Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200425
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4018200425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej
veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): FORA - STAV, s.r.o., Hledíkova 3, Šurany, IČO: 36 673 749, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Foltínom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100822951/2018 zo dňa 25.04.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/107/2018-145 zo dňa 31.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/107/2018-145 zo dňa 31. júla 2019 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok („SSP“) zamietol žalobu, ktorá smerovala voči rozhodnutiu žalovaného č. 100822951/2018
zo dňa 25.04.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. 102461407/2017 zo
dňa 27.11.2017 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky
(ďalej aj len ,,správca dane“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 9 600,- euro na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, kedy mu neuznal nadmerný odpočet mu nepriznal v
sume 8 057,34,-- euro a vyrubil mu daň v sume 1 542,66,- euro.

2. Rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nasledovného skutkového základu: Žalobca si uplatnil
nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane vo
výške 9 600,- euro z prijatých dodávateľských faktúr č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013 a č. 20131003 zo
dňa02.11.2013,ktorýchpredmetombolododanieslužby-prenájommotorovýchvodidieloddodávateľa

ANTO CAR, s.r.o (ďalej aj len ,,dodávateľ“). Predmetom faktúry č. 20130909 zo dňa 01. 10. 2013
bol podnájom motorového vozidla zn. BMW 740d xDrive, ev. č.: R. (správne malo byť uvedené R.) a
motorového vozidla zn. AUDI A7 ev. č.: N.“, na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01.
04. 2013 a dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013. Predmetom faktúry č. 20131003 zo dňa 02. 11. 2013 bol
podnájom motorového vozidla zn. BMW 730D ev. č.: R. a motorového vozidla zn. AUDI A8 S8 ev. č.:
Q., na základe exkluzívnej podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013, dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013
a dodatku č. 2 zo dňa 02. 11. 2013.

3. Na základe exkluzívnej zmluvy zo dňa 01. 04. 2013 mali byť žalobcovi poskytnuté k dočasnému
užívaniu motorové vozidlá: BMW 740d xDrive, ev. č.: R. a BMW 740d xDrive, ev. č.: R., pričom uvedená
zmluva bola na dobu neurčitú. Na vozidlo typu BMW 740d xDrive, ev. č. R. bola medzi tými istýmiúčastníkmi uzavretá zmluva o podnájme dopravného prostriedku dňa 12. 10. 2012. V zmysle uvedeného
dodatku č. 1 zo dňa 01. 08. 2013, počnúc uzavretím dodatku sa pôvodne prenajaté motorové vozidlo zn.
BMW 740 xDrive ev. č.: R. nahradilo motorovým vozidlom zn. AUDI A7 ev. č.: N.. V zmysle uvedeného

dodatku č. 2 zo dňa 02. 11. 2013, sa pôvodne prenajaté motorové vozidlo zn. BMW 740 xDrive ev. č.:
R. nahradilo motorovým vozidlom zn. BMW 740d ev. č.: R., pričom malo dôjsť aj k náhrade motorového
vozidla zn. AUDI A7 ev. č.: N., avšak ďalšia strana zmluvy chýbala, preto nie je zrejmé akým motorovým
vozidlom malo byť pôvodne prenajaté motorové vozidlo nahradené. Vlastníkom motorového vozidla
BMW 740d xDrive ev. č. R. bola spoločnosť CAESAR CAR a.s. Držiteľom vozidla zn. BMW 740d

xDrive ev. č.: R. bola spoločnosť PREMIUM Support s.r.o. a vlastníkom tohto vozidla bola spoločnosť
VOLKSWAGEN Finančné služby s.r.o. (ďalej aj len ,,VW FS“). Držiteľom motorového vozidla zn, BMW
740d xDrive ev. č.: R. bola spoločnosť MIRA CAR s.r.o. a jeho vlastníkom VW FS. Držiteľom vozidla zn.
AUDI A7 ev. č.: N. bola v čase kontrolovaného daňového obdobia spoločnosť STAVBA TRADE, s.r.o. a
jeho vlastníkom VW FS. Držiteľom motorového vozidla zn. AUDI A8 ev. č.: Q. bola spoločnosť JPZ s.r.o.
a jeho vlastníkom spoločnosť ČSOB Leasing, a. s.

4. Bolo vykonané miestne zisťovanie, počas ktorého sa konateľ spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. - Andrej
Tóth nenachádzal v mieste jej sídla. Na opakovane zaslané výzvy na zapožičanie účtovných dokladov
nereagoval a nedostavoval sa ani na ústne pojednávania. Od 23.05.2014 spoločnosti ANTO CAR, s.r.o.
zmenila obchodné meno na BOGAL, s.r.o., sídlo i konateľa. Motorové vozidlá, ktoré boli predmetom

šetrenia neboli priznané v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel za rok 2013. BOGAL, s.r.o.
sa na adrese sídla spoločnosti nezdržiavala, nekomunikovala so správcom dane a zásielky nepreberala,
pričom na adrese jej sídla sa sídlo v skutočnosti nenachádzalo a nenachádzala sa tam ani poštová
schránka, ani označenie názvu. Andrej Tóth bol predvolaný na výsluch, ktorý sa mal uskutočniť dňa
24.09.2014. Na tomto uviedol, že hlavnou činnosťou dodávateľa bolo požičiavanie áut, v rozhodnom

čase bol oprávnený konať za spoločnosť. V rozhodnom období robila účtovníctvo spoločnosť TAX DATA,
s.r.o. a neskôr ho prevzala pani E. R.. Uviedol, že predmetnú spoločnosť- dodávateľa predal novému
majiteľovi, ktorého meno nevedel uviesť. Tomuto odovzdal všetku dokumentáciu dodávateľa. Dodávateľ
mal viac ako 200 klientov, vlastnil niekoľko budov a vozidiel, pričom niektoré vozidlá mal k dispozícii
v rámci leasingu, alebo na základe prenájmu od iných spoločností. V rozhodnom období prenajímal

žalobcovi vozidlá s ev. č.: R., N., R. a Q., avšak nevedel sa vyjadriť, či tieto boli vo vlastníctve dodávateľa.
Potvrdil vystavenie faktúr č. 20130909 zo dňa 01.10.2013 a č. 20131003 zo dňa 02.11.2013. Andrejovi
Tóthovi bola zaslaná výzva na predloženie potvrdenia o odovzdaní dokladov s konkrétnym zoznamom
odovzdaných dokladov a zápisnice z Valného zhromaždenia o prevode obchodného podielu, pričom
však túto výzvu si neprevzal v odbernej lehote. Opakovaná výzva bola zaslaná dňa 04. 12. 2014, ktorú

si prevzal a žiadané doklady predložil dňa 17. 12. 2014. Nový konateľ (BOGAL, s.r.o.) Ciprian Graciun z
Rumunska bol predvolaný na výsluch, ako svedok, avšak nedostavil sa. V rámci medzinárodnej výmeny
informácií (ďalej aj len ,,MVI“) doručila rumunská daňová správa odpoveď, z ktorej vyplýva, že nemohla
byť vykonaná kontrola, lebo Ciprian Graciun sa na adrese, na ktorej má pobyt vedený, nezdržiava a
nebolo ho možné kontaktovať na inej adrese.

5. Bol predvolaný svedok, ktorý bol bývalým konateľom MIRA CAR s.r.o. a STAVBA-TRADE s.r.o., avšak
tento sa na predvolanie nedostavil a jeho účasť sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom žiadosti
o predvedenie. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že spoločnosť JPZ s.r.o. bola držiteľom vozidla
zn. AUDI S8 QUATTRO, ev. č.: Q., ktoré mala zaradené do majetku a využívala ho na podnikateľské

účely. Vozidlo bolo zakúpené na leasing, pričom táto spoločnosť ho chcela predať dodávateľovi, avšak
ČSOB Leasing, a.s. nesúhlasila s prevodom leasingu, ale súhlasila so subnájmom. Správcovi dane boli
predložené dokumenty, vrátane daňového priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2013, faktúry
č. 130100046 zo dňa 17.04.20113 vystavenej spoločnosťou FINATECH, s.r.o. spoločnosti JPZ s.r.o. vo
výške141600,-eurosDPHzatovar-predmetnémotorovévozidlo,ďalejosvedčeniaoevidenciiazmluvy

o užívaní č. UZF/13/30235 zo dňa 22.10.2013 uzavretej medzi veriteľom ČSOB Leasing, a.s., dlžníkom
JPZ s.r.o. a užívateľom AMT INVEST, s.r.o. (za ktorú konal Andrej Tóth), týkajúcej sa predmetného
motorového vozidla. Z ďalších svedeckých výpovedí vyplynulo, že vozidlo evidenčné číslo: R. bolo
pridelené členke dozornej rady D. A. na používanie na služobné a osobné účely. Daň z motorového
vozidla za rok 2013 za uvedené vozidlo spoločnosť CAESAR CAR a. s. priznala a odviedla a nemala

uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme vozidla so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o., ani žiadnou inou.
Správca dane oboznámil žalobcu s priebehom a predbežnými výsledkami daňovej kontroly. Poukázal
na vyššie uvedené a to, že svedok Andrej Tóth potvrdil uzavretie zmlúv o podnájme, ako i vystaveniefaktúry za prenájom vozidiel s evidenčnými číslami R. N., R. a Q., avšak nevedel predložiť relevantné
doklady o dodaní služieb.

6. Správca dane za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu vypočul svedkov, ktorí potvrdili, že
konatelia žalobcu užívali vozidlá zn. BMW radu 7 a AUDI, avšak evidenčné čísla nevedeli konkretizovať,
vedeli len, že išlo o bratislavské, zvolenské a dunajskostredské ŠPZ a iné, pričom vozidlá boli užívané
pre služobné resp. podnikateľské účely. Svedok C. G. uviedol, že bol na služobnej ceste v Nemecku,
s p. Rampašekom konateľom žalobcu, ktorú absolvovali vozidlom zn. AUDI S8 ev.č.: Q. a vyhotovil

fotografiu vozidla, keďže sa mu páčilo. Dožiadaný daňový úrad správcovi dane oznámil, že miestnym
zisťovaním bolo potvrdené, že JPZ s.r.o. prenajímala vozidlo zn. AUDI S8 ev. č.: Q. spoločnosti AMT
INVEST s.r.o. Správca dane neúspešne vyzýval spoločnosť AMTT INVEST s.r.o. (od 03. 04. 2014 ide
o zmenu obchodného mena pôvodného AMT INVEST s.r.o.) na predloženie dokumentov z roku 2013,
kedy si táto výzvu neprevzala v odbernej lehote. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru (ďalej aj len ,,OR
PZ“) v Nových Zámkoch a OR PZ v Trenčíne doručilo výpis z evidenčnej karty vodičov p. Rampašeka a

p. G.. Pán G. bol v roku 2013 sankcionovaný za priestupok, ktorého sa dopustil na motorovom vozidle
zn. AUDI ev.č.: N.
7. Svedkyňa D. A. vo výpovediach uviedla, že v roku 2013 mala k dispozícii motorové vozidlo zn. BMW
740d evidenčné číslo R. a používala ho viac menej na súkromné účely, pričom vozidlo využíval aj jej
priateľ C. X., ale nevedela, na aký účel. Ona ho nedala do nájmu, ale jej priateľ ho v roku 2013 požičal

Andrejovi Tóthovi na dlhšiu dobu, pričom všetky veci s týmto spojené riešil jej priateľ a jej z toho príjem
neplynul.Jejpriateľbolvoväzbe,vsúčasnostijenaneznámommieste,podochranouNAKA.Asi2-3krát
odniesla hotovosť p. Pračkovi (člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a. s.) od svojho priateľa
a nevedela, za čo presne to bolo, keďže jej bolo povedané len, že je to splátka. Spoločnosť ANTO CAR,
s.r.o. nepozná, z počutia pozná meno Andrej Tóth. Jej priateľ bol konateľom spoločnosti MIRA CAR,

s.r.o. a predával autá. Svedok Pavol Pračko, člen predstavenstva spoločnosti CAESAR CAR a.s. v roku
2013 uviedol, že v tomto roku neprenajímala spoločnosť vozidlá, zápožičky boli jedine do spoločností,
ktoré mali zhodného majiteľa s CAESAR CAR a. s. Vozidlo BMW s evidenčným číslom R. nebolo toho
roku prenajaté. Hotovosť od D. A. bola splátka za leasing vozidla, ktoré mali, nesúvisela so spoločnosťou
CAESAR CAR a. s. Andreja Tótha spoznal, keď ako nový majiteľ prevzal spoločnosť MIRA CAR, s.r.o.

Z výsluchu C. X. vyplynulo, že bol spoluzakladateľom CEASAR CAR a.s. a jeho spoločnosť MIRA CAR,
s.r.o. vlastnila 30 % podiel. Potvrdil, že v roku 2013 mal k dispozícii vozidlo BMW s evidenčným číslom
R., dal mu ho do užívania pán Pračko a pán G.. Papiere o oprávnení k využitiu vozidla podpisovala
jeho družka-D. A.. Vozidlo užívali na súkromné i služobné účely. Dal ho do užívania Andrejovi Tóthovi,
ktorý mu platil 1 000,- euro. Nikto ho neoprávnil, aby dal uvedené vozidlo do nájmu. Platili splátky a za

to ho mohli používať. Tvrdil, že obchodoval so spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Správca dane žiadal
Prezídium Policajného zboru Bratislava o zapožičanie dokladov spoločnosti MIRA CAR, s.r.o. a bolo mu
oznámené, že nimi nedisponuje.

8. Žalobca v priebehu administratívneho konania inicioval vylúčenie kontrolórov, pričom správca dane

mu oznámil, že jeho podnet je irelevantný, keďže toho času neprebiehala žiadna daňová kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
november 2013 a za zdaňovacie obdobie apríl - október, december 2013, preto nebolo možné vylúčiť
zamestnancov správcu dane z daňovej kontroly. Zároveň mu oznámil, že zamestnanec Ing. D. (ďalej aj
len ,,daňový kontrolór“) bol na základe vlastného podnetu vylúčený z daňového konania z kontroly za

zdaňovacie obdobie november 2013.

9. Krajský súd poukázal na ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“). V tejto súvislosti konštatoval, že žalobcom
predložené faktúry za podnájom motorových vozidiel vystavené spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. ako

dodávateľom, ku ktorej pripojil zmluvy o nájme dopravného prostriedku vrátane dodatkov, je sama o
sebe splnením len jednej z podmienok pre uznanie odpočítania DPH, avšak nie je tým ešte preukázané
reálne uskutočnenie obchodu, keďže dnes už je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na
akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Poukázal
na relevantné skutkové okolnosti s dôrazom na prvotnú nesúčinnosť bývalého konateľa dodávateľa

a nekontaktnosť jeho právneho nástupcu, čo malo za následok nepredloženie relevantných dokladov,
potvrdzujúcich reálne dodanie služieb deklarovaných na faktúre. Neskoršie tvrdenie bývalého konateľa
dodávateľa nebolo ničím preukázané a taktiež výpovede svedkov považoval z hľadiska dôkaznej sily za
právne bezvýznamné, nakoľko títo nevedeli konkretizovať evidenčné čísla vozidiel a ani potvrdiť, či bolipredmetom nájmu od dodávateľa. Uvedené platí aj vo vzťahu k výpovedi svedka p. G. a predloženej
fotografii, keďže uvedené žiadnym spôsobom nepreukazuje to, že predmetné vozidlo bolo prenajaté
od dodávateľa. Taktiež skutočnosť, že bola uložená pokuta za priestupok, ktorého sa mal dopustiť na

vozidle zn. AUDI ev. č.: N. uvedené nepreukazuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa faktúr
vystavených v mesiaci november 2013 už žalobca nemal k dispozícii vozidle zn. AUDI ev. č.: N., ale
vozidlo zn. AUDI ev. č.: Q.. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že svedok nemá povinnosť preukazovať
skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými alebo inými dôkazmi, poukázal na § 26 ods. 7 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej aj len ,,daňový poriadok“). Mal za preukázané, že

dodávateľ nevedel preukázať a ani doložiť dôkazy preukazujúce deklarované dodanie služieb. Dôkazné
bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že
v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom
lenformálnaexistenciafaktúry,akoajpreukazovaniejejzaplatenia,niesúpredpokladompreodpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Krajský súd odmietol námietku, že žalobca nebol upovedomený o
výsluchu zástupcu spoločnosti PREMIUM Support s. r. o. a zástupkyne spoločnosti CAESAR CAR

a.s., pretože táto skutočnosť nemohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže jeden svedok sa
vyjadroval len všeobecne o PREMIUM Support s. r. o. a nie k vzťahom so žalobcom a svedkyňa len
k tomu, komu bolo vozidlo v spoločnosti CAESAR CAR a.s. zverené a kto ním mohol disponovať.
Žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do všetkých listín tvoriacich podklad rozhodnutia správcu dane a
mal možnosť vyjadriť sa ku všetkému. V spoločnosti JPZ s.r.o. bolo vykonané miestne zisťovanie, pričom

nebolo povinnosťou správcu dane o tomto úkone upovedomovať žalobcu. Navyše spoločnosť JPZ s.r.o.
mala uzatvorenú zmluvu o nájme so spoločnosťou AMT INVEST, s.r.o. a nie s dodávateľom (ANTO
CAR, s.r.o.), ktorý mal prenajať predmetné vozidlo žalobcovi. Pokiaľ ide o motorové vozidlá zn. AUDI
EČV: N. a zn. BMW EČV: R., v priebehu daňového konania nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti
spoločnosti ANTO CAR, s.r.o. vo vzťahu k prenájmu týchto motorových vozidiel žalobcovi, spoločnosť

ANTO CAR, s.r.o. nebola vlastníkom, ani držiteľom týchto motorových vozidiel v zmysle evidencie
dopravného inšpektorátu, pričom nebolo ničím preukázané oprávnenie nakladať s týmito motorovými
vozidlami spoločnosťou ANTO CAR, s.r.o. Krajský súd konštatoval, že pre možné negatívne následky
neuznania odpočítania DPH mal žalobca povinnosť preveriť si, či a na základe akého právneho titulu je
spoločnosť ANTO CAR, s.r.o. oprávnená dať vozidlá do podnájmu inému subjektu, čo bolo možné overiť

si aj z evidencie vozidiel, resp. z osvedčení o evidencii jednotlivých vozidiel. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa
do dôkaznej núdze a to i preto, že pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval dostatočne obozretne.

10. Odmietol námietku týkajúcu sa zaujatosti daňového kontrolóra, keďže túto vzniesol až po ukončení
daňovej kontroly, v dôsledku čoho ju považoval za oneskorenú. Odmietnutie námietky, že žalobcovi

nebolo umožnené nahliadnuť do správy, týkajúcej sa dokladov predkladaných bývalým konateľom
dodávateľa odôvodnil daňovým tajomstvom v zmysle § 11 daňového poriadku. Taktiež námietka týkajúca
sa formy spisu, ktorý bol žalobcovi predložený k nahliadnutiu je nedôvodná, pretože mu bol predložený
kompletný spis a mohol sa oboznámiť s výsledkami vykonaného dokazovania v rámci daňovej kontroly
i vyrubovacieho konania, čo vyplýva z administratívneho spisu. Žalobca nepreukázal ním deklarované

obchodné transakcie, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že deklarovanému dodávateľovi
nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočet.
Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Hoci z uvedeného nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, žalobca bol priamo

účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia a preto nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou
dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie,
pričom bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady
na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty. Okrem faktúry, zmlúv o nájme
dopravného prostriedku žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti

o dodaní služieb a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na
správcu dane. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a
skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá služby dodala.
Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu

fakturované služby reálne dodal deklarovaný dodávateľ a platiteľ DPH a či faktúra bola vôbec vystavená
platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne
neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený disponovať jednotlivými vozidlami v
takom rozsahu, ako vyplýva z predložených zmlúv o nájme dopravného prostriedku. V zmysle judikatúrySúdneho dvora EÚ nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré
možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účastinadaňovompodvode.Vtomtosmeredôkaznápovinnosťvdaňovomkonaníjednoznačnespočíva

na daňovom subjekte, ktorý mal preukázať, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne
takéto opatrenia.

11. Sťažovateľ podal v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok
krajského súdu tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie a priznal
sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Namietal, že krajský súd rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom mu bolo porušené
právo na spravodlivý proces. Uviedol, že krajský súd sa nezaoberal námietkou, že správca dane

vykonával kontrolu súčasne vo vzťahu k DPH a dane z príjmov právnickej osoby za rok 2013 a teda
treba prihliadať na dôkazy a tvrdenia, ktoré predkladal vo všetkých zdaňovacích obdobiach. Namietal,
že krajský súd sa dostatočne nezaoberal účasťou daňového kontrolóra na daňovej kontrole a v tejto
súvislosti poukázal na to, že sa sám vylúčil z kontroly za november 2013 a vznesenú námietku zaujatosti,
pričomuviedol,žejepotrebnézaoberaťsatým,čidôvodjehovylúčenianetrvalužvčasevýkonukontroly.

Namietal, že neboli upovedomení o výsluchu svedkov a nemali možnosť klásť im otázky. Krajský súd sa
nevysporiadal s ostatnými dôkazmi, ktoré boli predložené, pričom ide o faktúry z autoservisu, knihy jázd
a doklady o čerpaní pohonných hmôt (ďalej aj len ,,PHM“). Ďalej uviedol, že neboli náležite zohľadnené
výpovede svedkov, ktorí vedeli popísať farbu vozidiel, ako aj počiatočné písmená okresu, uvedeného
na ŠPZ a ani výpoveď p. G., ktorý vedel popísať podrobnosti ohľadom vozidla, na ktorom sa viezol

a dokonca dostal pokutu. Sťažovateľ namieta, že mu bol predložený nežurnalizovaný spis a nevedel
posúdiť jeho kompletnosť, pričom v spise chýbali jeho návrhy a podania. Uviedol, že predložil dôkazy,
preukazujúce, že motorové vozidlá mu boli riadne dodané, pričom tieto využíval na svoju podnikateľskú
činnosť a za toto užívanie riadne zaplatil. V nadväznosti na uvedené je presvedčený, že splnil zákonom
stanovené podmienky na uznanie nároku na odpočet DPH.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

13. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovou otázkou pre posúdenie veci je preukázanie
naplnenia podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH a s tým súvisiace unesenie dôkazného bremena

zo strany sťažovateľa.

14. Kasačný súd má za preukázaný skutkový stav zistený daňovými orgánmi. Z odôvodnení daňových
orgánov, ako aj krajského súdu je zrejmé, že vo vzťahu k odpočtu DPH sťažovateľ nepredložil dôkazy,
ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované vozidlá, ktorých

podnájom bol predmetom faktúry by reálne využíval na účely svojej podnikateľskej činnosti. Taktiež
sa v rámci preverovania dodávateľa nepreukázalo reálne dodanie predmetných vozidiel zo strany
deklarovaného dodávateľa, najmä z dôvodu, že bolo spochybnené, či bol dodávateľ vôbec oprávnený k
poskytnutiu dotknutých vozidiel. Sťažovateľ predložil faktúru, avšak táto ešte sama o sebe nepreukazuje
splnenie podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH, uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v §

51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Daňový subjekt je totiž na účely takého preukázania povinný
okrem predloženia formálnych dokladov preukázať aj, že deklarované zdaniteľné obchody sa aj reálne
uskutočnili. Bolo teda potrebné preukázať reálne dodanie služieb a, že tieto boli dodané deklarovaným
dodávateľom. Sťažovateľ predložil faktúru od dodávateľa, predmetom ktorej bol podnájom motorových
vozidiel. Z označenia služby ako ,,podnájom“ je možné predpokladať, že dodávateľ nebol vlastníkom

vozidiel, čo sa následne aj potvrdilo, keďže vlastníkom boli iné spoločnosti. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dodávateľ navyše nebol oprávnený nakladať s vozidlami, spôsobom deklarovaným v ním
vystavenej faktúre pre žalobcu, keďže nemal so skutočnými vlastníkmi áut uzatvorenú žiadnu zmluvu,
ktorej predmetom by bol nájom, alebo pôžička dotknutých vozidiel.15. Sťažovateľ argumentoval predložením faktúry z autoservisu, knihou jázd a faktúrami na PHM. Vo
vzťahu k dokladom o čerpaní PHM treba uviesť, že tieto neobsahujú zmienku o konkrétnom vozidle,

pre ktoré boli zadovážené a kniha jázd je dokladom rovnakej povahy ako v prípade faktúry, keďže je
možné technicky vyhotoviť takýto doklad pre akékoľvek vozidlo. Predmetné doklady však nepreukazujú
skutočnosť, že predmetné vozidlá boli prenajaté od dodávateľa. Preto na uvedené treba prihliadať
ako na dôkazy, avšak vzhľadom na ich charakter ich možno označiť ,,len“ ako podporné. Sami o
sebe tak nie sú takými dôkazmi s takou dôkaznou hodnotou, na podklade ktorej by bolo možné bez

ďalšieho konštatovať, že sťažovateľovi sa podarilo preukázať, že deklarované vozidlá, ktorých podnájom
bol predmetom faktúry od dodávateľa by reálne využíval na účely svojej podnikateľskej činnosti. Toto
jednoznačne nepreukázali ani výpovede svedkov, nakoľko tí nevedeli špecifikovať evidenčné čísla
vozidiel. Ani výpoveď p. G. nepredstavuje dôkaz, na podklade ktorého možno spoľahlivo zistiť, že
predmetné motorové vozidlo bolo využívané na podnikateľské účely a, že bolo dodané zo strany
dodávateľa.

16. V prejednávanej veci nebolo dostatočne preukázané ani, že služby boli dodané deklarovaným
dodávateľom. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na efekt tzv. miznúceho obchodníka,
kedypôvodnýkonateľdodávateľabolnekontaktnýaopakovanenepredložildoklady,oktoréhohovýzvou
žiadal správca dane. Následne dodávateľ zmenil obchodné meno, sídlo i konateľa, ktorý bol pôvodom z

Rumunska. Aj nový konateľ bol nekontaktný, pričom predloženie vyžiadaných dokladov ani vyjadrenie
tohto konateľa sa nepodarilo realizovať ani prostredníctvom MVI. Tvrdenia sťažovateľa v súvislosti
s preukazovaním reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia teda nebolo možné overiť ani u jeho
dodávateľa.

17. Pri osobe dodávateľa možno v kontexte skutkových zistení poukázať aj na komplikovanosť prepojení
v skúmanom obchodnom reťazci. V prípade vozidla ev. č.: R. je vlastníkom spoločnosť CAESAR CAR
a. s. Vozidlo mala pridelené na používanie členka predstavenstva p. A.. Pán X., ktorý bol druhom
p. A. mal vozidlo ev. č: R. požičať konateľovi dodávateľa p. Tóthovi. Pán X. bol spoluzakladateľom
CEASAR CAR a.s. a jeho spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. v nej vlastnila 30 % podiel. Z výpovede člena

predstavenstva CEASAR CAR a.s. p. Pračka vyplynulo, že p. Tóth neskôr ako nový majiteľ prevzal
spoločnosť MIRA CAR, s.r.o. Obdobne, pochybnosti vyvoláva aj personálne prepojenie v prípade vozidla
zn. AUDI S8 QUATTRO, ev. č.: Q., ktorého držiteľom bola spoločnosť JPZ, s.r.o., ktorá predmetné
vozidlo zakúpila na leasing od spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. a následne ho prenajala spoločnosti
AMT INVEST, s.r.o. (za ktorú konal p. Tóth, teda rovnaký konateľ ako v prípade dodávateľa-ANTO

CAR,s.r.o.), ktorá po zmene svojho obchodného mena na AMTT INVEST, s.r.o. ostala nekontaktná,
obdobne ako BOGAL, s.r.o., právny nástupca dodávateľa. Pochybnosti vznikajú aj pri vozidle zn. AUDI
A7 ev. č.: N., ktorého držiteľom bola spoločnosť STAVBA TRADE, s.r.o., ktorá mala rovnakého konateľa
ako MIRA CAR, s.r.o.- p. Mikoviča, ktorý bol nekontaktný a nepodarilo sa zabezpečiť jeho účasť ani
prostredníctvom žiadosti o predvedenie. Z uvedeného je zrejmé, že ide o obchodný reťazec, ktorý sa

javí ako prinajmenšom ,,zahmlený“, čo obvykle má za následok snahu o sťaženie overovania správnosti
výšky priznanej daňovej povinnosti a uplatnených nárokov na odpočet dane. Sťažovateľ ako daňový
subjekt síce v danom prípade nedisponuje právnymi prostriedkami na náležité sledovanie obchodných
aktivít svojho dodávateľa, ale musí pri vstupe do obchodných vzťahov dodržiavať štandardnú odbornú
starostlivosť. Táto spočíva v tom, že si v prípade prenájmu motorového vozidla overí, či je dodávateľ

oprávnený vôbec disponovať s motorovým vozidlom a prípadne ho dať tretej osobe do nájmu. Takéto
overenie nemožno považovať za úkon, ktorý by sťažovateľa neprimerane zaťažoval, keďže predmetné
informácie si môže overiť v osvedčení o evidencii vozidla, prípadne môže požiadať dodávateľa o zmluvu,
či iný doklad preukazujúci jeho oprávnenie nakladať s predmetnými motorovými vozidlami.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že dodávateľ v rozhodnom čase nedisponoval vozidlami, ktorých podnájom mal byť predmetom
zdaniteľného plnenia, je objektívne spochybnený reálny základ zdaniteľného plnenia priamo medzi
deklarovaným dodávateľom a sťažovateľom. Nebolo preukázané splnenie podmienok na uplatnenie si
nárokunaodpočetDPHpodľazákonaoDPH,pretožesťažovateľneuniesoldôkaznébremenovovzťahu

k preukázaniu reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

19. Pre úplnosť treba uviesť, že sťažovateľove ostatné námietky najmä procesného charakteru sú
neopodstatnené. V prípade námietky súvisiacej s účasťou daňového kontrolóra na daňovej kontrolesa kasačný súd plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu v bode 79, podľa ktorého
pokiaľ žalobca disponoval informáciami, že daňový kontrolór môže byť zaujatý, mohol využiť svoje právo
podľa § 60 daňového poriadku a vzniesť námietku zaujatosti už v priebehu daňovej kontroly, nie po

jej ukončení. Tvrdenie, že mohol byť zaujatý od počiatku sú len v rovine špekulácií a nemajú oporu v
administratívnom spise. Obdobne vo vzťahu k námietke, že sťažovateľ nebol upovedomený o výsluchu
konkrétnych svedkov a nemal možnosť klásť im otázky sa kasačný súd stotožňuje s odôvodnením
rozsudku krajského súdu v bode 76, že táto skutočnosť nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keďže
išloovýpovedetýkajúcesanajmävšeobecnýchskutočnostíopôsobeníspoločností,ktorébolivlastníkmi

vozidiel, avšak nie skutočností ohľadom vozidiel samotných. Vo vzťahu k námietke smerujúcej k tomu,
že spis nebol žurnalizovaný kasačný súd uvádza, že žalobca síce túto odôvodňoval pochybnosťami o
možnej manipulácii, nakoľko tvrdil, že v spise chýbali jeho vyjadrenia a podania, avšak o ktoré malo
konkrétne ísť nešpecifikoval a tak nie je zrejmé, či by tieto vôbec mali význam pre posúdenie veci a či
naozaj v spise absentovali. Uvedená námietka je len všeobecným tvrdením, na ktorého preukázanie
žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Skutočnosť, že bol sťažovateľovi pri nahliadaní do

administratívneho spisu predložený spis, ktorý obsahoval voľné listiny očíslované ceruzkou samo o sebe
nenapovedá, že by malo ísť o nekompletný spis. Zˇurnaliza´cia spisu je napokon tvorená samotným
obsahom spisu, pričom kasačný súd konštatuje samotným prieskumom spisu, že tento nie je neúplný,
nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali a podľa ktorých v konaní
postupovali a teda obsahuje všetky podklady, ktoré boli relevantné a mali vplyv na prejednávanú vec.

V tomto smere treba všeobecne zdôrazniť, že pri posudzovaní úplnosti administratívneho spisu je
potrebné prihliadať aj na preukázateľný hoci aj len potenciálny vplyv určitej absentujúcej listiny alebo
iného podkladu na prejednávanú vec. Z námietky sťažovateľa však toto nie je zrejmé a kasačný súd v
tomto smere nespozoroval pochybenie.

20. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167
ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu
neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.