nebola uvedená ako dôvod zamietnutia žaloby pri
vyhlasovaní rozsudku na pojednávaní dňa 01.04.2016.
Podľa čl. 4 bod 4.7 Smernice pre reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/US/05 zo dňa 01.08.2005,
účinnej v čase porušenia povinnosti žalovaným „ Reprezentant sa zaväzuje ,odovzdať pobočke

poisťovne, pod ktorú je organizačne zaradený, vyhotovenie návrhopoistky, resp. poistnej zmluvy, ktoré
je podľa osobitného pokynu povinný odovzdal poisťovni, a to do dvoch pracovných dní odo dňa
uzatvorenia, resp. dojednania poistenia." Predmetné ustanovenie je všeobecným ustanovením pre
reprezentantov, ktoré sa týka odovzdávania vyhotovení poistných zmlúv pri všetkých druhoch poistenia,
t.j. nielen PZP na

motorové vozidlo. ale napr. aj havarijného poistenia na motorové vodidlo, či životného poistenia a
iných druhov poistenia. Tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že v konaní nebolo preukázané udelenie
osobitného pokynu spomínaného v článku 4 bode 4.7 Smernice pre reprezentantov považuje odvolateľ
za nesprávne a nepravdivé. V konaní žalobca opakovane poukazoval na to, že osobitný pokyn vyplýva
jednak zo Smernice č. 3MH1100/1/P o metodike pre poisťovanie motorových vozidiel platnej od

01.01.2003, kde je na stranách 27,38 a v časti označenej ako metodika pre vyplňovanie 1 návrhu na
uzavretie poistnej zmluvy KOMBI-d na strane 11 uvedené, že po uzavretí návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy s klientom majú obchodní zástupcovia (reprezentanti) a teda aj žalovaný odovzdať žalobcovi jej
originál a jednak vyplýva aj zo samotných návrhopoistiek, resp. poistných zmlúv, kde je v dolnej časti
každej z nich uvedený tento osobitný pokyn : „ Tento návrh je vyhotovený v troch vyhotoveniach, jeden

originál a dve kópie, pričom originál obdrží poisťovateľ, poistník a obchodný zástupca poisťovateľa
obdržia kópiu. " V konaní bol predložený návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. 8015613378 zo dňa
08.11.2005, ktorý bol uzavretý s pánom B. V. týkajúci sa PZP na motorové vozidlo, kde je rovnako v
dolnej časti tejto zmluvy v poslednej vete citovaný vyššie uvedený osobitný pokyn, o ktorom žalovaný
musel mať vedomosť, keďže túto zmluvu uzatváral v mene žalobcu.

Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkový zisteniam, keď z vykonaných svedeckých výpovedí dospel k záveru, že z nich nevplynula
existencia osobitného pokynu, že svedkovia nemali jasno, čo je osobitný pokyn, resp. že si ho zamieňali
so smernicou. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynula existencia osobitného pokynu v smerniciach
žalobcu k produktom (napr. Smernica č. 3MH1100/1 /P o metodike pre poisťovanie motorových vozidiel

platnej od 01. 01 .2003) a v samotných poistných zmluvách. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného,
že v smerniciach nie je uvedený časový horizont, dokedy je potrebné odovzdať originál žalobcovi,
v tejto súvislosti žalobca poukazuje na ustanovenie čl. 4 bod 4.7 Smernice pre reprezentantov v
univerzálnej sieti 1 / R/US/ 05 zo dňa 01 . 08 . 2005 , podľa ktorého „ Reprezentant sa zaväzuje
odovzdať pobočke poisťovne, pod ktorú je organizačne zaradený, vyhotovenie návrhopoistky, resp.

poistnej zmluvy, ktoré je podľa osobitného pokynu povinný odovzdal poisťovni, a to do dvoch pracovných
dní odo dňa uzatvorenia, resp. dojednania poistenia. V odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu
absentuje akákoľvek zmienka o tom, ako sa vysporiadal prvoinštančný súd so správaním žalovaného
uskutočneného po porušení povinnosti pre ktoré mu bola uložená zmluvná pokuta a s jeho vyjadrenímna pojednávaní dňa 10.06.2015, keď absencia odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu ohľadom
týchto podstatných otázok, zakladá inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že odvolanie nie je podané oprávnenou osobou, pretože nie je podané
ani podpísané žalobcom ani jeho právnym zástupcom (ktorým je advokátska kancelária BAJO LEGAL,

s.r.o.), keďže je podané a podpísané JUDr. Michalom Helešom, advokátom. JUDr. Michal Heleš,
advokát, síce uviedol pri svojom podpise, že je prokurista BAJO LEGAL, s.r.o., avšak takáto forma
zastupovania pri výkone advokácie je neprípustným obchádzaním zákona č. 586/ 2003 Z.z. o advokácii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o advokácii"). Odvolanie nie je podané a podpísané
za advokátsku kanceláriu žiadnym z jej konateľov a advokátov, ako to vyžaduje zákon o advokácii.
Podané odvolanie je neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie a

rozpor so zákonom o advokácii, pretože advokátska kancelária s.r.o. nesmie vykonávať advokáciu inak
ako konateľom s.r.o., v zmysle § 12 a § 15 zákona o advokácii. Podpísanie odvolania prokuristom
s.r.o. tak nie je úkonom advokátskej kancelárie pri výkone advokácie. Je nepochybné, že podanie a
podpísanie odvolania zo dňa 09.06.2016 učinil pán JUDr. Michal Heleš, ako prokurista nedovolene v
rámci poskytovania právnej pomoci - právnej služby, teda odvolanie obchádza ustanovenia zákona o

advokácii a je neplatným právnym úkonom, ktorý neprivodil právne následky. Tento nedostatok ani v
procesno-právnom úkone nie je možné zhojiť.
Žalobca ako poisťovňa zneužil svoje silnejšie ekonomické postavenie na úkor v zmluvnom vzťahu
slabšieho subjektu a postavil tak žalovaného pred hotovú vec. Žalovaný, aby nestratil obživu, zmluvu
podpísal, nemohol nič zmeniť. Tým je výrazne narušená sloboda vôle strany podpisujúcej zmluvu.

Tým je daný nový prvok v prvoinštančnom konaní, preukázanie nedostatku vôle žalovaného, ktorý
bol z ekonomického dôvodu nútený uzavrieť novú zmluvu. Dôkazom porušenia rovnakého postavenia
účastníkov občianskoprávneho vzťahu (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) v prípade žalobcom
pripravenej Zmluvy o obchodnom zastúpení je jej znenie, ktorým nútil slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu vopred súhlasiť s akýmikoľvek zmenami a doplneniami zmluvného vzťahu, keďže žalobca si

v článku IV bode 5 Zmluvy o obchodnom zastúpení vyhradil právo meniť a dopĺňať okrem iných
dokumentov aj Smernicu pre reprezentantov. Žalovaný má za to, že ide zároveň o nepoctivý obchodný
styk žalobcu, resp. výkon práva (ak by existovalo žalobcom v konaní uplatňované právo), ktorý podľa
ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka nepožíva právnu ochranu.
Žalovaný má za to, že samotná Zmluva o obchodnom zastúpení, ktorú pripravil a dal podpísať

žalovanému žalobca, je absolútne neplatný právny úkon, pretože obchádza ustanovenie § 1 ods.
3 Zákonníka práce, keďže svojim obsahom napĺňa všetky kritéria závislej práce zamestnanca pre
zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce.
Z neplatnej zmluvy nemôže vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, aj keby bola platne a zrozumiteľne
dojednaná pre porušenie určitej právnej povinnosti, čo však v tejto veci absentuje.

Žalovaný trvá na nedostatku písomnej formy právneho úkonu a to dojednania zmluvnej pokuty.
Žalobca okrem toho nepreukázal, že by žalovanému doručil Smernicu č. 3MH1100/1/P, na ktorú v
podanom odvolaní poukazuje. Táto smernica, predložená až počas súdneho konania v r. 2015, nikdy
netvorila súčasť právneho úkonu medzi žalobcom a žalovaným. Predmetná Smernica nebola podpísaná
ani žalobcom, ani žalovaným, strany zmluvy túto Smernicu č. 3MH1100/1/P nikdy nespravili súčasťou

ani prílohou Zmluvy o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia, na takú smernicu zmluva ani
neodkazuje ani nebola žalovanému známa pri podpise zmluvy ani neskôr. Je pritom potrebné rozlišovať
Smernicu pre reprezentantov v univerzálnej sieti č. 1/R/US/05 od Smernice č. 3MH1100/1/P, ktorá
žalovanému doručená ani oznámená nikdy nebola (žalobca sa to ani nesnaží tvrdiť a preukazovať) a
žalobca na túto začal poukazovať v tomto konaní začatom v roku 2008 až v priebehu konania v roku

2015.
Chýba tak písomne dohodnutá zmluvná pokuta ohľadom porušenia určitej zmluvnej povinnosti, pretože
obsah tejto zmluvnej povinnosti je nezistiteľný zo znenia bodu 4.6 a 4.7 smernice pre reprezentantov,
ktoré len odkazuje na akýsi ďalší pokyn poisťovne (ktorý by musel byt' daný žalovanému), ktorého forma
ani obsah nie je zistiteľný ani v konaní preukázaný a nie je preukázané ani danie takého osobitného

pokynu žalovanému (žalovaný nemohol porušiť jemu neznámu povinnosť).

8.Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu uviedol, že zmluva o obchodnom zastúpení a Smernica pre
reprezentantov tvorí jeden celok. Žalovaný podpisom zmluvy o obchodnom zastúpení súhlasil s tým, žeSmernica pre reprezentantov bude jej neoddeliteľnou súčasťou a bude dotvárať jej obsah. Obchodný
zákonník v ustanovení § 273 ods . 1 pripúšťa , aby časť obsahu zmluvy sa určila odkazom na iné
obchodné podmienky, stranám známe alebo k zmluve priložené. Skutočnosť, že sa v priebehu trvania

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o obchodnom zastúpení doplnila alebo menila Smernica pre
reprezentantov, nemá vplyv na platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Jednak z dôvodu, že žalobca
bol oprávnený v súlade s článkom VI. ods. 5 zmluvy o obchodnom zastúpení meniť a dopĺňať Smernicu
pre reprezentantov a jednak z dôvodu, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Smernici pre
reprezentantov malo od začiatku zmluvného vzťahu so žalovaným do jeho skončenia totožné znenie.

Táto skutočnosť, bola v konaní preukázaná predložením všetkých Smerníc pre reprezentantov od
vzniku do zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o obchodnom zastúpení medzi žalobcom
a žalovaným. Žalobca má za to, že zmluvná pokuta, ktorá je predmetom tohto konania tak spĺňa
všetky náležitosti jej platného dojednania. Žalovaný sa snaží touto argumentáciou ako aj ďalšími
podobnými tvrdeniami vytvoriť dojem slabšej strany v zmluvnom vzťahu so žalobcom, avšak je nutné
uviesť, že tento vzťah bol vzťahom medzi dvoma podnikateľmi, pričom každý podnikateľ musí

znášať riziká vyplývajúce z podnikania zmluvu o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je táto zmluva
absolútnym obchodom, kde na oboch stranách vystupujú subjekty v pozícii podnikateľov a v súlade s
princípomautonómiestránovládajúcichobchodnoprávnevzťahynemožnopretohovoriťozvýhodňovaní
respektíve znevýhodňovaní jednej z nich. Tento zmluvný vzťah nie je vzťahom pracovnoprávnym ani
spotrebiteľským , ktorý by si vyžadoval zvýšenú ochranu jednej zo zmluvných strán (rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 10 Co 138/2015).
Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že zmluva o obchodnom zastúpení obchádza Zákonník
práce, tento argument považuje žalobca za absurdný vzhľadom na zmluvnú a zároveň zákonnú úpravu
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu a v konečnom dôsledku na, skutkovo preukázanú dôvodnosť
podaného žalobného návrhu žalobcom. Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra podnikal od

roku 1997 do roka 2006 a podľa obchodného registra od 2005 do súčasnosti. Žalovaný nikdy neprejavil
záujem o uzavretie pracovnej zmluvy so žalobcom a žalobca mu rozhodne nevnucoval uzavretie žiadnej
zmluvy o obchodnom zastúpení a ani inej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o obchodnom
zastúpení uzavretá medzi stranami sporu žiadnym spôsobom neobchádza, resp. nemôže obchádzať
Zákonník práce z dôvodu, že aplikácia ustanovení Zákonníka práce na obchodno-právny vzťah je

právne nesprávna. Jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka umožňujú takéto dojednania. Z toho
dôvodu považujeme námietku rozporu tohto dojednania so zásadami poctivého obchodného styku za
irelevantnú a účelovú zo strany žalovaného.
Podľa § 12 ods. 5 zákona o advokácii , prokuristom alebo splnomocneným zástupcom verejnej
obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba

advokát. ak tento zákon neustanovuje inak. Prokúra je osobitný druh splnomocnenia, ktorá oprávňuje
prokuristu na všetky právne úkony, ktoré sa vyskytnú pri prevádzke podniku, a to aj v prípade, keď sa na
ne inak vyžaduje osobitné splnomocnenie. Prokurista je teda oprávnený robiť za obchodnú spoločnosť
právne úkony ako konateľ s výnimkou uvedenou v § 14 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. V prípade ak aplikujeme ustanovenia o oprávnení prokuristu na spoločnosť s ručením

obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb za účelom výkonu
advokácie nemôže mať iný predmet podnikania než poskytovanie právny služieb), nemožno dospieť
k inému názoru než , že prokurista - advokát je oprávnený na všetky úkony, ku ktorým dochádza pri
poskytovaní právnych služieb touto obchodnou spoločnosťou, keďže pri prevádzke podniku advokátskej
s.r.o. dochádza k poskytovaniu právnych služieb. Vyššie uvedený názor je v súlade so samotným

zákonom o advokácii. Zákon o advokácii ako sme vyššie popísali výslovne stanovuje, že prokuristom
s.r.o. poskytujúcej právne služby môže byť len advokát. Ak sa na vec pozrieme z iného uhla pohľadu, ak
by advokát - prokurista nemohol poskytovať právne služby v mene s.r.o., nemalo by potom ustanovenie
§ 12 ods. 5 zákona o advokácii žiadny účel v zákone o advokácii a rovnako tak udelenie prokúry
advokátovi. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobcu zo dňa 09.06.2016 je procesný úkon, ktorý

bol podpísaný osobu oprávnenou. Zároveň týmto prehlasuje ako konateľ s.r.o., že prokurista bol
oprávnený podpísať a podať predmetné odvolanie. Vo vzťahu k námietke neplatnosti odvolania zo
dňa 09.06.2016 podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre údajné obchádzanie a rozpor so zákonom o
advokácii žalobca uvádza, že odvolanie nie je právny úkon ale procesný, ktorý musí spĺňať náležitosti
stanovené procesným kódexom, a preto považuje uvedenú námietku za irelevantnú.

9. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu k vyjadreniu žalobcu zo dňa 16.01.2017 uviedol,že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. Žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 13.07.2016 ku
podanému odvolaniu žalobcu a žiada odvolací súd, aby podané odvolanie odmietol alebo napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolanie nie je podané oprávnenou osobou, pretože nie je podané ani podpísané žalobcom ani
jeho právnym zástupcom (ktorým je advokátska kancelária Bajo legal, s.r.o.), keďže je podané a
podpísané JUDr. Michalom Helešom, advokátom. Prokurista advokátskej kancelárie nie je v zmysle
zákona oprávnený na výkon advokácie v mene advokátskej kancelárie, ktorá je spoločnosťou s ručením
obmedzeným. Podanie odvolania v súkromnoprávnom konaní pred súdom je úkonom pri výkone

advokácie, na ktorý prokurista podľa zákona o advokácii nie je oprávnený. Podľa ustanovenia § 15
ods. 2 zákona o advokácií, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú
advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú
v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet
spoločnosti. Advokátska kancelária s.r.o. nie je oprávnená pri poskytovaní právnych služieb, teda pri
výkone advokácie, konať prostredníctvom prokuristu, pretože zákon to umožňuje len konateľovi a

advokátovi. Pri právnych úkonoch, ktoré nie sú výkonom advokácie, môže konať za s.r.o. aj prokurista,
napríklad prokurista za advokátsku kanceláriu môže podpisovať nájomnú zmluvu a podobne.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) v novom zložení senátu, po zistení, že
odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody(§365ods.1C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie
je dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne dospel k
záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému, ktorú si uplatnil predmetnou
žalobou, nakoľko nedošlo k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, keď žalobca v odvolaní namietal,
že súd nesprávne právne posúdil otázku platnosti dojednania zmluvnej pokuty uvedenej v článku 14

bod 14.4. Smernice pre reprezentantov, ktorého znenie je totožné s obsahom článkov 13 v ostatných
smerniciach predložených súdu.

Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 01.01.2003 podľa
§ 652 a nasl. Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve zmluvu

o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie poistenia univerzálnej sieti pre reprezentanta, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou je smernica pre reprezentantov, na základe ktorej zmluvy sa žalovaný zaviazal
prostredníctvom uzatvárania poistných zmlúv sprostredkovávať poistenie poskytované poisťovňou, keď
žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tým, že dňa 08.11.2005 uzatvoril poistnú zmluvu č. 8015613378,
ktorú odovzdal na príslušnú pobočku žalobcu až dňa 22.11.2005, pričom podľa smernice lehota na

odovzdanie poistnej zmluvy uplynula dňa 10.11.2005, čím žalovaný porušil bod 4.7. smernice. V období
medzi uzatvorením poistnej zmluvy a jej odovzdaním žalobcovi, došlo k vzniku poistnej udalosti dňa
10.11.2005, v dôsledku čoho žalobca uložil žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 100% poistného
plnenia poskytnutého poistenému žalobcom na základe poistnej zmluvy, vo výške 5.111,86 eur), keď
o výške uloženej sankcie bol žalovaný informovaný listom žalobcu zo dňa 09.05.2005, avšak žalovaný

zmluvnú pokutu žalobcovi nezaplatil.

Žalobca spolu so žalobou predložil súdu predmetnú zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 1.1.2003
spolu so smernicou č. 1/R/US/05 zo dňa 1.8.2005 účinnej od 1.9.2005.Žalobca v priebehu konania po podaní žaloby predložil súdu prvej inštancie aj Smernicu pre
reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/US zo dňa 01.01.2003, Smernicu pre reprezentantov v
univerzálnej sieti 1/R/US zo dňa 10.07.2003 a Smernicu pre reprezentantov v univerzálnej sieti 1/R/

US/04 zo dňa 01.04.2004, v ktorých je v čl. 13. bod 13.4. uvedené, že reprezentant poruší povinnosť
vyplývajúcu z čl. 4. tejto smernice a medzi uzatvorením poistnej zmluvy a jej odovzdaním poisťovni dôjde
k poistnej udalosti, reprezentant sa zaväzuje zaplatiť na účet poisťovne zmluvnú pokutu až do výšky
100% poistného plnenia poskytnutého poistenému, resp. poškodenému v dôsledku poistnej udalosti
na základe tejto poistnej zmluvy alebo zmluvnú pokutu až do výšky 100 000,- Sk podľa rozhodnutia

poisťovne a to do 30 dní od výzvy poisťovne, teda ide o totožné znenie ako v čl. 14. bod 14.4. smernice
č. 1/R/US/05, ktorú žalobca pripojil k žalobe.

Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie uvádza nasledovné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre platnosť
dojednania zmluvnej pokuty predpokladá, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme a v zmluve bola

určená výška pokuty, alebo bol určený spôsob jej určenia. K samotnej dohode o zabezpečení splnenia
záväzku zmluvnou pokutou môže dôjsť pri uzavretí hlavného záväzkového vzťahu, ale aj v jeho priebehu
a to bez ohľadu na to, či hlavný záväzkový vzťah vznikol zmluvou alebo zo zákona. Zmluvná pokuta má
samostatný základ z hľadiska charakteru, nie je príslušenstvom pohľadávky. Spojitosť zmluvnej pokuty
s hlavným záväzkovým vzťahom vyplýva zo zabezpečovacej funkcie záväzkového vzťahu, ale aj z toho,

že existencia zmluvnej pokuty je závislá od existencie hlavného záväzkového vzťahu. Preto právo na
plnenie zo zmluvnej pokuty môže vzniknúť iba za trvania hlavného záväzkového vzťahu. Na druhej
strane, ak však právo zo zmluvnej pokuty vzniklo za trvania hlavného záväzkového vzťahu, právo na
plnenie zo zmluvnej pokuty trvá aj vtedy, ak hlavný záväzkový vzťah zanikol.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym zákonníkom.

Dojednanie o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať kritéria ustanovenia
§ 544 Občianskeho zákonníka (pozri rozsudky najvyššieho súdu zo dňa 07.10.1999, spis. zn.
3Cdo/1486/96 a z 19.05.2005 spis. zn. 33Odo/457/2004). Na rozdiel od uznania dlhu, ktorý je
jednostranným prejavom vôle dlžníka, musí byť zmluvná pokuta dohodnutá a je potrebné, aby tento
dvojstranný právny úkon účastníkov bol písomný (33Cdo/2641/2007 NS ČR).

Špeciálna právna úprava zmluvnej pokuty obsiahnutá v Obchodnom zákonníku iba dopĺňa právnu
úpravu tohto inštitútu obsiahnutú v Občianskom zákonníku.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou

osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak.
Zmyslom ustanovenia § 40 Občianskeho zákonníka je úprava otázky platnosti právnych úkonov so
zreteľom na ich formu. Povinnú písomnú formu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých
predmetom je nehnuteľnosť, keď rovnako písomnú formu vyžaduje dohoda o zmluvnej pokute ako je

uvedené v § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak
text právneho úkonu podpíše konajúca osoba. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že zmluvná pokuta obsiahnutá v ktorejkoľvek smernici, ktorú žalobca predložil v konaní pred
súdom prvej inštancie, nie je výsledkom konsenzu zmluvných strán, teda žalobcom vydanou smernicou

nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti tou ktorou zmluvnou stranou a
teda zmluvná pokuta nebola medzi stranami dohodnutá, keď ani jedna zo smerníc nebola zo strany
žalovaného podpísaná a napriek tomu, že v predmetnej zmluve o obchodnom zastúpení je uvedené, že
smernica je súčasťou zmluvy, to však neznamená, že smernicou mohol jednostranne zaviazať žalobca
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nedošlo k

dohode o zmluvnej pokute a tento návrh na uzavretie dohody o zmluvnej pokuty nebol zo strany
žalovanéhoakceptovaný,keďpretentoprávnyúkonsavyžadujepísomnáforma,ktoráneboladodržaná.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci zmluvy o
obchodnom zastúpení dojednanie o predmetnej zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanejzmluve, ale iba v smernici, hoci vyhlásenej za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne
písomne dojednanú ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom na ust. § 1 ods. 2 v
spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka vzťahuje aj na obchodnoprávne vzťahy). Z neplatného

zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť.

Jediná zmluvná pokuta, ktorá bola medzi stranami sporu platne dojednaná tak ako vyžaduje ustanovenie
§ 544 Občianskeho zákonníka, bola zmluvná pokuta obsiahnutá v článku III zmluvy o obchodnom
zastúpení bod 6. ( ktorá ale nie je predmetom tohto sporu), v ktorom sa uvádza, že v prípade ak

reprezentant poruší povinnosť uvedenú v bode 5 tohto článku, zaväzuje sa zaplatiť poisťovni zmluvnú
pokutu do výšky 100.000, Sk, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Keď povinnosť, na ktorú
sa viaže táto zmluvná pokuta predstavovala, že reprezentant vykonáva sprostredkovanie poistenia
výhradne pre poisťovňu. Reprezentant sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy nebude vykonávať
akúkoľvek činnosť s predmetom totožným alebo podobným obchodnej činnosti pre žiadnu inú fyzickú
alebo právnickú osobu, ktoré sú alebo by mohli byť voči poisťovni konkurenčné.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, keď žalobu ako nedôvodnú
zamietol, nakoľko nedošlo k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha
predmetnou žalobou.

14. Žalovaný namietal, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou, nakoľko za žalovaného
bolo podpísané len prokuristom advokátskej kancelárie BAJO LEGAL, s.r.o. a nebolo podpísané za
advokátsku kanceláriu jej konateľom alebo jej advokátom, ktorú námietku považuje odvolací súd za
nedôvodnú.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.55085/B vyplýva, že

jediným konateľom spoločnosti BAJO LEGAL, s.r.o. je JUDr. Branislav Jablonka, PhD., prokuristom je
JUDr. Michal Heleš, ktorý koná samostatne za spoločnosť a jediným predmetom činnosti spoločnosti je
poskytovanie právnych služieb.
Vymedzenie rozsahu prokúry je obsiahnuté v ust. § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
prokúrousplnomocňujepodnikateľprokuristunavšetkyprávneúkony,kuktorýmdochádzapriprevádzke

podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Právny úkon musí súvisieť s
prevádzkou podniku. Pre určenie, či určitý právny úkon spadá do rozsahu prokúry, sú rozhodujúce
konkrétne okolnosti podniku, ktorého prevádzku prokurista zabezpečuje.
Vzhľadom k tomu, že jediným predmetom činnosti spoločnosti BAJO LEGAL, s.r.o. je poskytovanie
právnych služieb, odvolací súd dospel k záveru, že prokurista, ktorý je zároveň advokát, bol

oprávnený podpísať odvolanie proti rozsudku za spoločnosť BAJO LEGAL, s.r.o, pretože odvolanie proti
rozhodnutie je úkon právnej služby a teda ide o úkon, ku ktorému dochádza pri prevádzke daného
podniku.
Žalovaný namietal, že takéto konanie prokuristu je v rozpore so zákonom o advokácii, s ktorým názorom
sa nestotožňuje odvolací súd, nakoľko samotný zákon o advokácii v § 12 ods. 5 upravuje, že prokuristom

spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť iba advokát a nakoľko v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o
advokácii, advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej
predmetom podnikania môže byť iba poskytovanie právnych služieb, potom je neopodstatnené tvrdenie
žalovaného, že prokurista nemôže vykonávať úkony v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, inak
by zákon o advokácii nepodmieňoval, že prokuristom v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej

predmetom činnosti je poskytovanie právnych služieb, môže byť len advokát.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s.

p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je
podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným

spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku II., ktorý nebol napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

18. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§396ods.1C.s.p.a§255ods.1C.s.p.ažalovanému,ktorýbolúspešnývkonaní,priznalprotižalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( §
257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

19. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).