Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010254
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819010254.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanému H. D., F.. XX.XX.XXXX R. R.S. F. Q., Q. T. T. bez popisného čísla, prechodne bytom
babie č. 48, okr. Vranov nad Topľou, pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. D., F.. XX.XX.XXXX R. R. F. Q., T. T., T. J. Č., H. T. T. Č.. XX, okres Vranov nad Topľou,
zamestnaný v Agrodružstvo Bystré,

j e v i n n ý , ž e

- najmenej v dňoch 15.08.2018, 19.08.2018 a 21.08.2018, v rodinnom dome súpisné číslo XX, v obci T.,
okr. Vranov n. T opakovane bez súhlasu vstúpil do uzamknutej miestnosti spálne, ktorú obýva a užíva
výlučne jeho svokra E. E., F.. XX.XX.XXXX, ktorá je jedinou majiteľkou domu a to takým spôsobom, že v
čase jej neprítomnosti rukami odstránil lišty držiace sklenenú výplň dverí do spálne, takto vybral sklenú
výplň dverí a vzniknutým otvorom vošiel do spálne, kde prehľadal skrine, z ktorých dňa 15.08.2018

odcudzil 1 krabičku cigariet zn. Mars, 1 ks 0,5 1 fľašu vodky, náhradný kľúč od spálne, dňa 19.08.2018
odcudzil 2 krabičky cigariet zn. Mars, dňa 21.08.2018 odcudzil v peňaženke uloženú finančnú hotovosť
vo výške 7,- eur, čím takto poškodenej E. E. spôsobil škodu odcudzením vo výške 21,20 eur,

t e d a

-pokračovacím konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej
účelom je zabrániť vniknutiu

t ý m s p á c h a l

-pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
z a t o m u u k l a d á

podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 37 písm. m) Trestného zákona, § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo
výmere 20 ( dvadsať ) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 2 Trestného zákona je obžalovaný po dobu výkonu trestu domáceho väzenia povinný
v čase určenom súdom a to nepretržite po celú dobu výkonu trestu domáceho väzenia zdržiavať sa
vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa
kontrole technickými prostriedkami mimo doby- nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti a na dobu
výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v
súlade so Zákonníkom práce

- dní pracovného pokoja od 09.00 hod. do 13.00 hod.

- pracovných dní v pondelok a stredu od 10.00 hod. do 14.00 hod.

Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže obžalovaný opustiť
svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka pôsobiaceho na
Okresnom súde Vranov nad Topľou a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento
čas sa započítava do výkonu trestu.

Podľa 53 ods. 4 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona ukladá mu povinnosť

spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej E. E., F.. XX.X.XXXX, T. T. XX.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou
formou.

Podľa § 285 písm. g) Trestného poriadku obžalovaného H. D., F.. XX.XX.XXXX R. R. F. Q.,

pre skutok právne posudzovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že
najmenej v dňoch 15.08.2018, 19.08.2018 a 21.08.2018, porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze

vstupu do miestnosti rodinného domu č. XX R. Z. T., okr. Vranov nad Topľou, ktorú výlučne užíva a obýva
poškodená Marta Marcinková, nar. 15.09.1952, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného
súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/63/2017 zo dňa 18.09.2017, právoplatný dňa 08.11.2017, ktorým bol
uznaný vinným z pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm.
b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona,

spod obžaloby oslobodzuje, pretože prokurátor pre tento skutok na hlavnom pojednávaní ustúpil od
obžaloby podľa § 239 ods. 2 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutky

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor vo vzťahu ku skutku právne kvalifikovanému ako
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 239 ods. 2 Trestného poriadku ustúpil od obžaloby. Pre uvedený skutok súd podľa §
285 písm. g) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Obžalovaný ku skutku kvalifikovanému ako pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Trestného zákona vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku, ale namieta, že nejde o zločin, nakoľko
sa s poškodenou nechcel stretnúť, len využil jej neprítomnosť. Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol,
že v dňoch 15.8.2018, 19.8.2018 a 21.8.2018 bol nezamestnaný, nemal peniaze a vedel, že v tej izbe

sú cigarety a alkohol. Mal vypité a vedel, že svokra má tie veci, a že nie je doma. Vybral lišty a sklenenú
výplň z dverí a vošiel do izby a zobral cigarety aj fľašu a tú sklenenú výplň dal naspäť a olištoval to.
V tie ďalšie dni, keď svokra nebola doma, zase zobral lišty a sklenenú výplň a vošiel do izby a tretíkrát
zobral drobné a kľúčik. Podľa obžalovaného si svokra zamykala svoje veci, pretože on vtedy pil a ona
mala v izbe svoje veci a peňaženku. Od 1.4.2019 je zamestnaný, nepije už vôbec alkoholické nápoje.Poškodená E. E., svokra obžalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že sa jej zať vlámal do izby a zobral
jej cigarety, alkohol, z peňaženky peniaze a náhradný kľúčik. Stalo sa to trikrát, a to 15., 19., 21.
augusta v roku 2018. Svoju izbu si zamyká a kľúč má iba ona. Tieto veci jej obžalovaný zobral v čase,

keď ona nebola doma a stále tvrdil, že sa tam dostať nemohol, ale ona to videla podľa toho, ako už
padali aj lišty na dverách, lebo dvere na izbe odlištoval. Náhradu škody nežiadala. Poškodená ďalej
tvrdila, že sa obžalovaný polepšil a nechcela by, aby bol potrestaný. Stal sa z neho dobrý človek,
našiel si zamestnanie, chodí do roboty, zobral si pôžičku. Svedkyňa ďalej uviedla, že ako vlastníčka
domu, kde býva aj obžalovaný, súhlasí s nainštalovaním monitorovacieho zariadenia na účelu trestu

domáceho väzenia.

V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne
P. D.Č. z prípravného konania. Svedkyňa P. D. vo svojej výpovedi uviedla, že ona, aj jej manžel mali
výslovne zakázané vstupovať do izby jej matky v čase jej neprítomnosti, pričom ostatné priestory v dome
užívali spoločne. Manžel sa jej priznal, že vošiel do matkinej spálne a aj jej ukázal, ako sa dá vybrať sklo

z dverí, ale pred ňou do spálne jej matky nevstupoval. Aj sa jej priznal, že zobral asi 5 eur. Taktiež jej
ukázal aj náhradný kľúčik od spálne jej matky, avšak nevie o tom, aby zobral alkohol.

Výpoveď svedka J. D. bola prečítaná podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku a z jeho výpovede vyplýva,
že svedkom trestného konania jeho otca nebol a o skutku vie len z rozprávania jeho starej matky. Jeho

rodičia majú problém s alkoholom, na ktorý potrebujú peniaze, preto si babka zamyká svoju izbu.

V znaleckom posudku znalca z odboru zdravotnícvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Alfonza
Porvažníka tento konštatuje, že u obžalovaného zistil závislosť od alkoholu v III. vývojom štádiu
podľa Jellineka. Podľa znalca, obžalovaný spáchanie skutku nepopiera, u obžalovaného nezistil

duševnú poruchu ani chorobu, ktorá by ho obmedzovala pochopiť zmysel trestného konania. Jeho
ovládacie schopnosti hodnotil znalec v čase skutku ako nepodstatnou mierou znížené v dôsledku
požitia alkoholu, ktorý užíval vedome a po dostatočných skúsenostiach o nepriaznivých dôsledkoch ich
požitia. Rozpoznávacie schopnosti znalec hodnotil ako zachované v plnom rozsahu a obžalovaný tak
mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a mohol ovládať svoje konanie. Vzhľadom na zistenú

závislosť obžalovaného od alkoholu znalec navrhoval zvážiť uloženie ochrannej protialkoholickej liečby
ambulantnou formou.

Podľa lustrácii v registri priestupkov, obžalovaný nebol doposiaľ postihnutý za priestupok.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný je od 1.4.2019 zamestnaný na Agrodružstve
Bystré.

Obžalovaný bol podľa odpisu z registra trestov trestaný doposiaľ raz, a to vo veci Okresného súdu
Vranov sp. zn. 1T/63/2017. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/63/2017 vyplýva, že bol

obžalovaný uznaný trestným rozkazom zo dňa 18.9.2017, právoplatným dňa 8.11.2017 za vinného zo
zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú
dobu 3 roky, pričom mu bola zároveň uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu do miestnosti

rodinného domu popisného čísla XX R. Z. T., ktorú výlučne užíva a obýva E. E..

ObecBabievspráveopovestiuviedla,žeobžalovanýspolusjehomanželkoudostávajúdávkuvhmotnej
núdzi,ktorúimvyplácaobecakoosobitnýpríjemca.Svokraobžalovaného,E.E.,zrušilaobžalovanémua
jeho manželke trvalý pobyt na adrese T. Č.. XX H. opakujúce sa hádky pod vplyvom alkoholu. Správanie

obžalovaného podľa uvedenej charakteristiky nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo v ňom
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o vine obžalovaného z
pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného

zákona. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný po právnej stránke svojim konaním naplnil objektívne
i subjektívne pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.

Obžalovaný spáchanie skutku nepopieral, pričom jeho výpoveď ohľadne spôsobu spáchania skutku,

ako aj odcudzených vecí korešponduje s výpoveďou poškodenej E. E.. Obžalovaný priznal, že sklo
dverí vedúcich do spálne jeho svokry odlištoval a prostredníctvom takto vzniknutého otvoru vošiel
opakovane do jej spálne. Jeho výpoveď korešponduje aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu. Výpoveď
obžalovaného v spojení aj s výpoveďou poškodenej E. E. vyhodnotil súd ako vierohodné, nakoľko
tieto spolu korešpondovali jednak čo do spôsobu spáchania skutku, počtu jednotlivých čiastkových
útokov, ako aj odcudzených vecí. Z výpovedi svedkov, a to P. D., ako aj J. D. zároveň vyplynulo, že

obžalovaný vedel o tom, že do spálne poškodenej, jeho svokry nemá vstupovať, nakoľko túto obýva
ona a za účelom jej zabezpečenia si túto izbu aj zamyká. Napokon bolo v takomto rozsahu uložené
obžalovanému aj obmedzenie v trestnom rozkaze tunajšieho súdu sp. zn. 1T/63/2017. Obžalovaný teda
tým, že vošiel do miestnosti spálne poškodenej spôsobom, kedy si najprv k tomu musel odlištovať
sklenenú výplň, porušil domovú slobodu poškodenej E. E., a z vykonaného dokazovania je tak zrejmé,

že obžalovaný neoprávnene opakovane vnikol do obydlia - spálne poškodenej E. v dňoch 15.8.2018,
19.8.2018, a 21.8.2018 s tým, že v každom prípade zároveň odlištovaním sklenenej výplne, keďže dvere
boli zamknuté, naplnil všetky znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona. Zároveň je potrebné konanie obžalovaného vyhodnotiť ako pokračovací
trestný čin v zmysle ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona, nakoľko uznesenie o vznesení

obvinenia pre všetky tri čiastkové útoky mu bolo doručené dňa 3.12.2018.

Obžaloba konanie obžalovaného právne hodnotila aj podľa ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, a teda ako zločin.

Podľa § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa potrestá
páchateľ, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 139 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný
v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Súd sa s právnou kvalifikáciou skutku v obžalobe ako pokračovacieho zločinu porušovania domovej
slobody aj podľa § 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm.
e) Trestného zákona nestotožnil a tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku konanie obžalovaného
posúdil ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona. Pre použitie prísnejšej trestnej sadzby, a teda zohľadnenie kvalifikačného kritéria, že

ide o spáchanie trestného činu voči osobe vyššieho veku, ako aj voči blízkej osobe, neboli podľa názoru
súdu splnené podmienky, nakoľko ani jedna z uvedených okolností, ktorá by podmieňovala použitie
vyššej trestnej sadzby nebola motiváciou obžalovaného spáchať trestný čin.

Súd nespochybňuje skutočnosť, že obžalovaný o veku poškodenej vedel, a to aj s ohľadom na

príbuzenský pomer k poškodenej. Tieto okolnosti však nezakladajú splnenie podmienky pre použitie
ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) a písm. e) Trestného zákona, a to v nadväznosti na ustanovenie
§ 139 ods. 2 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vek poškodenej, ako aj
skutočnosť, že išlo o blízku osobu nebolo tým faktorom, ktorý ovplyvnil konanie obžalovaného, a
teda subjektívna súvislosť pre použitie kvalifikačných kritérií podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm.

c) a písm. e) Trestného zákona nebola naplnená. Práve neprítomnosť poškodenej v dome v čase
spáchania skutku, v nadväznosti na vedomosť obžalovaného o tejto neprítomnosti, nasvedčuje tomu, že
obžalovaný za účelom odcudzenia alkoholu, cigariet, prípadne peňazí, využil neprítomnosť poškodenej
v dome a táto neprítomnosť mu uľahčila spáchanie činu. Aj sám obžalovaný tvrdil, že sa s poškodenounechcelstretnúť,čonasvedčujetomu,žespáchaniečinunebolosubjektívneuobžalovanéhoovplyvnené
vekom poškodenej, ako aj tým, že bola jeho blízkou osobou. Za danej situácie súd dospel k záveru,
že aj keď sa obžalovaný dopustil skutku, a teda využil neprítomnosť poškodenej a opakovane odlištoval

sklenenú výplň dverí, ktoré boli uzamknuté a z izby poškodenej odcudzil alkohol, cigarety, náhradný
kľúčik a finančnú hotovosť, nedopustil sa týmto konaním zločinu porušovania domovej slobody v zmysle
§ 194 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný teda porušil domovú slobodu poškodenej, nakoľko
predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve poškodenej a aj keď obžalovaný užíva nehnuteľnosť spolu s
poškodenou, vedel že si poškodená svoju izbu zamyká a nechce, aby do nej vstupoval. Obžalovaný

zároveň odlištovaním výplne dverí zároveň prekonal prekážku, ktorou bolo zamknutie dverí, a preto
spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné
pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve ,
ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

V predmetnom konaní sa obžalovaný dopustil konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, kedy obžalovaný
opakovane odlištovaním výplne dverí vnikol do miestnosti, ktorú obýva poškodená a odcudzil jej odtiaľ
veci,apretomásúdzato,žezávažnosťtrestnéhokonaniavsúladesustanovením§10ods.2Trestného
zákona, práve s prihliadnutím na spôsob spáchania čiastkových útokov poukazuje na potrebu použitia
trestnoprávnej regulácie aj v prípade uvedeného prečinu.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára na základe hodnotenia

povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa
priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Obžalovanému súd musel pričítať aj jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie

pod sp. zn. 1T/63/2017, a teda súd ukladal trest pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Je nepochybné, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/63/2017, ktorá plynula u obžalovaného od 9.11.2017 do 29.11.2020,
keď skutkov sa dopustil dňa 15.8.2018, 19.8.2018 a 21.8.2018.

Pri trestnom čine, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného a teda prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona zákonom stanovená trestná
sadzbavrozmedzí1rok-5rokov.Vďalšombralsúddoúvahy,žezatrestnýčin,zktoréhobolobžalovaný
uznaný za vinného, je možné uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov, takto v zmysle § 34 ods.
6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody, no na strane druhej sa jedná o

prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest domáceho väzenia.

Súd v žiadnom prípade nechce znižovať závažnosť konania obžalovaného, no uloženie
nepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodybyzaokolnostíspáchaniaskutkunemuselpôsobiťspravodlivo
z titulu svojej neprimeranosti.

Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a

základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,

vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné
právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a
vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný,

subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď
prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych
zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi,
ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov,
pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu
spoločenských záujmov a hodnôt.

Princípultimaratio,tedazásadasubsidiaritytrestnoprávnejrepresie,pôsobívtrestnomprávevcelejjeho

šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov a to v tom zmysle, že nepodmienečný trest odňatia slobody
by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda mal by byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty, nespojené
s výkonom trestu odňatia slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Tento princíp
odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia
ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva.

Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

Rozšírenie alternatívnych trestov zákonodarcom malo za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný trest
je „ultima ratio“, ktorý treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky boja proti trestnej
činnosti zlyhali. Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na výkon trestu je

ostrakizujúci
( vylúčený zo spoločnosti ), naproti tomu uloženie alternatívnych trestov zasahuje do života odsúdeného
v obmedzenej miere, dokonca posilňuje vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení
trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy u odsúdeného je nižšia.Trest domáceho väzenia je v Trestnom zákone hierarchicky postavený hneď za trestom odňatia slobody,
z čoho možno vyvodiť, že tento trest sa mal stať významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu

odňatia slobody. Jediné kritérium, ktoré zákonodarca určil pre ukladanie trestu domáceho väzenia je
vyjadrené v § 53 a je to okruh trestných činov, za ktorý tento trest možno uložiť, pričom zákon neurčuje
ďalšie kritéria, ktoré by mal súd prednostne zvážiť, aby namiesto nepodmienečného trestu odňatia
slobody uložil trest domáceho väzenia. Ukladanie tohto trestu sa vzťahuje na prípady, kedy nepostačuje
pre páchateľa podmienečné odsúdenie alebo probačný dohľad, ale vzhľadom na jeho vlastnosti a

rodinné pomery postačuje podstatne menšia intenzita zásahu voči nemu ako pri výkone trestu odňatia
slobody.

Berúc do úvahy druh trestnej činnosti a osobné pomery obžalovaného dospel súd k záveru, že vzhľadom
na stupeň spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu a vzhľadom na snahu eliminovať negatívny
dopad výkonu trestu na jeho rodinu a jemu blízke osoby bude primeraným a spravodlivým prostriedkom

na dosiahnutie účelu trestu práve trest domáceho väzenia. Pri rozhodovaní o treste bral súd do úvahy aj
tú skutočnosť, že obžalovaný sa zamestnal, prestal užívať alkoholické nápoje a aj poškodená potvrdila,
že zmenil svoje správanie.

Pri ukladaní trestu domáceho väzenia súd zistil splnenie všetkých zákonom ustanovených technických

a právnych podmienok a mal za to, že uloženie trestu domáceho väzenia bolo odôvodnené vzhľadom
na povahu a závažnosť spáchaného prečinu, osobu a pomery páchateľa. Zároveň boli splnené
všetky materiálno - technické podmienky na uloženie tohto trestu, ktoré boli preverené v rámci inštitútu
predbežného šetrenia, obžalovaný dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na
určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.

Za primeraný pri trestnej sadzbe za prečin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného v rozpätí 1 až
5 rokov, potom súd považoval trest domáceho väzenia v trvaní 20 mesiacov, a to jednak vo vzťahu k
osobeobžalovanéhoakoajvovzťahukokolnostiamtejtotrestnejveci.Sohľadomnavýkonzamestnania
súd určil čas, kedy sa má obžalovaný zdržiavať vo svojom obydlí, so súčasným vymedzením času

na zabezpečenie si nevyhnutných osobných záležitosti. Taktiež súd uložil obžalovanému povinnosť
spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej.

Súd postupom podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona rozhodol o uložení ochranného liečenia
protialkoholického ambulantnou formou. Súd pritom prihliadal na závery znaleckého dokazovania z

odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, v zmysle ktorého u obžalovaného bola zistená závislosť
od alkoholu v III. vývojom štádiu a znalec navrhol zvážiť uloženie ochrannej protialkoholickej liečby
ambulantnou formou. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj keď obžalovaný tvrdil, že prestal užívať
alkoholické nápoje a túto skutočnosť potvrdila aj poškodená, takáto abstinencia nenahrádza ochranné
liečenie, preto súd obžalovanému uložil aj ochranné protialkohlické liečenie ambulantnou formou, keďže

práve alkohol bol motiváciu k spáchaniu činu.

Poškodená si v trestnom konaní neuplatňovala nárok na náhradu škody, preto súd osobitným výrokom
nerozhodoval o nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalorozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.