Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tomáš Rudáš

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8Cb/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203904
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818203904.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza pred sudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu Q. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. 1, XXX XX H., v konaní zastúpený A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. R.
XXX, proti žalovanému 1/ O.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, T., v konaní právne zastúpený
advokátom JUDr. Romanom Henčelom, so sídlom AK G.Švéniho 8, Prievidza, žalovanému 2/ O.. O. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. nad F. XXX,v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK Pekár
s.r.o., AK so sídlom Kukučínova 24, Banská Bystrica, žalovanému 3/ O.. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. 5, T., o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému 1/ a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

III. Súd žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vo veci domáhal vyhlásenia zmluvy o prevode obchodného podielu za neplatnú a určenia,
že žalobca a žalovaný 2/ sú výhradnými majiteľmi spoločnosti BK Parket s.r.o..

2. Žalobca sa k veci vyjadril, že žalovaný 1/ viackrát navštívil žalobcu a uviedol mu, že by bol ochotný
za odplatu odkúpiť určitú časť spoločnosti BK Parket s.r.o. Žalovaný 2/ neumožnil žalobcovi nahliadnuť
do účtovníctva spoločnosti, aby dokázal vyvrátiť vážne podozrenia zo strany žalobcu, čím jeho
podozrenia o tunelovaní spoločnosti boli umocnené do takej miery, že žalobca pod nátlakom okolností,
ktoré nevedel ovplyvniť a ani nemal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť, pretože ekonomickým
záležitostiam sa venoval jeho brat, rozhodol sa predať svoj obchodný podiel vo výške 50%. Následne
navštívil žalovaného 1/ a ponúkol mu možnosť odpredaja celého svojho podielu v spoločnosti BK

Parket s.r.o., čo bolo akceptované zo strany žalovaného 1/. Následne došlo k uzavretiu zmluvy o
budúcej zmluve dňa 15.10. 2010. Následne bol vykonaný audit, z ktorého vyplynulo, že žalovaný 2/
poskytoval predmetnej spoločnosti fiktívne pôžičky a takto permanentne zadlžoval spoločnosť. Pod
tlakom uvedených skutočností žalobca nemal inú možnosť ako podpísať a uzatvoriť zmluvu o prevode
obchodného podielu. Žalobca písomne uznal dlh voči žalovanému 2/ vo výške 100 000,-eur, pričom
žalovaný 2/ v rozpore so zmluvou o budúcej zmluve navrhol prevod obchodného podielu za odplatu vo
výške 265 000,-eur. Z uvedených dôvodov je predmetná zmluva neplatnou, nakoľko žalobca nemal vôľu

uzatvoriť predmetnú zmluvu, zmluva sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon.

3. Žalovaný 1/ sa k veci vyjadril, že zo žalobcom predloženej zmluvy o budúcej zmluve vyplýva,
že zmluvné strany žalobca a žalovaný 1/, žalovaný 2/ sa dohodli, že pokiaľ bude výsledok audituv spoločnosti BK Parket s.r.o. pasívny, znižuje sa dohodnutá odplata o sumu, o ktorú podľa auditu
prevyšujú pasíva spoločnosti jej aktíva. Z uvedeného vyplýva dôvod zníženia dohodnutej odplaty v
zmluve o prevode obchodného podielu. Pokiaľ žalobca s týmto znížením nesúhlasil mal možnosť zmluvu

o prevode obchodného podielu neuzatvoriť a domáhať sa splnenia povinnosti podľa zmluvy o budúcej
zmluve, t. j. domáhať sa nahradenia vôle druhej zmluvnej strany. Výška odplaty bola dohodnutá vopred
a v čase podpisu zmluvy zmluvnými stranami akceptovaná. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou odplaty
za prevod obchodného podielu, tak nemal uzatvárať zmluvu o prevode obchodného podielu, ale podať
žalobunasúd,abydosiaholuzatvoreniebudúcejzmluvyvzmysledohodnutýchpodmienokdohodnutých

v zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. Čo sa týka argumentov žalobcu, že
zmluvu o prevode obchodného podielu mal uzatvoriť pod nátlakom, žalobca nekonal v omyle, mal
dostatok informácií o stave spoločnosti, čo potvrdil svojim podpisom prehlásenia spoločníka. Predmetná
zmluva o prevode obchodného podielu je platnou, obsahuje všetky podstatné zákonné náležitosti a
jej uzatvoreniu predchádzalo rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BK Parket
s.r.o. dňa 28.11.2011, ktorého sa zúčastnil žalobca a žalovaný 2/, kedy zo zápisnice vyplýva, že súhlas s

prevodom 50% obchodného podielu žalobcu na žalovaného 1/ udelili spoločníci 100% všetkých hlasov.
Žalobca mal funkciu zapisovateľa. V prípade ak takéto rozhodnutie žalobca považoval za nezákonné,
nevyužil právne prostriedky ochrany spoločníka uvedené Obchodným zákonníkom. Zmluva o prevode
obchodného podielu so všetkými zákonnými náležitosťami bola riadne doručená obchodnému registru ,
ktorý posudzoval zákonnosť prevodu, na základe čoho prevod a zmeny v spoločnosti povolil. Takisto

aj v tomto konaní mohol žalobca namietať zákonnosť postupu registrového súdu či platnosť zmluvy o
prevode obchodného podielu, čo však neurobil. Žalobca v konaní nekonkretizoval v čom sa má zmluva
o prevode obchodného podielu priečiť dobrým mravom. Čo sa týka vôle uzavrieť predmetnú zmluvu
sám žalobca v žalobe uvádza, že po tom ako mal podozrenie, že stav spoločnosti nie je dobrý, tak sám
navštívil žalovaného 1/ a ponúkol mu možnosť odpredaja svojho podielu. V prípade ak žalobca zastáva

názor, že zmluvu uzatvoril pod nátlakom, tak mal možnosť od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. V žalobe
ani v konaní žalobca nepripojil žiadne dôkazy.

4. Žalovaný 2/ k veci uviedol, že v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, nie je daný naliehavý
právny záujem, žaloba je neprípustná v zmysle § 137 písm. d) CSP.

5. Žalovaný 3/ sa k veci nevyjadril.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobnýmnávrhom,zmluvououzavretíbudúcej
zmluvy zo dňa 15.10.2010, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011, osvedčením

o pravosti podpisu, lustráciami v Sociálnej poisťovni, v registri obyvateľov a v obchodnom registri,
správou ORPZ PD, vyjadreniami strán, zápisnicou zo zasadnutia mimoriadného valného zhromaždenia
spoločnosti BK Parket s.r.o. zo dňa 28.11.2011, pozvánkou na rokovanie mimoriadneho valného
zhromaždenia zo dňa 10.01.2011, listinou prítomných spoločníkov, prehlásením spoločníkov zo dňa
28.01.2011 spolu s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Súd zistil, že dňa 15.10.2010 uzavreli žalovaný 1/ a žalobca zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, v
ktorej uviedli, že ju uzatvárajú slobodne a vážne. V čl. II predmetnej zmluvy si dohodli strany odplatu za
prevod obchodného podielu vo výške 331940,-eur. V čl. III. zmluvy sa strany dohodli, že v prípade ak
výsledok vykonaného auditu predmetnej spoločnosti preukáže prevahu pasív nad aktívami spoločnosti,

znižuje sa dohodnutá odplata za prevod obchodného podielu o sumu, o ktorú podľa auditu prevyšujú
pasíva spoločnosti aktíva spoločnosti, a to ku dňu vykonania auditu. Dňa 28.01.2011 strany žalovaný
2/ a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o prevode obchodného podielu, kde v čl. II. 3. uvádzajú, že
súhlas na prevod obchodného podielu bol dňa 28.01.2011 udelený mimoriadnym valným zhromaždením
spoločnosti. Prevod bol dohodnutý odplatne za sumu 265000,-eur. Prevodca v čl. III.3 prehlásil, že nemá

voči spoločnosti a ani voči zostávajúcemu spoločníkovi žiadne záväzky a ani pohľadávky. Zo zápisnice
mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti v bode 2 súd zistil, že žalobca mal záujem o prevod
50% svojho obchodného podielu na žalovaného 1/ a požiadal valné zhromaždenie o udelenie súhlasu s
predmetným prevodom, pričom mimoriadne valné zhromaždenie uznesením č. 2/2001 vyslovilo v súlade
s § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka súhlas s daným prevodom. Prítomnými na zasadnutí bol žalobca

a žalovaný 1/, pričom žalobca bol určený za zapisovateľa.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.9. Podľa § 49 OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

10. Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník
zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej
podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od

prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

12. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný 1/ so žalobcom uzavrel dňa
15.10.2010 zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ bude výsledok
auditu v spoločnosti BK Parket s.r.o. pasívny, znižuje sa dohodnutá odplata o sumu, o ktorú podľa
audituprevyšujúpasívaspoločnostijejaktíva.Následnebolauzavretádňa28.01.2011zmluvaoprevode

obchodného podielu, v ktorej už bola určená suma odplaty prevodu obchodného podielu nižšia ako
to bolo stranami dojednané v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. S danou skutočnosťou žalobca v
tomto konaní vyslovil nesúhlas a okrem iného aj z tohto dôvodu žiadal vyhlásiť uzatvorenú zmluvu
o prevode obchodného podielu za neplatnú. Z uzatvorenej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súdu
vyplýva, že táto bola uzavretá zmluvnými stranami slobodne vážne a určito. Súd má za to, že pokiaľ

žalobca so znížením odplaty za prevod obchodného podielu dohodnutého v zmluve o uzavretí budúcej
zmluvy nesúhlasil mal možnosť zmluvu o prevode obchodného podielu neuzatvoriť a domáhať sa
splnenia povinnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve, t. j. domáhať sa nahradenia vôle druhej zmluvnej
strany. Preskúmaním predmetných zmlúv mal súd preukázané, že výška odplaty v zmluve o prevode
obchodného podielu bola dohodnutá vopred a v čase podpisu zmluvy zmluvnými stranami bola slobodne

a vážne akceptovaná, čo zmluvné strany potvrdili svojimi osvedčenými podpismi. Súd má potom za
to, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou odplaty za prevod obchodného podielu, tak vzhľadom na
zmluvnú slobodu v záväzkových vzťahoch nemal uzatvárať zmluvu o prevode obchodného podielu, ale
podať žalobu na súd, aby dosiahol uzatvorenie budúcej zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok v
zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu. Čo sa týka argumentov žalobcu,

že zmluvu o prevode obchodného podielu mal uzatvoriť v omyle a pod nátlakom, súd z predložených
dôkazov mal za preukázané, že žalobca nekonal v omyle, mal dostatok informácií o stave spoločnosti,
čo potvrdil svojim podpisom na prehlásení spoločníka zo dňa 28.01.2011. Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu,
že bol uvedený do omylu pri podpise zmluvy ohľadom finančných záležitosti predmetnej spoločnosti,
súd má za to, že žalobca ako spoločník mal možnosť si pred podpisom zmluvy zistiť stav spoločnosti,

nakoľko v jeho kompetencii ako spoločníka spoločnosti bolo nazerať do účtovných závierok spoločnosti
oboznamovať sa s finančnými záležitosťami spoločnosti a v prípade nezhody s iným spoločníkom
pokiaľ mu by mu takéto informácie neboli sprístupnené (čo žalobca v konaní tvrdil, ale žiadnym
spôsobom dané tvrdenia nepreukázal) mal právo požiadať súd, aby zaviazal druhého spoločníka
umožniť mu nahliadať do účtovnej evidencie a oboznámiť sa s ekonomickým stavom spoločnosti.

Pred súdom potom neobstoja tvrdenia žalobcu, že zmluvu o prevode obchodného podielu podpisoval
bez toho, aby nemal možnosť pred jej podpisom sa oboznámiť so skutočným ekonomickým stavom
spoločnosti. Preskúmaním predloženej zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.01.2011
mal súd preukázané, že predmetná zmluva je zmluvou platnou, obsahuje všetky podstatné zákonné
náležitosti na jej platnosť a jej platnému uzatvoreniu predchádzalo v zmysle zákonných ustanovení §

115 Obchodného zákonníka rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BK Parket
s.r.o. zo dňa 28.11.2011, ktorého sa zúčastnil žalobca a žalovaný 2/. Z predloženej zápisnice spísanej na
predmetnom zasadnutí zrozumiteľne vyplýva, že súhlas s prevodom 50% obchodného podielu žalobcu
na žalovaného 1/ udelili spoločníci výškou 100% všetkých hlasov. Zo zápisnice vyplýva, že predmetnýsúhlas s prevodom sčasti svojho obchodného podielu udelil žalobca slobodne a vážne, čo potvrdil
svojim podpisom v zápisnici. V zmysle § 131 Obchodného zákonníka v prípade ak žalobca považoval
predmetné uznesenie za rozporné so zákonom či spoločenskou zmluvou, mal zákonnú možnosť

ako spoločník podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Takéto
právo zaniká ak ho oprávnená osoba neuplatní v lehote do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného
zhromaždenia. V danom prípade žalobca k takémuto právnemu kroku nepristúpil, čo je dôkazom o
skutočnosti, že predmetné právne úkony robil slobodne a vážne a s ich následkami súhlasil. Nevyužitím
predmetného zákonného práva domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v prekluzívnej

lehote toto právo žalobcovi zaniklo.

14. Súd mal ďalej dokazovaním za preukázané, že predmetná zmluva o prevode obchodného podielu
bola podpísaná dňa 28.01.2011, t. j. v deň konania valného zhromaždenia, a preto neobstoja tvrdenia
žalobcu, že v čase konania valného zhromaždenia nemal vedomosť o obsahu predmetnej zmluvy,
navyše pokiaľ žalobca tieto tvrdenia pred súdom nepreukázal a námietky žalovaného 1/ v danej

časti účinným spôsobom nepoprel a nevyvrátil. Súd opätovne poznamenáva ako už bolo vyššie
uvedené, že v prípade ak rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia žalobca považoval za
nezákonné, mal možnosť v zákonom stanovenej lehote využiť právne prostriedky ochrany spoločníka
uvedené Obchodným zákonníkom, čo žalobca neurobil. Po platnom udelení súhlasu s prevodom
obchodného podielu žalobcu odsúhlaseného uznesením prijatým 100% hlasov všetkých spoločníkov a

podpísaní zmluvy o prevode obchodného podielu so všetkými zákonnými náležitosťami bola predmetná
zmluva riadne doručená obchodnému registru, ktorý posudzoval prevod obchodného podielu. Súd po
preskúmaní návrhu na zmenu údajov zapísaných v obchodnom registri prevod obchodného podielu a
zmeny v spoločnosti povolil. Takisto aj v tomto konaní resp. štádiu konania mohol žalobca namietať
zákonnosť postupu registrového súdu či platnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, čo však

neurobil.

15. Súd má ďalej za to, že žalobca v tomto konaní nekonkretizoval svoje tvrdenia v čom sa má zmluva o
prevode obchodného podielu priečiť dobrým mravmi a žiadnym spôsobom nepreukázal akým spôsobom
by predmetná zmluva mala obchádzať zákon. Čo sa týka podstatnej náležitosti platnosti zmluvy a to

vôle uzavrieť predmetnú zmluvu sám žalobca v žalobe uvádza, že po tom ako mal podozrenie, že
stav spoločnosti nie je dobrý, tak sám navštívil žalovaného 1/ a ponúkol mu možnosť odpredaja svojho
podielu. V prípade ak žalobca zastáva názor, že zmluvu uzatvoril pod nátlakom, pričom zo žaloby a k
nej pripojených listinných dôkazov vyplýva opak, tak žalobca mal ďalšiu právnu možnosť, aby nenastali
účinky zmluvy a to právo od zmluvy odstúpiť, čo však neurobil. Súd v závere poukazuje na skutočnosť,

že všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy ostali v rovine tvrdení bez podoprenia relevantnými
dôkazmi alebo návrhmi na vykonanie dokazovania. Súd poukazuje na sudcovskú koncentráciu konania,
kedy súd sám dôkazy nevykonáva, ale súd vykoná také dôkazy, ktoré strany navrhli riadne a včas,
čo sa v danom prípade zo strany žalobcu nestalo. Z uvedených skutočností má súd za to, že žalobca
nepreukázal v konaní naliehavý právny záujem, po tom čo nevyužil zákonné prostriedky ako to bolo

uvedené vyššie, svoje tvrdenia ohľadom fiktívnych pôžičiek, vydierania žalovaným 2/, neumožnení
nahliadnutiadoúčtovníctvaspoločnosti,tunelovaníspoločnosti,auditespoločnostičiuzatváraniezmluvy
pod nátlakom nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi či návrhmi na vykonanie dokazovania riadne
a včas a dané tvrdenia ostali zo strany žalobcu len v rovine tvrdení. Žalobca predmetnú žalobu napriek
skutočnosti, že ako subjekt obchodného záväzkového vzťahu mal konať s náležitou opatrnosťou,

adresoval súdu po 7. rokoch od uzavretia predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá
ako bolo v konaní preukázané, bola uzavretá pri plnom vedomí strán zmluvy, slobodne, vážne, určito,
zrozumiteľne a so všetkými so zákonnými formálnymi a obsahovými náležitosťami.

16. Pokiaľ sa týka obsahovej náležitosti predmetnej žaloby, žalobca sa domáha neplatnosti zmluvy v

zmysle § 137 písm. d) CSP. Podľa predmetného ustanovenia sa žalobca môže úspešne domáhať
určenia neplatnosti právneho úkonu len v prípade ak mu takéto právo priznáva hmotnoprávny predpis,
čo daná podmienka na strane žalobcu splnená nebola a aj z tohto dôvodu má súd za to, že predmetná
žaloba je v celom rozsahu nedôvodnou, a preto súd žalobu zamietol.

17. Pokiaľ žalobca argumentuje nezaplatením dane zo zisku z predaja obchodného podielu vo výške
76 000,-eur štátu, súd má za to, že predmetná otázka nesúvisí s daným konaním.18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému
žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania,
ktoré predstavujú v rozsahu čistého úspechu v konaní 100%. Súd úspešnému žalovanému 3/ náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko si ich v konaní neuplatnil a navyše mu zo spisu vznik trov konania ani
nevyplýva.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.