Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613209674
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7613209674.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaasudcovJUDr.Tatiany
Sabadošovej a JUDr. Petry Vysaníkovej v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, XXX XX H. P. J., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad
so sídlom v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2076/2013, o vymoženie 565,77

EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 29.11.2019, č. k. 15Er/409/2013-44, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,98
EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 30.05.2013
poverenie na výkon exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní preukázaná preskúmaním
majetkových pomerov povinného z pripojeného spisu exekútora sp. zn. EX 2076/2013. Zo spisu
súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor skonštatoval na základe negatívnych
lustrácii nemajetnosť povinného, a to z lustrácie bánk, Sociálnej poisťovne, zo súčinnosti s dopravným
inšpektorátom PZ SR a katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnom exekučnom

konaní ani po viacnásobných šetreniach súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého
speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekútor vykonal
dostatočné úkony v priebehu exekučného konania súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom
zistil jeho nemajetnosť. Povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nevlastní motorové vozidlá, nedisponuje bankovým účtom
a nevykonáva inú zárobkovú činnosť. Podľa lustrácie zo Sociálnej poisťovne je povinný dlhodobo

zamestnávaný na dohodu o pracovnej činnosti, no z dôvodu nízkeho príjmu, ktorý u platiteľa mzdy
dosahuje, nie je možné vykonávať zrážky. Prípadné nadobudnutie majetku alebo príjmu povinným v
budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami nezakladá dôvod na nezastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Na záver súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
žeexekučnékonaniesavedieodroku2013,majetkovépomerypovinnéhosapodobu6rokovnezmenili,
teda sa nejedná o prechodný stav a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so

zásadami hospodárnosti a účelnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie

spolu vo výške 50,98 EUR podľa ust. § 2, § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
anáhradáchsúdnychexekútorovanaichúhraduzaviazaloprávnenéhozdôvodu,žemajetokpovinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený v odvolaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie v krátkom časovom slede po tom, čo vo veci rozhodol odvolací súd, mal oprávnený za
to, že súd prvej inštancie nevychádzal pri opätovnom rozhodovaní o zastavení exekúcie z aktuálnych

výsledkov lustrácií. Ďalej uviedol, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové
pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých
speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je
možné zistiť vykonaním lustrácií. V súvislosti so záverom súdu o nemajetnosti povinného uviedol, že
súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno

postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený namietol nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a
uviedol, že vykonané lustrácie nie sú presvedčivým dôkazom o nemajetnosti povinného. Ďalej uviedol,
že ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie vymáhanej
pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na záver
uviedol, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné

a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vykonávanie
verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými
prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z
dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému
prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia alebo samoplatitelia. Preto je dôležité,

aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri
vymáhaní týchto nedoplatkov.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná

negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo

pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ako aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018, podľa ktorého súd musí vychádzať zo stavu v
čase vydania rozhodnutia a nie zo špekulatívnych záverov a domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec
nemuseli nastať, tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, podľa ktorého,
aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že

povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny predpoklad a ďalšie rozhodnutia odvolacích
súdov. Taktiež poukázal na to, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil
časový úsek (pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných
osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití analógie
uvedený časový úsek je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých konaniach. Rozhodnutie súdu

o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súdny exekútor žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

7. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že napriek skutočnosti, že
Exekučný poriadok výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok,

alevbudúcnostibynejakýmajetokmoholzískať,takétosituácieriešijudikatúra,atovtomzmysle,žepre
zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že
ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Oprávnený
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. V súvislosti s vykonanoulustráciou v registri CRE oprávnený považoval za nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní
evidovaných v registri CRE nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnosti, akým majetkom
disponuje, a teda či povinný je alebo nie je nemajetný. Záverom uviedol, že oprávnený si vybral

súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania
exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora a mimo prebiehajúcej
exekúcieoprávnenýnemáinúmožnosťzistiť,žeoprávnenýnadobudolmajetok,zktoréhobybolomožné
uspokojiť jeho pohľadávku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom

do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného
konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku) sú taxatívne vymedzené v § 57 odseku 1

Exekučného poriadku. Jedným z dôvodom je aj tzv. nemajetnosť povinného, t.z. že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na
zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je
povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na
všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto

skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie.

15.Odvolacísúddospelkzáveru,žeskutočnostiuvádzanéoprávnenýmnezakladajúdôvodprezrušenie
napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré

by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová
Ves č. k. 15Er/409/2013-44 zo dňa 29.11.2019 je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku
povinného a zistil, že povinný nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, nie je vlastníkomani držiteľom motorového vozidla, nemá účet v banke a z jeho nízkeho príjmu z dohody o pracovnej
činnosti nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy.

16. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie
v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože dôkladným prešetrením osobných a
majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, bolo zistené, že jeho majetok nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené, by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

17. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného, ktoré nemajú žiaden racionálny podklad z
hľadiska majetkových pomerov povinného, sú preto irelevantné. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2013, teda zistené
majetkové pomery povinného až do rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade

sa nejedná len o prechodný stav.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému

preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).