Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200215
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200215.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : D. U.,
dátum narodenia : XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : L. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpeného :
Mgr. Milan Trylč, advokát, so sídlom J. Kráľa 738/12, 905 01 Senica, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo : 36751-2/2019-BA z 12. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne č. 36751-2/2019-BA z 12. apríla 2019 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 9962-46/2018-BA z 15. novembra 2018 z r u š u j e a vec
v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o
sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) vo veci nároku na úrazovú rentu vydala dňa 15.
novembra 2018 rozhodnutie č. 9962-46/2018-BA (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
rozhodla, že žalobca, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31. decembra
2011, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,3
% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011
Z. z. nárok na úrazovú rentu od 23. decembra 2012 do 31. decembra 2012 v alikvotnej sume 132,20
eur vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 455,30 eur. Súčasne v zmysle § 89 ods. 8
písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 329/2012 Z. z. rozhodla, že suma úrazovej renty sa zvyšuje od 1. januára 2013 o 3,05 % na celkovú
sumu 469,20 eur mesačne. Ďalej v zmysle § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) druhého bodu
a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. rozhodla, že suma
úrazovej renty sa zvyšuje od 1. januára 2014 o 2,3 % na celkovú sumu 480 eur mesačne. Ďalej v zmysle
§ 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) tretieho bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. rozhodla, že suma úrazovej renty sa zvyšuje od 1. januára 2015 o
1,32 % na celkovú sumu 486,40 eur mesačne. Ďalej v zmysle § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a)
štvrtého bodu a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. a v súlade s
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. rozhodla,

že suma úrazovej renty sa zvyšuje od 1. januára 2016 o 0,46 % na celkovú sumu 488,70 eur mesačne.
Ďalej v zmysle § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) piateho bodu a § 293dg ods. 2 a § 293dr
ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 285/2016 Z. z. rozhodla, že suma úrazovej
renty sa zvyšuje od 1. januára 2017 o 2,00 % na celkovú sumu 498,50 eur mesačne. Ďalej v zmysle §
89 ods. 8 a 9 a § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z. rozhodla,
že suma úrazovej renty sa zvyšuje od 1. januára 2018 o 2,00 % na celkovú sumu 508,50 eur mesačne.
Súčasne Sociálna poisťovňa, ústredie vo výroku svojho rozhodnutia uviedla, že na túto sumu bude mať
žalobcu nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu
alebo určenie jej sumy podľa zákona č. 461/2003 Z. z., najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového
veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že na základe žiadosti o priznanie úrazovej
renty, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa 21. februára 2013, vydala Sociálna
poisťovňa, ústredie poškodenému (žalobcovi) dňa 25. novembra 2013 rozhodnutie č. 31267-3/2013-
BA o nepriznaní úrazovej renty (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 25. novembra 2013“), pričom podkladom
k tomuto rozhodnutiu bola lekárska správa zo dňa 15. októbra 2013 s určenou mierou poklesu
pracovnej schopnosti v rozsahu 15 %. Proti rozhodnutiu zo dňa 25. novembra 2013 podal poškodený
(žalobca) opravný prostriedok, na základe ktorého bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený.
Nakoľko posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Senica nevyhovel opravnému prostriedku, bola
posudková dokumentácia odstúpená Sociálnej poisťovni, ústredie, pričom v lekárskej správe Sociálnej
poisťovne, ústredie zo dňa 18. februára 2014 bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti v
rozsahu 15 %. O opravnom prostriedku tak rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý zrušil rozsudkom
č. k. 43Sp/14/2014-95 zo dňa 23.05.2016, právoplatným dňa 23.06.2016 rozhodnutie zo dňa 25.
novembra a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave uviedol, že Sociálna
poisťovňa nepostupovala v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení, keď aj napriek posúdeniu
zdravotného stavu poškodeného (žalobcu) dňa 1. decembra 2015, túto lekársku správu z dôvodu jej
neobjektívnosti nepovažovala za náležitý podklad pre vydanie rozhodnutia a požiadala o posúdenie
zdravotného stavu nepríslušného posudkového lekára. Súd dospel k záveru, že postup Sociálnej
poisťovne, ktorým bez vedomia poškodeného vyhotovila ďalší lekársky posudok nemožno považovať
za zákonný a navyše mal za to, že lekársky posudok zo dňa 04.12.2015 dospel k úplne odlišnému
posúdeniu zdravotného stavu poškodeného a preto bolo úlohou Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní, po
zohľadnení zdravotného stavu poškodeného, resp. po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním,
vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že dňa 12. januára 2018 bol vypracovaný znalecký posudok súdnou
znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia (ďalej len „súdna znalkyňa“),
ktorá v znaleckom posudku uviedla, že zobrazovacími metódami bolo jednoznačne dokázané, že
degeneratívne postihnutie chrbtice nespôsobil pracovný úraz, ale zmeny, ktoré spôsobil, navodili stav,
ktorý sa už nedá liečiť konzervatívne. ďalej poukázala na to, že pri určení percentuálneho poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty treba zohľadňovať stupeň poškodenia orgánu pracovným
úrazom. Znalkyňa uviedla, že zistené poškodenie krčnej chrbtice je z časti na vrub degeneratívnych
zmien a z časti na vrub prekonaného úrazu s tým, že pracovným úrazom sa len zvýraznili ťažkosti
s chrbticou, ktoré si v dôsledku degeneratívnych zmien už pred úrazom vyžadovali liečenie. V
tejto súvislosti bolo zdôraznené, že výsledná percentuálna miera poklesu pracovnej schopnosti iba
následkom pracovného úrazu, by nemala prekročiť 3 zo 100 %, t.j. zo 100 % pokles pracovnej schopnosti
v dôsledku pracovného úrazu chrbtice tvorí 75 % a zostatok poklesu pracovnej schopnosti predstavujú
degeneratívne zmeny chrbtice pred pracovným úrazom.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej v odôvodnení poukázala na to, že percentuálnu mieru poklesu
pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby
z povolania, ako ani postup pri jeho určení zákon neupravuje dodajúc, že pracovné postupy posudkových
lekárov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť sú v tomto smere upravené metodickými predpismi
Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení posudkového lekára vykonávajúceho lekársku
posudkovú činnosť, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom
stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %. V tejto súvislosti poukázala na to, že posudkový lekár
vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, ako aj z objektívneho vyšetrenia vykonaného
priamo posudkovým lekárom s tým, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného
vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje : stupeň funkčného

postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania; pracovná náplň;
percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať; skutočnosť, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer
pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, ako tú, ktorú vykonával
pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania; možnosť ďalšieho uplatnenia
poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce
s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia). V súvislosti s
uvedenými zásadami na účely úrazovej renty zdôraznila, že ak vzhľadom na priame následky choroby
z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce pre poškodeného nevhodné,
nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %,
nakoľko reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť
zohľadnením stupňa poškodenia zdravia.

5. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie dôvodila, že pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti,
posudkový lekár vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť neskúma pokles pracovných schopností
poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol poškodený potenciálne vykonávať,
ale len voči jednému, doterajšiemu zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z
povolania, čím sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej
renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. V tejto súvislosti uviedla, že pokles
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším, prípadne
rovnakým) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na účely invalidity pre to isté zdravotné postihnutie.

6. Poukázala na to, že poškodený (žalobca) vykonával v minulosti robotnícke povolania, naposledy
pracoval u zodpovedného zamestnávateľa Baňa Čáry, a.s., ako baník v podzemí, pracoval v nepretržitej
prevádzke pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. Podľa popisu činnosti, ktoré vykonával
poškodený za jeden deň, pracoval v banskej doprave - nakladanie materiálu, skladanie materiálu, na
razení a budovaní banských diel - rozbíjanie nadmerných kusov uhlia, predlžovanie dopravníka, jeho
čistenie (manuálna práca s lopatou), prenášanie železnej výstuže a dreveného paženia, na budovaní
banského diela, montáži čerpacieho a požiarneho potrubia, pracoval pri ťažbe na porube, na vŕtaní a
odvodňovaní a ostatných prácach na banskej údržbe. Dňa 31. decembra 2011 utrpel pracovný úraz,
počas nakladania segmentu stratil rovnováhu a pri páde si udrel chrbát a ľavý lakeť, utrpel úraz krčnej
chrbtice. Sociálna poisťovňa, ústredie v tejto súvislosti poukázala na to, že v záznamoch obvodného
lekára bola zmienka o aplikovaní injekčnej liečby pre vertebrogénne ťažkosti, ešte pred úrazom. Preto,
s poukazom na závery pôvodného znaleckého posudku a doplnku znaleckého posudku, v ktorom
znalkyňa konštatovala, že úraz len zhoršil existujúce degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, bol určený
pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 75 % odo dňa 23. decembra 2012, t.j.
nasledujúcim dňom po skončení podporného obdobia s nárokom na úrazový príplatok.

7. Sociálna poisťovňa, ústredie ďalej poukázala na to, že zo stanoviska zo dňa 08.11.2018 k lekárskej
správe zo dňa 11.10.2018 v súvislosti s riešením prípadu vyplýva, že u poškodeného bolo zobrazovacími
metódami jednoznačne dokázané, že degeneratívne postihnutie C chrbtice nespôsobil pracovný úraz,
ale zmeny, ktoré spôsobil, prekročili hranicu kompenzačných možností celého komplexu C chrbtice a
navodil stav, ktorý sa už nedal liečiť konzervatívne dodajúc, že v zdravotnej karte praktického lekára sú
záznamy, že poškodený sa už v minulosti tzv. pred úrazom, liečil pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice
a napriek tomu bol prijatý do zamestnania s pracovným zaradením baník v podzemí.

8. Poukázala na to, že nakoľko pri určení percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty je potrebné zohľadniť aj klinický stupeň poškodenia orgánu pracovným úrazom a odbor
lekárskej posudkovej činnosti skonštatoval, že zistené poškodenie krčnej chrbtice je z časti na vrub
degeneratívnych zmien a z časti na vrub prekonaného úrazu, záver, že poškodený nemôže vykonávať
prácu baníka v podzemí, nie je len v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, keď pracovným úrazom sa
len zvýraznili ťažkosti chrbtice v dôsledku degeneratívnych zmien, ktoré si už pred pracovným úrazom
vyžadovali liečenie. Teda aj bez pracovného úrazu, by práca baníka v podzemí postupne zvýrazňovala
už existujúce degeneratívne zmeny C chrbtice. Tiež poukázala na to, že nakoľko je na účely úrazovej
renty možné brať do úvahy len poškodenie, ktoré bolo spôsobené výhradne v súvislosti s pracovným
úrazom, určený percentuálny pokles pracovnej schopnosti poškodeného následkom pracovného úrazu

nemôže byť 100 %, nakoľko samotný pracovný úraz takýto pokles nespôsobil dodajúc, že v prípade
poškodeného bola uplatnená analógia postupu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 437/2004 Z.
z.“), t.j. ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne
zistiť, nemal by pri jeho hodnotení pokles pracovnej schopnosti prekročiť tri štvrtiny, t.j. zo 100 % by
pokles pracovnej schopnosti tvoril 75 %. Poukázala na to, že súdny znalkyňa v doplnení znaleckého
posudku zo dňa 28. júla 2018 na otázku, na koľko percent poklesla schopnosť poškodeného vykonávať
pôvodné zamestnanie v dôsledku poškodenia chrbtice pracovným úrazom uviedla, že nedokáže určiť
percentuálnu mieru poklesu na základe zmien spôsobených len pracovným úrazom, nakoľko sa dá to
tom uvažovať len v teoretickej rovine s tým, že tiež uviedla, že pri zistených diagnózach a záveroch
neurologických vyšetrení, poškodený prácu baníka nemôže vykonávať.

9. V závere odôvodnenia poukázala Sociálna poisťovňa, ústredie na výpočet úrazovej renty.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
dátum vzniku nároku na úrazovú dávku tvrdiac, že pracovný úraz, ktorý ho vyradil z pracovnej činnosti
a spôsobil mu pokles pracovnej činnosti utrpel už dňa 31.12.2011, čo znamená, že týmto dňom splnil
podmienky vzniku nároku podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. Ďalej namietal, že určená miera poklesu
pracovnej schopnosti 75 % je v rozpore so znaleckým posudkom č. 4/2018 MUDr. Janky Surovcovej,
ktorá jednoznačne uviedla, že vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu a to zamestnaniu baníka nie je,
na základe uvedených diagnóz a záverov neurologického vyšetrenia, vôbec schopný toto zamestnanie
vykonávať, čo znamená, že miera poklesu pracovnej schopnosti predstavuje pokles 100 %. Ďalej
poukázal na to, že v rozhodnutí sa na strane 4 v rozpore s obsahom znaleckého posudku uvádza, že :
„Pracovným úrazom sa len zvýraznili ťažkosti s chrbticou, ktoré si v dôsledku degeneratívnych zmien
už pred úrazom, vyžadovali liečenie.“, keď toto tvrdenie sa v znaleckom posudku nenachádza a ani
z neho nevyplýva. V tejto súvislosti poukázal na stranu 9 znaleckého posudku, z ktorej vyplýva, že :
„...nespôsobovali mu ale klinickú symptomatiku, nelimitovali ho a ani o nich nebol záznam v zdravotnej
dokumentácii.“ Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie je v rozpore s obsahom znaleckého posudku
č. 4/2018, ako aj obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou je výpis zdravotných výkonov
poškodeného vyhotovený zdravotnou poisťovňou, ktorý potvrdzuje, že poškodený nebol liečený na
chrbticu dodajúc, že Krajský súd v Trnave nariadil Sociálnej poisťovne vykonať znalecké dokazovanie,
pričom jeho závery sú pre správny orgány záväzné. Tiež tvrdil, že posúdenie zdravotného stavu
poškodeného na pobočke Holíč dňa 04.10.2018 bolo nezákonné dodajúc, že v lekárskej správe zo
dňa 11.10.2018 sa v rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Trnave uvádza, že táto bola vyhotovená
za účelom realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave, avšak toto sa nezakladá na pravde, nakoľko
realizáciou rozsudku Krajského súdu v Trnave bolo nariadené znalecké dokazovanie. Rovnako mal za
to, že lekárska správa zo dňa 11.10.2018 popiera samotné znalecké dokazovanie, keď posudkový lekár
ignoroval závery znaleckého dokazovania, že vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu a to zamestnaniu
baníka, nie je schopný toto zamestnanie vôbec vykonávať. S poukazom na uvedené mal za to, že pokles
pracovnej schopnosti vo vzťahu k jeho doterajšej práci baníka je 100 %.

11. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len ako „žalovaná“) rozhodujúc podľa § 215 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím číslo : 36751-2/2019-BA zo dňa 12.04.2019 (ďalej aj ako len
„napadnuté rozhodnutie“), postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zamietol v celom rozsahu a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

12. Na úvod žalovaná uviedla, že zo spisovej dokumentácie (Záznamu o registrovanom pracovnom
úraze spísaného dňa 31. decembra 2011 a Oznámenia poistnej udalosti zo dňa 9. januára 2012) vyplýva,
že žalobca dňa 31. decembra 2011 o 8.45 hod. utrpel pracovný úraz, keď vplyvom straty rovnováhy
spadol, pričom si udrel chrbát a lakeť ľavej ruky. Žalobca si v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom
uplatnil nárok na úrazovú rentu, a to žiadosťou o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona, ktorá bola
Sociálnej poisťovni, pobočka Senica doručená dňa 21. februára 2013.

13. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že v súvislosti s odvolaním poškodeného
bol jeho pokles pracovnej schopnosti opätovne prehodnotený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá v
lekárskej správe zo dňa 22. januára 2019 zotrvala na určenom poklese pracovnej schopnosti v rozsahu
75 % odo dňa 23. decembra 2012. Ďalej uviedla, že posudkový lekár ústredia v lekárskej správe
zo dňa 29. marca 2019 cituje záver znaleckého posudku potvrdzujúci existenciu spondylodiskálnych
zmien v úrovni C5 a C6 už pred predmetným pracovným úrazom a tiež, že ich zhoršenie, ako aj
zhoršenie, resp. možno aj vznik protrúzie disku C4/5 nastali v nadväznosti na predmetný pracovný úraz,
nakoľko klinická symptomatika je popisovaná už dva dni po predmetnom pracovnom úraze, pričom
následne ako potvrdzuje aj MRI nález, progredovala do takej miery, že si stav vyžiadal operačné
riešenie dodajúc, že posudkový lekár vychádzal aj z doplneného znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa
konštatovala nemožnosť vyjadrenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného
len následkom utrpeného pracovného úrazu. Na základe uvedeného, posudkový lekár ústredia stanovil
pokles pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 75 % odo dňa 23. decembra 2012 analogickou
aplikáciou § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., nakoľko degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici a ich
liečba boli zdokumentované už pred utrpeným pracovným úrazom dodajúc, že takto stanovená miera
poklesu pracovnej schopnosti zohľadňuje aj klinický stupeň poškodenia orgánov pracovným úrazom.

14. Poukázala na to, že znalkyňa v znaleckom posudku na strane 17 jednoznačne potvrdila, že u
poškodeného museli byť degeneratívne spondylodiskálne zmeny na krčnej chrbtici v oblasti C5/6, C6/7
prítomné už pred vznikom predmetného pracovného úrazu, pričom ako uviedla, rozsah diskogentnej
patológie mohol byť zvýraznený utrpeným pracovným úrazom s tým, že znalkyňa poukázala na
neurologický nález z marca 2004 dokumentujúci vyšetrenie poškodeného pre bolesti krčnej chrbtice a
tŕpnutie 1. - 3. prsta ľavej ruky, so záverom parestézie prstov ľavej hornej končatiny a cervikobrachiálny
syndróm vľavo, ako aj na záver RTG vyšetrenia zo dňa 2. januára 2012 (2 dní po predmetnom pracovnom
úraze) „bez jednoznačných traumatickým zmien“ a na záver vyšetrenia magnetickou rezonanciou zo
dňa 23. januára 2012, po utrpenom pracovnom úraze. Ďalej v súvislosti so znaleckých dokazovaním
poukázala na to, že znalkyňa práve tieto degeneratívne, vekom podmienené zmeny, s kontaktom na
koreň C7 vľavo dáva do „korelátu“, teda súvisu s ťažkosťami poškodeného v zmysle vyžarovania bolesti
do ľavej hornej končatiny, pričom ich dokonca označila za príčinu týchto ťažkostí. Rovnako žalovaná
upozornila, že znalkyňa pripustila aj možný výskyt protrúzie disku C4/5 v čase pred utrpeným pracovným
úrazom, keď na strane 17 znaleckého posudku uviedla, že nemožno potvrdiť, ani vyvrátiť, či toto
poškodenie vzniklo, resp. zvýraznilo sa mechanizmom predmetného pracovného úrazu dodajúc, že :
„mohla byť príčinou bolesti v oblasti krčnej chrbtice“, pričom tieto závery znalkyňa opätovne potvrdila v
závere znaleckého posudku na strane 18, v ktorom doslovne uviedla, že : „...spondylodiskálne zmeny v
úrovni C5/6, C6/7 boli prítomné už pred úrazom.“ dodajúc, že ich zhoršenie nastalo v príčinnej súvislosti s
predmetnými pracovným úrazom, rovnako aj zvýraznenie protrúzie disku C4/5, ktorá, aj podľa znalkyne,
pri utrpenom pracovnom úraze len mohla vzniknúť.

15. Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a rozhodnutie
R 99/2011, v zmysle ktorého nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku,
pričom iba hodnotí, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim
z vykonaných dôkazov uviedla, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať
do znalcových záverov, sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v zdravotnej
dokumentácii poškodeného a preto v súlade s § 153 a § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení
rešpektujúc ustálenú súdnu prax vyjadrenú citovaným judikátom, po doručení znaleckého posudku
a jeho doplnenia preskúmali oba tieto dôkazy, čo do ich odôvodnenosti a podloženosti zdravotnou
dokumentáciou poškodeného, stotožniac sa so závermi znalkyne, následne určili pokles pracovnej
schopnosti poškodeného.

16. Žalovaná ďalej poukázala na to, že posudkoví lekári sa však nevenovali skutočnosti, že v doplnení
znaleckého posudku znalkyňa svoj jednoznačný záver o istej existencii spondylodiskálnych zmien v
úrovni C5/6, C6/7 pozmenila, keď v spodnej časti strany 8 a na strane 9 uvádza, že spondylodiskálne
zmeny v úrovni C5/6, C6/7 boli „pravdepodobne prítomné už pred úrazom (nespôsobovali mu ale klinickú
symptomatiku, nelimitovali ho a ani o nich nebol záznam v zdravotnej dokumentácii)“, pričom ďalej
predpokladá, že toto poškodenie zdravia bolo prítomné už pred vznikom predmetného pracovného
úrazu. V tejto súvislosti poukázala na to, že takto pozmenený záver, na ktorý poukazuje aj právny
zástupca v odvolaní, nezodpovedá zdravotnej dokumentácii poškodeného, konkrétne ide o záznamy
vedené u obvodného lekára, zaznamenajúce opakovanú liečbu poškodeného pre bolesti krčnej a

driekovej chrbtice pred utrpeným pracovným úrazom (dokumentované v lekárskej správe zo dňa
18.02.2014, ako aj v stanovisku OLPČ ústredia), neurologický nález už z marca 2004, ktorý stav
poškodeného záveruje ako cervikobrachiálny syndróm (bolesť krčnej chrbtice prenášajúca sa do hornej
končatiny), ako aj popis MR vyšetrenia zo dňa 23. januára 2012, ktoré tri týždne po utrpenom pracovnom
úraze popisuje degeneratívne, vekom podmienené zmeny chrbtice. Vychádzajúc z uvedeného preto
uzavrela, že bez ohľadu na to, či boli zmeny na chrbtici už pred utrpeným pracovným úrazom určite
prítomné alebo len pravdepodobne prítomné, je evidentné a znaleckým dokazovaním preukázané, že
na poklese pracovnej schopnosti poškodeného sa podieľajú aj iné poškodenia zdravia, ktoré nie sú
následkom utrpeného pracovného úrazu.

17. Ďalej konštatovala, že nie je sporné, že poškodený vo svojom ťažkom zdravotnom stave nemôže
vykonávať prácu baníka, čo potvrdila aj znalkyňa v doplnení znaleckého posudku, avšak s poukazom
na znenie § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a z neho vychádzajúci účel úrazovej renty, ktorej
cieľom je aspoň sčasti kompenzovať dopad utrpenej poistnej udalosti na dovtedy vykonávanú pracovnú
činnosť, pokles pracovnej schopnosti má odrážať, v akom rozsahu sa znížila schopnosť posudzovanej
osoby vykonávať pôvodne vykonávané zamestnanie len následkom utrpeného pracovného úrazu,
prípadne choroby z povolania a teda je potrebné skúmať a zohľadniť najmä stupeň funkčného postihnutia
organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a preto samotná skutočnosť, že
poškodený už pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť vykonávať nemôže, automaticky neznamená
pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % dodajúc, že znalkyňa nevie zodpovedať otázku, do
akej miery je neschopnosť vykonávať pôvodnú prácu zapríčinená len utrpeným pracovným úrazom.
V tejto súvislosti poukázala na to, že ani doplnením dokazovania, v intenciách rozsudku - znaleckým
dokazovaním, nebolo možné jednoznačne určiť, do akej miery sa na neschopnosti poškodeného
vykonávať pôvodne vykonávanú prácu podieľal utrpený pracovný úraz a do akej miery môže byť
spôsobená aj inými faktormi (degeneratívnymi zmenami chrbtice, či už určite alebo pravdepodobne
prítomnými už pred utrpeným pracovným úrazom). Žalovaná ďalej dôvodila, že s takouto situáciou zákon
v prípade úrazovej renty nepočíta, s tým, že pri ďalších úrazových dávkach - náhrada za bolesť a
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia však v § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. jednoznačne
vymedzuje, že ak vznikli následky v orgáne alebo na končatine, ktorých funkcia už bola porušená
predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s
posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu, pričom ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným
poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet
bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. S poukazom na uvedené preto uzavrela, že v danom
prípade bol dôvod na analogické uplatnenie ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a na
určenie poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 75 %.

18. Vo vzťahu k námietke voči dňu vzniku poklesu pracovnej schopnosti, žalovaná poukázala na
ustanovenie § 88 ods. 2 vety prvej zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poškodený nemá
nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období,
počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. V tejto súvislosti uviedla, že poškodenému
zanikol nárok na úrazový príplatok (§ 85 ods. 1) spolu so zánikom nároku na nemocenské z dôvodu
uplynutia tzv. podporného obdobia, dňa 22. decembra 2012, pričom do tohto dňa poškodený zo zákona
nemal nárok na výplatu úrazovej renty. Na základe tejto skutočnosti posudkoví lekári oboch stupňov vo
svojich lekárskych správach správne určili ako deň vzniku poklesu pracovnej schopnosti 23. december
2012, t.j. deň nasledujúci po dni uplynutia podporného obdobia.

19. K námietke poukazujúcej na nadbytočnosť a nezákonnosť posúdenia veci posudkovým lekárom
pobočky dňa 4. októbra 2018 uviedla, že toto bolo realizované za účelom zhodnotenia znaleckého
posudku a jeho doplnenia ako dôkazu z medicínskeho hľadiska v rámci stanovenom judikátom R
99/2011 dodajúc, že takéto oprávnenie posudkovým lekárom prislúcha v zmysle § 196 ods. 7 zákona o
sociálnom poistení. Tiež poukázala na to, že cieľom predmetného posúdenia bolo zároveň oboznámenie
poškodeného, ako aj právneho zástupcu so znaleckým posudkom, resp. jeho doplnením a s poklesom
pracovnej schopnosti poškodeného určeným na ich základe dodajúc, že zdravotný stav poškodeného
posúdila znalkyňa za osobnej účasti poškodeného a jeho následok je zaznamenaný v znaleckom
posudku a preto jeho ďalšie posúdenie posudkovými lekármi by bolo nadbytočné. Preto uzavrela, že
predmetom tohto posudkového konania nebolo posúdenie zdravotného stavu poškodeného, ale nových
dôkazov vykonaných v intenciách rozsudku.

20. S poukazom na uvedené dospela k záveru o nedôvodnosti odvolania poškodeného (žalobcu).

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

21. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovanej navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie a vrátenie veci žalovanej na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

22. Žalobca namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm.
f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)], nakoľko žalovaná nerešpektovala záver znaleckého posudku;
ďalej, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP], nakoľko bez
jeho prítomnosti vydala lekársku správu popierajúcu závery znaleckého posudku; ďalej, že došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], nakoľko došlo k aplikácii nesprávnej
právnej normy a to jednak z dôvodu použitia analógie neprípustnej v správnom práve (§ 10 ods. 6 zákona
č. 437/2004 Z. z.) namiesto § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a jednak pri rozhodovaní o vzniku
nároku podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. namiesto § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., čím
si žalovaná mylne zamieňa pojem nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

23. Poukázal na to, že žiadosťou podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadal o priznanie nároku
na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.12.2011, kedy sa mu stal pošmyknutím na
pracovisku úraz pádom zdanou časťou tela na drevenú guľatinu, následkom čoho bol uznaný za dočasne
práceneschopný od nasledujúceho dňa, t.j. od 01.01.2012, pričom práceneschopnosť trvala počas celej
ročnej podpornej doby, do 21.12.2012. Ďalej poukázal na to, že bol uznaný za invalidného v rozsahu
50 % a neskôr pre zhoršenie zdravotného stavu bol prehodnotený na 75 % mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že v lekárskej správe zo dňa 11.12.2012 sa v časti Pracovná
anamnéza uvádza : „Od 1. januára 2012 je PN s dg. S91 (pracovný úraz)“ a v časti Osobná anamnéza
sa uvádza : Do 12/2011 bol zdravý. Operácia slepé črevo, operácia testes.“ V súvislosti s invaliditou
ďalej poukázal na výrok posudku na účely invalidného dôchodku zo dňa 11.12.2012, ktorý výslovne
znie : „Invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu.“ Kód diagnózy S14 - poranenie krčných nervov
a krčnej miechy.

24. Rovnako žalobca poukázal na to, že zo vstupnej prehliadky pred nástupom do bane je preukázané,
že bol zdravý. Po pracovnom úraze bol operačne riešený a boli mu voperované náhrady krčnej chrbtice
v rozsahu C4-C7, pričom z lekárskej správe vystavenej MUDr. T. B., neurochirurgom Neurochirurgickej
kliniky SZU a UNB, UN Bratislava zo dňa 08.09.2015 vyplýva, že príčinou poškodenia krčných nervov
bola dlhodobá predoperačná kompresia nervových vláken. Na základe uvedeného uzavrel, že pádom na
chrbát pri pošmyknutí v práci na drevenú guľatinu o priemere 30-40 cm došlo ku silnej kompresii krčných
stavcov, ktorá bola dlhodobá, následkom čoho nastalo trvlé poškodenie nervových vláken, čo nebolo
kompenzované ani operačným zákrokom a jeho súčasný stav je trvalý bez možnosti jeho zlepšenia
operačným zákrokom. Tiež poukázal na to, že z dôvodu trvalej bolesti krčných nervov sú mu indikované
opiátové analgetiká, navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

25. Žalobca ďalej poukázal na to, že na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia si požiadal o náhradu v rozsahu 420 bodov, ktorá mu bola priznaná v dôsledku utrpeného
pracovného úrazu za položky : 304c - ťažké obmedzenie hybnosti chrbtice v rozsahu 390 bodov a 432a
- pooperačná jazva v rozsahu 30 bodov a tiež, že mu bola priznaná náhrada za bolesť rozhodnutím
číslo : 13323-16/2013-SE zo dňa 18.2.2013 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.12.2011.

26. Tiež poukázal na to, že v dávkovom konaní predložil potvrdenie od MUDr. N., jeho ošetrujúceho
lekára, ktorý výslovne vyvracia tvrdenie v napadnutom rozhodnutí o jeho čestnom vyhlásení ako
ošetrujúceho lekára, ktoré je nepodložené a bez bližšej informácie o jeho existencii dodajúc, že predložil
písomné potvrdenie od uvedeného lekára, že následky pracovného úrazu zo dňa 31.12.2011 neboli
dôvodom liečby žalobcu pred úrazom.

27. Žalobca ďalej namietal, že dátum vzniku nároku na úrazovú dávku je určený nesprávne, nakoľko
pracovný úraz, ktorý ho vyradil z pracovnej činnosti a spôsobil mu pokles pracovnej činnosti utrpel už dňa
31.12.2011 a teda splnil podmienky nároku s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. ku dňu vzniku pracovného úrazu. Mal za to, že žalovaná si zamieňa okamih vzniku nároku na
dávku s okamihom zániku nároku na výplatu dávku, nakoľko zákon jednoznačne za vznik nároku na
dávku považuje vznik poklesu pracovnej schopnosti vykonávať v dôsledku pracovného úrazu doterajšiu
činnosť zamestnanca, čo je v danom prípade 31.12.2011, teda deň keď došlo k pracovnému úrazu.

28. Ďalej poukázal na to, že miera poklesu pracovnej schopnosti 75 % je určená v rozpore so znaleckým
posudkom č. 4/2018, keď súdna znalkyňa na odbornú otázku zodpovedala jednoznačne uvedúc, že :
„Vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu a to zamestnaniu baníka, toto zamestnanie nie je pán D. U. na
základe vyššie uvedených diagnóz a záverov neurologického vyšetrenia schopný vôbec vykonávať.“
Rovnako poukázal na to, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie sa v rozpore s obsahom
znaleckého posudku uvádza, že : Pracovným úrazom sa len zvýraznili ťažkosti s chrbticou, ktoré si
v dôsledku degeneratívnych zmien už pred úrazom vyžadovali liečenie.“, pričom uvedené tvrdenie sa
nenachádza a ani nevyplýva zo znaleckého posudku a je v rozpore so znaleckým posudkom, v ktorom
sa na strane 9 uvádza, že : „...nespôsobovali mu ale klinickú symtomatiku, nelimitovali ho a ani o nich
nebol záznam v zdravotnej dokumentácii.“

29. Mal za to, že ani žalovaná v rozhodnutí generálneho riaditeľa nerešpektovala závery znaleckého
dokazovania, napriek tomu, že sú pre správny orgán záväzné a nepríslušný posudkový lekár ústredia
so sídlom v Trenčíne (pričom podľa miesta bydliska, podľa rajonizácie pripadá na ústredie so sídlom
v Bratislave) vyhotovil lekársku správu zo dňa 29. marca 2019 v jeho neprítomnosti so záverom -
miera poklesu pracovnej schopnosti 75 % od nesprávneho dňa vzniku nároku 23.12.2012 za použitia
v správnom práve neprípustnej analógie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom vo svojom
zdôvodnení uvádza, že pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty zohľadnil
klinický stupeň poškodenia orgánov degeneratívnymi zmenami. V tejto súvislosti zdôraznil, že za
uvedenej ojedinelej metodológie žalovanej v zastúpení posudkovým lekárom, by zamestnanec vyššieho
veku, vzhľadom na vplyv prirodzeného starnutia a opotrebovania orgánov, napriek 100 % schopnosti
plnenia pracovných činností z titulu výkonu svojho zamestnania, nemal v dôsledku utrpenia pracovného
úrazu priznanú úrazovú rentu.

30. Poukázal na to, že pred vznikom pracovného úrazu vykonával svoju doterajšiu činnosť zamestnanca
bez akýchkoľvek obmedzení, nemal zdravotné problémy, ktoré by znižovali jeho pracovný potenciál
zopakujúc, že aj vstupná prehliadka u zamestnávateľa znela jednoznačne „zdravý“. Preto mal za to, že
v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 31.12.2011 a záver znalca evidentne vykazuje 100 %
mieru poklesu pracovnej schopnosti vykonávať prácu baníka a to okamihom vzniku pracovného úrazu.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej

31. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhla túto ako nedôvodnú zamietnuť. Súčasne
požiadala o nariadenie pojednávania.

32. Po opise priebehu administratívneho konania sa žalovaná vyjadrila k jednotlivým žalobným bodom. K
námietke, že neboli rešpektované závery znaleckého posudku resp. jeho doplnenie, konkrétne vo vzťahu
k záveru, že žalobca nemôže prácu baníka vykonávať vôbec uviedla, že závery znalkyne v tomto smere
nespochybňuje a za nesprávny označila z tohto konštatovania vyvodený záver žalobcu o stanovení
100 % - nej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu. Mala za to, že právny zástupca evidentne
opomína dôležitý fakt, a síce, že samotná znalkyňa na strane 18 znaleckého posudku uviedla, že
„spondylodiskálne zmeny na úrovni C5/6, C6/7 boli prítomné už pred úrazom“, to znamená, že samotným
pracovným úrazom zo dňa 31.12.2011 nedošlo k ich prvotnému poškodeniu a teda ani logicky nemôže
byť stanovený 100 % - ný pokles pracovnej schopnosti u žalobcu dodajúc, že znalkyňa ďalej uviedla, že
zvýraznenie protrúzie disku C4/5 pri pracovnom úraze iba mohlo vzniknúť. Naviac jej nebolo zrejmé,
ako právny zástupca, laik, dospel k stanoveniu 100 % - ného poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
na účely úrazovej renty, keď toto percento, vzhľadom na už predchádzajúce poškodenie, nevedela v
znaleckom posudku, resp. v doplnení znaleckého posudku stanoviť ani znalkyňa, ako vysoko medicínsky
erudovaná osoba.

33. K nesúhlasu s použitou analogiou iuris uviedla, že nakoľko z objektívnych dôvodov nevedela stanoviť
mieru poklesu pracovnej schopnosti znalkyňa a to pre nejednoznačnosť podielu pracovného úrazu a
degeneratívnych zmien na zdravotný stav žalobcu bola nútená túto určiť sama prostredníctvom svojich
posudkových lekárov, nakoľko jej to ukladá zákon v § 153 ods. 4 písm. a) dodajúc, že, aby sa zabránilo
svojvôli a arbitrárnosti zo strany orgánu verejnej správy pri posudzovaní zdravotného stavu, využila,
okrem možnosti nariadiť vo veci znalecké dokazovanie, ďalšiu ponúkanú možnosť a to analógiu. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší
súd“) sp. zn. 3Sžf 41/2008, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „...v prípade, keď sa pri
riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva podľa
právneho poriadku ako celku, podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva,
prípade podľa princípov daného alebo príbuzného odvetvia práva.“ V súvislosti s uvedeným rozhodnutím
najvyššieho súdu uviedla, že jej nie je zrejmé, prečo právny zástupca označuje použitú analógiu za
„neprípustnú“, nakoľko, ako správne uvádza, použitie takejto analógie je v správnom práve vylúčené
dodajúc, že konanie pred Sociálnou poisťovňou nepatrí medzi správne konania prebiehajúce v medziach
správneho poriadku, nakoľko jeho použitie vylučuje samotné znenie ustanovenia § 172 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Rovnako mala za to, že práve ustanovenie § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z.
spĺňa atribúty „princípov daného odvetvia práva“. t. j. práva sociálneho zabezpečenia a svojím znením
a účelom sa najviac približuje a zároveň rieši problematiku vzniknutú v prípade žalobcu.

34. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa určenia dňa vzniku poklesu pracovnej schopnosti poukázala na
ustanovenie § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že poškodený nemá nárok na
výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok doplniac, že žalobcovi
zanikol nárok na úrazový príplatok (spolu s nárokom na nemocenské) uplynutím tzv. podporného
obdobia, t.j. dňom 22. decembra 2012.

35. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca sa viackrát odmietol dostaviť pred znalkyňu MUDr.
Hrehorovskú, pričom takýto postup je dôvodom na zastavenie konania v zmysle § 194 ods. 4 zákona,
pričom v prospech žalobcu oslovila so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku znalkyňu a postup
podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení neuplatnila.

36. Záverom žalovaná skonštatovala, že v konaní postupovala v súlade s právnymi predpismi
upravujúcimi predmetnú a príbuznú problematiku a naplnila znenie rozsudku tým, že nariadila znalecké
dokazovanie, pričom z vykonaného dokazovania bolo preukázané (neurologický nález z marca 2004,
nález z MR vyšetrenia dňa 23. januára 2012 popisujúc prítomnosť degeneratívnych zmien a iné), že
u žalobcu existovali zmeny na chrbtici ešte pred utrpeným pracovným úrazom a preto nebolo logicky
možné stanoviť 100 % - nú mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty.

37. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (č. l. 45), ktorý repliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

38. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

40. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

41. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. pracovný úraz podľa tohto zákona je
poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a
násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení
pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo
služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej
zamestnávateľovi.

42. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej
schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

43. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 poškodený nemá nárok
na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého
má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období,
počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej
rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom
maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

44. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2014 poškodený nemá nárok na
výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého
má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v
období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na
pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v
ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

45. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely
odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s
týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 suma úrazovej
renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu
poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu
pracovnej schopnosti a čísla 100.

47. Podľa § 293cv ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú dávku, ktorý vznikol pred 1.
januárom 2014, sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa zákona účinného do 31. decembra
2013.

48. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. ak vznikli následky v orgáne alebo končatine,
ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu,
hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré
viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien
zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho
vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP),
neviazanúc žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods.
2 SSP) nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16. júla 2020 a dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.

50. Z dôvodu, že v prípade právneho zástupcu žalobcu nebola dodržaná lehota na prípravu pojednávania
podľa § 108 ods. 2 SSP, správny súd pred otvorením pojednávania dopytoval právneho zástupcu žalobcu
či súhlasí so skrátením lehoty, pričom tento uviedol, že so skrátením lehoty súhlasí.

51. Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej
správnej žaloby a navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle žalovaného návrhu. V prípade úspechu
si uplatnil právo na náhradu trov konania.

52. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zaslaného
správnemu súdu, ako aj odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 12.04.2019. Mala za to, že postupovali
v zmysle predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trnave a vychádzali z vypracovaného
znaleckého posudku. Na otázku správneho súdu vo vzťahu k predchádzajúcim vyšetreniam žalobcu
(pred 31.12.2011) pokiaľ ide o MRI uviedla, že MRI bola uskutočnená 23.01.2012 a z tejto vyplynuli
existujúce degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, pričom lekári zo snímky vedia posúdiť, či tieto boli
prítomné aj predtým, teda ktoré zmeny sú degeneratívne. S poukazom na uvedené navrhla správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

53. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom
vôbec nie je schopný vykonávať svoje pôvodné zamestnanie - zamestnanie baníka. Medzi účastníkmi
konania bolo sporné percentuálne vyjadrenie poklesu pracovnej schopnosti, ktoré má, ako tvrdí žalovaná
v odôvodnení svojho rozhodnutia, odrážať, v akom rozsahu sa znížila schopnosť žalobcu vykonávať
pôvodné zamestnanie len následkom utrpeného pracovného úrazu. Rovnako bol medzi účastníkmi
konania sporný dátum vzniku nároku na úrazovú rentu, keď žalobca tvrdil, že nárok mu vznikol dňom
31.12.2011, teda dňom keď utrpel pracovný úraz.

54. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca pracoval ako baník u
zamestnávateľa Baňa Čáry a.s. od 15.08.2011 do 22.12.2015, pričom pracoval v nepretržitej prevádzke
pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času. Na základe potvrdenia zamestnávateľa zo dňa
13.11.2015 mal správny súd preukázané, že žalobca vykonával pred vznikom pracovného úrazu, t.j.
pred 31.12.2011 za jeden deň nasledovné činnosti : Banská doprava - nakladanie materiálu, skladanie
materiálu (drevo, výstuž, rôzny drobný materiál, ukladanie tohto materiálu v banskom diele, vykonávanie
funkcie dohliadača (závozník) pri doprave banskou lokomotívou (7 %); Razenie a budovanie banských
diel - rozbíjanie nadmerných kusov uhlia, predlžovanie dopravníka TH 500, čistenie dopravníka
(manuálna práca s lopatou), prenášanie železnej výstuže KC a dreveného paženia, budovanie banského
diela, zavesenie vetracej lutne a záveznej drážky ZD, montáž čerpacieho a požiarneho potrubia,
podávanie materiálu (11 %); Ťažba na porube - ukladanie materiálu v chodbe, nakladanie vyrabovaných
segmentov TH a drobného materiálu na vozíky banskej dopravy, čistenie jednotlivých mechanizovaných
výstuží v porube (čistenie lopatou, podávanie zaisťovacieho materiálu (drevo, pílenice 3 m), demontáž
závesnej drážky ZD (19 %); Vŕtanie a odvodňovanie - príprava strojnej vŕtačky (upnutie hlavnej stojky
a zavesenie strojnej časti), montáž požiarnych hadíc pre výplach - cca 30 m, ovládanie prítoku tlakovej
vody (ovládanie ventilu ručne), prečisťovanie výplachového systému rovnou tyčou, montáž čerpacieho
potrubia, čistenie studní pomocou tlakovej vody (trysky), demontáž vŕtacieho zariadenia (16 %); Ostatné
práce - banská údržba - obsluhovanie a udržiavanie hrabľového TH a pásového TP dopravníka,
čistenie chodieb „pobierka počvy“ (manuálna práca lopatou), budovanie vetracích objektov (budovanie
drevených vetracích dverí), rekonštrukcie banských diel, dodatočná oprava paženia banského diela,
rôzne pomocné manuálne práce (47 %). Z uvedeného potvrdenia rovnako vyplýva, že žalobca vykonal
spolu 88 zmien - razenie 10, ťažba 17, ostatné 41, odvodňovanie 14, doprava 6.

55. Ďalej mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca dňa 15. augusta
2011 absolvoval preventívnu prehliadku s výsledkom zdravotný stav - výborný, je spôsobilý pracovať
ako baník. Rovnako mal preukázané, že dňa 18.03.2004 žalobca navštívil neurologickú ambulanciu
pre dospelých, Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a.s., pričom diagnóza bola stanovená M531
(cervikobrachiálny syndróm), pričom z tejto správy vyplýva, že žalobca udával zhoršenie stavu, asi 3
dni tŕpnutie 1.-3. prstov LHK, pred mesiacom mal bolesti C chrbtice, dostával obstreky od OL, kontrola
mala byť 6.4.2004. Z tejto správy rovnako vyplýva, že nebolo robené MRI vyšetrenie. Iný záznam
z neurologickej ambulancie datovaný pred 31.12.2011 nie je súčasťou administratívneho spisu. Dňa
31.12.2011 sa žalobcovi stal pracovný úraz, konkrétne počas nakladania seg. KC-04 stratil rovnováhu
a pri páde si udrel chrbát a ľavý lakeť (záznam o registrovanom pracovnom úraze).

56. Ďalej mal správny súd preukázané, že súčasťou administratívneho spisu je potvrdenie všeobecného
lekára MUDr. R. N. zo dňa 13.05.2013, ktorým tento potvrdil, že žalobca nebol v minulosti na odbornom
neurologickom vyšetrení pre ťažkosti a ochorenie chrbtice. Rovnako je súčasťou administratívneho spisu
potvrdenie všeobecnej lekárky pre dospelých MUDr. Y. E. zo dňa 02.10.2013, z ktorej vyplýva, že žaloba
bol v minulosti liečený pre pohybové ústrojenstvo pred pracovným úrazom, avšak podľa dostupnej

dokumentácie ochorenie nebolo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a ani s následkami
po pracovnom úraze.

57. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 43Sp/14/2014-95 zo dňa 23.05.2016 zrušil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 31267-3/2013-BA zo dňa 25.11.2013, ktorým nebola žalobcovi priznaná
úrazová renta a zaviazal žalovanú vykonať znalecké dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť.

58. Súdna znalkyňa MUDr. Surovcová Janka (súdna znalkyňa v odbore Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie neurológia) vypracovala dňa 12.01.2018 odborné vyjadrenie č. 01/2018, účelom ktorého bolo
zodpovedať otázku : „Či uvedené ochorenie chrbtice bolo v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom
zo dňa 31.12.2011 alebo vzniklo na podklade predošlých degeneratívnych zmien na chrbtice aj s
potrebou operačných riešení.“ Z odborného vyjadrenia vyplýva, že na základe poskytnutej zdravotnej
dokumentácie, žalobca, bol už v marci 2004 vyšetrovaný pre bolesti krčnej chrbtice a tŕpnutie 1.-3. prstov
LHK, stav bol uzavretý ako parestézie prstov LHK-C-B sy s tým, že zobrazovacie vyšetrovacie metódy
z tohto obdobia v poskytnutej, ani vyžiadanej zdravotnej dokumentácii neboli a rovnako v dokumentácii
neboli ani následné vyšetrenia v súvislosti s ťažkosťami podobného charakteru. Ďalej súdna znalkyňa
na základe vyšetrenia magnetickou rezonanciou (ďalej aj ako len „MRI“) prvý krát realizovaného dňa
23.01.2012, na základe popisu tohto vyšetrenia skonštatovala, že u žalobcu boli na krčnej chrbtici
prítomné degeneratívne spondylodiskálne zmeny C5-7, protrúzia disku C4-5, ku ktorej uviedla, že či táto
vznikla resp. sa zvýraznila mechanizmom predmetného úrazu nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, klinicky
mohla byť príčinou bolesti v oblasti krčnej chrbtice, avšak spondylodiskálne zmeny C5/6, C6/7 museli
byť prítomné aj pred úrazom, avšak rozsah diskogénnej patológie mohol byť zvýraznený úrazom. Ďalej
znalkyňa skonštatovala, že klinicky ťažkosti žalobcu a to vyžarovanie bolesti do ĽHK boli v koleráte
s nálezom spondylodiskálnych zmien C6/7 s kontaktom na koreň C7 vľavo a že na základe tejto
symptomatiky, ktorá vznikla po predmetnom pracovnom úraze, sa dá predpokladať, že spondylodiskálne
zmeny hlavne v úrovni C6/7 sa zdekompenzovali a boli príčinou koreňového dráždenia a to bolestí
ľavej hornej končatiny. Z odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že ďalšie MRI vyšetrenie sa uskutočnilo
dňa 18.07.2012 s výsledkom že sa jedná o extrúziu disku C6-7 vľavo laterálne s kompresiou miechy a
koreňa C7, extrúziu disku C4/5 vpravo paramediálne s kompresiou miechy, pričom nález v úrovniach
C4/5 a C6/7 bol výrazne zhoršený od minulého vyšetrenia z 23.01.2012. Na základe uvedeného súdna
znalkyňa skonštatovala, že u žalobcu spondylodiskálne zmeny v úrovni C5/6 C6/7 boli prítomné už pred
úrazom, ale zhoršenie (resp. možno aj vznik) protrúzie disku C4/5 a zhoršenie spondylodiskálnych zmien
a to hlavne diskogénnej patológie C6/7 nastalo v nadväznosti na úraz (v príčinnej súvislosti s úrazom).
Teda súdna znalkyňa potvrdila príčinnú súvislosť ochorenia krčnej chrbtice s pracovným úrazom. Z
obsahu odborného vyjadrenia vyplýva, že žalobca sa na znalecké odborné vyšetrenie dňa 27.11.2017
nedostavil.

59. Na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 23.04.2018 súdna znalkyňa
vypracovala dňa 28.07.2018 znalecký posudok č. 04/2018, ktorým mala zodpovedať otázku : „Na
koľko percent poklesla schopnosť pána D. U. vykonávať pôvodné zamestnanie v dôsledku poškodenia
chrbtice pracovným úrazom?“ Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobca sa dňa 28.07.2018
dostavil na neurologické znalecké vyšetrenie. Znalkyňa po opísaní záveru neurologického vyšetrenia
a neurologických diagnóz vo vzťahu k pôvodnému zamestnaniu a to zamestnaniu baníka uviedla, že
toto zamestnanie žalobca nie je na základe uvedených diagnóz a záverov neurologického vyšetrenia
schopný vôbec vykonávať. Súčasne uviedla a to s poukazom na vypracované odborné vyjadrenie č.
01/2018 (strana 18), že u pána D. U. boli spondylodiskálne zmeny v úrovni C5/6 C6/7 pravdepodobne
prítomné už pred úrazom (nespôsobovali mu ale klinickú symptomatiku, nelimitovali ho a ani o nich
nebol záznam v zdravotnej dokumentácii). Ďalej uviedla, že zhoršenie (resp. možno aj vznik protrúzie
disku C4/5 (t.j. o priestor vyššie) a zhoršenie spondylodiskálnych zmien a to hlavne v diskogénnej
patológie C6/7 (výhrezu platničky) nastalo v nadväznosti na úraz (v príčinnej súvislosti s úrazom), s
klinickou symptomatikou prítomnou a popisovanou aj objektívne už dva dni po predmetnom úraze s
progresiou tejto klinickej symptomatiky a MRI nálezu v nasledujúcich mesiacoch do takej miery, že si
stav pre výrazné zhoršenie (bolesti, koreňová symptomatika, motorický deficit - parézy z dôvodu útlaku
miechy) vyžiadal operačné riešenie a následne za 3 roky a 9 mesiacov, pre zlomeninu náhrady disku
reoperáciu. Záverom skonštatovala, že spondylodiskálne zmeny chrbtice C5/6 a C6/7, ktoré D. U. mohol
mať už pred predmetným úrazom mu nespôsobovali ťažkosti a pracoval ako baník bez obmedzení až
do pracovného úrazu krčnej chrbtice, avšak vyjadriť percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti na
základe zmien spôsobených len úrazom nedokázala dodajúc, že sa o tom dá uvažovať len v teoretickej

rovine. Zopakovala, že pri spondylodiskálnych zmenách C5/6 a C6/7 by pán D. U. možno doteraz bez
obmedzení a subjektívnych ťažkostí vykonával prácu baníka, pričom práve od predmetného pracovného
úrazu krčnej chrbtice sa datuje zdokumentovaná progresia subjektívnych ťažkostí, progresia klinického
obrazu a nálezu zobrazovacích (hlavne MRI vyšetrení), čo vyústilo do 2 operácii krčnej chrbtice.

60. Z odborného vyjadrenia, ako aj znaleckého posudku vyplýva, že spondylodiskálne zmeny C5/6 a
C6/7 boli prítomné/pravdepodobne prítomné už pred pracovným úrazom. Súdna znalkyňa v odbornom
vyjadrení uviedla na strane 18, že spondylodiskálne zmeny (degeneratívne zmeny) v úrovni C5/6 C6/7
boli prítomné pred úrazom, v znaleckom posudku uvádza, že tieto boli pravdepodobne prítomné. Na
uvedenom však nemení nič jej záver, že tieto žalobcu nelimitovali, resp. neobmedzovali, nakoľko
až do pracovného úrazu vykonával prácu baníka. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že z
profesiogramu mal preukázané, že žalobca odpracoval spolu 88 zmien, pričom vychádzajúc z jeho
náplne práce, žalobca skutočne vykonával fyzicky náročnú prácu, ktorú by aj podľa názoru posudkovej
lekárky uvedeného v lekárskej správe zo dňa 01.12.2015, nemohol pri závažných degeneratívnych
zmenách vykonávať.

61. Z dôvodu, že súdna znalkyňa percentuálne neurčila pokles pracovnej schopnosti žalobcu vo vzťahu
k následkom výlučne spôsobeným pracovným úrazom, odborné vyjadrenie a znalecký posudok boli
podkladom pre lekárske správy zo dňa 11. októbra 2018 a 29. marca 2019. Z lekárskej správy zo
dňa 11. októbra 2018 vyplýva a to s poukazom na závery pôvodného znaleckého posudku (odborného
vyjadrenia) a doplnku k znaleckému posudku, že úraz len zhoršil existujúce degeneratívne zmeny na
krčnej chrbtici a preto bol určený pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na 75 % s
dátumom vzniku 23.12.2012. Rovnako z tejto lekárskej správy vyplýva, že znalkyňa uviedla, že zistené
poškodenie krčnej chrbtice je z časti na vrub degeneratívnych zmien a z časti na vrub prekonaného
úrazu. K uvedenému záveru správny súd uvádza, že tieto závery z odborného vyjadrenia, ani zo
znaleckého posudku nevyplývajú.

62. Ďalej zo záveru lekárskej správy zo dňa 29. marca 2019 vyplýva, že určený pokles pracovnej
schopnosti v rozsahu 75 % v dôsledku pracovného úrazu bol stanovený z dôvodu existencie
degeneratívnych zmien na krčnej chrbtici, ktoré boli zdokumentované už pred pracovným úrazom s
následnou liečbou pred pracovným úrazom, tento pokles zohľadňuje aj klinický stupeň poškodenia
orgánov pracovným úrazom, pričom bol posudkovým lekárom tiež prijatý záver, že aj bez tohto úrazu,
by práca baníka v podzemí postupne zvýrazňovala už existujúce degeneratívne zmeny. Tento záver
posudkového lekára však odporuje záveru súdnej znalkyne, ktorá v znaleckom posudku č. 04/2018
uviedla, že žalobca by aj napriek spondylodiskálnych zmenách C5/6 a C6/7 možno doteraz bez
obmedzení a subjektívnych ťažkostí vykonával prácu baníka. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná
rozhodla na základe záveru, ktorý však nemá podklad v predloženom znaleckom posudku.

63. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí sama uvádza, že posudkoví lekári sa nevenovali skutočnosti
uvedenej v znaleckom posudku, že spondylodiskálne zmeny v úrovni C5/6 a C6/7 nespôsobovali
žalobcovi klinickú symtomatiku a nelimitovali ho v práci baníka. Pre správny súd je práve toto
konštatovanie súdnej znalkyne, ktorá ho ďalej doplnila v tom smere, že možno by žalobca prácu
baníka vykonával doteraz, kľúčové vo vzťahu k určenie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vykonávať
doterajšie zamestnanie v dôsledku pracovného úrazu. Preto pokiaľ mali posudkoví lekári určiť na
podklade odborného vyjadrenia a znaleckého posudku pokles pracovnej schopnosti, museli zohľadniť
práve skutočnosť, že žalobca pred pracovným úrazom vykonával svoju prácu bez akýchkoľvek
obmedzení, ktoré by boli spôsobené práve degeneratívnymi zmenami na krčnej chrbtici. Posudkoví
lekári však túto relevantnú skutočnosť vôbec nezohľadnili a automaticky s použitím analógie v
neprospech žalobcu postupovali podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Žalovaná tento postup
obhajuje tým, že pozmenený záver nezodpovedá zdravotnej dokumentácii poškodeného ani popisu MRI
vyšetrenia zo dňa 23.01.2012, ktoré popisuje degeneratívne, vekom podmienené zmeny chrbtice. K
uvedenému správny súd uvádza, že je pravdou, že súdna znalkyňa na rozdiel od odborného vyjadrenia,
v znaleckom posudku poukazuje na „len“ pravdepodobnosť prítomnosti degeneratívnych zmien, avšak
súdna znalkyňa súčasne uviedla, že pokiaľ by aj boli prítomné (teda vychádza aj z ich existencie)
už pred pracovným úrazom, tieto ho nelimitovali a nespôsobovali mu subjektívne ťažkosti. Naviac
podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaná zastala názor, že pozmenený záver súdnej znalkyne
nezodpovedá už vyslovenému záveru a zdravotnej dokumentácii, mala požiadať súdnu znalkyňu o
vysvetlenie zmeneného názoru a nie jej záver automaticky nezohľadniť, pričom ako správne žalovaná

uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je oprávnená posudzovať správnosť znaleckého posudku
(R 99/2011).

64. Je pravdou, že súdna znalkyňa percentuálne nevyčíslila pokles pracovnej schopnosti vykonávať
pôvodné zamestnanie v dôsledku poškodenia chrbtice pracovným úrazom, avšak pre správny súd
uviedla dve zásadné skutočnosti a to, že žalobca nie je vôbec schopný vykonávať pôvodné zamestnanie
a ďalej, že žalobca by aj pri existencii spondylodiskálnych zmien C5/6 a C6/7 možno doteraz bez
obmedzení a subjektívnych ťažkostí vykonával prácu baníka. Rovnako, ako vyplýva zo znaleckého
posudku, práve od pracovného úrazu sa datuje progresia subjektívnych ťažkostí a rovnako do
pracovného úrazu s výnimkou správy z neurologickej ambulancie z 18.03.2004 nie je zdokumentované
žiadne iné neurologické vyšetrenie. To znamená, že okrem existencie spondylodiskálnych zmien v úrovni
C5/6 a C6/7 (degeneratívne zmeny) zachytených na MRI vyšetrení dňa 23.01.2012, ktoré však žalobcu
pri plnení jeho pracovných povinnosti preukázateľne nelimitovali (v roku 2011 vykonával plnohodnotne
prácu baníka), nie je v prípade žalobcu doposiaľ preukázané, že bola porušená funkcia krčnej chrbtice,
čo by mohlo odôvodňovať analogický postup podľa § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a zníženie
úrazovej renty o 25 %, avšak pokiaľ má byť toto zníženie založené iba na pravdepodobnosti, či
spondylodiskálne zmeny, ktoré aj mohli byť prítomné, mohli mať vplyv na tie následky pracovného
úrazu, ktoré nastali, ide postup pre žalobcu neprimerane prísny. Preto podľa názoru správneho súdu,
pokiaľ nebudú k dispozícii skutočne dôkazy a to lekárske správy od neurológa a všeobecného lekára
žalobcu datované pred 31.12.2011, ktoré by ozrejmili stav krčnej chrbtice žalobcu pred pracovným
úrazom, nebude do úvahy prichádzať analogické použitie ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004
Z. z., ale bude namieste vychádzať výlučne z ustanovenia § 88 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. a rešpektovať záver súdnej znalkyne, že žalobca vôbec nie je schopný, v dôsledku pracovného
úrazu, vykonávať svoje doterajšie zamestnanie - baník, čo súčasne znamená, že bude dôvodné určenie
poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 %.

65. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že lekárske správy vypracované v
priebehu konania o žiadosti žalobcu o úrazovú rentu boli diametrálne odlišné, konkrétne neuveriteľne
stanovovali pokles pracovnej schopnosti od 0 % do 100 % (0 % lekárska správa zo dňa 04.12.2015,
100 % lekárska správa zo dňa 01.12.2015). Správnemu súdu nedá nepoukázať na lekársku správu
zo dňa 01.12.2015, v ktorej posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie uviedla nasledovné :
„Poškodený bol do úrazu zdravý (podľa dostupnej spisovej dokumentácie napr. prepúšťacia správa
z neurologického odd., opakovane v zápisniciach z konania o invalidný dôchodok). Uvedené tiež
podmieňuje aj fakt, že do úrazu vykonával prácu baníka. Isté je, že každý má v určitom veku aj
vekom podmienené degeneratívne ochorenie chrbtice, no poškodený do úrazu pracoval ako baník t.j.
závažné zmeny tam neboli (pri vstupnej prehliadke do zamestnania by boli takéto závažné deg. zmeny
zistené a zaznamenané, nemohol by byť prijatý ako prácu baníka, nakoľko by prácu nebol ani schopný
vykonávať).Ťažkosti boli dekompenzované až úrazom, čoho dôkazom je, že od pracovného úrazu bol
DPN 1 rok a poberal aj úrazový príplatok počas celej doby DPN). T.j. poškodenie chrbtice úrazom
má bezprostrednú súvislosť s náhlym zhoršením zdravotného stavu.... Vzhľadom na dostupnú spisovú
dokumentáciu a vyššie uvedené skutočnosti, ako aj náplň práce, podľa zaslaného profesiogramu v
pracovnom zaradení baník, je miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách 100 % od 23.12.2012
t.j. nasledujúci deň po skončení podporného obdobia. Nie je možné priznať skorší dátum úrazovej
renty, nakoľko poškodený poberal nemocenské dávky a úrazový príplatok.“ Uvedené konštatovanie
posudkovej lekárky, podľa názoru správneho súdu, zodpovedá záveru súdnej znalkyne, ktorá rovnako
konštatovala, že do pracovného úrazu, žalobca bez subjektívnych ťažkostí vykonával svoju prácu.

66. Úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dáku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej
osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho
opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu
činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo chorobu z povolania. Na úrazovú
rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom
nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného rozsahu
úrazového poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok
definuje túto osobu ako poškodenú, ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania.
Základnou podmienkou tak je, že pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti s utrpeným
pracovným úrazom, t.j. že pokles pracovnej činnosti bol výslovne zapríčinený pracovným úrazom resp.

chorobou z povolania. Táto zákonná podmienka v prípade žalobcu na základe záveru súdnej znalkyne
splnená bola.

67. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. správny súd s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/4/2018 zo dňa 29.05.2019, ktorým
najvyšší súd v podstate nevylúčil analógiu daného ustanovenia na účely úrazovej renty, zdôrazňuje,
že úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku, zatiaľ čo náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, pričom ide o dávky odlišné, ktoré nemožno posudzovať na základe
rovnakých kritérií. V prípade žalobcu, keď jeho zadokumentované neurologické ťažkosti z roku 2004,
bez toho, aby boli zachytené zobrazovacou technikou a teda sa presne nevie určiť, čo v danom období
spôsobovalo jeho ťažkosti (toto sa dá len predpokladať), nemali vplyv na jeho pracovnú schopnosť
vykonávať pracovnú činnosť (baníka) pred pracovným úrazom, ku ktorému došlo 31.12.2011, sa rovnako
správnemu súdu javí aplikácia ustanovenia § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. titulom analógie,
majúca za následok krátenie miery poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu o 25 %, ako neprimeraná
dodajúc, že pri použití analógie je potrebné vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a prípadné
pochybnosti, nemôžu ísť na ťarchu žalobcu (bod 38 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/4/2018
zo dňa 29.05.2019).

68. Vo vzťahu k námietke ohľadom vzniku nároku na úrazovú rentu správny súd uvádza, že táto nie
je dôvodná. Z ustanovenia § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013
vyplýva, že poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový
príplatok, pričom uvedené znenie bolo legislatívne s účinnosťou od 01.01.2014 upravené tak, že
poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok.
Je preukázané, že žalobca poberal úrazový príplatok počas tzv. podporného obdobia, ktoré uplynulo
dňa 22. decembra 2012. Z uvedeného dôvodu mu preto nárok na úrazovú rentu (výplatu úrazovej renty)
za toto obdobie nepatril. Správny súd poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 338/2013 Z. z., z
ktorej vyplýva, že dôvodom tejto zmeny bolo legislatívne spresnenie tohto ustanovenia, pretože nárok
na úrazovú rentu nezaniká z dôvodu vzniku nároku na zákonom ustanovený okruh úrazových dávok,
ale zaniká len nárok na jej výplatu. S poukazom na uvedené žalovaná správne určila ako deň vzniku
nároku na úrazovú rentu (jej výplatu) deň 23.12.2012.

69. Pokiaľ ďalej žalobca namietal, že žalovaná vydala lekársku správu, ktorá popiera závery lekárskeho
posudku bez jeho prítomnosti, tak k uvedenému správny súd uvádza, že mal obsahom administratívneho
spisu preukázané, že právny zástupca podaním zo dňa 21.01.2019 k predvolaniu žalobcu na ústne
pojednávanie, ktorá sa malo uskutočniť dňa 22.01.2019, oznámil, že súhlasia s vykonaním posúdenia
v neprítomnosti žalobcu, ktorého zdravotný stav sa zhoršil.

70. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c),
e) a f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a podľa § 191 ods.
3 písm. a) SSP aj prvostupňové rozhodnutie a postupom podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil Sociálnej
poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

71. V ďalšom konaní bude potrebné ustáliť zdravotný stav žalobcu pred pracovným úrazom a po
ňom, s tým, že bude potrebné vychádzať zo skutočností uvedených znalkyňou v tom smere, že
denegeratívne zmeny žalobcu nelimitovali a nespôsobovali mu pri výkone doterajšieho zamestnania
subjektívne ťažkosti, rovnako ako tento záver skonštatovala aj posudková lekárska v lekárskej správe
zo dňa 01.12.2015. Rovnako bez právneho významu v danom prípade nie je ani potvrdenie všeobecnej
lekárky MUDr. Y. E. zo dňa 02.10.2013, z ktorého vyplýva, že podľa dostupnej dokumentácie ochorenie
nebolo v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom a ani s jeho následkami. Za týmto účelom
bude namieste vyžiadať si zdravotnú dokumentáciu žalobcu od všeobecného lekára a overiť, či sa
v nej okrem už spomínanej správy zo dňa 12.03.2004 nenachádzajú aj iné správy, ktoré sa týkajú
neurologických ťažkostí žalobcu s krčnou chrbticou s tým, že správny súd dáva do pozornosti aj správu
všeobecného lekára MUDr. R. N. zo dňa 13.05.2013, ktorý potvrdil, že žalobca nebol v minulosti na
neurologickom vyšetrení pre ťažkosti a ochorenie chrbtice. V prípade, ak nebudú k dispozícii lekárske
správy od neurológa a všeobecného lekára žalobcu datované pred 31.12.2011, ktoré by ozrejmili stav
krčnej chrbtice žalobcu pred pracovným úrazom bude namieste rešpektovať záver súdnej znalkyne, že
žalobca vôbec nie je schopný, v dôsledku pracovného úrazu, vykonávať svoje doterajšie zamestnanie -
baník, čo súčasne znamená, že bude dôvodné určenie poklesu pracovnej schopnosti vo výške 100 %.

Pochybnosti v prípade žalobcu je potrebné vyhodnotiť v jeho prospech. Pokiaľ budú k dispozícii lekárske
správy spred obdobia 31.12.2011 je potrebné ich predložil súdnej znalkyni na posúdenie a prípadné
doplnenie odborného vyjadrenia a znaleckého posudku.

72. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

73. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 10. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.