Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214223363
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214223363.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžovo nám. 11, Žilina, proti žalovanej: O. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, W., občan SR, v konaní o zaplatenie 1.851,05 EUR s príslušenstvom
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 851,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% p. a. od 05.01.2015 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1.949,56
EUR od 31.8.2012 do 04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu dohodnutého úroku a sumu úroku
z omeškania 3,64 EUR, a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 155,- EUR

splatných vždy k 25. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, a vo zvyšku súd
žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
1.851,05 EUR s prísl.“ z dňa 31.07.2014, ktoré doručil súdu dňa 23.12.2014 sa domáhal zaplatenia sumy
1.851,05 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd vo veci konal za účasti žalovanej strany bez žalobcu, ktorý žiadal svoju neprítomnosť ospravedlniť
svojím písomným podaním z dňa 24.5.2018, ako je zrejmé z č. l. 120-121 súdneho spisu.

3. Súd na pojednávaní doručil žalovanej písomné podanie žalobcu z č. l. 122 a nasl.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 27.11.2014, ako je zrejmé z č. l. 44, predvolanie na pojednávanie

jej bolo doručené na pojednávaní dňa 18.5.2018, ako je zrejmé z č. l. 115 súdneho spisu. Žalobcovi bolo
predvolanie na pojednávanie doručené dňa 21.5.2018, ako je zrejmé z č. l. 119 súdneho spisu.

5. Vzhľadom k neúčasti strany sporu žalobcu súd vo veci podľa § 180 CSP otvoril pojednávanie a
pojednával v jeho neprítomnosti a počas konania pred svojim rozhodnutím sa oboznámil s obsahom
spisového materiálu prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a
zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých

súd vo veci konal a rozhodol, a to podaná žaloba žalobcu na č. l.1, plnomocenstvo na č. l. 2, osvedčenie
o registrácii pre DPH na č. l. 3, Výpis z hlavnej knihy Prima banky k 30.8.2012 na č. l. 4, poznámky
na č. l. 5, Úverová zmluva č. 20/248/09 z dňa 14.7.2009 na č. l. 6-11, Dohoda o zrážkach zo mzdy /
iných príjmov z dňa 14.7.2009 na č. l. 12-13, VOP na č. l. 14-23, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 24,lustrácia REGOB na č. l. 25, písomné podanie súdu na č. l. 26-28, záznam o zložení SÚP na č. l. 29,
uznesenie - výzva na č. l. 30-31, písomné podanie žalobcu z dňa 25.5.2015 na č. l. 32-36, poverenie
na č. l. 37, uznesenie - výzva na č. l. 38-39, písomné podanie žalobcu z dňa 4.8.2015 na č. l. 40-42,

PR na č. l. 43-44, závada + lustrácia SP, ZVJS, REGOB na č. l. 45-49, písomné podanie súdu na č.
l. 50, e-mailové podanie Hotela Panoráma z dňa 14.10.2015 na č. l. 51, písomné podanie žalovanej z
dňa 7.12.2015 na č. l. 52, písomné podanie súdu na č. l. 53-54, potvrdenie o pridelení spisu na č. l. 55,
písomné podanie žalobcu z dňa 19.2.2016 na č. l. 56-57, písomné podanie súdu na č. l. 58, potvrdenie
o prijatí do el. schránky na č. l. 59-60, písomné podanie žalobcu z dňa 15.5.2017 na č. l. 61-70, písomné

podanie súdu na č. l. 71-72, závada + lustrácia REGOB na č. l. 73-74, oznámenie o doručenom podaní
na č. l. 75-76, písomné podanie súdu na č. l. 77-81, poučenie na č. l. 82-83, potvrdenie o prijatí do el.
schránky na č. l. 84, tabuľka úrokových mier na č. l. 85, tabuľka RPMN na č. l. 86, písomné podanie
žalobcu - ospravedlnenie a vyjadrenie z dňa 11.4.2018 na č. l. 87-92, výpis z Obch. vestníka a stránky
Finstat na č. l. 93-94 s negatívnym výsledkom, ZP z dňa 20.4.2018 na č. l. 95-96, predvolanie žalobcu
na č. l. 97, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 98, písomné podanie žalobcu - ospravedlnenie

z dňa 23.4.2018 na č. l 99-100, výpis z Obch. vestníka a stránky Finstat na č. l. 101-102 s negatívnym
výsledkom, vklad v hotovosti na č. l. 103, zoznam pobočiek Prima banky, a. s. v KN na č. l. 104, čiastočný
výpis z OR SR žalobcu na č. l. 105-112, ZP z dňa 18.5.2018 na č. l. 113-115, písomné podanie súdu na č.
l. 116-118, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 119, písomné podanie žalobcu - ospravedlnenie z
dňa 24.5.2018 na č. l. 120-121, písomné podanie žalobcu - vyjadrenie z dňa 28.5.2018 na č. l. 122-126,

výpis z Obch. vestníka na č. l. 127 s negatívnym výsledkom.

6. Žalovaná na pojednávaní súdu uviedla, že žaloba žalobcu jej bola doručená, tejto porozumela a ku
skutočnostiam uvedeným v podanej žalobe dodala, že dlh z uvedeného úveru chce uhradiť. Zároveň
žiadala, aby bola započítaná suma 1000,- EUR na tento dlh, ktorú sumu v minulosti uhradila a vo vzťahu

k zostatku poukázala na č. l. 87 súdneho spisu podľa ktorého by chcela uhradiť dlžnú sumu na splátky
po 155,- EUR. Na záver ešte dodal, že v minulosti malo dôjsť k vloženiu sumy 400,- a 500,- EUR na jej
účet na uvedený dlh, žiaľ však o tejto úhrade nemá právne relevantný doklad banky.

7. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom

zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej
úpravy.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka č. 513/992 Z. Z. v platnom znení, platí že Zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník podľa § 502 ods. 1 povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú

banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Záväzok platiť úroky je podľa § 503 ods. 1 a ods. 2 splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť
v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

10. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote podľa § 504 inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

11. Podľa § 369 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. platí, že ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

12. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka,nakoľkopodľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.zák.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetkyiné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis -
Zákon o spotrebiteľských úveroch - ne- ustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho

charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

13. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

18. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. /v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver,
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

22. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 4 ods.1,2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v
režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy
a všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.

24. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového

stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

26. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola len
čiastočne dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel len v časti tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia
uvedené.27. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 27.11.2015 ako aj uznesenie s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby a to ešte za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku č. 99/1963 Z. Z. v platnom znení v lehote. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu
doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná strana mala
možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete konania
a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná
strananevyjadrilakpredmetukonaniapretosúdmalzato,žežalovanástranasineuplatnillenminimálne

relevantné námietky ku ktorým súd vo svojom rozhodnutí prihliadol a v odôvodnení rozhodnutia sa s
nimi vysporiadal.

28. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi priznal a to v rozsahu
tak ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia s poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený
princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov, ktoré mu navrhli

strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o
prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne
uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne
plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP.
V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporuarovnakospoukazomna§153CSPakoaj§151ods.1
a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

29. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že

žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač
zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník
zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO a preto súd mal
za to že uzatvorený právny úkon je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Na základe uvedených súd
uzatvorený právny úkon posúdil podľa ustanovení zák. č. 258/2001 Z. Z. v spojení s vyššie uvedenými

ustanoveniamiObč.zák.,atoÚverovázmluvač.20/248/09zdňa14.7.2009nač.l.6-11,zadohodnutých
podmienok podľa VOP na č. l. 14-23, v zmysle ktorej žalovaná strana získala úver v sume 3.400,- EUR.
Zároveň sa dohodli na úhrade úveru vo forme pravidelných mesačných splátok v počte 60 splátok po
79,13 EUR, takto celková suma, ktorú žalovaná strana by mala uhradiť, je v objeme 4.747,8 EUR, z
ktorej sumy odplata predstavuje 3.400,-. EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 14,01 % a RPMN

vo výške 17,29 %, kedy termín konečnej splatnosti bol dohodnutý ku dňu 20.11.2015.

30. Na základe uvedených súd priznal žalobcovi nárok a to aj s poukazom na § 39 ods. 1 zák. č.
483/2001 o bankách, podľa ktorého bol žalobca ako banka povinná viesť obchodnú knihu a evidovať
vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. Po skončení príslušného mesiaca bola vystavená a

žalovanej odoslaná informácia z informačného systému banky, a to výpis z bankovej knihy o obratoch, z
ktorého bol zrejmý rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojený so správnou a používaní kreditnej karty
a čerpaniu a splácaniu poskytnutého úverového rámca, výšky povinnej splátky s dátumom splatnosti
splátok, žalovaná na pojednávaní nespochybnila či už v minulosti uvedené výpisy tak ani na pojednávaní
a preto súd takto predložené relevantné skutočnosti považoval za nesporné a žalobcovi na základe nich

uplatnený nárok priznal v spojení aj s predloženým: „Výpisom z hlavnej knihy Prima banky k 30.08.2012
na č. l. 4“ podľa ktorého súd považoval za nesporný nárok ku dňu 30.08.2012 (pred vykonanou úhradou
dňa 04.01.2015 v sume 1.000,- EUR podľa č. l. 103 súdneho spisu) z titulu istiny v sume 1.851,05 EUR,
vyčíslených úrokov od 31.8.2012 do 04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu dohodnutého úroku
a sumu úroku z omeškania 3,64 EUR, ako je zrejmé z predloženého výpisu z č. l. 4 súdneho spisu a

preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

31. Súd uplatnený nárok zamietol v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 851,05 EUR nakoľko mal
preukázané z obsahu spisového materiálu, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si síce neplnila
svoje povinnosti riadne a včas avšak po doručení žaloby dňa 04.01.2015 uhradila 1.000,- EUR, ktorú

skutočnosť mal súd preukázanú z obsahu žaloby, a to z č. l. 103 súdneho spisu o ktorú sumu súd
uplatnený nárok na úhradu istiny znížil.32. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

33. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR zo sumy 851,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. od
05.01.2015 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 1.949,56 EUR
od 31.8.2012 do 04.01.2015, rovnako sumu 98,51 EUR z titulu dohodnutého úroku a sumu úroku z
omeškania 3,64 EUR a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle č.

l. 9 súdneho spisu a to od doručenia písomného podania žalobcu: „Výzva na predčasné splatenie
úveru“ z dňa 15.08.2012, ktorým podaním žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do
28.08.2012, kedy si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania do podania žaloby zo sumy 1.949,56
EUR od 31.8.2012 do 04.01.2015 prepočtom tejto sumy a následne súd priznal nárok na úroky z
omeškania vo výške 8,75 % p. a. do zaplatenia.

35. Na základe § 232 ods. 4 CSP platí, že ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

36. Pri určovaní výšky splátok prihliadol súd na výšku žalovanej sumy tak, aby nárok žalobkyne bol
vzhľadom na finančné možnosti žalovaného uhradený v primeranej lehote.

37. Pri rozhodovaní o priznaní nároku žalobkyne, uplatneného žalobou, prihliadol súd na osobné a

majetkové pomery žalovanej, ktorá je do súčasnosti slobodná je riadne zamestnaná.

38. Ďalej súd prihliadol pri rozhodnutí o úhrade nároku žalobkyne vo forme splátok na:
- žiadosť žalovanej strany o úhradu dlžnej sumy vo forme splátok,
- ako aj na sumu pôvodne dohodnutej splátky a to v objeme 79,13 EUR/mesiac

- a napokon súd rozhodol aj s prihliadnutím na návratnosť žalovanej sumy (v splátkach po 155,0 EUR) v
časti istiny v sume 851,05 EUR v primeranom čase a takto určil sumu mesačných splátok v sume 155,0
EUR/mesiac. Na základe uvedených žalovaná dlh by uhradila za necelých 6 mesiacov (851,05 : 155
= 5,49 mesiaca), ktorú dobu súd považoval za primeranú a preto rozhodol tak ako je vo výroku tohto
rozhodnutia uvedené.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

40. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.851,05 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom
na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní žalobcovi priznal nárok v nižšej sume 851,05 EUR. V
konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených úspech
žalobcu predstavuje bez mála 46,0 %, (menej ako 100 %) a neúspech 54,0 %, a takto zv. čistý úspech

je v rozsahu 54,0 % - 46,0 % = 8,0 %, a preto súd vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania
nepriznal procesne úspešnej strany sporu a to žalovanej strane pre nepatrný percentuálny rozdiel nárok
na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP.43. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo

92/2011 str.: 8).

44. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.