Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110011365
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2110011365.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Šramelovej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanej U. V. pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm.c/, písm.d/, písm.e/ Trestného zákona, o odvolaní Krajského prokurátora v Trnave a
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 04.06.2013 sp.zn. 7T/66/2010, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 10.10.2013 takto

r o z h o d o l :

I/

Podľa § 321 odsek 1 písm.d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o vine a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovaná U. V., nar. XX.XX.XXXX v Y. F., trvale bytom O.
K., Z. č. XXX,

j e v i n n á , ž e

dňa 09.02.2010 v čase od 18.00 hod. do 24.00 hod. obci O. K. - Z., okres Y. F., v rodinnom dome č. XXX
v úmysle usmrtiť svoju 73-ročnú matku U. Y. z dôvodu choroby neschopnú sa pohybovať, túto fyzicky
napadla tým spôsobom, že ju bila rukami po tvári, škriabala ju a rukami hrdúsila na krku a prekrývala jej
tvár vankúšom, čím jej spôsobila podliatiny na tvári, odreniny a škrabance na tvári vpravo, na brade a
na krku vpravo, krvné výrony v mäkkých pokrývkach lebečných, v oblasti hrtana a osrdcovníka, opuch
mozgu, opuch pľúc, krvné výrony v svalstve krku a v oblasti hrtana, pričom bezprostrednou príčinou smrti
bolo zadusenie spôsobené stlačením krku a prekrytím dýchacích otvorov, na následky ktorých U. Y., o
ktorú sa obžalovaná starala, v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 24.00 hod. dňa 09.02.2010
zomrela,

t e d a

iného úmyselne usmrtila a spáchala čin na chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe, osobe
vyššieho veku,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm.c/, písm.d/, písm.e/ Trestného zákona

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek 1, odsek 3 písm.b/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písm.b/ Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

II/

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Krajského prokurátora v Trnave z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm.c/, písm.d/, písm.e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 09.02.2010 od 07.30 hod.v obci O. K. - Z., okres Y. F., v rodinnom dome č. XXX v úmysle usmrtiť
svoju 73-ročnú matku U. Y. z dôvodu choroby neschopnú sa pohybovať, túto fyzicky napadla tým
spôsobom, že ju bila rukami po tvári, škriabala ju a rukami hrdúsila na krku a prekrývala jej tvár
vankúšom, čím jej spôsobila podliatiny na tvári, odreniny a škrabance na tvári vpravo, na brade a na krku
vpravo, krvné výrony v mäkkých pokrývkach lebečných, v oblasti hrtana a osrdcovníka, opuch mozgu,
opuch pľúc, krvné výrony v svalstve krku a v oblasti hrtana, pričom bezprostrednou príčinou smrti bolo
zadusenie spôsobené stlačením krku a prekrytím dýchacích otvorov, na následky ktorých U. Y., o ktorú
sa obžalovaná starala, v presne nezistenom čase od 18.00 hod. do 24.00 hod. dňa 09.02.2010 zomrela.

Za to jej bol uložený podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek 1,
odsek 3 písm. b/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písm.b/ Trestného zákona bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona jej bol uložený ochranný
dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 73 odsek 2 písm.a/, písm.b/ Trestného zákona jej bolo uložené ochranné liečenie psychiatrické
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie jednak obžalovaná a jednak Krajský prokurátor v Trnave.

Obžalovaná sa odvolaním domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a následného oslobodenia spod
obžaloby, alternatívne na verejnom zasadnutí prekvalifikovania skutku na trestný čin zabitia. V
písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu poukázala na to, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej bolo zadusenie spôsobené stlačením
krku a prekrytím dýchacích otvorov na následky ktorých v presne nezistenom čase od 23.00 hod. dňa
09.02.2012 (správne má byť 09.02.2010) do 08.30 hod. dňa 10.02.2010 zomrela. Nijakým dôkazom ale
nebolo preukázané, kto sa takéhoto konania proti poškodenej dopustil. Potom, čo s druhom M. oznámili
úmrtie matky a lekár skonštatoval následnú smrť, všetko úsilie polície sa orientovalo jednoznačne na
dokázanie, že poškodenú mala usmrtiť ona. Je pravdou, že pri prvom výsluchu neuviedla, že jej matku
škrtil obžalovaný. Toto neuviedla z obavy z neho, nakoľko sa vyhrážal, že ak to povie, skončí ako
matka. Pri neskorších výsluchoch túto skutočnosť uviedla ale nikto tomu nevenoval pozornosť. Súd sa
nevenoval ani tomu, že pri vzatí do väzby mala na oku modrinu, čo je v spise aj zadokumentované
a túto jej spôsobil práve M. vtedy, keď matku škrtil a ona sa mu snažila v tom zabrániť. Je to vinou
polície, že vyšetrovanie sústredila jedným smerom a preto M. neboli ani zaistené žiadne porovnávacie
stopy a dokonca polícia aj v prípravnom konaní odmietla vykonať konfrontáciu medzi ňou a M.. Len
jej ako podozrivej boli odobraté biologické stopy, ktoré ani nepotvrdili, že by s poškodenou prišla do
fyzického kontaktu, a už vôbec nie, že by ju škrtila. Je si vedomá, že časové údaje, ktoré o škrtení
matky pri výsluchu uvádzala, sú dosť zmätočné, no dostatočne sa neorientuje v čase ani v dátumoch a
preto nevedela presne označiť, kedy to bolo, keď M. matku škrtil. Motív mal práve M., nakoľko matka ho
vyháňala z domu. Z hľadiska subjektívnej stránky sa k naplneniu skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vraždy podľa § 145 Trestného zákona vyžaduje priamy úmysel a súčasťou subjektívnej stránky
aj motív. Nevyhnutnou podmienkou trestnosti je, aby páchateľ konal s vopred uváženou pohnútkou a
nepostačuje len nepriamy úmysel. Vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
nebolo preukázané, že chcela matku usmrtiť.

Krajský prokurátor v Trnave sa odvolaním domáhal zmeny rozsudku súdu I .stupňa vo výroku o treste. V
písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty
obzvlášť závažného zločinu vraždy v zmysle ustanovenia § 145 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona,
pretože inú osobu úmyselne usmrtila a činu sa dopustila voči chránenej osobe, ktorou v tomto prípade
bola jej matka, teda v zmysle ustanovenia § 139 odsek 1 písm.c/ Trestného zákona sa jedná o blízku
osobu a keď bolo preukázané, že poškodená už bola niekoľko mesiacov pripútaná na lôžko, bola
odkázaná na opateru obžalovanej a vzhľadom na jej vek, naplnila aj znaky osoby vyššieho veku v
zmysle § 139 písm.d/, písm.e/ Trestného zákona. Súd nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu ani
priťažujúcu okolnosť. Obžalovaná bola v minulosti 1-krát súdne trestaná, odsúdenie je t.č. zahladené.
Z miesta bydliska je hodnotená neurčito, nie je zamestnaná. U obžalovanej neboli splnené podmienky
na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1, odsek 3 písm.b/ Trestného zákona, pretože v
súlade so zásadou individualizácie trestu síce zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj
pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti a umožňuje tak uloženie trestu aj ich páchateľom,
u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu
alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami by boli inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu,
že ich rozsah alebo význam prekračuje hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností,
napríklad osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie, nevyliečiteľná choroba páchateľa a
podobne. Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich
povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo
vyskytujú sa len v ojedinelých prípadoch. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne
súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestnou činnosťou a existujú v čase rozhodovania o
treste. Takýmito pomermi môže byť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ sám stará o viacero osôb,
ktoré sú na neho odkázané, ťažká nevyliečiteľná choroba páchateľa a podobne. Súd pri rozhodovaní
o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam
prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť prečo považuje uloženie trestu v rámci trestnej
sadzby za neprimerané. Skutočnosti, ktoré uviedol súd I. stupňa, nespĺňajú podmienky na mimoriadne
zníženie trestu v zmysle § 39 odsek 1, odsek 3 písm.b/ Trestného zákona. Domáhal sa preto zrušenia
napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v
rozmedzí od 20 do 25 rokov.

Na verejnom zasadnutí navrhol odvolaniu krajského prokurátora vyhovieť a odvolanie obžalovanej ako
nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd sa s vecou zaoberal už niekoľkokrát, pričom časový údaj
spáchania skutku bol vyriešený už v predchádzajúcom konaní, preto súd I. stupňa zrejme len omylom
chybne uviedol nesprávny časový údaj. Na základe zrušujúcich rozhodnutí krajského súdu, súd I .stupňa
následne vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zistil správne skutočný stav veci (až na nesprávny
časový údaj spáchania skutku uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku), konanie obžalovanej
posúdil v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v zmysle ustanovenia § 168
odsek 1 Trestného poriadku.

Obžalovaná v priebehu konania spáchanie trestnej činnosti v podstate popierala, sčasti priznala
fyzické napadnutie poškodenej, avšak v iných časových súvislostiach, len na hlavnom pojednávaní
dňa 04.12.2012 po konfrontácii so svedkom Z. M. v čase, keď ešte svedok zotrvával v pojednávacej
miestnosti uviedla, že škrtenie si na seba nezoberie, že to neurobila, ale je pravdou, že mame zakryla
ústa vankúšom aby nekričala. Ako dlho držala ten vankúš matke na ústach sa nevedela vyjadriť a ďalej
sa už k veci vôbec nechcela vyjadrovať, len uviedla, že ľutuje čo sa stalo. Na hlavnom pojednávaní
dňa 30.04.2013 poprela tú skutočnosť, že by matke dávala na tvár vankúš vo večerných hodinách dňa
09.02.2010 a keď toto uviedla na súde, tak to uviedla z toho dôvodu, že celú situáciu dobre nepochopila,
pretože pred pojednávaním brala silné ukľudňujúce lieky. Súd I. stupňa v tomto smere zistil, že z lekárskej
správy, ktorú vyhotovila MUDr. U. I. vyplýva, že obžalovaná pred hlavným pojednávaním dňa 04.12.2012
neužila žiadne lieky.

Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol všetky výpovede obžalovanej, ďalej sa
podrobne zaoberal výpoveďou svedka Z. M., výsledkami konfrontácie, výpoveďami ďalších svedkov ako
aj výsledkami znaleckého dokazovania.

Z obsahu znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvie súdne lekárstvo
MUDr. Y. B., PhD a MUDr. E. M. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti U. Y. bolo zadusenie
spôsobené stlačením krku (hrdúsením) a prekrytím dýchacích otvorov, ku ktorému došlo konaním inej
osoby. Stlačením krku a prekrytím dýchacích otvorov došlo k zabráneniu výmeny dýchacích plynov
medzi ovzduším a pľúcami, čím bolo znemožnené okysličovanie krvi v pľúcach. Taktiež sú v oblasti
krku stláčané krčné tepny a žily, čo bráni prítoku krvi do mozgu, resp. jej odtoku. Toto viedlo k
náhlemu nedostatku kyslíka vo všetkých tkanivách a orgánoch tela, najmä však v mozgu, k vnútornému
duseniu a následne zadusením bezprostredne k smrti poškodenej. Uvedený proces hrdúsenia a
prekrývania dýchacích otvorov bol spôsobený s najväčšou pravdepodobnosťou rukami a použitím
nejakej nepriedušnej látky resp. predmetu. Ďalej znalci stanovili, že smrť poškodenej U. Y. nastala dňa
09.02.2010 v časovom intervale od 18.00 hod. do 24.00 hod. Podstatným je tvrdenie znalcov, že stopy
násilia v súvislosti pôsobením na krk a tvár poškodenej boli čerstvé, vznikli v rámci procesu pôsobenia
na telo poškodenej v priebehu niekoľkých minút s následným nástupom smrti. Znalci jednoznačne
nezodpovedali otázku, či k procesu hrdúsenia a prekrývania dýchacích otvorov prispelo pôsobenie jednej
osoby alebo súčasne dvoch osôb. Uviedli, že proces hrdúsenia a prekrývania dýchacích otvorov mohol
prebiehať súčasne, ale mohlo k týmto dvom činnostiam dochádzať aj striedavo. Z uvedeného preto
jednoznačne vyplýva, že k fyzickému napadnutiu poškodenej nedošlo dňa 09.02.2010 o 07.30 hod. tak,
ako to v niektorých výpovediach uvádzala obžalovaná, ale tesne pred smrťou, pričom bezprostrednou
príčinou smrti bolo zadusenie v dôsledku hrdúsenia a prekrytia dýchacích otvorov. Keďže k smrti
poškodenej došlo dňa 09.02.2010 v časovom intervale od 18.00 do 24.00 hod., bolo nutné v tomto smere
zmeniť skutkovú vetu napadnutého rozsudku.

Skutočnosť, že obžalovaná bola páchateľkou trestnej činnosti je podporená jednak samotným tvrdením
obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2012, jednak jej samotným tvrdením, že aj v minulosti
dochádzalo k fyzickým útokom na poškodenú a tiež vyjadreniami svedkov, ktorí potvrdili, že bola to práve
obžalovaná, ktorá aj v minulosti fyzicky útočila na poškodenú. Svedkovia JUDr. Z. I., R. E., U. F. a N.
O. vo svojich výpovediach vyjadrovali k vzťahom medzi obžalovanou a poškodenou. V nadväznosti sú
ďalej a výsledky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ ohľadne posudzovania DNA, ako aj ďalších

biologických stôp, ktoré označujú obžalovanú za pôvodcu stôp. V tomto smere k odvolaniu obžalovanej
je potrebné uviesť, že Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ SR Bratislava boli predložené na
skúmanie porovnávací materiál a stopy zaistené jednak od poškodenej U. Y., jednak od obžalovanej a
rovnako aj od svedka Z. M. (č.l. 82-97).

Krajský súd preto ďalej poukazuje v podrobnostiach na jednotlivé časti napadnutého rozsudku a jeho
odôvodnenie.

Aj podľa názoru krajského súdu súd I. stupňa správne právne kvalifikoval konanie obžalovanej ako
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm.c/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písm.c/, písm.d/, písm.e/ Trestného zákona. Krajský súd sa nestotožňuje s návrhom obhajcu
obžalovanej na prekvalifikáciu konania obžalovanej na trestný čin zabitia a to vzhľadom na striedavý
resp. súbežný proces hrdúsenia a prekrytia dýchacích otvorov poškodenej, ktorý bezprostredne viedol
k príčine smrti poškodenej.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd sa stotožnil s použitím ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona a tým aj dĺžkou uloženého trestu odňatia slobody.

V zmysle ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú
znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne
nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre
rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa hodnotí
podobne ako význam okolnosti prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje aby išlo o pomery
takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby
by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné
pomery, ktoré existujú už v čase rozhodovania o treste. V danom prípade by skutočne použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom (trest v rozpätí od 20 do 25 rokov) bolo pre obžalovanú neprimerane
prísne. Súd I. stupňa preto správne poukázal na pomery obžalovanej a jej osobnostné črty. Tiež prihliadol
správne i k nízkej mentálnej úrovni obžalovanej a k ďalším jej osobnostným črtám.

V súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písm.b/ Trestného zákona krajský súd zaradil obžalovanú na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

V súlade so zákonom sú rozhodnutia súdu I. stupňa v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1 Trestného
zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona ako aj § 73 odsek 2 písm.a/, písm.b/ Trestného zákona, preto
tieto výroky súdu I. stupňa zostali rozsudkom krajského súdu nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.