Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Er/409/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613209674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7613209674.4

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing.
Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov, pod č. k. EX 2076/2013, na
návrh oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36284831 proti
povinnému: H. B., P.. X.X.XXXX, Y. E. XXXX/XX, H. P. J. pre vymoženie 565,77 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi nevyhnutné
trovy exekúcie vo výške 50,98 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 30.5.2013 poverenie na
výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 565,77 € a trov exekúcie.

2. Súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uznesením č.k. 15Er/409/2013-14 zo dňa 2.8.2018 tunajší súd
zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť povinného. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením č.k. 15CoE/223/2018-34 zo
dňa 12.9.2019 rozhodol tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo účastníkom doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa
23.10.2019.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa

použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017.

4. Podľa § 58 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd zastaví
exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Súd zhodnotil predložený podnet súdneho exekútora spolu s vyžiadaným exekútorským spisom
EX 2076/2013 s aktuálnymi lustráciami a dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v tomto
exekučnom konaní preukázaná preskúmaním majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor
skonštatoval na základe negatívnych lustrácii nemajetnosť povinného, a to z lustrácie bánk, sociálnej

poisťovne, zo súčinnosti s dopravným inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí ako neekonomickéa neefektívne, preto exekúciu zastavil. Súd zistil, že v predmetnom exekučnom konaní ani po
viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie
by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal dostatočné

úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho
nemajetnosť. V tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného
dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok.
Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného. Povinný nevlastní motorové vozidlá, nedisponuje bankovým účtom, nevlastní

nehnuteľnosť, nevykonáva inú zárobkovú činnosť. Podľa lustrácie zo sociálnej poisťovne je povinný
dlhodobo zamestnávaný na dohodu o pracovnej činnosti, no z dôvodu nízkeho príjmu, ktorý u platiteľa
mzdy dosahuje, nie je možné vykonávať zrážky. Preto súdny exekútor i súd dospel k pochybnosti
o ďalšej účelnosti vedenia exekúcie. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine
súdnym exekútorom v priebehu exekúcie, o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
č. k. 14CoE/167/2018. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie

je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku. Rovnako úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov
povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v už zistených osobných a majetkových pomerov
povinného preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu (viď rozhodnutie Krajského
súdu Žilina 1CoE/41/2012 z 24.4.2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 600/2012-8 z

22.11.2012). Súd taktiež odkazuje na ustanovenie § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2013 a majetkové pomery
sa po dobu 6 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Ďalšie pokračovanie v exekučnom
konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 57
ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastavil.

7. Podľa § 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, súdnemu exekútorovi patrí odmena za: a) výkon exekučnej činnosti, 1. pri exekúcii na peňažné
plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť podľa zákona za: 1. spisovanie návrhov
na vykonanie exekúcie do zápisnice na požiadanie oprávneného, 2. prijímanie peňazí, listín a iných

hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie, 3. doručovanie súdnych písomností a
mimosúdnych písomností, ak tak ustanoví osobitný zákon, 4. vykonávanie inej činnosti na základe
poverenia súdu alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, 5. manipuláciu so spismi.

8. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom

znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena
súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

9. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
platnom znení, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)
doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

10. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v

súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.

11. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 56,71 € a navrhol o nich rozhodnúť.13. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do
31.3.2017.

14. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj spis

EX 2076/2013 v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,
a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy
exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 50,98 €, pričom odmena exekútora podľa § 14 ods. 1
vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení vyhl. č. 141/2008
Z. z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

15. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 9,30 €, ktorá pozostáva
z poštovných poplatkov za 6 doručovaných zásielok podľa priložených doručeniek. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v požadovanej výške, nakoľko okrem
uvedených doručeniek sa v spise nenachádzajú ďalšie doručenky, ani iné doklady preukazujúce

vzniknuté poštovné, preto súd jeho náhradu súdnemu exekútorovi nemohol priznať.

16. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa
zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny 42,49 €, čo činí 8,49 €.

17. Odmena súdneho exekútora spolu 33,19 € + náhrada hotových výdavkov v sume 9,30 € + 20 %
DPH vo výške 8,49 € predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 50,98 €.

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie n i e j e prípustné odvolanie.

Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C.s.p.
(viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.